pecilna pedagogika - ttnicov otzky

1. Pojem, predmet a cie pecilnej pedagogiky

Z lat. specialis=osobitn, grc. paidagogik tachn=umenie vchovy

pecilna pedagogika vedn oblas v sstave pedagogickch vied. Zaober sa teriou

a praxou vchovy, edukcie det, mldee a dospelch vyadujcich pecilnu

starostlivos z dvodu mentlneho, senzorickho, somatickho postihnutia alebo

naruench komunikanch schopnost, i psychosocilneho naruenia, alebo z dvodu

inch pecifickch danosti, porch uenia, sprvania. Zarauj sa sem aj jedinci s

vnimonm nadanm a talentom, i inmi pecifickmi potrebami.

Predmetom je skmanie podstaty a zkonitost vchovy a vzdelvania postihnutch z

aspektu etiolgie (nuka o princh vzniku chorb), symptomatolgie, korekcie, metd

edukcie, reedukcie (prevchovy) a tie profylaxie (predbench ochrannch

lieebnch opatren) neadekvtneho vyrovnania sa s postihnutm a jeho dsledkami, i

inmi pecifickmi danosami.

Cieom pecilnej pedagogiky v praxi je vychovva, vyuova a vzdelva postihnutch

alebo naruench jednotlivcov tak, aby sa o najskr a o najdkladnejie vntorne

vyrovnali so svojim defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktor z neho vyplvaj,

o najpozitvnejie prispsobili spolonosti a boli spsobil i relatvne plnohodnotn

ivot ako tvorcovia, konzumenti i ochrancovia hodnt vytvorench cieavedomou

innosou.

Pri tchto vchovnch snaeniach sa plne vyuvaj potencilne monosti jedinca, jeho

motivcia, prirodzen kompenzan schopnosti, kreativita a in danosti. Uplatuj sa

pecilne metdy vchovy a vyuovania, modifikovan obsah vzdelvania pri

modifikovanch organizanch formch vchovy a vyuovania za dslednm

uplatovanm poiadavky individulneho prstupu k vychovvanmu. Pritom sa

vychdza z poznania jeho danosti a dispozci pre vchovu a vzdelvanie zskanch

prostrednctvom pecilnopedagogickej diagnostiky.

V zujme dosiahnutia urench cieov mus sa pecilna vchovn starostlivos zaa o

najskr u od narodenia, resp. o najskr od vyskytnut sa defektu, poruchy i

naruenia. To si vyaduje spoluprcu s rodimi postihnutch det, ktor si tie musia

osvoji zkladn metdy a princpy pecilnej vchovy. Okruh zujmu a psobenia

pecilnej pedagogiky sa tmto roziruje z dieaa na jeho rodiov, o vyaduje

dsledne vybudovan systm poradn a inch pecializovanch zariaden.

Vzhadom na integran tendencie, ktor sa v sasnosti uplatuj, aby sa

postihnut i naruen deti, ak im to stav dovol, vychovvali v podmienkach bench

kl pre intaktnch, spoluprca a usmernenie tchto kl sa dostva do popredia ako

jedna z alch loh pecilnej pedagogiky. Poradensk aktivity sa tmto roziruj aj

na uiteov a vychovvateov. Takto spolon a vzjomne sa dopajce silie

napomha cieavedome a systematicky:

-rozvin potencionlne monosti det na maximum

-sprostredkova im v. vedomosti a spsobilosti a vycvii ich vo vetkch nvykoch,

ktor si mu osvoji

-pripravi a uspsobi ich na to, aby zskan poznatky, spsobilosti a nvyky uplatnili

vo svojom ivote tak, aby v om ili ako najsamostatnej a najaktvnej jednotlivci.

pecilna pedagogika pln cel rad loh, ktor maj pomerne heterognny charakter. Z

toho dvodu predstavuje zloit, vntorne viacnsobne lenen systm. Vzhadom na

tto skutonos nie je celkom jednoznan, i mono o nej hovori ako o homognnom

"vednom odbore", alebo radej o "vednej oblasti", kde oznaenie zastreuje systm

vednch discipln, ktorch integranm systmovo-tvornm prvkom je to, e sa

zaoberaj edukciou postihnutch, naruench jedincov alebo jednotlivcov so

pecilnymi potrebami na jednej strane a diferencujcim prvkom to, e je to systm

vednch discipln, z ktorch kad sa zaober problematikou edukcie inho druhu

postihnutia i naruenia, alebo pecilnych potrieb.Ich integrujcim initeom je

potreba poznvania veobecne platnch zkonitost pecilnopedagogickch javov a

procesov, pecilnopedagogickej edukcie, skmania podmienok, priebehu a vsledkov

edukcie, skmanie historickho vvoja odboru, metd zskavania vedeckch

poznatkov, intitucionlnej sstavy, kde sa pecilny edukan proces uskutouje.

Diferencujcim initeom je skutonos, e edukan proces sa realizuje u det a

mldee, ktor maj pribline rovnak druh postihnutia i naruenia. To vytvra uie

zameran odbor, pecializovan na uie koncipovan predmet, pritom vntorne

diferencovan v rmci danho postihnutia alebo naruenia. Naprklad pedagogika

mentlne postihnutch m svoju vntorn truktru ako je teoretick zklad,

metodolgia, histria, teria vyuovania, teria vchovy, metodiky vchovy a

vyuovacch predmetov mentlne postihnutch.

2. Miesto pecilnej pedagogiky v sstave vied, hranin odbory a pomocn vedy

V sasnosti sa teria a prax vchovy a vzdelvania jedincov vyadujcich pecilnu

starostlivos oznauje ako pecilna pedagogika, ale i ako defektolgia. Vetky tieto

nzvy vystihuj svoj cie /rehabilitciu, resocializciu, revalidizciu, kompenzciu,

korekciu, reedukciu/, svoj predmet /vchovu a vzdelvanie postihnutch jedincov/ a

miesto, kde sa vchovno-vzdelvac proces uskutouje.

V naej terminolgi, vzhadom na tradcie a chpanie odboru, je potrebn termny

defektolgia a pecilna pedagogika chpa relatvne oddelene, nakoko kad m svoj

vlastn osobitn vznam. Vychdzajc z ucelenho chpania loveka ako jednoty

bio-psycho-socilnych faktorov aj vedn odbor o defektnom /postihnutom, naruenom/

jedincovi mono vymedzi, ako shrn poznatkov z oblasti patobiolgie, patopsycholgie

a socilnej patolgie, ktor shrne vytvraj komplexn vedn odbor

multidisciplinrneho charakteru oznaovan ako humnna defektolgia. ie,

definujeme ju ako irokokoncipovan vedn odbor, ktorho predmetom je skmanie

zkonitosti rozvoja socializcie postihnutho jedinca z hadiska pecilnej pedagogiky,

patobiolgie, psycholgie, socilnej patolgie, kybernetiky a inch odborov.

Predmetom pecilnej pedagogiky je skmanie zkonitosti spojench s vchovou,

vzdelvanm a rozvjanm postihnutho jedinca. Vo vzahu ku humnnej defektolgi

m uie zameranie. pecilna pedagogika ako vedn odbor resp. vedn oblas

predstavuje relatvne ucelen, integrovan a vntorne diferencovan, logicky

usporiadan systm vedeckch poznatkov o pecilnopedagogickch javoch, procesoch,

ako aj o ich vzjomnej interakci, ktor sa buduje na zklade vsledkov

vedeckovskumnej a vedecko-bdateskej innosti. Za kritrium vedeckosti

jednotlivch poznatkov sa povauje monos ich empirickej verifikcie.

pecilnopedagogickmi javmi v tejto svislosti sa rozumej tak kategrie a ich

nositelia, akmi s naprklad postihnutie, postihnut jedinec, naruenie, naruen

diea, handicap, handicapovan jedinec, pecifick potreby, diea so pecifickmi

potrebami, akovychovvatenos, akovychovvaten diea a pod.

pecilnopedagogickmi procesmi sa v tejto svislosti rozumej aktivity oznaovan

pojmami, ako naprklad pecilna edukcia, vchovn rehabilitcia, korekcia,

stimulcia, reedukcia, kompenzcia a pod.

Podstatu pecilnej pedagogiky tvor interakcia medzi pecilnopedagogickmi javmi a

procesmi. Vedeck poznatky pecilnopedagogickch javov a procesov sa zskavaj

prostrednctvom vedeckch metd, ktor umouj prenikn od vonkajch prejavov k

podstate. Pramene zskavania poznatkov pre tento odbor s: archvne materily,

zachoval prvne a pedagogick normy, daje zachovalch knininch a

asopiseckch diel, vronch sprv a kronk pecilnych kl a zariaden, obrzkov a

in materil, uebn pomcky, kompenzan technika, vpovede ijcich pamtnkov a

in zdroje. V sasnosti je u viacero historickch materilov, dokumentcie a dajov

sstredench v Mzeu pecilneho kolstva na Slovensku v Levoi, ktor bolo otvoren

v roku 1990. Na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave je pecilnopedagogick kninica.

Spolonos pre pecilnu a lieebn vchovu na Slovensku, ktor zastreuje vetkch

pecilnych pedaggov v minulosti vydvala asopis Otzky defektolgie a toho asu

vydva asopis Efeta.

pecilna pedagogika vzhadom na svoj predmet patr v najirom svojom vzname do

sstavy vied o loveku. V uom vzname do systmu pedagogickch vied. V rmci

tchto tvor relatvne samostatn vedn odbor /vedn oblas/ pozostvajci so irie,

veobecnejie koncipovanej pecilnej pedagogiky a uie zameranch jej jednotlivch

pecializci - odborov. pec. pedagogika pri plnen svojho poslania kooperuje s celm

radom svzanch vied, kt. poznatky vyuva pri formulovan svojich cieov, a to pri

opisovan udskho jedinca, u ktorho sa maj dosiahnu urit ciele. Tieto vedy sa

oznauj ako pomocn. K nim patr: etika, logika, estetika, patopsycholgia,

patobiolgia, socilna patolgia, psycholingvistika, bionika, teria informcie,

semiotika.

Etika - zaober sa skmanm morlky. pec. pg. pomha pri formulovan vchovnch

cieov z etickho hadiska, vzhadom na osobitosti, ktor vyplvaj z postihnutia alebo

naruenia. Dobre uskutoovanou vchovou mono u postih. det a mldee dosiahnu,

aby pomocou autoregulcie vedeli ovlda svoje socilne sprvanie a usmerova ho

tak, aby to zodpovedalo poiadavkm mravnho sprvania sa.

Logika - veda o pravidlch a spsoboch sprvneho myslenia a poznvania poskytuje

poznatky na formulovanie cieov vchovy mysliaceho loveka. Navrhuje, ako by tieto

procesy mali prebieha, naznauje, v ktorch oblastiach sa mu vyskytn v dsledku

postihnutia prekky pri realizci poznvacch procesov. Pomha vytvra teoretick

kontrukty o tom, ak by mal by postih. jedinec po pec.-pedagogickej vch.

intervenci.

Estetika - veda o krse. Pomha z formlneho i obsahovho aspektu pri formulovan

vchovnch cieov zameranch na rozvoj estetickch citov a potrieb. V citovej vchove

s poznatky z estetiky vemi dleit. Pre postihnutch m vek vznam.

Patopsycholgia - u postihnutch skma osobitosti utvrania a vvinu psychickch

procesov, vlastnost a stavov, utvranie ich osobnosti. Poskytuje poznatky o

postihnutom jedincovi z psychologickho aspektu.

Patobiolgia - zaober sa anatomickmi, fyziologickmi a morfologickmi osobitosami,

etiolgiou, priebehom a prognzou chorobnch zmien. Z tchto hadsk opisuje jedinca.

Socilna patolgia postihnutch - zaober sa skmanm negatvnych javov v

spolonosti a ich dsledkom pre postihnutch. Negatvne javy sa prejavuj deviantnm

sprvanm sa takchto jedincov. Je to tak sprvanie, ktor sa odchyuje od

spoloenskch, mravnch a prvnych noriem.

Psycholingvistika - skma re a jej vnmanie v zvislosti od truktry prslunho

jazyka. Opisuje osobitosti reovch procesov - reovho sprvania sa u postihnutch a

naruench.

Kybernetika - umouje systmov prstup k ponmaniu loveka a jeho skmania. Pre

pecilnu pedagogiku m osobitn vznam najm teria informci a komunikci, ktor

umouj uplatova nov prstupy k skmaniu komunikcie, v rmci

vchovno-vzdelvacieho procesu, identifikova bariry a kompenzova ich.

Bionika - vedn odbor kybernetiky. Zaober sa biologickmi systmami, prijmanm,

zaznamenvanm a spracvanm informci, monosami koopercie medzi udskm

organizmom a elektronickmi systmami. Na takto zskanch poznatkov sa zaklad

modern elektronick protetika. Pre pecilnu pedagogiku poskytuje teoretick

poznatky na vysvetlenie a skmanie takch zloitch psychickch a inch procesov,

ktor zatia nemono priamo skma.

Semiotika - teria o systmoch znakov. Pre pecilnu pedagogiku m vek vznam,

vzhadom na skutonos, e komunikcia pri viacerch druhoch postihnutia sa realizuje

pomocou znakov. Naprklad: bodov psmo pre nevidiacich, znaky pre nepoujcich a

pod. - Optimlne volen znaky s v tchto prpadoch predpokladom optimlnej

komunikcie. Druh skupinu vednch odborov, z poznatkov ktorch pec. pedagogika

erp tvoria tzv. hranin odbory. To s tak odbory, ktorch v centre svojho zujmu

stoj tie lovek, ale zaoberaj sa nm z inho aspektu. Ich poznatky maj pre

pecilnu pedagogiku mimoriadny vznam. S to najm medicnske disciplny,

pedagogika, psycholgia, biolgia, sociolgia. Z medicnskych discipln patria sem

lekrske odbory: pediatria, neurolgia, oftolamolgia, otorinolaryngolgia, foniatria,

ortopdia, psychiatria, kolsk hygiena a alie. Z pedagogiky najm teria vchovy a

vyuovania. Zo psycholgie vvinov psycholgia, veobecn psycholgia, pedagogick

psycholgia a psycholgia osobnosti. Z biolgie najm genetika a antropolgia.

aliu skupinu hraninch odborov tvoria vedn odbory, predmetom ktorch je taktie

lovek, ale postihnut alebo naruen, i jedinec so pecifickmi potrebami. Sem

patria: Humnna defektolgia - irokokoncipovan vedn odbor, ktorho predmetom je

skmanie zkonitosti rozvoja a socializcie postihnutho i naruenho jedinca z

hadiska pecilnej pedagogiky, patopsycholgie, socilnej patolgie, patobiolgie a

inch vednch odborov. Prostriedkom socializcie je rehabilitcia jedinca.

Lieebn pedagogika - intervenuje prostrednctvom pecilnych psychoterapeutickch

metd, ako je muzikoterpia, arteterpia, pohybov terpia, dramatoterpia,

biblioterpia a pod. Tieto nuky o socializci postihnutch sa dosahuj ich komplexnou

rehabilitciou.

Hranin odbory

a/ Intaktn jedinec- pedagogika

-psycholgia

-sociolgia

-biolgia

b/ Postihnut jedinec- nuka o postihnutch (humnna defektolgia)

-lieebn pedagogika

Pomocn vedy

a/ Normatvne- etika

-logika

-estetika

b/ Deskriptvne1/ priame- patopsycholgia

- patobiolgia

- socilna patolgia

2/ nepriame- psycholingvistika

- bionika

- teria informcie

- semiotika

3. Systm pecilnej pedagogiky

pec. pg. predstavuje vo svojom integrovanom celku mnostvo systematicky

usporiadanch poznatkov teri a praxi edukcie postihnutch, naruench jedincov.

Tieto poznatky sa daj zoskupi poda kritri, ktor maj

a/veobecn zameranie - platn na vetky druhy postihnut, naruen a pecilnych

potrieb

b/pecifick uie zameranie - platn pre urit druh postihnutia, naruenia i

pecilnej potreby.

Takto vznik:

1/Systm pecilnej pedagogiky vo veobecnom zameran

2/Systm pecilnej pedagogiky v uom zameran

1/Systm pecilnej pedagogiky vo veobecnom zameran sa del na tieto disciplny:

-Veobecn zklady pecilnej pedagogiky /termny, pojmy, predmet, systm/

-Historiografia pecilnej pedagogiky /odboru, intitci, vzdelvanie pecilnych

pedaggov/

-Metodolgia pecilnej pedagogiky /metodolgia vskumu, diagnostika

-Filozofia pecilnej pedagogiky

-Teria komunikcie postihnutch

-Vchovn rehabilitcia /zsady, metdy edukcie, metodiky predmetov/

-Nuka o pecilnych kolch a zariadeniach /systm, riadenie/

-Komparatvna pecilna pedagogika

-pecilna pedeutolgia /vzdelvanie, uplatnenie sa, alie vzdelvanie/

2/Systm pec. pedagogiky v uom zameran sa del poda druhu postih., naruenia

al. pec. potreby:

-Pedagogika mentlne postihnutch - psychopdia

-Pedagogika zrakovo postihnutch - tyflopdia

-Pedagogika sluchovo postihnutch - surdopdia

-Pedagogika telesne postihnutch, chorch a zdravotne oslabench - somatopdia

-Pedagogika det s naruenou komunikanou schopnosou - logopdia

-Pedagogika psychosocilne naruench - lieebn pedagogika

-Pedagogika s viacnsobnm postihnutm

-Pedagogika s poruchami uenia

-Pedagogika s poruchami sprvania - etopdia

-Pedagogika vnimone nadanch a talentovanch

Poda interpretcii poznatkov o pecilnopedagogickch javoch a procesov z rznych

svetonzorovo-filozofickch pozci, mono P leni na:

1.kresansk

2. materialistick

3.antropozofistick

4. psychoanalyticky orientovan

5.behavioristick

6. kognitivistick

7.kontruktivistick

8. humanistick

9.pragmatick

10. P vychdzajce z inch vchodsk

Etopdia zaober sa vchovou a vzdel. soc. naruench alebo akovychovvatench

det a mldee. Sleduje priny a prejavy sprvania loveka mimo spoloen. normy a

had monosti reeduk. a primeran starostlivos. Somatopdia /gr.sma-telo/ sa

zaober vchovnmi, vzdelvacmi a veobecne spoloenskmi svislosami telesne

postihnutch, s chormi demi a mldeou, telesne oslabenmi, jedincami s

obmedzenou pohyblivosou alebo neschopnosou pohybu vbec. Tto neschopnos

pohybov me by primrna, ako nsledok handicapu alebo sekundrna, ktor zhoruje

celkov zdravotn stav.

Vetky dielie pecilnopedagogick disciplny sleduj jednotliv handicapy a poruchy,

jednak z hadiska ich prejavov a rozsahu, jednak z hadiska dopadu na osobnostn a

socilny rozvoj loveka. Nie vdy je ak postihnutie tou najvou zaou pre ivot

jedinca. Vlastne rozsah handicapu nie vdy znamen viu mieru defektivity

/postihnutie socilnych vzahov a poruchu integrity osobnosti/. Mnoho zvis od typu

osobnosti handicapovanho, na jeho schopnosti vyrovna sa s nronou a krzovou

situciou / ktorou handicap je/, a na postoji blzkeho i irieho prostredia. ahk

znevhodnenie loveka me so sebou nies ak defektivitu a naopak vznamn

pokodenie me by aj formou normality. pecilnu pedagogiku chpeme, ako

pedagogick odbor, ktor sleduje komplexn rozvoj osobnosti dieaa s ohadom na

jeho pecilne vchovn a vzdelvacie potreby v oblasti fyzickej, psychickej i socilnej.

4. Terminolgia, zkladn princpy v pecilnej pedagogike

Postihnutie - relatvne trval vrazn nedostatok integrity alebo funkcionovania

udskho organizmu alebo jeho vznamnej asti. Poda rozsahu a dsledkov pokodenia

sa rozoznva :

postihnutie - relatvne ireparabiln pokodenie

naruenie - relatvne reparabiln pokodenie

ohrozenie - prpady, pri ktorch ak sa neposkytne pec. vchovn starostlivos, me

nasta naruenie.

Postihnutie alebo defekt sa me vyskytova v oblasti:

somatickej (deformity, malformcie, chronick choroby, zdravotn oslabenie,

porazov stavy)

senzoriky - zraku (slepota, slabozrakos, tupozrakos, strabizmus)

- sluchu (hluchota, zvyky sluchu, nedoslchavos)

rei (NKS, ktor sa me prejavi ako vroden chyba rei alebo zskan porucha rei)

mentlnych funkci (mentlna retardcia rzneho druhu a stupa, demencia)

psychosocilnej (psychopatia, sociopatia)

Zdravotne postihnut osoba- ktorkovek osoba, ktor si nie je schopn zaisti, plne

alebo iastone, potreby benho spoloenskho ivota v dsledku vrodenho i

zskanho nedostatku fyzickch alebo duevnch schopnost. Zdravotne postihnut

osoby maj okrem inch prv prvo na lekrske, psychologick a funkn oetrenie,

vrtane protetickch a ortopedickch pomcok, na lieebn a socilnu rehabilitciu,

vzdelanie, pracovn rehabilitciu, poradenstvo, pomoc pri pracovnom umiestnen a

alie sluby, ktor im umonia max. rozvin ich schopnosti a zrunosti a urchlia

proces ich zalenenia al. nvratu do spolonosti.

iak so pecilnopedagogickmi potrebami- diea s akmkovek postihnutm alebo

naruenm, navtevujce matersk, zkladn, stredn kolu alebo in kolu. Vyaduje

systematick odb. starostlivos pec. pedagga (prpadne aj spoluprcu so

psycholgom, odb. lekrmi a inmi odbornmi pracovnkmi).

OSOBY SO PEC. POTREBAMI - relatvne heterognna skupina osb, ktor z nejakho

dvodu sa vrazne odliuj od benej populcie. Sem patria deti s poruchami sprvania

al. uenia, ale i deti talentovan a nadan.

HANDICAP - zporn dsledok defektu na innos postihnutho jedinca,

znevhodnenie. Zasahuje kvalitu a kvantitu samotnej innosti jedinca, jeho socilne

postavenie a vzahy.

HAND. JEDINEC - na zklade svojho defektu je znevhodnen v kol. prci, vo

vkonnosti a v soc. vzahoch

DEFEKT - /z lat. defectus = chyba, porucha, nedostatok/ - nedostatok v integrite

organizmu, ktor me ma formu orgnov, alebo funkn a vyskytuje sa v oblasti

psychickej, senzorickej i somatickej, dsledkom oho jedinec vyaduje pecilnu

starostlivos. Synonymom defektu je termn p o s t i h n u t i e, viac pouvan v

kolskej terminolgi. Defekt z hadiska vekosti odchlky od normy znamen najv

odklon.

DEFEKTIVITA - porucha integrity loveka, t.j. jednoty organizmu a prostredia, ktor sa

prejavuje poruchou spoloenskch vzahov medzi defektnm jedincom a jeho

spoloenskm prostredm. Znakmi defektivity s: vzjomn psobenie medzi

postihnutm a prostredm, relatvne dlhodob trvanie, ktor sa me zlepova,

zhorova, ale i vymizn. Ide tu v podstate o poruchu spoloenskch vzahov.

CHYBA - vyjadruje miernejiu odchlku od normy ako defekt. Spravidla je vvinovo

podmienen.

PORUCHA /NARUENIE/ - vyjadruje tie odchlku od normy. Zskava sa poas ivota a

m reparabiln charakter, vyskytuje sa v pestrejej kle (poruchy uenia, poruchy

sprvania, naruenie kom. schopnosti).

ANOMLIA - /z grck. a=ne, zpor, nomos=zkon, pravidlo/. Je to relatvne trval

negatvna odchlka od normy v oblasti somatickej i psychickej, alebo v ich kombinci.

Nepovauje sa za patologick stav.

DEVICIA - /z lat. via=cesta, deviatio=odboenie z cesty/. Tka sa sprvania, m sa

jedinec stva npadnm, odkloujcim od normy. Napr. sexulne devicie.

DEFORMITY - /z lat.deformitas=znetvorenie, zohavenie/ s to somatick devicie.

REHABILITCIA - /z lat. re=znovu, op, habilitas= spsobilos, schopnos/

znovupsobenie, optovn dosiahnutie spsobilosti. Oznauje sbor aktivt zameranch

na socializciu postihnutho jedinca.

RESOCIALIZCIA - od voden od slova socializcia /z lat. socialis=drun,

spoloensk/, znamen zapjanie do pracovnho a spoloenskho ivota. Ide o jedinca,

ktorho sprvanie vyboilo z rmca prvnickch a etickch noriem a treba ho op do

nich vtesna.

EDUKCIA - shrn vchovnch, vyuovacch a vzdelvacch aktivt v dsledku, ktorch

sa postihnut jedinec stva relatvne vychovanm alebo vzdelanm.

REEDUKCIA - /z lat.re=sp, educatio=vchova, prevchova/ je to shrn

pecilnopedagogickch aktivt zameranch na rozvjanie nevyvinutch funkci, alebo

na pravu poruench funkci /hybnosti, sluchu, zraku/.

KOMPENZCIA - /z lat. compensatio=vyrovnanie, vyvenie/. Sbor aktivt

zameranch na vyrovnanie alebo nahradenie znenho vkonu orgnu i funkcie

pravou alebo zvenm funkcie inch orgnov, funkci.

KOREKCIA - /z lat. correctio=nprava, polepenie/. Pouva sa na oznaenie aktivt,

ktor s zameran na npravu, pravu chybnej funkcie, orgnu alebo sprvania sa.

Defektolgia sa vnma ako ir vedn odbor a P ako u vedn odbor, ktor je len

sasou defektolgie.

5. Osobnos postihnutho a naruenho jednotlivca

OSOBNOS je osobitn shrn individulnych vlastnosti loveka a sasne aj jednotka s

uritou truktrou. Kad lovek m osobitn, individulny celkov charakter

somatopsychickch vlastnosti, ktor reaguje na vplyvy okolitho sveta osobitnm

spsobom. Osobnos teda nie je len shrn psychickch vlastnost, ale aj jednotou

vzjomne svisiacich vrodench a zskanch, vntornch a vonkajch morfologickch a

funknch podmienok, ktor sa vplyvom vonkajieho prostredia vytvraj v rmci

biologicky danch hranc.

Osobnos je syntetickm pojmom, ktor zahruje vetky osobitosti udskho

organizmu, tak psychick, ako aj somatick, celho aktvne konajceho loveka, od

narodenia a po jeho smr. Z psychickho aspektu je osobnos plnm, nepretritm

komplexom duevnch javov, osobitm shrnnm znakom duevnho ivota, v ktorom

sa prelnaj: temperament, zujmy, schopnosti a charakter. Do pojmu osobnosti patria

procesy, spsoby poznvania, utvrania vzahov a adaptcie jednotlivca. Tto

viacdimenzionlna defincia osobnosti je univerzlne platn, to znamen, e plat pre

kad osobnos teda aj naruen resp. postihnut., handicapovan. Nevystihuje

kvalitatvne znaky naruenej osobnosti. Vvin dieaa, je to vlastne vzjomn

psobenie prostredia a indivdua, a jeho vroden a zskan, vonkajie a vntorn,

morfologick a funkn predpoklady, pre ktor charakteristickm znakom je

dynamizmus. Jeho naruenie sa d vystihn len v tomto vzahovom rmci a to tak, e

njdeme faktory, ktor spsobili postihnutie a ich nsledky. Priebeh vvinu naruenej

osobnosti sa zjavne li od vvinu zdravej osobnosti, naruen osobnos je zjavne in

ako zdrav osobnos.

PRINY NARUENIA A JEHO PRIMRNE NSLEDKY.

Pri definovan prin, nie je mon predloi pln zloit reazec prin a ich primrnych

nsledkov v celej jeho zloitosti. Jedna urit prina me ma nielen jeden druh

nsledkov, ale rozlin typy klinickch obrazov a primerane tomu aj rozlin druhy

naruenej osobnosti. A naopak za rozlinmi obmenami naruenej osobnosti mu by

viacer priny a urit klinick obraz me vznikn v dsledku shrnu rozlinch

prin. Pokodenie osobnosti je teda multikauzlne /m viac prin/ a multifaktorilne

/existuje tu viacero initeov/.

Priny delme na dve vek skupiny:

1. Predkoncepn - pred poatm /tka sa rodiov/

2. Pokoncepn - postkoncepn

1. a/ Geneticky podmienen, dedinos pri vzniku naruenej osobnosti dedin

prenos gnmi m urit lohu. Pri vskyte slabomysenosti, sluchovej poruchy,

alkoholizmu v rodine alebo v prbuzenstve, pomerne asto vznik mentlna retardcia,

hluchota a pod.

b/ Priemyseln kodliviny /ortu, olovo/ v prostred , v ktorom rodiia ij

c/ Nesprvna viva a iarenie /rtg. iarenie/ rodiov

d / Infekn ochorenia / zpal peene, zpal prunc mums/ rodiov

2. a/ Prenatlne - v priebehu vntromaternicovho ivota mu psobi rozlin

kodliv faktory. Dleit je kedy, v ktorom obdob embryonlneho ivota jednotliv

faktor psob. Patria sem infekn ochorenia matky ako je rubeola, ospky, mums a

pod., ktor mu vyvola mentlnu retardciu, Downov syndrm, zmyslov poruchy a

poruchy hybnosti rzneho stupa /detsk mozgov obrny/. Toxoplazmza, ktor

roziruj zvierat me spsobi rzne vvinov abnormality, pokodenie nervovej

sstavy. In ochorenia matky napr. srdcov, oblikov, poruchy krvnho obehu,

hormonlne poruchy vyvolvaj mentlnu retardciu. Avitaminza matky /nedostatok

vitamnov A, B2, D / a extrmne hladovanie matky spsobuj vvinov abnormality

/mikrocefaliu mal a nedostatone vyvinut mozog/. Mechanick vplyvy na plod a

uvanie kodlivch liekov mu vyvola abortus potrat.

b/ perinatlne pokodenia poas produ. Prod me by predasn, abnormlny,

dlhotrvajci. Diea me ma otoen pupon nru okolo krku. Poas produ me

nasta krvcanie do mozgu, ktor vyvol hypoxiu /nedostatok kyslka/ a spsobuje

najrozlinejie pokodenia celej nervovej sstavy u jedincov. alm nebezpeenstvom

je fyzick pokodenie pri prode, ktor sa tka jednak pokodenia nervovej sstavy,

ale tie telesnch deformt. Vznikaj niektor typy ahkch mozgovch dysfunkci,

retardcie mentlneho i telesnho vvinu.

c/ postnatlne poprodn pokodenia s vsledkom nepriaznivch okolnosti v

priebehu ivota loveka. Hlavnm zdrojom handicapov s ochorenia ako je

novorodeneck ltaka, zpaly mozgu, endokrinn poruchy, poruchy metabolizmu,

infekn ochorenia, ktor psobia kodlivo na centrlnu nervov sstavu, m nsledne

vznik mentlna retardcia, poruchy hybnosti a zmyslov poruchy. alej s to razy,

dsledkom oho dochdza k plnm alebo iastonm stratm funkcie zmyslovch

orgnov.

Tieto priny sa povauj za vntorn tzv. endognne, priny vznikajce vo vntri

organizmu a pokodzujce vvin indivdua.

Exognne vonkajie priny tzv. psychosocilne naruenia vplyvom prostredia. Ich

nsledky s vemi rznorod. Vdy spsobuj naruenie osobnosti a mu vies a k

neurzam. Diea od narodenia me by vystaven kodlivm psychosocilnym

vplyvom. Rodina, kola, vchovn zariadenie i pracovisko poda charakteru vzahov

me z vchovnho hadiska vplva na jedinca kladne a aj kodlivo v irej i v uej

svislosti. Chbanie matky, resp. rodiny, zl rodinn prostredie, rozvody, zmeny

prostredia, striedanie prostredia, vemi vysok poiadavky na uenie, chudobn a

jednotvrne podnety a zitky, uniformn podmienky vchovnch zariaden,

obmedzenie pohybu a hry, nejednotn vchova, prli prsna, alebo rozmaznvajca,

zanedbvajca, nedsledn. Zitky z nespechu v kole, vsmech spoluiakov, zitok

tzv. inkapacity /v svislosti obst s vkonom, obava zo slabieho vkonu/ a pod.

Tieto kodliv vplyvy s mimoriadne nebezpen, pretoe v interpersonlnych vzahov,

v spolunavan, ktor je pre loveka nevyhnutn, sa prejavuj ako circulum vitiosus

bludn kruh. asto aj sm lovek je pvodcom kodlivch vplyvov a sasne nimi aj

sm trp. kodliv psychosocilne vplyvy maj mimoriadne vek vznam aj pri vzniku

psychopatickch ochoren, ktorch pvod ete nie je dostatone objasnen najm pri

hraninch poruchch osobnosti, ale tie pri vzniku psychz duevnch ochoren.

Vetky uveden priny a ich primrne nsledky, ktor mu psobi resp. mu sa

vyvin v priebehu ontogenzy, spsobuj naruenie osobnosti. Toto naruenie me

by reverzibiln zvratn, lieiten aj vylieiten a me by ireverzibiln,

nelieiten, resp. nevylieiten. Mentlna retardcia, slepota, poruchy hybnosti s

ireverzibiln. Porucha rei a psychosocilne poruchy s reverzibiln, lieiten aj

vylieiten. Zle od stupa a druhu postihnutia a tie od asovho faktoru, kedy

postihnutie vzniklo.

Najnepriaznivejiu prognzu maj vroden pokodenia, alebo pokodenia zskan do 2.

roku ivota. asov faktor m aj pozitvny vznam, ak pri vasnom diagnostikovaniu

vrodench, v dojenskom veku zskanch pokoden je zabezpeen ich skor odborn

starostlivos lieba, vchova, rozvjanie, mono narueniu /zle od stupa

pokodenia/ preds, zmierni ho, alebo aspo v znanej miere ovplyvni. V prpadoch

pokoden, ku ktorm dochdza u v neskorom veku ivota dieaa /najm choroby a

razy/, m vek vznam vvinov rove, ktor diea u dosiahlo. Je teda dleit,

ak rove malo z hadiska vvinu osobnosti predchdzajce obdobie, ak kodliv

faktor psob na rozvoj osobnosti a tie i sa vytvoria optimlne podmienky na jej al

rozvoj. V takchto prpadoch napr. organick pokodenie nervovej sstavy v zvislosti

od stupa pokodenia me psobi regresiu dosiahnutej rovne, demenciu /padok/

ke vvin osobnosti v alom obdob vyvja disharmonicky, obmedzene.

6. Socializcia v pecilnej pedagogike/z lat. socialis=drun, spoloensk/

Je to proces zalenenia jednotlivca do spolonosti, po strnke pracovnej /vchovnej a

vzdelvacej/, spoloenskej a subjektvnej /v zmysle sebeuplatnenia a

sebauspokojenia/. lovek sa stva plnohodnotnou osobou, ktor sa aktvne zastuje

na spoloenskom a kultrnom ivote danej spolonosti. V socializanom procese ide o

vzahy vzjomnho psobenia medzi spolonosou a jednotlivcom poas celho ivota.

Kad etapa ivota detstvo, mlados, dospelos i staroba m svoje osobitosti.

V socializci dieaa je dleit, aby ilo v harmonickej rodine, v ktorej s dobr

vzjomn emocionlne vzahy medzi vetkmi jej lenmi, ale hlavne medzi matkou a

dieaom. Diea sa v rodine oboznamuje so spoloenskmi normami, hodnotami a fixuje

ich formou rznych socilnych nvykov. Osvojuje si vzory sprvania, spsobov celkovej

socilnej komunikcie. V rodine sa vytvra zklad sociokultrnych vlastnost a

hodnotovho systmu jedinca, formuje sa morlka, citov a vov sfra, identifikcia

so socilnymi lohami. V kole sa diea zapja do irokej siete socilnych vzahov,

pozci a loh v rozlinch zoskupeniach, a tm sa na ne aj adjustuje.

Socializcia dospievajcich nadvzuje na vsledky socializcie v detstve. alej sa

rozvja a upevuje hodnotov systm, vzory a normy sprvania. Mlad lovek sa

pripravuje na samostatn ivot v spolonosti /na povolanie, zaloenie si vlastnej rodiny,

as v spoloenskch zoskupeniach/. Zaleovanie jednotlivca do spoloenskch

vzahov prebieha aj v dospelosti, poas celho ivota sa klad naho nov poiadavky,

ktor mus zvldnu.

Najvznamnejou podmienkou socializanho procesu je vchova a vzdelvanie. Cel

socializan proces sa realizuje v rozlinch intitcich, z ktorch s najdleitejie

rodina a kola. Plnia lohu socializanch initeov, ku ktorm patria najm skupiny

rovesnkov, socilne skupiny na pracovisku a rzne osoby, s ktormi jednotlivec

vstupuje do rznych dlhie trvajcich vzahov. Ak s uveden initele nejakm

spsobom naruen, mu ma na rzny negatvny vplyv, naruujci jeho socializciu.

Socializcia postihnutch jedincov m svoje pecifickosti, dan druhom a stupom

postihnutia a naruenia v istom veku. Postihnut maj saen podmienky pri zalenen

sa do spolonosti. Ich socializcia me by saen u v rodinnom prostred tm, e

postihnut deti klad vysok nroky na svojich rodiov. Rodiia sa ako doku

vyrovna s postihnutm svojho dieaa, mali by dosta kvalifikovan radu a pomoc pri

rieen vchovnch problmov. Socializcia postihnutch sa vinou uskutouje v

pecilnych kolch a zariadeniach, kde sa pouvaj pecilnopedagogick metdy a

prstupy. Nevhodou tchto zariaden je, e diea sa socializuje pre prostredie

postihnutch jedincov, a nie pre ben ivot. V sasnosti sa u rozvja proces

integrovanej vchovy postihnutch s intaktnou populciou.

Prprava na povolanie tchto jednotlivcov m svoje obmedzenia aj v tom, e je vopred

vymedzen len ist okruh profesi, ktor postihnut a naruen mu vykonva. Ist

socializan funkciu v naej spolonosti plnia aj organizcie, obhajujce prva a lepie

postavenie postihnutch a naruench v spolonosti. Cieom socializcie postihnutch

jedincov je dosiahnu o najvhodnejie a najspenejie zapojenie do spolonosti, ich

pracovn, spoloensk a osobn uplatnenie. pecilnopedagogickmi prostriedkami sa

vytvraj podmienky sebarealizcie postihnutch, a tm sa odstrauj /zmieruj/

dsledky ich postihnut.

Socializcia sa realizuje v praktickej, osobnostnej a socilnej rovine. Je podmienen

sociabilitou. Stupe dosiahnutej socializcie postihnutch je podmienen tm, do akej

miery sa podarilo defektivitu prekona. Rozliuj sa tieto stupne: (poda miery

zapojenia postih. jednotlivca do pracovnho a spoloenskho ivota)

a/integrcia /z lat. integer=neporuen/ t.j. pln zapojenie postihnutho jedinca do

spolonosti zdravch ud, vo vchove a vzdelvan, v pracovnom uplaten i v

spoloenskom ivote. Tm sa stva plne samostatnm a nezvislm, subjektvne sa

vyrovnal so svojm postihnutm.

b/adaptcia /z lat.adaptatio=prispsobenie/, postihnut jedinec sa doke zapoji do

spoloenstva, len za uritch podmienok. Je samostatn len za uritch okolnosti a

ohadov na individulne vlastnosti, schopnost a potreby jedinca. Napr. sluchovo

postihnut za pomoci navacieho apartu.

c/utilita /z lat. utilis=uiton/, postihnut jedinec sa realizuje v spolonosti len za

predpokladu celoivotnej ochrany a pomoci druhch ud. Jeho pracovn a spoloensk

uplatnenie sa me realizova len pod dohadom a vedenm. Mentlne a telesne

postihnut v stavoch socilnej starostlivosti.

d/inferiorita /z lat.inferior=ni/ neschopnos pracovnho a spoloenskho zaradenia.

Jedinci s plne nesamostatn a odkzan na starostlivos inch, s vylenen

/segregovan/ zo spolonosti. ako telesne a mentlne postihnut v azylovch

stavoch /celoivotn starostlivos/.

rove socializcie postihnutch jedincov zvis od vzahu nepostihnutch k

postihnutm, ktor by sa mal formova u od tleho veku v rodine a v kole.

Resocializcia (navrtenie) - proces, v ktorom postihnut jedinec nsledkom plnho

prekonania svojej defektivity, resp. vylieenia je schopn sa zapoji bez problmov do

spoloenskho a pracovnho ivota.

7. Norma, normalita v pecilnej pedagogike

Norma: stav, vlastnos a proces, ktor nevybouje z priemeru benosti alebo zo

zauvanch i predpsanch pravidiel. Normalita znamen stav, ktor zodpoved

obvyklosti, pravidelnosti alebo oakvaniu. Normalita sa me tka somatickej,

psychickej alebo socilnej strnky loveka. Normalita a abnormalita sa spjaj s

manifestovanmi prejavmi (znakmi, vsledkami, dajmi) u jednotlivca vo vzahu k

urenm normm alebo kritrim v nasledovnom chpan: v tatistickom, v socilnom,

v medicnskom, v psychologickom, v pecilnopedagogickom

- normlny vvin m nevratn charakter, uskutouje sa v asovom slede, v

urench obdobiach, poda zkonitost, vyven, bez neiaducich chyliek /anomli/,

chpeme ho ako funkciu veku a initeov vvinu

- anomlny vvin vyvolan patognnymi faktormi, spomal sa, zamedz vvin, a

zmen smer

- predasn vvin ke dosiahnut stupe vvinu prekrauje oakvan hodnoty poda

normy vnimone nadan, talentovan

a) ustrnul vvin je dsledkom psobenia patognnych faktorov, pri kt. nedochdza k

vvinu orgnu alebo funkcie (diea sa narod bez oka, ucha, je slep, alebo hluch - nie

je vyvinut ucho)

b) obmedzen vvin - znamen, e orgn alebo funkcia sa od zaiatku ivota vyvjaj

bez obmedzenia (MP, vroden nedoslchavos, slabozrakos, poruchy citovch vzahov)

c) oneskoren vvin - m reverzibiln (vrtny) charakter vtedy, ak je poskytnut vasn

lekrski, pec. Pg alebo socilna intervencia (det zo soc. oneskorenho prostredia)

d) preruen vvin - je tak dsledok psobenia patognnych faktorov, e vvin

orgnu alebo funkcie sa nhle spomal, alebo plne preru. Detsk demencie, mozgov

disfunkcie

e) pochyben vvin - je tak anomlia vvinu, pri kt. orgn alebo funkcia, alebo ich.

kombincie sa vyvjaj, ale nesprvnym smerom (mlad delikventi)

1. KLASIFIKCIA HANDICAPOV A PORCH PODA DOBY VZNIKU

a/ Poruchy prenatlne vznikaj vplyvom nepriaznivch okolnosti v obdob pred

narodenm loveka.

b/ Poruchy perinatlne s dsledkom nronho, neetrnho alebo dlhotrvajceho

produ a inch nepriaznivch okolnost v poprodnej dobe .

c/Poruchy a handicapy postnatlne s vsledkom nepriaznivch okolnost poas ivota

loveka, ktor limituj normlny vvin v oblasti telesnej, psychickej a socilnej.

2. KLASIFIKCIA HANDICAPOV A PORCH PODA STUPA

a/ahk handicapy a poruchy s identifikovaten ako u osb vyadujcich osobitn

starostlivos, tak aj v benej populci. Ide tu o problmy, ktor pri citlivom prstupe k

nm s zvldnuten benmi pedagogickmi prostriedkami a nevyaduj osobitn

intitucionlnu starostlivos.

b/Handicapy a poruchy strednho stupa s to telesn, psychick alebo socilne

znevhodnenia, ktor vyaduj vemi pecilny prstup. Obyajne komplikuj ben

kolsk dochdzku a s rieen za pomoci pecilnych kolskch a vchovnch

intitci poda typu a stupa znevhodnenia.

c/ak poruchy a handicapy znamenaj zsadn naruenie integrity osobnosti a ich

socilnych vzahov. asto s klasifikovan ako postihnutia znemoujce vzdelvanie a

podstatne limituj i vchovu. Vyaduj pecializovan prstup. Osoby takto naruen s

umiestnen v pecilnych zariadeniach /stavy socilnej starostlivosti/, pretoe ich

denn starostlivos v bench kolskch a v rodinnch podmienkach je prli nron a

nezvldnuten.

3. KLASIFIKCIA HANDICAPOV A PORCH PODA DRUHU

a/Mentlne poruchy rzne prejavy a formy obmedzenia alebo subnormality

rozumovch schopnost loveka. Prejavuj sa jednak chbajcim potencilom

schopnost, jednak spomalenm alebo vymiznutm existujcich funkci / mentlna

retardcia, demencia, slabomyselnos/.

b/Poruchy telesnho vvoja vznikaj dsledkom ochoren, razov alebo straty hybnost.

Ich prejavy s vemi variabiln a nsledky pre ivot loveka s spojen jednak s ich

rozsahom, jednak s vzbou na alie obmedzenie, zmyslovho alebo mentlneho typu.

Zvltne postavenie maj dnes chronick choroby, alergick ochorenia a stavy spojen

so stratou imunity a obrany schopnosou organizmu.

c/Poruchy komunikcie ukrvaj v sebe niekoko druhov problmov, ktor obmedzuj

alebo dokonca znemouj normlny priebeh komunikcie a celho ivota jedinca.

Handicap nastva v oblasti prijmania podnetov, v oblasti ich identifikcie a v tvorbe

novch produktov. Medzi tieto poruchy patria poruchy zmyslov - zraku a sluchu a

poruchy rei.

d/Kombinovan poruchy predstavuj spojenie dvoch alebo viac porch. Z vchovnho

a socilneho hadiska zsadnm problmom je, e s ako diagnostikovaten a tm

ich vchovn a socilna starostlivos neme by vykonvan jednoducho a izolovane.

Napr. kombincia telesnho a rozumovho postihnutia, spojenie straty sluchu a zraku/.

e/Poruchy sprvania sa popisuj ako zsadn odchlky spoloensky uznvanch a

vyadovanch noriem pre sprvanie loveka. Tieto normy s dan jednak systmom

zkonnch a prvnych opatren v danej spolonosti, jednak vsledkom historickej

tradcie a zvykov prezentujcich sa vo verejnej mienke. o do rozsahu, zvanosti

medzi poruchy sprvania patria vvinov anomlie vyplvajce z vchovnho

prostredia alebo z istej banality /ako je vzdorovitos, zlozvyky/, tak aj zvan

antisocilne, patologick prejavy /agresivita, ikanovanie, lpen vrada apod./

Z hadis.vznamnosti a dopadu na vvin osobnosti a ich vonk.vzahy, poruchy

sprvania sa delia na 3 skupiny:

- disocilne sprvanie relatvne mlo zvan, odstrniten a zvldnuten za

pouitia bench pedagogickch prostriedkov. S to vvinov odchlky, alebo viazan

na stavy po raze, po traumch i u socilnych alebo emonch, ktor s postupne

zvldnuten racionlne i emocionlne / napr. vzdorovitos detsk, adolescentn odpor

voi autorite, apatie, agresie, ako nsledok stresu v rodine a pod./

- asocionlne sprvanie u predstavuje urit riziko a nebezpeie pre normlny vvin

osobnosti jedinca. Sekundrne s potom aj zsadnm problmom pre spolonos ako

celok, pretoe prejavuj sa najm v socilnych vzahov. Do tejto skupiny sprvania sa

zarauje cel komplex zvislostnho sprvania, krdee, sebavrady a pod.

- antisocilne sprvanie je tak, ktor je vrazne zameran primrne alebo sekundrne

pokodi, obmedzi prva druhch. Je to prejav socilnej patolgie. Patr sem: vrada,

patologick agresivita, zneuvanie a obmedzovanie veobecnch prva najm

nedospelch.

Triedenie /klasifikcia/ postihnutch jedincov

Klasifikcia, zatriedenie postihnutch jedincov sa uskutouje na dvoch rovniach.

Prvou je oznaenie hlavnch skupn, ie ide o klasifikciu poda druhu postihnutia a

druhou je ich vntorn rozlenenie, ie ide o klasifikciu poda stupa. Hlavn skupiny

s dan tzv. hlavnmi symptmami, ktor determinuj charakter postihnutia so

zreteom zaradenia do sprvneho vchovno-vzdelvajceho /event. i pracovnho/

procesu. Hlavn skupiny s:

-mentlne postihnut: oligofrnia a demencia

-zmyslovo postihnut

zrakovo: slepota a slabozrakos

sluchovo: hluchonemota, ohluchlos, zbytku sluchu, nedoslchavos,

-reovo naruen: bezrenos a sluchonemota, neurzy rei, straty rei, orgnov

poruchy rei a chyby vslovnosti

-telesne postihnut, chor a oslaben: stavy po obrnch, razov stavy, vvinov chyby

konatn, chronick choroby obmedzujce lokomociu, srden chyby, alergick

choroby, choroby dchacie, kostn

-emocionlne postihnut: zhrnut do celkovej skupiny akovychovatench

-kombinovane postihnut: slepohluchonemota, mentlna slepota, mentlna

hluchonemota, mentlne a telesne postihnutia

Je samozrejm, e niektor postihnutia sa nedaj tak jednoducho oddeova, e asto

ide o ist kombinciu, pretoe kad orgnov i funkn zmena me sa premietnu do

psychiky postihnutho. Vntri hlavnch skupn existuj alie hadisk zatriedenia:

-in symptmy, ktor existuj popri hlavnom prznaku a determinuj truktru

naruenej osobnosti

-stupe postihnutia

-asov faktor /kedy dolo k postihnutiu a kedy sa zaala pecilnopedagogick

starostlivos/

-rove intelektu

-rove rozlinch schopnost

-monos socializcie

8. Vvin, vvinov anomlie

Vvin dieaa a jeho mon anomlie patria medzi vemi zvan problmov oblasti

pecilnej pedagogiky. Na zklade diagnostickch zverov so zameranm na vvin a

jeho pecifik sa volia metdy a obsah stimulcie, korekcie, rehabilitcie a edukcie. Aj

urenie prognzy vychdza z dosiahnutej rovne vvinu v jednotlivch oblastiach

svisiacich s vychovvatenosou a vzdelvatenosou.

Vvinom sa oznauje proces pozitvnych a kvantitatvnych zmien organizmu (orgnu

alebo funkcie), ktor sa realizuje v uritom asovom slede. Ide o interakciu medzi

endognnymi (vntornmi) genetick informcie a hereditrne (biologicky dedin)

initele a exognnymi (vonkajmi) faktormi vchova a prostredie. Vsledkom

psobenia uvedench faktorov je, e organizmus prechdza zmenami - vvinom, v

dsledku ktorho m tendenciu nrastu a zdokonaovania sa (zskanm novch

vlastnosti kvalitatvne vych, pozitvnu zmenu proporci a pod.) Tento vvin sa

oznauje ako normlny.

Normlny vvin m ireverzibiln (nezvratn) charakter, prebieha v jednosmernom

asovom slede, v uritch obdobiach, poda urench zkonitost, jednotliv vvinov

faktory psobia vyvene, v dsledku oho vvin prebieha bez neiaducich anomli.

Opakom normlneho vvinu s vvinov anomlie spsoben patognnymi faktormi,

ktor poda svojej povahy a skladby mu negatvne ovplyvova vvin od

spomalenia a po jeho zamedzenie (nulitu) alebo zmeny jeho smeru.

Od abnormlneho vvinu je potrebn odli vvin predasn, akcelerujci, pri ktorom

aktulny stav v dosiahnutom stupni vvinu uritej schopnosti vrazne prekrauje

oakvan hodnoty poda normy. Takto jedinci s oznaovan ako vnimone nadan a

talentovan. Vyaduj tie pecilnopedagogick prstupy, upraven obsah vzdelvania,

teda pecilnu starostlivos. Je iaduce, aby sa ich talent vhodne rozvjal, ale pritom

aby sa nezanedbal vestrann a harmonick rozvoj osobnosti vo vetkch ostatnch

oblastiach.

Vvin loveka prebieha v troch sfrach: v biologickej, psychickej a socilnej. Pre

potreby pecilnej pedagogiky pri globlnom prstupe a hodnoten je potrebn ucelen

globlny pohad na loveka z hadiska jednoty tchto troch sfr. Anomlny vvin je

multifaktorilne podmienen, podiel jednotlivch patognnych faktorov me by rzny

a rzne mu by aj vsledky ich psobenia. Dsledky psobenia patognnych faktorov

sa prejavuj vo vvinovch anomlich. Mu ma rznu formu a dosiahnu rzny

stupe v ase posudzovania. Existuje cel rad monch kategorizci vvinovch

anomli. Pre potreby pecilnej pedagogiky ich delme na:

- ustrnut vvin je dsledkom takho psobenia patogn. faktorov, e k vvinu orgnu

alebo jeho f.nedochdza. Sem sa zarauje vroden slepota, hluchota, plne nevyvinut

orgn /konatina/, al. aj tzv. morlna slepota.

- obmedzen vvin, urit orgn alebo jeho funkcia sa u od zaiatku ivota vyvja

obmedzene a nikdy nedosiahne stupe normlneho vvinu. Sem mono zaradi

niektor formy mentlnej retardcie, vroden nedoslchavos, slabozrakos, alebo v

oblasti telesne postihnutch vroden malformcie /odchlky tvaru orgnu/, vroden

poruchu citovch vzahov.

- oneskoren vvin je reverzibiln pri vasnom poskytnut lekrskej,

pecilnopedagogickej alebo socilnej intervenci. Jeho zaiaton fza je podobn

obmedzenmu vvinu. Rozdiel je v tom, e pri tejto forme je intenzvnej efekt na

vasn intervenciu a mono sa pribli k normlu, km u obmedzenho tento ostva

trvalo limitovan. Naprklad oneskoren vvin rei, oneskoren vvin motoriky -

chdze.

- preruen vvin - vvin orgnu i funkcie sa nhle spomal alebo plne preru. Z

hadiska prognzy tento stav me ma stagnujci charakter, alebo v alom priebehu

me ma dynamick formu /zhorujci stav, i postupne zlepujci/. Sem patria

detsk demencie, mozgov dysfunkcie, ochrnutia.

- pochyben vvin orgn alebo funkcia sa sce vyvjaj, ale neiaducim scestnm

smerom, ktorho vsledok je patologick. Me sa tka asti alebo celku. V socilnej

oblasti je to vvin delikventnej osobnosti.

Uveden anomlie vvinu sa mu vyskytova bu relatvne samostatne, alebo

nsledne, napr. po preruenom vvine nasleduje scestn alebo oneskoren a pod.

Anomlie sa mu tka biologickej, psychickej alebo socilnej sfry, i ich kombinci,

manifestujc sa v rznych stupoch intenzity. Vemi vysok je interindividulne

podmienen variabilita, z oho vyplva potreba globlneho prstupu posdenia

vvinu, i jeho anomli u dieaa, ktor vyaduje multidisciplinrny tmov prstup.

Vvin a jeho mon anomlie predstavuj multifaktorilne podmienen fenomn, vemi

zloit tak z etiologickho. ako aj symptomatologickho aspektu..

9. Edukcia v integrovanch a relatvne segregovanch podmienkach

Integrcia iakov so pecilnopedagogickmi potrebami/z lat.integrare=sceova/. Je to

koncepcia pec. vchovy a pec. vzdelvania ako organickej zloky veob. vchovy a

vzdelv., a to v tom zmysle, e sa m deom vyadujcim pec. starostlivos

poskytova v rmci bench vchov. a vzdelvacch initci a nie oddelene. Postihnut

i naruen diea m prvo na to, aby mu spolonos poskytovala tie ist prleitosti a

podnety na jeho vvin, ako poskytuje jeho zdravm rovesnkom.

Segregcia sa zdvodovala tm, e je potrebn odbremeni rodiov, ktor nemaj

monosti, ani prostriedky, a u vbec nie vzdelanie na ich vchovu a vyuovanie.

Neskr sa ukzalo, e pecilnopedagogick intitcie nie vdy plnia oakvanie

verejnosti a me v nich djs k deprivci, ba i k inm narueniam postihnutch.

Ide tu aj o nehumnnos vytrhova deti z ich prirodzenho rodinnho prostredia a z

neho potom vyplvajce odcudzenie postihnutch det od rodiov, ochladnutie

srodeneckch vzahov. Tie, aby sa nepostihnut deti i dospel nauili i s

postihnutmi, povaovali za samozrejmos pomha im a hlavne ich chpa a

repektova. Pri integrci aie a ako postihnutch jedincov popisuj sa tri ich formy

vchovy:

1.miestna - postihnut deti sa vzdelvaj v tej istej budove ako nepostihnut, ale vo

vyhradench priestoroch, triedach. Kontakty s nepostihnutmi s obmedzen alebo len

sporadick.

2.socilna - vchova a vzdelvanie sa uskutouj v odlinch priestoroch, ale

dochdza k pomerne pravidelnmu stretvaniu sa postihnutch s nepostihnutmi. Na

ihriskch, v jedlach, v mimok. aktivitch.

3.funkn - postihnut deti navtevuj kolu /triedu/ s nepostihnutmi demi, maj

rovnak uebn osnovy a vchovn tandardy.

Pokia ide o miernejie poruchy a naruenia napr. emocionlne naruenia, naruenie

schopnosti naui sa ta, psa alebo pota, mierne poruchy sprvania, ahk

mozgov dysfunkciu a pod. je samozrejme silie o integrciu ete naliehavejie.

Naprklad dyslektick a dyskalkulick deti na hodiny tania sa prerauj z tried do

vybranch uebn vybavench pecilnymi pomckami. Z vyuovacch predmetov, v

ktorch deti vykazuj deficity, sa iaci neklasifikuj. V praxi sa v naich zkladnch

kolch realizuje kolsk integrcia v dvoch formch:

1. Individulna integrcia v benej zkladnej kole v mieste bydliska, diea je zaraden

v benej triede.

2. Integrcia v pecilnych triedach zkladnch kl , kde s zaraden iaci s uritm

druhom postihnutia.

Celkovo sa ukazuje, e integrcia je, alebo me by pre niektor postihnut deti, resp.

niektor druhy i stupne postihnutia nadmernou zaou pre samotn diea. A tak aj tu

plat, e sce integrova, ale len vtedy, resp. len natoko, nakoko je to naozaj v

prospech jednotlivho postihnutho dieaa. Segregcia vchovy v pecilnych kolch

a zariadeniach umouje:

- homogenizciu triedy z hadiska druhu a stupa postih., po uvanie kompenzanej a

didaktickej techniky

- postup rovnakm tempom, monos skupinovej aplikcie, adekvtneho obsahu

vzdelvania, metd a foriem

- odbornos pedagga z hadiska pecilnej pedagogiky

- pecifick pravu priestorov pre potreby edukcie v rozsahu postihnutia

- v pocit spolupatrinosti v rmci triedy

- monos astejieho dosahovania a prevania spenosti

- monos poskytovania komplexnej rehabilitanej starostlivosti v pecializov.

zariadeniach koly i stavu

- poskytovanie vieho rozsahu vchovnej starostlivosti /celodenn, celotdenn, i

celomesan /

- pre pecilne koly zariadenia vytvra odborn bzu na rozvjanie praxi prslunej

pracovnej edukcie

- pri pecilnych kolch a zariadeniach viu monos efektvneho vyuvania uie

pecializovanch rehabilitanch ustanovizni

Stupne integrcie:

1.socilna integrcia postihnut sa zastuje vetkch spoloenskch aktivt

2.inhibovan as- zahruje osoby, u ktorch postihnutie vyvolva urit nevhody,

znamenajce mierne obmedzenie plnej asti na spoloenskom ivote.

3.zmiean as v dsledku postihnutia as na spoloenskom ivote je obmedzen

na komunitrne vzahy ako rodinn, pracovn a pod.

4.ochudobnen vzahy obmedzenie vo fyzickch, psychickch, alebo v socilnom

vvoji

5.redukovan vzahy jedinci s schopn udriava vzahy iba k vybranmu lovekovi

alebo skupine

6.naruen vzahy ide o jedincov neschopnch udriava trvalejie vzahy s

ostatnmi umi, zmeny v sprvan psobia negatvne aj v prostred prirodzenej

skupiny. S to spoloensky izolovan osoby, ktorch miera schopnosti integrcie je

nezistiten pre ich izolovanos. S to najm prpady plnej segregcie.

Integrcia a socilne aspekty.

Integrcia je vo svojom poat multidisciplinrny jav, ktor sa tka otzok filozofickch,

etickch, sociologickch, psychologickch, pedagogickch, zdravotnckych,

ekonomickch, politickch a legislatvnych. Nzory na integrciu sa vyvjaj v priebehu

asu. Znan poet postihnutch sa k integrcii stavia kladne za predpokladu, e bud

splnen vetky poiadavky, aby bol iak v benej kole na hornej hranici svojich

monost. Diea by nemalo by spoluiakmi a uitemi trpen. Uitelia bench Z sa

integrcie obvaj z dvodu nevedomosti poiadaviek, ktor bud na ne kladen pri

integrovanej forme vzdelvania.

Rzne bvaj aj nzory rodiov, via as rodiov sa ako zmieri s tm, e diea m

by vzdelvan mimo rodinu, m sa pridruuje socilna izolcia. Diea takto strca

svoje socilne zzemie.

Integrcia a jej psychologick aspekty.

Postihnut iaci sa lia mierou svojich rozumovch schopnost. Tak, ako to bva medzi

intaktnmi demi, vyplvaj aj ich osobn ambcie a plny tkajce sa ich vzdelvania

a profesijnho uplatnenia. Deti sa vak mu vyznaova svojimi pecifickmi vlohami

a nadanm, mu ma vyhranen svoje osobn zujmy, ktor by chceli realizova.

Postihnut diea bva znane ovplyvnen aj svojou emocionlnou nestabilitou,

potrebuj viu citov oporu. Pri rieen svojich problmov potrebuj osobu, ku ktorej

maj dveru. Postihnut deti sa navzjom lia potrebou socilnych kontaktov a mierou

socilnej citlivosti. Socilne a psychick problmy nespovaj len v povahe, alebo

hbke a miere postihnutia, ale aj v tom, ako lovek postihnutie preva a prijma. Toto

sa tka aj rodiov.

Pedagogick aspekty integrcie.

Skor pomoc postihnutm by mala by poskytovan v rodine, ktor je schopn

stimulova ich psychick rozvoj. Ak m by vzdelanie iakov s MR efektvne a vies k

prprave pre ivot, mali by by vyuovan v kude tried so znenm potom iakov a

uitelia so psychopedickou kvalifikciou. Kontakt s nepostihnutmi vrstovnkmi by mal

by zaisten najm v mimokolskch atmosfrach, zujmovch krkoch, kolskch

kluboch a vade, kde deti nadvzuj socilne kontakty.

Integrovan vzdelvanie

V druhej polovici minulho storoia sa v eurpskych kolch objavili ako MP deti.

Nielen vtedy, ale aj potom ich povaovali za prpady na oetrovanie. Zriadenie pec.

kl bolo historicky dleitm krokom. Ich cieom je umoni postihnutm iakom poda

i ch schopnost, spoluas na spoloenskom ivote. Ich zavedenm sa uznalo prvo

postihnutch na vzdelanie. Prve pre postihnut deti s v dejinch vzdelvania

pokusom o odstrnenie panujcej segregcie a izolcie postihnutch jedincov.

Minulosou presadzovan diferencicia pecilnych kl bola prinou a aj dsledkom

oddelenia postihnutch det z benho prdu vzdelvania a ich vzdelvania v

pecilnych kolch.

m viac sa deom poskytovala pecilna starostlivos, tm viac sa prehlboval rozdiel

medzi postihnutmi a zdravmi iakmi. Preto sa stle viac vyaduje, aby sa

vzdelvanie v pecilnych kolch presvalo do kl benho typu. Nie je aleko doba,

ke boli postihnut deti delen na vzdelvaten a nevzdelvaten na cel ivot. Tto

situcia zvisela od rovne kolstva, ktor nemalo k dispozcii koly a zariadenia pre

vzdelvaten deti s ami formami MP. Dodnes nikto nedal uspokojiv odpove i s

udia s MP vzdelvaten a kde zana a kon hranica vzdelvania a rove ich

rozumovch schopnost. Segregovan pedagogika vychdza z chpania loveka, ktor

sa orientuje na jeho odchlky a defekty a pecializuje sa na postihnutch jedincov. V

popred pedagogickej pozornosti s obmedzenia oznaovan ako individulne

nedostatky tchto ud. Ako protiklad je integratvny prstup, ktor chpe loveka ako

biologicky, psychologicky a socilne integrovan jednotku. Takto lovek, s tmito

predpokladmi, ije ivot, ktor mu umouje jeho prostredie. Postihnutch ud

nememe chpa ako individulny osud, ale ako spoloensk fenomn.

10. Profesionlna orientcia postihnutch jednotlivcov

Dleitou lohou v rmci edukanej innosti na pecilnych kolch je profesionlna

orientcia postihnutch jedincov. Ide tu o skmanie dispozci, zujmov a motvov

iakov. Na zklade zskanch poznatkov sa jedinec zmerne vchovne ovplyvuje, aby

vsledkom profesionlnej orientcie bola relatvne o najvhodnejia voba povolania, na

jej zklade o najvhodnejia profesionlna prprava, o je zkladnm predpokladom

socilnej integrcie tchto jedincov.

Profesionlnu orientciu postihnutch jedincov mono charakterizova ako cieavedom,

multifaktorilne podmienen vchovn proces, ktor sa uskutouje na zklade

rozpoznania individulne podmienench dispozci aj zujmov, pri ktorom sa tieto

zosladia s poiadavkami kladenmi na profesionlnu prpravu. Tento proces vrchol

vobou povolania. Z hadiska umiestnenia profesionlnej orientcie v procese

profesijnho vvinu handicapovanch ju mono zaradi do etapy predprofesionlnej

prpravy, ktor sa asovo lokalizuje do obdobia, poas ktorho jedinec navtevuje

zkladn pecilnu alebo osobitn, i pomocn kolu. V istom zmysle slova v tejto

etape mono hovori aj u chovancov v stavoch socilnej starostlivosti v nich

oddeleniach, kde sa v rmci diagnostiky skmaj monosti ich pracovnho zcviku.

lohou tejto etapy je poskytn jedincom zkladn poznatky, kolsk spsobilosti /

tanie, psanie a potanie/, zrunosti a nvyky, ako ich aj profesionlne orientova

tak, aby napriek ich evidentnej psychickej, biologickej ako aj socilnej nezrelosti, boli

schopn voli si relatvne najprimeranejie povolanie.

Na tto etapu nadvzuje etapa profesionlnej prpravy. Tto sa spravidla uskutouje v

strednch odbornch uilitiach, alebo v odbornch uilitiach, tie na pecilnych

strednch kolch. Odborn vcvik sa me realizova, okrem koly, aj u inch

prvnickch i fyzickch subjektoch. lohou profesionlnej prpravy je poskytn

komplexn predpoklady na uplatnenie sa v zvolenom povolan. Ide o rozrenie

veobecnovzdelvacch poznatkov, o poskytnutie potrebnch teoreticko-odbornch

poznatkov zo zvolenej profesie, o osvojenie profesionlnych pohybov, konov a

operci potrebnch pre praktick vkon povolania spojench s nleitmi

profesionlnymi nvykmi a postojmi.

alou etapou profesionlneho vvinu je etapa profesionlnej adjustcie. Nasleduje

tesne po ukonen profesionlnej prpravy a nstupu do zamestnania. Je to vemi

dleit obdobie, pretoe absolvent prvkrt zana pracova relatvne samostatne, bez

kolskho zzemia. Ak absolvent nezvldne zalenenie do prce, me nasta jeho

zlyhanie spojen aj so socilnym zlyhanm i inmi negatvnymi sprievodnmi javmi.

Zverenou etapou profesionlneho vvinu je etapa profesionlnej integrcie, v rmci

ktorej pracovnk sa stva sasou pracovnho kolektvu, tento akceptuje, a je nm tie

akceptovan. V rmci tejto etapy sa alej zdokonauje v profesi, jeho pracovn

vkonnos stpa a po dosiahnutie kulminanho bodu, po ktorom v dsledku veku

pracovn vkonnos pomaly kles.

Uplatnenie sa postihnutho jedinca v podmienkach sae na trhu pracovnch sl

predpoklad vemi dobr zvldnutie vetkch etp profesijnho vvinu, ale

predovetkm profesijn orientciu. Sprvna voba povolanie je predpokladom dobrho

uplatnenia sa v sa na trhu pracovnch sl.

Zloit, multifaktorilne podmienen proces profesionlnej orientcie mono pri istej

simplifikci a zoveobecnen znzorni na

jednoduchom modeli, v ktorom s naznaen podmienky jeho funkcionovania v rmci

socilneho systmu. model str.50

Z modelu je zrejm, e v rmci socilneho systmu vystupuj v procese profesionlnej

orientcie dva zkladn komponenty socilneho systmu: jednotlivec a intitcia.

Zkladom fungovania procesu je jedinec, ktor m zujem o urit profesiu,

a takisto je potrebn intitcia, na ktorej sa me na dan povolanie pripravi. Zo

zkladnho vzahu indivdua a intitcie potom vyplva cel rad alch zloitch

vzahov a podmienok.

Kad intitcia si na profesionlnu prpravu kladie cel rad poiadaviek. Na ich

splnenie mus ma jedinec urit predpoklady dispozcie. Tieto potom intitcia

hodnot v rmci poznvacch /rozpoznvacch diagnostickch/ aktivt, km jedinec

svoje predpoklady dva do vzahu k poiadavkm v rmci sebahodnotenia. Vsledky

hodnotenia i sebahodnotenia potom vrazne ovplyvuj rozhodovac proces, vsledkom

ktorho je voba povolania. Cel tento zloit proces sa realizuje v uritom socilnom

prostred, ktor proces do istej miery ovplyvuje, priom i proces sptne psob na

socilne prostredie.

V rmci procesu profesionlnej orientcie stoja proti sebe poiadavky intitcie /pre

profesiu/ a individulne podmienen dispozcie jednotlivca /psychick, somatick a

socilne/. Na jednej strane vonkajia motivcia vyplvajca z poiadaviek, na druhej

strane vntorn motivcia vyplvajca z objektvnych faktorov psobiacich na jedinca,

akmi s: zujem, profesionlne predstavy a elania, snaha imitova rodiov, i in

vzory. Podstatou profesionlnej orientcie je rozpoznanie jednotlivch komponentov a

ich harmonizovanie.

Voba povolania bude relatvne spen, ak vina komponentov procesu

profesionlnej orientcie je v slade. Ide najm o slad poiadaviek vyplvajcich z

profesie a z individulnych dispozci postihnutho jedinca. Poiadavky s spravidla

formulovan a uren tzv. profesiogramoch, ktor v rmci uebnch odborov

naznauj napr. kolsk vedomosti, psychick predpoklady, somatick poiadavky

/napr. poiadavky na orgnov systmy, na motoriku, senzoriku a pod./ a cel rad

alch potrebnch na prpravu i uplatnenie sa v danej profesi. Z poiadaviek vychdza

vonkajia motivcia, ktor sa usiluje vzbudi zujem a silie pripravova sa v danom

povolan.

Oproti objektvnym poiadavkm s subjektvne danosti jedinca. Tieto s predmetom

zvenej pozornosti, pretoe preddeterminuje rozhodovac proces. Subjektvnym

faktorom je zujem a elanie jedinca z hadiska monosti uskutoni relny a irelny

variant /napr. sta sa pilotom/, z hadiska trvanlivosti trval a nestly meniaci, z

hadiska zameranosti na jednu profesiu alebo na viacero variant a pod.

alm faktorom s predstavy jedinca o budcom povolan. Vstinos predstv a ich

slad so skutonosou taktie me ma rznu mieru. Dleit lohu zohrvaj

profesionlne informcie, ktor umouj zska relnejie predstavy o budcom

povolan. Ich poskytovanie je jednou z dleitch poslan profesionlnej orientcie. Ak

si uvedomme, e postihnut jedinec v ase profesionlnej orientcie a nslednej voby

povolania je psychicky, ale i socilne nie celkom zrel, je jednoznane, e pecilny

pedagg vo funkci triedneho uitea i poradcu pre vobu povolania m mimoriadne

zodpovedn poslanie. Toto poslanie spova v sstavnom poznvan individulnych

predpokladov jedinca pre profesionlnu prpravu, v poskytovan vstinch informci o

profesich, o ktor jedinec jav zujem, o cieavedomom veden k sebepoznvaniu a k

sebahodnoteniu jedinca tak, aby relne odhadoval svoje predpoklady na elan

profesiu.

Osobitn vznam m vasn rozpoznanie monch kontraindikci, ktor by mohli

iastone alebo plne znemoni profesionlnu prpravu, i uplatnenie sa v uritch

povolaniach. Predovetkm tu ide o zdravotn poiadavky /napr. alergie s

kontraindikciou pre cel rad pracovnch innost, kde sa me vyskytova kontakt s

alergnom ltkou vyvolvajcou alergiu u maliarov, natieraov s ktormi

syntetickmi farbami a pod./, alebo zvraty pri prcach, ktor sa vykonvaj vo

vkach a pod. Profesionlna orientcia u postihnutch jedincov sa zvyajne realizuje v

tchto formch:

a/v rmci pecilnopedagogickej diagnostiky /zisovanie profesionlnych zujmov a

elan, individulnych dispozci jedincov pre profesiu, miery informovanosti o zvolenej

profesi, monch kontraindikci a pod./

b/v rmci vchovnho psobenia v informatvnej zloke /poskytovanm informci o

profesi/, vo formatvnej zloke / vies jedinca cieavedomm vchovnm psobenm k

relnemu sebahodnoteniu vo vzahu k poiadavkm vyplvajcim zo elanej profesie/.

Profesionlna orientcia vrchol vobou povolania. Po nej nasleduje profesionlna

prprava. Vhodn profesionlna prprava je zkladnm predpokladom pre pracovn

integrciu jedinca do spolonosti.

Uplatnenie postihnutch v spoloenskej praxi

Zujem o povolanie postihnutch det je potrebn vzbudi a rozvja. Ak sa vytvrania

zujmov o budce povolanie ivelne vyvja, diea sa neskr me cti sklaman.

Neme sa vzbudzova zujem o nron, alebo neprimeran povolanie, vzhadom na

postihnutie. Pri vobe povolania je potrebn vychdza z adekvtnych monost a

schopnosti postihnutho jedinca, aby neskr pracovn innos nezhorovala a

nekomplikovala celkov stav postihnutho. Naopak, prca m by prirodzenou a stlou

pracovnou rehabilitciou, aby pomhala udriava a poprpade aj zlepova dan

postihnutie. Uplatnenie postihnutch v spoloenskej praxi predstavuje vemi irok

klu profesi. Svis s edukanm procesom a socializciou resp. resocializciou

postihnutch.

Absolventi pecilnych kl so zmyslovm postihnutm pri zachovalch inteligennch

schopnostiach s schopn dosiahnu aj vysokokolsk vzdelanie. Telesne postihnut s

uitemi, lekrmi, prvnikmi, ininiermi, poda ich telesnch a motorickch schopnost

mu sa vyui v rozlinm remeslm a zamestna v rznych profesich. Sluchovo

postihnut s aj pecilnymi pedaggmi surdopdmi, niektor s tlmonci

nepoujcich, in s vyuen najm v odevnch profesich ako krajri, nvrhri

odevov. Zrakovo postihnut s dobr hudobnci, niektor s aj absolventmi konzervatri,

uitemi hudby, niektor s vyuen masri, ladii hudobnch nstrojov, knihviazai,

telefonisti. Mentlne postihnut pracuj v profesich primeranch ich postihnutiu ako

s: tesri, pomocn murri, maliari. Dievat sa uplatuj v zhradkrskych profesich

a v opatrovan starch ud. Psychosocilne narun po reedukci a npravnej korekci

mu vykonva a aj vykonvaj ben profesie. Uplatnenie postihnutch v praxi zvis

v plnej miere od ich socializcie resp. resocializcie.

11. Zsady princpy pouvan v pecilnej pedagogike

V pecilnej pedagogike zsadami sa rozumej zkladn pouky, pravidl, smernice,

ktor sa maj zachovva v pecilnej vchove. To je vber metd, foriem a

prostriedkov vchovy a vzdelvania postihnutch, naruench jedincov.

Zkladn kategrie zsad s:

-veobecne pedagogick

-veobecne didaktick

-pecilnopedagogick

-pecilnodiddaktick

K pecilnopedagogickm zsadm sa prirauje:

a/zsada prevencie - shrn aktivt zameranch na predchdzanie vskytu handicapov

/defektnch jedincov/ vchovnmi, lieebnmi a socilnymi opatreniami

b/zsada komplexnosti - starostlivos o postihnutch vo vetkch zlokch a oblastiach

c/zsada jednotnosti - koordinovan riadenie starostlivosti

d/zsada dispenzarizcie - o najvasnejie evidovanie a sledovanie kadho

postihnutho jedinca

e/zsada optimlneho prostredia - /aspo pokusn/ zaraovanie vetkch postihnutch

do vyej kategrie vchovno-vzdelvacch zariaden, aby im boli poskytovan o

najkvalitnejie podnety pre svoj vvin

f/zsada socilizcie /resocializcie/ - zameranie starostlivosti na aktvne a socilne

prospen zapojenie vetkch postihnutch do spolonosti

K pecilnodidaktickm zsadm sa zarauje:

a/zsada reedukcie - sstavn rozvjanie vetkch postihnutch, naruench alebo

oslabench orgnov a ich funkci v procese vzdelvania

b/zsada kompenzcie - rozvjanie a ncvik nhradnch innost tam, kde reedukcia

pvodnej funkcie do iaducej miery nie je mon

c/zsada rehabilitcie - sstavn mnohostrann psobenie na osobnos postihnutho

jedinca s cieom jeho uspsobenia relatvne plnohodnotne i

Tieto zsady dostvaj v jednotlivch odboroch pecilnej pedagogiky konkrtnu

podobu. Naprklad v logopdie to je:

-zsada sprvneho reovho vzoru - kad, kto komunikuje s dieaom, by mal

poskytova bezchybn reov vzor

-zsada minimlnej akcie - s dieaom sa rozprva tak hlasno ako je to mern stupu

postihnutia

-zsada substitcie - t.j. neopravova chybn vslovnos hlsky, ale vyvodzova ju ako

nov a pod.

Pri rozvjan pohybovch a dorozumievacch schopnost u postihnutch sa uplatuj

zsady:

- vvinovosti, reflexnosti rytmizcie hybnosti a rei, komplexnosti, kolektvnosti

primeranosti, individulneho prstupu

V pecilnej pedagogike je potrebn pamta na veobecne platn zsady:

-najprv poznaj, potom vychovvaj

-nie proti postihnutiu, ale v prospech postihnutho

-vychovvaj nielen postihnutho, ale aj jeho okolie

- zameraj sa na vyuvanie a rozvoj kompenzanch mechanizmov postihnutho

jedinca

-vytvraj a rozvjaj sprvne funkcie postihnutho

-posiluj osobn city a citov prevanie u postihnutho

-uvouj tenzie, stavy naptia u postihnutho

-spjaj podnety a reakcie do celkov v zujme vyvolania vch inkov.

12. Metdy pouvan v starostlivosti o postihnutch a naruench jednotlivcov

Metdy pecilnej pedagogiky

Rehabilitcia - /znovuuspsobenie/ - sbor aktivt zameranch na socializ. post.

jedinca.

Resocializcia - /v svislosti s psychosocilne naruenmi jedincami/ - zapjanie

jedinca do pracovnho a spoloenskho ivota.

Edukcia shrn vchovnch, vyuovacch a vzdelvacch aktivt v dsledku ktorch sa

postihnut, naruen alebo jedinec so pecilnymi potrebami stva relatvne

vychovanm alebo vzdelanm.

Reedukcia - /prevchova/ - shrn pecilnych aktivt zameranch na rozvoj

nevyvinutch funkci alebo na pravu poruench /nehybnos, sluch, zrak/.

Kompenzcia aktivity zameran na vyrovnanie alebo nahradenie znenho vkonu

orgnu i funkcie pravou alebo zvenm innosti inch orgnov, funkci /aj

kompenzcia obsahu vzdelvania/.

Korekcia aktivity zameran na npravu, pravu alebo opravu chybnej funkcie, orgnu

alebo sprvania sa.

Vchovn rehabilitcia:

shrn pecilno-pedagogickch aktivt zameranch na socializciu jedinca

spsobuje pozitvne zmeny v stave vychovanosti a vzdelanosti

podporuje terapeutick aktivity

m psychoterapeutick poslanie

Komplexn rehabilitcia shrn multidisciplinrnych aktivt zameranch na zmiernenie,

predchdzanie alebo odstraovanie nepriaznivch dsledkov postihnutia v prospech

optimlnej socializcie.

Formy komplexnej rehabilitcie:

Lieen rehabilitcia - farmakoterapia, chirurgick terapia, podporn lieba,

vodolieba...

Vchovn rehabilitcia pecilna edukcia, reedukcia, korekcia, stimulcia

Socilna rehabilitcia psychoterapia, kompenzan pomoc, ekonomick

zabezpeenie, prvna pomoc, spoloensk osvetov...

Pracovn rehabilitcia ergoterapia, profesionlna orientcia, profesionlna prprava,

podporovan zamestnanie

Vber metd zvis od viacerch initeov:

-od druhu a stupa postihnutia, naruenia

-od cieov a obsahu ich vzdelvania

-od vybavenia koly i postihnutch, naruench jedincov vhodnou kompenzanou

technikou.

Existuj rzne druhy delenia, ale pre potreby vyuovania ich delme na veobecn,

modifikovan /metdy pouvan u intaktnch det modifikovan pre potreby

postihnutch/ a na pecilne /pouvan len pre pecilne koly/. alie delenie je

poda:

a/ logickho postupu, poda ktorch sa rozvja uivo a to je:

-metda analytick a syntetick

-metda induktvna a deduktvna

-metda genetick a dogmatick

b/ prostriedkov zmerov, ktor pri vube prevldaj:

-metdy motivan

-metdy expozin /monologick, heuristick, problmov/

-metdy samostatnej prce

-metdy mimovonho uenia

-metdy fixan

-metdy diagnostick a klasifikan

Pri adaptci tchto metd druhu a stupa postihnutia, naruenia vznikaj pecilne

metdy, ktor sa uplatuj pri mentlne, zrakovo alebo sluchovo postihnutch. U

mentlne postihnutch metdy sa opieraj o prirodzen zujmy dieaa, o jeho

potreby, psychick a telesn monosti a o poiadavky obsahu a rozsahu uiva. U

sluchovo postihnutch metdy sa zameriavaj na zaiaton tvorbu rei. Metda me

by syntetick, ktor vychdza z predpokladu, e nepoujci vyjadruje svoje mylienky

len posunkovou reou. Metda analyticko-syntetick vychdza zo slov a viet, ktor sa

rozkladaj na slabiky a na hlsky a tie sa potom spjaj do slov.

Globlna metda vychdza z reovch celkov, ktorch vslovnos sa sluchovo

postihnut snaia napodobni, je tzv. orlna re. V materinskej metde ide o

pochopenie o je to rozprva a o zachytenie rytmu rei.

Dleitou sasou metd s pecilne metodiky, ktor s zameran na vyuovanie

jednotlivch predmetov a spsobilosti, ktor si deti maj osvoji. Ide tu o konkrtne

spsoby a postupy individulne volen a prispsoben druhu a stupa postihnutia,

naruenia. Medzi najznmejie pecilne metodiky patria postupy zameran na

osvojenie dorozumievacch spsobilosti postihnutch, naruench. Napr. u nevidiacich

je to metodika tania a psania pomocou bodovho psma, u telesne postihnutch

metodiky psania kpom, protzou, stami, nohami a pod.

Metdy vyuovania s spsoby usporiadania a realizcie vyuovacej innosti uitea na

dosiahnutie vyuovacch cieov. Ich vber zvis od viacerch initeov:

od druhu a stupa postihnutia alebo naruenia iakov

od cieov a obsahu ich vzdelvania

od vybavenie koly i iaka vhodnou kompenzanou technikou

Pre potreby vyuovania postihnutch delme metdy na:

veobecn

modifikovan (pouvan u intaktnch iakov modifikovan pre potreby postihnutch)

pecilne (pouvan len pre pecilne koly)

Metdy delme aj poda:

a/ logickho postupu, poda ktorch sa uivo rozvja:

analytick a syntetick

indukatvna a deduktvna

genetick a dogmatick

b/ prostriedkov a zmerov prevldajcich pri vyuovan:

motivan

expozin

metdy samostatnej prce

metdy mimovonho uenia

fixan

diagnostick a klasifikan

Pri adaptcii tchto metd poda druhu a stupa postihnutia alebo naruenia vznikaj

pecilne metdy. Proces vyuovania sa realizuje v nasledujcich etapch:

1.vodn (vstupn) prce

2.bezprostredn pozorovanie toho, o om sa deti uia

3.konkrtna expresia (vyjadrenie v rznych formch)

Poda spsobov sprostredkovania informci vo vyuovacom procese roroznvame

metdy:

viacnsobnho opakovania informci

nadmernho zvraznenia informci

zapojenia viacerch kanlov do prijmania informci

optimlneho kdovania

intenzvnej sptnej vzby

algoritmizcie obsahu vzdelvania

Dleitou sasou metd s pecilne metodiky, ktor mu by zameran na

vyuovanie predmetov alebo spsobilost, ktor si iaci maj osvoji. Ide o konkrtne

spsoby a postupy individulne volen a prispsoben druhu a stupu postihnutia.

13. Vskumn metdy v pecilnej pedagogike

Nstrojom poznania s vedeckovskumn metdy, prostrednctvom ktorch bdate

prenik od skmania vonkajch znakov pecilnopedagogickch javov a procesov k ich

podstate, k objaveniu zkonitost, kauzlnych vzahov a pod. Zskanie validnch

vsledkov predpoklad pouvanie adekvtnych vskumnch metd. V tejto svislosti

treba poukza na skutonos, e predmetom vedeckovskumnej innosti je postihnut

alebo naruen jedinec, resp. jeho vchova, vyuovanie a vzdelvanie, o si

nevyhnutne vyaduje, aby sa pri vbere, aplikci a interpretovan zskanch vsledkov

akceptovala tto skutonos.

Vskumn metdy musia spa viacero podmienok, akmi s:

validita platnos vsledkov zskanch danou vskumnou metdou u postihnutch

skmanch osb

reliabilita spoahlivos vsledkov zskanch danou metdou u postihnutch

skmanch osb aj pri jej viacnsobnom opakovan.

Vskumn metdy napomhajce formulova vskumn problm

1.Literrne opieraj sa o tdium literrnych prameov, ktor sa doposia zaoberali

danou vskumnou problematikou. Na zklade tdia svzanej literatry mono uri,

do akej miery s k dispozcii poznatky o skmanom jave alebo procese a na zklade

tchto formulova vskumn problm, ciele, lohy vskumu a napokon aj hypotzy,

ktor v danej svislosti vskumnk predpoklad.

2.Historick zameriavaj sa na skmanie danho v problmovej oblasti z historickho

aspektu. Kedy a kto sa problmom zaal zapodieva, ako sa vyvjali nzory spojen s

danou problmovou oblasou, etapy v ktorch problm prechdzal vo svojom vvoji,

zhody a odlinosti v prstupoch vskumnkov k rieeniu a pod.

Vskumn metdy zameran na zskavanie empirickch dajov

1.Pozorovacie metdy k najfrekventovanejm metdam skmania

pecilnopedagogickch javov a procesov patr pozorovanie. Vina autorov

pozorovanie definuje ako cieavedom, zmern vnmanie pecilnopedagogickch

javov a procesov, so zameranm na odhalenie podstatnch vzahov a svislost. Na

zvenie presnosti a innosti pozorovania slia rzne spresovacie pomcky a

techniky. Vhodou pre pozorovatea je bezprostrednos situcie, priama as,

neviazanos vsledkov na vedomosti alebo spsobilosti pozorovanch, nevyaduje sa

aktvna spoluprca s pozorovanm. Nevhodou je neopakovatenos situcie, pasivita

pozorovatea a pod.

2.Expozin metdy k expozinm metdam sa spravidla zarauj: dotaznk,

rozhovor a riaden rozhovor.

3.Experimentlne metdy experiment predstavuje tak vskumn situciu, kde

vskumnk aktvne zasahuje do pecilnopedagogickch procesov a javov za presne

vopred urench podmienok, priom overuje hypotzy, v ktorch predpoklad urit

zkonitosti, ktormi sa dan proces alebo jav riadi.

4.Kazuistick metda je zaloen na starostlivom tdiu a zhodnoten vetkch

dostupnch psomnch a inch materilov, ktor svisia s problmom vskumu.

5.Rozbor vsledkov innosti produkty iackej innosti mu poskytova vemi cenn

daje pre pecilnopedagogick vskum. Ide tu o vsledky z rznych oblast udskch

aktivt viazanch na kolu. Mono ich rozdeli na niekoko okruhov:

Hodnotenie psomnch prc

Hodnotenie vtvarnch a inch produktov innosti

Hodnotenie vsledkov pracovnej innosti

6.Testovacie metdy testom sa spravidla rozumie tandardn sbor otzok alebo

loh a odpoved na ne, resp. ich rieenie.

7.Prstrojov metdy vekou vhodou prstrojov je ich presnos v registrcii a

minimalizovanie chb pri snman dajov.

Metdy zameran na spracovanie zskanch vsledkov

1.Matematicko-tatistick spracovanie vsledkov spova najm v usporiadan

zskanch selnch dajov, a to tak, aby bolo mon prostrednctvom nich, poda

zvolenho spsobu spracovania, bu porovnva vznamnos rozdielov hodnt, alebo

zisova vzahy medzi jednotlivmi premennmi, priom mono hodnoti daje

skmanch osb jednotlivo, alebo zoskupench do skmanch skupn, z ktorch jedna

je spravidla experimentlna a druh kontrlna.

2.Logick analza a syntza spovaj predovetkm v urovan kritri, poda

ktorch sa daje triedia do zoskupen. Sasou je presn vymedzenie pojmov,

vsledkom ktorho je tzv. operacionlna defincia urujca znaky na triedenie.

3.Indukcia a dedukcia indukcia je mylienkov postup, kde sa postupuje od

jednotlivho k veobecnmu, km pri dedukcii od veobecnho k jednotlivmu.

4.Metda porovnvania (komparcie) spova v mylienkovom alebo praktickom

porovnvan vybranch znakov poda urench kritri vzhadom na frekvenciu vskytu,

intenzitu a pod.

5.Zoveobecnenie podstata zoveobecnenia pri spracovan empirickch dajov

spova v mylienkovch postupoch, pri ktorch sa na zklade vskytu uritch znakov

alebo vlastnost u skmanch osb, vyslov zoveobecujci sd alebo sudok, ktor

veobecn platnos vskytu uvedenho znaku alebo vlastnost za danch okolnost.

Vanov (2005) uvdza tieto vskumn metdy:

A/Metdy vskumu prevane kvantitatvneho charakteru:

-pozorovanie,

-interview (vskumnk kladie respondentovi otzky, aby zskal vhodn odpovede na

rieenie vskumnho problmu),

-metda verblnych vpoved (ide o zznamy verblnych vpoved subjektov, ktormi

sprevdzaj svoje mylienkov innosti),

-dotaznk (ide o hromadn zisovanie dajov),

-obsahov analza textovch dokumentov (kvantitatvne, alebo kvalitatvne skmanie

textovch dokumentov),

-projektvna metda (ide o mnohoznan podnety, ktor sa predloia skmanmu

subjektu, aby umonili lepie poznanie niektorch strnok jeho osobnosti),

-sociometerick metdy (zisuj truktru, vzjomn vzby a vzahy v malch

socilnych skupinch),

-experiment,

-prognostick metdy (slia na prognzovanie pedagogickch javov a procesov),

-metdy tatistickej deskripcie, analzy a hodnotenia,

-metdy logickej teoretickej deskripcie, posudzovania a hodnotenie (ide o mylienkov

spracovanie zskanch dajov).

B/ Metdy vskumu prevane kvalitatvneho charakteru

-kazuistick metdy zameran na jednotlivca (opis a rozbor skmanej osoby

kompletn psomn dokumentcia o om, in sprostredkovan informcie i vlastn

pozorovane),

-kazuistick metdy zameran na triedu, skupinu, kolu,

-pozorovanie,

-interview,

-metda verblnych vpoved,

-projektvne metdy,

-metdy kolskej etnografie,

-metdy historickej etnografie edukcie,

-metdy edukanej historiografie,

-metdy filozofovania o vchove,

-metdy porovnvacej pedagogiky mentlne postihnutch,

-metdy analzy dajov kvalitatvneho vskumu,

-metda ukotvenej terie.

14. Systm intitci pre postihnutch a naruench jednotlivcov

Sstava pecilnych kl pozostva zo:

1.sstavy zkladnch kl pre mlde vyadujcu pecilnu starostlivos

2.sstavy strednch kl pre mlde vyadujcu pecilnu starostlivos

3.sstavy pecilnych zkladnch kl s redukovanm obsahom vzdelvania

4.sstavy pomocnch kl /pecilnych zkladnch s vrazne redukovanm obsahom

vzdelvania/

5.sstavy odbornch uil

pecilne zkladn koly poskytuj iakom vchovu a vzdelvanie primeranm

spsobom a upravenm obsahom vo vzahu k ich postihnutiu. S to zkladn koly:

-pre sluchovo postihnutch

-pre zrakovo postihnutch (slabozrakch, so zvykami zraku,nevidiacich)

-pre deti s NKS (reovo chybnch, nehovoriacich)

-pre telesne postihnutch

-pri zdravotnckych zariadeniach (detskej lieebni, detskej kpenej lieebni,

ozdravovni)

-pre akovychovvatench (pri diagnostickom centre, pri reedukanom detskom

domove)

pecilne stredn koly poskytuj iakom odborn vzdelanie primeranm spsobom a

upravenm obsahom vo vzahu k ich postihnutiu i narueniu. Ukonuj sa vykonanm

zverenej skky alebo maturitnej skky. Zriauj sa ako:

-pecilne stredn odborn uilitia

pre sluchovo postihnutch

pre zrakovo postihnutch

pre telesne postihnutch

pre naruench psychosocilnym vvinom

pri reeduaknom domove

-pecilne gymnzia (pre sluchovo postihnutch, pre zrakovo postihnutch, pre telesne

postihnutch)

-pecilne stredn koly /odborn koly/ (pre sluchovo, pre zrakovo a pre telesne

postihnutch)

Pre deti s rozumovmi nedostatkami sa zriauj pecilne koly /predtm osobitn

koly O/. Pre deti s viacermi chybami sa zriauj pecilne koly pre mentlne

postihnutch a: sluchovo postihnutch, zrakovo postihnutch, nehovoriacich,

akovychovvatench, zdravotnckych zariadeniach, deti s naruenm

psychosocilnym vvinom

Pre deti, ktor maj tak nedostatky v rozumovom vvine, e sa nemu vzdelva ani

na osobitnej kole, ale pritom s schopn osvoji si aspo zkladn prvky vzdelania sa

zriauj pomocn koly. kola m desa ronkov a len sa na tyri ddelenia /ni,

stredn, vy a pracovn/. Sem patria pomocn koly pre viacnsobne postihnutch,

okrem inho aj pre deti slepo-hluch.

Pre mentlne postihnutch absolventov pecilnych kl sa zriauj odborn uilitia, v

ktorch sa pripravuj na povolania v uebnch odboroch s upravenm uebnm

plnom. Zriauj sa aj pre viacnsobne postihnutch. Zaraovanie postihnutch do

pecilnych kl a zariaden. Postihnut jedinci s zaraden do pecilnych kl a

zariaden na zklade dkladnho diagnostikovania, ktor pozostva zo

pecilnopedagogickho vyetrenia, psychologickho vyetrenia /testy/, z odbornch

lekrskych vyetren a pozorovan sprvania sa dieaa. S zaraden do prslunch kl

/vyie uvedench/ na zklade typu a stupa postihnutia. Deti predkolskho veku s

zaraden do predkolskch zariaden - pecilnych materskch kl v slade s

vekovmi, individulnymi osobitosami a s osobitosami vyplvajcimi z postihnutia.

pecilne matersk koly:

-pre deti mentlne postihnut

-pre deti zmyslovo postihnut /sluchovo a zrakovo/

-pre deti telesne postihnut

-pre deti s naruenou komunikanou schopnosou

-pre deti s viacnsobnm postihnutm

Komplexn rehabilitan starostlivos pre postihnutch a naruench sa uskutouje v

sstave intitci, ktor v rozdielnej miere a forme zabezpeuj starostlivos v

jednotlivch zlokch rehabilitcie:

vo vchovno-vzdelvacej

v lieebno-preventvnej

v socilnej

Miera a forma starostlivosti je vekou mierou determinovan skutonosou, i ide o

jedinca s rodinnm zzemm, ktor je ochotn a schopn as potrieb zabezpei, alebo

o jedinca odkzanho vo zvenej miere na pomoc spolonosti. Mono tu hovori o

komplexnej rehabilitanej starostlivosti alebo jej jednotlivch zlokch v integrovanch

podmienkach alebo v segregovanch podmienkach, kde zabezpeovanie je v

kompetencii intitci v plnom rozsahu, alebo o kombinovanej forme, kde

zabezpeovanie sa del medzi rodinn zzemie a intitcie.

Sstava pecilnych kolskch zariaden

Sasou vchovno-vzdelvacej sstavy s aj kolsk zariadenia, ktor sa prioritne

zameriavaj na oblas vchovy a zujmovho vzdelvania. kolsk zariadenia sa lenia

na:

vchovno-vzdelvacie zariadenia

pecilne vchovn zariadenia

poradensk zariadenia

zujmovo-vzdelvacie zariadenia

kolsk elov zariadenia

Vchovno-vzdelvacie zariadenia

S to vchovno-vzdelvacie intitcie uren pre deti a mlde, aby v slade s

vekovmi, individulnymi osobitosami, ako aj osobitosami vyplvajcimi z

postihnutia, vytvrali podmienky pre hrov, zujmov a oddychov innos, pre

rozvjanie nadania a pecifickch schopnost a tvorivosti, v neposlednom mieste aj pre

prpravu na vyuovanie. Patria sem:

predkolsk zariadenia (matersk kola, pecilna matersk kola)

kolsk klub, kolsk stredisko zujmovej innosti a centrum vonho asu

domov mldee

kola v prrode

pecilne vchovn zariadenia

Maj lohy v svislosti s ochranou det pred patosocilnymi javmi, pri vkone stavnej

a ochrannej vchovy.

zariadenia vchovnej prevencie

zariadenia nhradnej vchovy

Poradensk zariadenia

pedagogicko-psychologick porada

zariadenia pecilno-pedagogickho poradenstva

Zujmovo-vzdelvacie zariadenia

jazykov kola

ttna jazykov kola

ttny stenografick stav

kolsk elov zariadenia

zaridenia kolskho stravovania

zariadenia praktickho vyuovania

zariadenia sluieb kole

Sstava intitci zujmovch organizci a nadci

Na komplexnej starostlivosti o postihnutch a naruench jedincov vznamnou mierou

participuj aj nadcie a zujmov zvzy pre postihnutch. Ich innos m charakter

spravidla:

prvnej a morlnej ochrany postihnutch

uspokojovania ich potrieb

alieho vzdelvania

uspokojovania kultrnych a rekreanch potrieb postihnutch

poradenskej innosti

socilnej rehabilitcie

pomoci pri obstarvan kompenzanch pomcok

15. Porovnvacia pecilna pedagogika

Porovnvacia pecilna pedagogika je odborom pecilnej pedagogiky, ktorho

predmetom je skmanie a porovnvanie vchovno-vzdelvacch sstav pre deti a

mlde vyadujcu pecilnu starostlivos v nadvznosti na filozofick a teoretick

vchodisk, z ktorch vychdzaj. Porovnva aj ciele, obsah, formy a obsah prpravy

pecilnych pedaggov. Porovnvanie sa me realizova bu synchrnne (asovo

sbene), t.j. k uritmu vymedzenmu termnu, alebo chronologicky (v asovom

slede, ako po sebe nasledovali). Z hadiska filozoficko-teoretickch vchodsk U.

Bleidick (1985) rozoznva 4 zkladn koncepcie:

normatvnu pecilnu pedagogiku, ktor si osobitne vma ciele a vsledky, ktor sa

usiluje pecilna vchova dosiahnu. Sem zaraujeme kresansky orientovan

koncepcie vchovy, ale aj smery vychdzajce z antropozofickej filozofie

empirick-deskriptvnu pecilnu pedagogiku, ktor sa usiluje sksenosou zska o

najviac empiricky zskanch dajov, tieto zoveobecuje a opisuje

dialekti