summary - · pdf fileinovatívne metódy vo výučbe anglického...

ABSTRAKT

Práca predostiera analýzu vyučovacích hodín anglického jazyka na druhom stupni

základnej školy. Hodiny približujú prácu s uplatnením inovatívnych metód vo

vyučovaní, napríklad: aktivizujúce metódy, projektové vyučovanie, IKT vo

vyučovaní, problémové vyučovanie, didaktické hry, situačné a inscenačné

metódy, skupinové vyučovanie, brainstorming a brainwriting. Text je rozdelený

do troch kapitol. V prvej sú uvedené teoretické východiská, v druhej konkrétna

analýza hodín a v tretej kapitole je pedagogický výskum realizovaný formou

dotazníka na Základnej škole, Brezová 19 v Piešťanoch.

SUMMARY

The work deals with an analysis of English lessons at primary school. Lessons provide a

closer look at the application of innovative methods in teaching, for example, activating

methods, project learning, ICT in education, problem teaching, didactic games,

situational and staging methods, group teaching, brainstorming and brainwriting. The

text is divided into three chapters. The first is the theoretical basis, in the second an

analysis of lessons taken and in the tird chapter there are results of pedagogical research

conducted by questionnaire at primary school, Brezová street 19 in Piešťany

Kľúčové slová: anglický jazyk, inovatívne metódy, vzdelávanie

Inovatívne metódy vo výučbe anglického jazyka

2

OBSAH

ABSTRAKT 1

OBSAH 2

ÚVOD 3

1. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PRÁCE 5

1.1 Predmet anglický jazyk 5

1.2 Inovácia 6

1.3 Vyučovacie metódy 7

1.4 Klasifikácia vyučovacích metód na hodinách anglického jazyka 9

1.4.1 Tradičné metódy vo výučbe cudzieho jazyka 9

1.4.2 Inovatívne metódy vo výučbe cudzieho jazyka 12

2. VYUŽITIE INOVATÍVNYCH METÓD NA HODINÁCH ANJ 15

2.1 Sloveso "have got" 15

2.2 Ovocie a zelenina 19

2.3 Navigácia v meste 23

2.4 Vytvorenie nereálnej podmienky 26

3. PEDAGOGICKÝ PRIESKUM 30

3.1 Ciele a metódy prieskumu 30

3.2 Prieskumná vzorka 30

3.3 Výsledky a interpretácia prieskumu 30

3.4 Odporúčania pre pedagogickú prax 35

ZÁVER 36

Zoznam použitej literatúry 37

Prílohy 38


3

ÚVOD

Oblasť cudzojazyčného vzdelávania prechádza v poslednom období významnými

zmenami. Od roku 2007 je prijatá nová koncepcia vyučovania cudzích jazykov na

základných a stredných školách. Všeobecným cieľom je zabezpečenie dosiahnutia

komunikačnej úrovne B1 podľa SERR. Hlavným cieľom koncepcie je modernizácia

a prehĺbenie efektívnosti vyučovania cudzích jazykov, premena tradičného

encyklopedicko- memorovacieho a direktívno-neživotného školstva na tvorivo-

humánnu výchovu a poznatkovo-hodnotné školstvo, kde je dôraz na aktivitu a slobodu

osobnosti.

Vzdelávací proces by mal preto zahŕňať okrem vytvárania nových vedomostí

a zručností u žiakov aj splnenie ďalších požiadaviek. Žiaci by mali byť kritickí,

racionálni, sociálne cítiaci, mali by myslieť globálne a v medziach reality.

Cieľom tejto práce je opísanie rôznych metód, postupov a technológií pri výučbe

cudzieho jazyka s ich ukážkami priamo na hodinách a zistenie prínosu využitia

inovatívnych metód pre pedagogickú prax autora práce. Vychádzame pritom

z konkrétnych aktivít realizovaných na hodinách anglického jazyka.

Atestačná práca je rozdelená na tri časti.

V teoretickej časti charakterizujeme predmet anglický jazyk, zavádzame pojem

inovácia, inovácia vo výučbe, uvádzame rozdelenie metód, tradičné a inovatívne

metódy vo vyučovaní jazykov- napr. diskusné metódy, projektové vyučovanie, IKT vo

vyučovaní, problémové vyučovanie, situačné a inscenačné metódy, didaktické hry,

skupinové vyučovanie, brainstorming a brainwriting

Výsledky práce sú predstavené v praktickej časti- názorné ukážky a analýza

konkrétnych hodín anglického jazyka spolu s odkazmi na materiály, ktoré žiaci našej

školy vypracovali poprípade vyrobili, použitie IKT na hodinách, prezentácia tvorby

žiakov, účasť v medzinárodných projektoch a prezentácia v medzinárodnom kontexte,

použitie rôznych metód pri výučbe a ich efektivita s rôznymi skupinami žiakov.

Tretia kapitola sa zaoberá prieskumom zameraným na zistenie záujmu o anglický jazyk,

efektívnosť a prínos inovatívnych metód na hodinách anglického jazyka podľa

stanovených cieľov atestačnej práce.


4

Prieskum bol realizovaný formou dotazníka na Základnej škole Brezová 19

v Piešťanoch. Zúčastnilo sa ho 200 žiakov druhého stupňa. Výsledky dotazníka sú

vyhodnotené v tabuľke.

Prínosom pre pedagogickú prax sú praktické ukážky, pracovné pomôcky a ukážka

využitia netradičných metód pri vyučovaní cudzieho jazyka spolu s analýzou

a hodnotením ich efektívnosti ako aj množstvo materiálov vytvorených žiakmi priamo

na vyučovaní.


5

1. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PRÁCE

V prvej kapitole uvádzame teoretické východiská našej práce opierajúce sa o relevantnú

odbornú literatúru a skúsenosti z pedagogickej praxe. Zameriavame sa na

charakteristiku vyučovacieho predmetu anglický jazyk, definíciu inovácie

a o definovanie a rozdelenie vyučovacích metód.

1.1 Predmet anglický jazyk

Jazykové vzdelávanie možno chápať ako vzdelávanie pre život, ktoré jedincovi umožní

myslieť, komunikovať a konať podľa vlastných predstáv. Vyučovanie cudzích jazykov

nadobúda v súčasnej dobe nový rozmer, pretože v zjednocujúcej sa Európe sa cudzí

jazyk stáva prostriedkom komunikácie. Prispieva k pochopeniu a objavovaniu nových

skutočností, ktoré presahujú rámec sprostredkovaný rodným jazykom.

Anglický jazyk umožňuje, ako jeden z najrozšírenejších svetových jazykov v súčasnej

dobe, komunikáciu medzi rôznymi národmi

Rozvoj kompetencií v cudzom jazyku umožňuje využívať slobodu, pracovať, študovať

v iných krajinách. Učenie cudzieho jazyka tiež podporuje otvorenejší prístup k ľuďom,

odbúrava etnocentrické myslenie, pomáha vedeniu k tolerancii, uľahčuje chápanie

vlastného jazyka a kultúry

Efektívne rozvíjanie jazykových zručností sa na našej škole realizuje aj prostredníctvom

medzipredmetovej spolupráce, čo výrazne napomáha študentom lepšie chápať vzťahy

medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta, v ktorom existujú. Napr. anglický jazyk -

slovenský jazyk (verbálna a neverbálna komunikácia, anglická klasická literatúra),

anglický jazyk -sociológia (multikultúrna spoločnosť, medziľudské vzťahy), anglický

jazyk - geografia (anglofónne krajiny) a pod.

Obsah tohto predmetu zahŕňa systém osvojenia si poznatkov z anglickej morfológie,

lexikológie, fonetiky, syntaxe, štylistiky ako aj základov literatúry pre danú vedomostnú

úroveň v súlade s rozvojom požadovaných kľúčových kompetencií žiakov.

Východiskom je sprostredkovanie uvedených poznatkov pre reálny život žiaka

prostredníctvom moderných vyučovacích metód a foriem (napr. prezentácie, tímové

projekty, samostatné práce...) s dôrazom na podporu motivácie žiakov, podporu rozvoja


6

ich tvorivého myslenia ako aj osvojenie si samostatného a zodpovedného prístupu

k učivu zo strany žiakov.

Požiadavky pre vzdelávanie vychádzajú zo SERR pre jazyky, ktorý definuje rôzne

úrovne ovládania jazykov

Základná úroveň A- používateľ základov jazyka sa delí na A1- fázu objavovania

a oboznamovania sa s jazykom a A2- počiatočnú fázu využívania základných

komunikačných nástrojov

Mierne pokročilá úroveň B- samostatný používateľ sa delí na B1- čo je

fáza plynulého využívania základných komunikačných nástrojov a na fázu B2 , ktorá je

fázou primeraného využívania komunikačných kompetencií v bežných komunikačných

situáciách

Pokročilá úroveň C- skúsený používateľ sa delí na C1- fázu plynulého využívania

komunikačných kompetencií v širokom komunikačnom kontexte a C2-

fázu celkového operačného využitia jazyka v akomkoľkek komunikačnom kontexte

vrátane využívania interkultúrnych kompetencií

Kľúčové kompetencie v anglickom jazyku vychádzajú zo stanovenia úrovní ovládania

jazyka. Majú za cieľ presne vymedziť rámec pre harmonizáciu dosiahnutých

jazykových kompetencií učiaceho sa. V oblasti jazykovej prípravy sú to: porozumieť

(počúvať, čítať), hovoriť (ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať. Kľúčové

kompetencie sú priamo ovplyvňované kvalitatívnymi aspektmi ako rozsah, presnosť,

plynulosť, interakcia a koherencia.

1.2 Inovácia

Inováciu chápeme ako zmenu k niečomu novšiemu, modernejšiemu, progresívnemu,

k niečomu, čo je zaujímavejšie a podnetnejšie.

Ako uvádza Turek „Zvyšovanie efektívnosti vyučovacieho procesu ovplyvňujú všetky

jeho činitele- ciele, podmienky, pravidlá, žiaci, učitelia, učivo, metódy, organizačné

formy i materiálne prostriedky.“ (Turek, I., 1997, s.7)

Zmeny týchto činiteľov a nové ponímanie vzťahov medzi nimi by mali viesť

k inováciám vo výučbe. Ako uvádza Petlák, učiteľ by nemal zabúdať, že najvyššou


7

autentickou hodnotou v procese vyučovania je žiak. Učiteľ by mal preto dosahovať

ciele výberom vhodného obsahu, foriem, metód a prostriedkov s cieľom maximálneho

efektívneho účinku. (Petlák, E., 1997, s.85-90)

Pedagogické inovácie sa definujú rôzne. Průcha,, Walterová a Mareš ju definujú takto:

„Inovácie vo vzdelávaní predstavujú nové pedagogické koncepcie a praktické opatrenia,

ktoré sú zamerané najmä na obsah a organizáciu škôl, vzdelávanie, hodnotenie žiakov,

klímu školy priaznivú smerom k žiakom a verejnosti, vrátane uplatňovania nových

technológií vo vzdelávaní.“ (Průcha, J., Walterová, E., Mareš, J. , 2003, s. 85)

Úlohou inovácie v pedagogickom procese by mala teda byť čo najefektívnejšia príprava

žiaka, zmena jestvujúceho stavu k lepšiemu, kde učiteľ pôsobí ako sprostredkovateľ

predávania poznatkov.

1.3 Vyučovacie metódy

Metóda v najširšom chápaní je definovaná ako systematická postupnosť činností

smerujúca k dosiahnutiu cieľa. (Turek, I., 1997, s.92) Maňák charakterizuje vyučovaciu

metódu ako koordinovaný systém vyučovacích činností učiteľa a učebných aktivít

žiakov, ktoré sú zamerané na dosiahnutie stanovených výchovno- vzdelávacích cieľov.

(Maňák, J., Švec, V., 2003, s.21) V pedagogickom slovníku ju Průcha, Walterová

a Mareš definujú ako postup, cestu, spôsob vyučovania.

Z uvedených definícií vyplýva, že vyučovacie metódy tvoria prostriedok plnenia

výchovno- vzdelávacích cieľov.

Klasifikácia vyučovacích metód

Vyučovacie metódy sú v odbornej literatúre klasifikované z rôznych hľadísk.

I. Turek, (Turek, I., 1997, s.92-188) uvádza, že najčastejším kritériom pri delení metód

je zdroj poznatkov. Podľa neho delí metódy na:

-slovné metódy- monologické, dialogické a metódu práce s knihou

-názorné metódy- demonštrovanie, pozorovanie a exkurzia

-praktické metódy- metódy riešenia úloh a metódy praktickej práce.

Z hľadiska logiky rozdeľuje metódy na analyticko- syntetickú, induktívnu a deduktívnu


8

Ďalej uvádza všeobecnodidaktické metódy kde je hlavným kritériom charakter

poznávacej činnosti žiakov a jej riadenie učiteľom. Metódy delí na:

1. informačno-receptívnu

2. reproduktívnu

3. heuristickú

4. výskumnú

5. problémový výklad

Všeobecnodidaktické metódy konkretizuje vo vyučovacom procese na:

metódu výkladu (monológ učiteľa), metódu pozorovania a demonštrovania, metódu

práce s knihou, metódu riešenia úloh, metódu brainstormingu, situačnú metódu a

inscenačnú metódu.

Tiež uvádza súčasné koncepcie vyučovacieho procesu, ku ktorým radí:

problémové vyučovanie, kooperatívne vyučovanie, systém dokonalého osvojenia učiva,

integrované tematické vyučovanie, 4MAT systém vyučovania, tvorivo-humanistické

vyučovanie, projektové vyučovanie, otvorené vzdelávanie, globálnu výchovu a systém

vyučovania s otvoreným cyklom.

J. Maňák (Maňák, J., 2001, s.7-8) a Z. Obdržálek, (Obdržálek, Z., 2000, s.73-77)

používajú takmer identickú klasifikáciu metód, ktorá sa dá obsiahnuť v delení podľa

piatich kritérií- aspektov:

- metódy z hľadiska prameňa poznania a typov poznatkov –didaktický aspekt

(slovné, demonštračné, praktické)

- metódy z hľadiska aktivity a samostatnosti žiakov –psychologický aspekt

(metódy odovzdávania poznatkov, samostatnej práce a problémové- výskumné metódy)

- charakteristiky metód z hľadiska myšlienkových operácií –logický aspekt

(induktívna, deduktívna, porovnávacia, analyticko- syntetická)


9

- varianty metód z hľadiska fáz vo vyučovacom procese –procesuálny aspekt

(motivačné, expozičné, fixačné, diagnostické a aplikačné)

- aktivizácia žiakov –interaktívny aspekt

(diskusné metódy, kooperatívne vyučovanie, prípadové metódy, inscenačné metódy,

projektové metódy, výskumné metódy, didaktické hry)

Petlák, (Petlák, E., 1997, s.110) delí metódy podľa fáz vyučovacieho procesu na:

1. motivačné 2. expozičné 3. fixačné 4. diagnostické 5. aplikačné.

Ako uvádza, podľa tohto triedenia možno zaradiť všetky vyučovacie metódy, nie len

metódy určené na prvotné oboznámenie s učivom.

Maňák a Švec, (Maňák, J., Švec, V., 2003, s. 49) vytvárajú 3 skupiny metód

vyučovania:

1. klasické: slovné, názorne demonštračné, praktické

2. aktivizujúce: diskusné metódy, heuristické, situačné, inscenačné, didaktické hry

3.komplexné: frontálne vyučovanie, partnerské vyučovanie, kritické myslenie,

brainstorming, projektové vyučovanie, otvorené vyučovanie, učenie v životných

situáciách, vyučovanie podporované počítačom, sugestopedia a superlearning,

hypnopédia

1.4 Klasifikácia vyučovacích metód na hodinách anglického jazyka

Vyučovacie metódy pri vyučovaní cudzích jazykov prechádzali historickým vývojom a

menili sa v závislosti od historicko-spoločenských podmienok poňatia vyučovania a

školy. V dnešnej praxi metódy delíme na:

1. tradičné- klasické

2. inovatívne – alternatívne

1.4.1 Tradičné metódy vo výučbe cudzieho jazyka

Tradičné vyučovacie metódy sú také, s ktorými sa bežne stretávame vo všetkých typoch

škôl. Sú stále, overené praxou a nevyhnutné pre fungovanie výchovno-vzdelávacieho


10

procesu. Neplatí, že so zavedením alternatívnych metód by sa mali tie klasické prestať

používať. Tradičné vyučovacie metódy stále zaujímajú v našich školách nenahraditeľné

miesto.

Z historického vývoja Lindsay a Knight (Lindsay, C., Knight, P., 2009, s.15-27)

uvádzajú hlavné vyučovacie metódy, ktoré ovplyvnili spôsob učenia sa jazyka:

1. gramaticko- prekladová metóda (grammar- translation method)

Rozvíjala sa hlavne v 18. storočí. Kládla dôraz na detailné štúdium gramatiky a preklad

klasických textov do materského jazyka študenta. Hodiny prebiehali v materskom

jazyku a preto bola schopnosť komunikácie v cudzom jazyku len veľmi malá. Žiaci sa

učili slovnú zásobu naspamäť bez použitia vo vetách a bez kontextu.

Cieľom tejto metódy je vybaviť žiaka jazykovými prostriedkami na čítanie a preklad

literatúry v cudzom jazyku.

Typy aktivít na hodinách vedených touto metódou uvádza Larsen-Freemanová (Larsen-

Freeman, D., 1986, s.19):

-preklad časti literárneho diela z cudzieho do materinského jazyka zameraný na

potrebnú slovnú zásobu a gramatické štruktúry

-odpovede na otázky založené na porozumení textu, antonymá a synonymá

-dedukcia pravidiel, dopĺňanie chýbajúcich slov do textu a ich použitie vo vetách

2. priama metóda (direct method)

Bola vyvinutá na začiatku 20. storočia aby prekonala problémy spojené s gramaticko-

prekladovou metódou. Predstavila myšlienku vyučovania priamo v cieľovom cudzom

jazyku. Význam slov a stavba viet sa vyučovala pomocou gestikulácie a mimiky. Dôraz

sa kladie na výslovnosť, nikdy sa neprekladá a žiaci sú pobádaní, aby svoje chyby

opravovali sami. Gramatika sa učí induktívne.

Učiteľ sa pri tejto metóde stáva partnerom- komunikuje so žiakmi a učí ich v cudzom

jazyku aj myslieť. Nové prvky vysvetľuje pomocou obrázkov, predmetov a pantomímy.

Ako uvádza Larsen- Freemanová: „Učiteľ by mal vysvetľovať a nie tlmočiť.“


11

Typy aktivít na hodinách vedených touto metódou uvádza Larsen-Freemanová (Larsen-

Freeman, D., 1986, s.30-31):

- čítanie nahlas, hranie úloh a rozhovory, oprava vlastných chýb

- cvičenia formou otázok a odpovedí, diktáty, kreslenie, hry a piesne

3. audio- lingvistická metóda (audiolingualism)

Vznikla počas druhej svetovej vojny v USA za účelom čo najrýchlejšieho naučenia sa

cudzieho jazyka pre vojenské účely. Výuka bola zameraná na ovládanie jednotlivých

jazykových prostriedkov a na pravidlá kombinácie týchto prostriedkov.

Cieľom je správna verbálna reakcia na podnety pomocou návyku a neustáleho

opakovania fráz v dialógoch na báze drilu. Dôraz sa kladie na správnu výslovnosť

a vyučovanie gramatiky od jednoduchších štruktúr k zložitejším.

Typy aktivít na hodinách vedených touto metódou uvádzajú Richards a Rogers

(Richards, J.C., Rodgers, T.S., 2006, s.64-65):

- opakovanie nahlas, ohýbanie- synonymá, dopĺňanie chýbajúcich slov vo frázach

- rozšírenie vety o slovo na správnom mieste alebo jej zjednodušenie- skrátenie

- transformácia- pretváranie viet do záporov, otázok, spájanie viet do jednej

4. komunikatívna metóda (communicative language teaching- CLT)

Začala sa používať v 60. rokoch 20. storočia a uprednostňovala porozumenie významu

a komunikáciu. Jedným zo základných znakov je systematické venovanie pozornosti

štruktúre a funkcii jazyka.

Cieľom je interakcia a komunikácia, jazyk je chápaný ako systém pre vyjadrenie

významu a zmyslu.

Typy aktivít na hodinách vedených touto metódou uvádzajú Richards a Rogers

(Richards, J.C., Rodgers, T.S., 2006, s.165-166):

-jazykové hry, obrázkové príbehy, dialógy

-inscenácie, práca s textom


12

5. situačná metóda (situational language teaching- SLT)

Vznikla vo Veľkej Británii v rokoch 1920- 1930. Pôvodne bola známa ako ústna

metóda. Žiaci v nej precvičujú gramatiku formou hovoreného slova.

Cieľom je ozrejmenie si gramatických prvkov hovoreným slovom. Používa modelové

situácie aj dril. Využíva skupinovú prácu žiakov, kontext pri vysvetľovaní nových slov,

veľa vizuálnych pomôcok, gestikuláciu aj mimiku.

1.4.2 Inovatívne metódy vo výučbe cudzieho jazyka

Tradičná škola a jej metódy sa stali centrom kritiky zo strany pedagogickej vedy ako aj

zo strany učiteľov z praxe, rodičov a žiakov. Tí kritizovali jednotvárnosť výučby a

podceňovanie aktivity žiakov. (Hlásna a kol., 2006, s.311).

Inovatívne metódy sa preto zameriavajú na snahu o humanizáciu vzdelávacieho procesu

sústredením sa na žiaka a na individualizáciu procesu vzdelávania. Tvoria alternatívu

k tradičným metódam vo vyučovacom procese. Sú hodnotené ako účinné pre rozvoj

tvorivosti, komunikácie, pri práci s informáciami a pre získavanie nových vedomostí.

(Maňák, J., 1997, s.9-10)

K základným rysom týchto metód patria podľa Maňáka (Maňák,J., 1997, s.12-13)

- pozitívny prístup (radosť z práce, sebavedomie, úspech)

- individualizácia (vlastné tempo, schopnosti a záujmy žiakov)

- vlastná činnosť (dialógy, diskusie, riešenie problémov, hry)

- sloboda (príjemná atmosféra, učiteľ ako partner vo vzdelávaní)

- spolupráca (žiaci kooperujú, radia sa, akceptujú názory iných)

- konštruktívny prístup (objavovanie, komunikácia)

- zmysluplnosť a zrozumiteľnosť

- hravosť

- zdravotný aspekt (zdravý životný štýl)

- globalizácia (integrácia učiva do tém na pochopenie súvislostí)


13

Inovatívnych metód je nespočetné množstvo. Uvádzame stručnú charakteristiku tých,

ktoré sú na hodinách cudzích jazykov využívané najčastejšie a stretávajú sa s kladnou

odozvou u žiakov.

1. diskusné metódy

Najčastejšie využívané sú rozhovor, dialóg, diskusia. Základom je komunikácia medzi

učiteľom a žiakmi a žiakmi navzájom. Dochádza k výmene informácií, názorov,

skúseností, pričom sa žiaci učia počúvať a naučia sa vzájomnému rešpektu.

2. riešenie úloh (task- based learning)

Na vyučovacej hodine zadá učiteľ žiakom úlohu- problém, ktorý majú vyriešiť. Zadá

inštrukcie, napíše novú slovnú zásobu. Žiaci používajú rôzne pomôcky na riešenie

problému. Rozborom úlohy prebieha ozrejmenie si učiva.

3 IKT vo vyučovaní

Metóda využívajúca informačno- komunikačné technológie ako interaktívna tabuľa,

počítače, internet a pod.

4 problémové vyučovanie

Metóda založená na tvorivej aktivite žiakov- žiadne hotové prijímanie definícií.

K výsledku žiaci dospejú pozorovaním, uvažovaním, manipuláciou s predmetmi.

5 didaktické hry

Sú spontánnou činnosťou, ktorej didaktickým cieľom je aktivizovanie žiakov,

motivácia, podnecovanie k tvorivosti. Najčastejšie sú využívané pri fixácii učiva.

6 situačné a inscenačné metódy

Podstatou je sociálne učenie žiakov na modelových situáciách, simulácii reálnych

udalostí, pričom sa kombinuje hranie rolí s riešením problému nacvičením vhodného

postupu alebo konania.

7 metóda act and speak (hraj a hovor)

Základom metódy je sprevádzanie hovoreného slova mimikou a gestami, improvizácia

a vžitie sa do úloh, ktoré sú žiakom zadané.


14

8 skupinové vyučovanie

Založené na princípe poradenstva a konzultácií v menších skupinkách.. Aktivuje celú

osobnosť žiaka- po zadaní problému vedú žiaci rozhovory v ktorých majú priestor na

vyjadrenie svojich názorov v skupine s následnou reflexiou a prezentáciou výsledkov.

9 brainstorming a brainwriting

Brainstorming- „búrka v mozgu“ metóda založená na vytvorení čo najväčšieho počtu

asociácií spojených s predloženou témou, aj zdanlivo nesúvisiacich.

Brainwriting je písomnou formou brainstormingu, ktorý prebieha tak, že žiaci píšu svoje

nápady na kolujúci papier.

10 pexeso

Princíp detskej hry, pri ktorej sa hľadajú páry. Jeden druh kartičiek obsahuje istý druh

informácie, druhý druh kartičiek skrýva ich definície, pomenovania.

11 poprehadzované vety

Metódu je vhodné využiť pred čítaním textu. Žiaci zoradia vety textu do správneho

poradia. Čítaním predloženého textu spoznajú, či predvídali správne poradie udalostí.

12 úplná fyzická reakcia (total physical response)

Založená na porozumení počutého a koordinácii reči a pohybu. Používajú sa vizuálne

pomôcky, hranie rolí, dialógy.

13 učenie z textu

Používa sa didaktický text, kde žiak po prečítanú textu rieši úlohy, porovnáva,

vyhodnocuje, formuluje otázky, zaujíma vlastné stanovisko k problematike.

14 projektové vyučovanie

Žiaci samostatným vypracovávaním projektu získavajú skúsenosti praktickou činnosťou

a experimentovaním.

15 sugestopédia

Metóda v ktorej sa výklad a opakovanie strieda s množstvom hier, piesní, príbehov na

upevnenie učiva a aktivizovanie žiakov už od začiatku učenia sa jazyka s využitím ich

poznatkov. Základom je uvoľnenie, rytmické dýchanie, vhodná hudba a opakovanie

učiva.

16 superlearning (superučenie)

Tiež nazývané rýchle učenie. Dôležitá je rytmizované učenie- striedanie aktivity,

pasivity, učenia a uvoľnenia. Žiaci sa učia nevedomky pomocou hier, scén, piesní.


15

2. VYUŽITIE INOVATÍVNÝCH METÓD NA HODINÁCH ANJ

V nasledujúcej kapitole uvádzame názorné ukážky a analýzu konkrétnych hodín

anglického jazyka spolu s odkazmi na materiály, ktoré žiaci našej školy vypracovali

poprípade vyrobili.

2.1 sloveso "have got"

Ročník: piaty

Organizačná forma: zvolená je 45 minútová vyučovacia hodina anglického jazyka.

Téma: predstavenie slovesa HAVE GOT (mať) a nová slovná zásoba (zvieratá,

objekty)

Cieľ vyučovacej jednotky: Cieľom hodiny podľa Bloomovej taxonómie je aktívny

prístup žiakov a ich aktívne osvojenie si novej slovnej zásoby (zvieratá a predmety

v domácnosti) spolu s novou gramatickou konštrukciou (mať), ich aplikácia v dialógoch

a evaluácia získaných informácií.

Materiálno-technologické zabezpečenie

Interaktívna tabuľa, interaktívny software k preberanému učivu, dataprojektor, počítač

Zhrnutie hodiny: žiaci sa učia novú slovnú zásobu intuitívne priraďovaním obrázka

k jeho pomenovaniu. Na túto aktivitu je použité interaktívne CD k učebnici Project 1

3rd edition. Nasleduje vysvetlenie gramatiky- žiaci si opíšu tabuľku a pokúšajú sa

doplniť medzery vo vetách. V gramatike sa vysvetľuje použitie slovesa “mať“ aj

v zápore a v otázke. Vo dvojiciach potom tvoria dialógy, kde sa pýtajú, čo majú.

Zhrnutie a aplikácia nového učiva prichádza v skupinovej práci kde žiaci získavajú

a vyhodnocujú informácie od ostatných členov skupiny.

Osvojené učivo: žiaci vedia vymenovať nejaké zvieratá a objekty, používali sloveso

“mať“ vo vetách aj keď sa pri ňom neučili žiadne pravidlá

Výkonový štandard - žiak vie nadviazať krátky dialóg na tému vlastníctva domácich

zvierat a predmetov v domácnosti, opýtať sa na to, čo majú iní žiaci, vie im odpovedať

kladne aj záporne, vie vyhodnotiť získané informácie a podať o tom správu


16

Obsahový štandard - žiak si osvojí aktívnu slovnú zásobu -zvieratá, objekty, vie z nich

vytvoriť množné číslo, vie používať sloveso mať

Hodnotenie a klasifikácia žiakov:

Hodnotenie žiakov na vyučovacej hodine prebehlo ústnou formou. Pri diskusii učiteľ

monitoruje dialógy, usmerňuje žiakov, pomáha s výslovnosťou novej slovnej zásoby.

Fázy hodiny:

Úvod: učiteľ sa pýta žiakov, aké zvieratá poznajú- žiaci odpovedajú po jednom

v kolách- postupne sa vylúčia všetky zvieratá, - brainstorming, hra- aktivizujúca forma-

žiaci súťažia

Osvojenie: učiteľ ukáže a vysvetlí žiakom priraďovacie cvičenie z IWB CD k učebnici

na interaktívnej tabuli a po dvojiciach ich volá k tabuli- žiaci poznajú niektoré zo

zvierat, postupne vedia vymenovať a správne priradiť všetky zvieratá, musia

spolupracovať- súťaž (na cvičenie je časový limit). Žiaci v laviciach si musia určiť

stratégiu pre vyplnenie úlohy pri interaktívnej tabuli.

Obrázok 1:

Priraďovanie na

IWB- pexeso

(obrázok- písomná

forma so zvukom)

Upevnenie: nová slovná zásoba- zvieratá, ostáva na tabuli. Žiaci si zapisujú mená

zvierat, ktoré nepoznali, do svojich zošitov. Učiteľ medzitým kliká na jednotlivé

zvieratá, aby žiaci počuli výslovnosť

Osvojenie 2: učiteľ ukáže žiakom priraďovacie cvičenie k predmetom v domácnosti-

podobne ako pri zvieratách- hra má časový limit


17

Upevnenie 2: žiaci vypisujú neznáme slová do zošita, počúvajú výslovnosť

Osvojenie 3: učiteľ premietne tabuľku s vetami v ktorých sú vynechané medzery na

doplnenie slovesa “mať“ v správnom tvare, vysvetlí použitie, zápor a otázku, prirovná

to k použitiu slovesa “byť“ ktoré žiaci ovládajú a doplní prvú a tretiu osobu

Obrázok 2:

Dopĺňanie tabuľky

so slovesom have

got

Upevnenie 3: žiaci si tabuľku prekreslia do zošitov a spolu hovoria ako vyplniť vety v

tabuľke na interaktívnej tabuli a vo svojich zošitoch- jeden zo žiakov vypisuje medzery

na tabuli. Problémové vyučovanie- žiaci sa pokúšajú doplniť gramatický jav na základe

čiastočných informácií

Precvičovanie: učiteľ na tabuľu napíše vzorové konverzácie- žiaci sa vo dvojiciach

pýtajú čo majú, poprípade či niečo majú. Dialógy.

Obrázok 3:

Konverzácia na

získanie

informácií so

vzorom na tabuli


18

Precvičovanie 2: učiteľ povie žiakom, aby si do zošita napísali jedno zviera a dva

predmety z domácnosti. Tiež si napíšu mená troch spolužiakov a tých sa pýtajú na to, či

tieto veci- zviera majú. Na tabuli sú stále napísané vzorové konverzácie. Praktické

využitie nadobudnutých vedomostí v skupine- zisťovanie informácií, aby ich mohli

analyzovať- Analýza individuálne

Zhrnutie: žiaci napíšu podľa vzoru na tabuli a získaných informácií vety o tom, kto čo

má alebo nemá

Podpora pre slabších žiakov- monitoring konverzácie, vzor na tabuli

Rozšírenie pre šikovnejších žiakov- dopíšu si ďalšie mená, poprípade aj zvieratá

a predmety

Zhrnutie hodiny: učiteľ zhrnie hlavné body novej gramatiky, frontálne sa preopakujú

zvieratá a predmety

Uloženie domácej úlohy- kto nestihol zhrnúť a analyzovať získané informácie

Záver vyučovacej hodiny

Vyučovacie metódy použité na hodine podľa fáz vyučovacieho procesu:

Motivačné- Ako stimulačná motivácia je na začiatku vyučovacej hodiny použitý

motivačný rozhovor, opakovanie slovnej zásoby, ktorú už žiaci ovládajú-

vymenovávajú rôzne zvieratá- brainstorming. Túto činnosť berú žiaci aj ako súťaž-

opakovanie prebieha v kolách, kde sa zvieratá nesmú opakovať a ich okruh sa zužuje

Expozičné- Nové poznatky nadväzujú na predchádzajúce skúsenosti a sú umocnené

hrou a interaktivitou- priraďovaním obrázka k pomenovaniu pri zvieratách, neskôr pri

predmetoch v domácnosti na interaktívnej tabuli- použitie IKT, hra pexeso. Pri uvedení

slovesa „mať“ je možné oprieť sa o poznatky z nižších ročníkov, kde sa táto konštrukcia

preberala okrajovo bez gramatických súvislostí a len na komunikačnej úrovni-

problémové vyučovanie- induktívna metóda. V tejto časti prichádza na rad výklad

nového učiva, vysvetľovanie a interaktívne ukážky s dopĺňaním gramatických štruktúr.

Fixačné- Upevňovanie vedomostí nastupuje hneď v expozičnej fáze, keď žiaci, ktorí sú

pred interaktívnou tabuľou priraďujú slová a žiaci, ktorí sedia v laviciach a sledujú ich,

našepkávajú, opakujú si nové slová. Toto opakovanie je prvotné a nasleduje použitie

slovnej zásoby vo vetách- dopĺňanie správnych tvarov slovesa mať a v nasledujúcich


19

dialógoch. Žiaci vytvárajú krátke dialógy pri ktorých zisťujú chýbajúce informácie-

priebežné opakovanie slovnej zásoby v skupinovej práci -diskusii.

Diagnostické- Výstup z vyučovacej jednotky a pochopenie učiva vo vetách, kde žiaci

zhodnotia odpovede na svoje otázky formou- „Traja žiaci majú škrečka. Mišo nemá

pinku.“ Tým žiaci zosumarizujú všetky svoje nadobudnuté vedomosti na danej hodine.

Na nasledujúcej vyučovacej jednotke žiaci odpovedajú z nového učiva a vypracovávajú

pracovné listy.

2.2 Ovocie a zelenina

Ročník: šiesty

Organizačná forma: 45 minútová vyučovacia hodina anglického jazyka.

Téma: predstavenie slovnej zásoby (ovocie a zelenina), počítateľnosť podstatných mien

Cieľ vyučovacej jednotky: Cieľom hodiny podľa je aktívne osvojenie si novej slovnej

zásoby zábavnou formou (video s piesňou- ovocie), rozšírenie slovnej zásoby o slová

piesne, spolu s uvedením nového gramatického javu- počítateľnosti a nepočítateľnosti,

aplikácia poznatkov v dialógoch o jedle a evaluácia získaných vedomostí


Učebnica Project 2 3e, interaktívna tabuľa, dataprojektor, počítač, reproduktory,

kartičky s obrázkami, interaktívny software k učebnici, ) ceruzky, perá, jablká, voda,

ryža, syr

Zhrnutie hodiny: žiaci určujú novú slovnú zásobu intuitívne počúvaním piesne a jej

vyobrazením vo videu. Pokúsia sa vypísať čo najviac slov, ktoré zachytili. Nasleduje

doplnenie slovnej zásoby z učebnice z interaktívnej tabule a uvedenie nového

gramatického javu- počítateľnosti podstatných mien. Skupinovo doplnia cvičenie

s otázkami. Zhrnutie a aplikácia nového učiva prichádza v práci s partnerom, kde si

žiaci najprv vypočujú vzorový dialóg o objednaní jedla v reštaurácii a následne ho

precvičujú.

Osvojené učivo: žiaci vedia vymenovať niekoľko druhov jedál- hlavne ovocia a

zeleniny, používali členy a vedia pravidlá pre ich použitie.


20

Výkonový štandard - žiak vie pomenovať rôzne druhy jedál, zaradiť ich do skupín

(ovocie, zelenina, mäso, nápoje, ryby). Vie určiť, či sú rôzne veci počítateľné alebo

nepočítateľné. Vie viesť krátky dialóg o tom, či niečo má, vie si objednať alebo niečo

vypýtať.

Obsahový štandard - žiak si osvojí aktívnu slovnú zásobu –rôzne druhy jedál, vie

určiť, či sa dajú, alebo nedajú počítať


Hodnotenie žiakov na vyučovacej hodine prebehlo písomnou aj ústnou formou. Učiteľ

na konci monitoruje dialógy, usmerňuje žiakov, pomáha s výslovnosťou, zapája sa do

hry

Fázy hodiny:

Úvod: učiteľ sa opýta žiakov čo predstavuje jeho pantomíma. Čo robím? Žiaci

vymenovávajú činnosti. Pantomímu potom znázorňujú jednotliví žiaci. Učiteľ si znova

vezme slovo- znázorní jedenie- žiaci uhádnu- kontrolná otázka- Čo jem? Znázorní rôzne

jedlá. A koľko toho je? Podobne zopakuje pitie a rôzne nápoje. Prechádza na slovnú

zásobu, ktorú chce preberať. Brainstorming, dramatizácia, aktivizujúca forma- hra

Osvojenie: učiteľ pustí žiakom pieseň s videom a vysvetlí žiakom, že budú písať slová,

ktoré vo videu budú znázornené- žiaci súťažia kto si toho zapamätal viac.

Obrázok 4:

Video

s piesňou o

ovocí


21

Upevnenie: nová slovná zásoba- ovocie vo videu sa prehrá ešte raz.. Žiaci si zapisujú

chýbajúce názvy ovocia do svojich zošitov a na tabuľu. Učiteľ medzitým číta

zapisované slová, aby žiaci počuli výslovnosť. Hra- vo videu nie je jeden názov a jedna

zo zobrazovaných potravín nie je ovocie- ktorá?

Osvojenie 2: učiteľ premietne na interaktívnu tabuľu stranu z učebnice, kde sú

vyobrazené rôzne druhy jedál. Pustí nahrávku so správnou výslovnosťou. Na tabuľu

vypíše kategórie jedál

Upevnenie 2: žiaci si slová zapisujú podľa rozdelenia v učebnici a prekladajú názvy

jedál podľa obrázkov (ovocie, zelenina, mäso, nápoje, ostatné). Učiteľ pustí nahrávku

ešte raz na upevnenie výslovnosti.

Precvičovanie: rozšírenie slovnej zásoby o ostatné jedlá, ktoré poznajú, šikovnejší hra

na rodičov a deti (What do you want?- Čo chceš? I want cheese. Chcem syr...)

Osvojenie 3: učiteľ napíše na tabuľu dva stĺpce- Can count (viem spočítať)/ can’t count

(neviem spočítať). Vezme pripravené ceruzky, perá, jablká, fľaše s vodou, vrecko ryže,

kúsky syra a priradí to do jednotlivých stĺpcov. Pritom zdôrazní One pencil, two pencils

ale one water, two waters –no no no- no two waters. Gramatický jav ako problémové

vyučovanie, na ktorého riešenie musia prísť žiaci v skupinách- skúšajú sformulovať

pravidlá a dohodnúť sa čo je a čo nie je počítateľné.

Upevnenie 3: žiaci priraďujú slová z knihy do kategórií. Chodia k tabuli, kde zaraďujú

slová k počítateľným a nepočítateľným podstatným menám spolu so zdôvodnením.

Rozšírenie pre šikovnejších- veci z triedy. Učiteľ naviguje cez spoločné znaky

nepočítateľných a počítateľných mien, kým žiaci nenaformulujú pravidlá správne-

napíšu si ich.

Osvojenie 4: učiteľ sa opýta žiakov na pravidlá pri písaní neurčitých členov a pripíše ich

na tabuli k počítateľným podstatným menám

Upevnenie 4: žiaci skupinovo doplnia neurčité členy do viet z učebnice- na interaktívnej

tabuli- dedukcia pri použití členov s počítateľnými podstatnými menami. Individuálna

práca- zapisovanie chýbajúcich slov (gap filling)

Precvičovanie 2: opakovanie prebratého učiva frontálne s kartičkami s vyobrazením

jedál – žiaci sú upozornení na používanie neurčitých členov.

Precvičovanie 3: učiteľ zhrnie učivo, nechá na tabuli všetky informácie, pustí žiakom na

interaktívnej tabuli posluch dialógu z reštaurácie s doplnením chýbajúcich informácií

Zhrnutie otázok z dialógu a ich ponechanie na tabuli.


22

Precvičovanie 4: žiaci vo dvojiciach tvoria dialógy, praktické využitie nadobudnutých

vedomostí pri objednávaní jedla. Analýza jedálneho lístka.

Zhrnutie poznatkov- v dialógoch určenie počítateľnosti a vymenovanie rôznych druhov

jedál, precvičenie čísel pri cenách jedál

Podpora pre slabších žiakov- monitoring konverzácie, názorné ukážky, všetky

informácie ostávajú na tabuli

Rozšírenie pre šikovnejších žiakov v dialógoch – vymenia si svoje úlohy viac krát

Zhrnutie hodiny: učiteľ zhrnie hlavné body novej gramatiky, frontálne zopakovanie

jedál spolu s členmi pri počítateľných podstatných menách


Motivačné- Ako stimulačná motivácia je na začiatku vyučovacej hodiny použitá

dramatizácia- pantomíma- opakovanie slovnej zásoby, ktorú už žiaci ovládajú-

vymenovávajú aktivity- brainstorming. Túto činnosť berú žiaci aj ako hru. Pri učiteľovi

sa začína uplatňovať súťaživosť pri hádaní jedál a nápojov.

Expozičné- Nové poznatky nadväzujú na predchádzajúce skúsenosti a sú umocnené

vtipným videom a interaktivitou- zápisom slovnej zásoby. Pri uvedení slovnej zásoby o

potravinách je možné oprieť sa o poznatky z nižších ročníkov kde sa preberala na

komunikačnej úrovni. V tejto časti prichádza na rad výklad nového učiva,

vysvetľovanie a ukážky s dopĺňaním gramatického javu.

Fixačné- Upevňovanie vedomostí nastupuje hneď v expozičnej fáze, keď žiaci, ktorí

pred interaktívnou tabuľou priraďujú slová k počítateľným a nepočítateľným

podstatným menám vysvetľujú prečo ich zaradili do daných skupín a žiaci, ktorí sedia

v laviciach a sledujú ich, našepkávajú, opakujú si nové slová. Toto opakovanie je

prvotné a nasleduje použitie slovnej zásoby vo vetách- dopĺňanie neurčitých členov do

viet a v nasledujúcich dialógoch o objednávaní jedla v reštaurácii. Žiaci vytvárajú

dialógy podľa vzoru pri ktorých kladú otázky- priebežné opakovanie slovnej zásoby v

diskusii.

Diagnostické- Výstup z vyučovacej jednotky a pochopenie učiva v dialógoch, kde

musia zaradiť jedlá k počítateľným alebo nepočítateľným podstatným menám. Tým

žiaci zosumarizujú všetky svoje nadobudnuté vedomosti na danej hodine. Na domácu

úlohu vypracovávajú pracovný zošit s cvičeniami k danej téme.


23

2.3 Navigácia v meste

Ročník: siedmy


Téma: navigácia v meste, získavanie a podávanie informácií- slovná zásoba

a komunikačné zručnosti

Cieľ vyučovacej jednotky: Cieľom hodiny podľa je aktívne precvičenie si novej

slovnej zásoby (predložky s miestom, názvy budov), a ich aplikácia v skupinovom

projekte o orientácii v meste, získavaní a podávaní informácií pre turistov


Biela tabuľa, čierna tabuľa, dataprojektor, počítač, on-line mapa mesta Piešťany,

kartičky s úlohami a mapou

Zhrnutie hodiny: žiaci precvičujú novú slovnú zásobu hravou formou. V úvode sa

oboznámia so svojimi úlohami, dostanú zadania, ktoré si pripravili na predchádzajúcej

hodine a snažia sa získať špecifické informácie. Žiaci sú rozdelení na turistov a tých,

ktorí informácie podávajú (hotel, reštaurácia, informačné stredisko, kultúrne stredisko,

banka, cestovné informácie). Prvou úlohou turistov je opýtať sa na cestu z bodu, ktorý

dostali vyznačený na mape na prvé miesto získania informácií. Odtiaľ ich navigujú

ďalej až kým nezískajú všetky informácie. Zhrnutím je podanie zistených údajov.

Osvojené učivo: táto hodina bola súčasťou projektového vyučovania. Žiaci si na

predchádzajúcich hodinách precvičili navigáciu- vedia opísať cestu, Na počítačoch

vytvorili otázky pre zadania jednotlivých rolí, upravovali mapy, zisťovali ceny

v hoteloch, odchody autobusov a vlakov, informácie o programe kina a divadla, kurzy

jednotlivých mien v banke- vedia sa teda opýtať a podať informáciu o príchodoch

a odchodoch cestovných prostriedkov, o kurze a množstve peňazí v banke, vedia

informovať o programe kina a divadla, vedia vymenovať rôzne druhy izieb v hoteloch,

vedia si objednať jedlá v reštaurácii....

Výkonový štandard- žiak vie nadviazať dialóg na získanie informácií, vie sa opýtať na

a opísať cestu, vie podať rôzne informácie týkajúce sa turizmu


24

Obsahový štandard- žiak si precvičí aktívnu slovnú zásobu –predložky s miestom,

druhy izieb v hoteloch, druhy jedál, ceny, čas, dopravné prostriedky, rôzne svetové

meny, druhy programov v divadle a druhy filmov v kine


Hodnotenie žiakov na vyučovacej hodine prebehlo ústnou formou. Pri diskusii učiteľ

monitoruje dialógy, usmerňuje žiakov, aktívne sa zapája do hry.

Fázy hodiny:

Úvod: učiteľ sa tvári, že nevie kde má veci (pero pod stolom, kniha vedľa kalendára...).

Pýta sa žiakov kde sú- precvičenie predložiek aktivizujúcou formou- hrou.

Upevnenie: učiteľ sa pýta žiakov na čo myslí. Opíše budovu školy- žiaci odpovedajú.

Úloha pre žiakov- vo dvojiciach opísať nejakú budovu- inštitúciu.

Osvojenie: učiteľ žiakom vysvetlí priebeh hodiny, rozdelí úlohy zadaní, ktoré si žiaci

pripravili na predchádzajúcej hodine. Rozdelia sa na turistov a tých, ktorí informácie

podávajú (hotel, reštaurácia, informačné stredisko, kultúrne stredisko, banka, cestovné

informácie).

Upevnenie 2: učiteľ sa žiakov pýta, ako zistia odchod vlakov, kurz v banke, ako sa

opýtajú na cestu- na tabuľu vypíše frázy, ktoré budú potrebovať na získanie informácií.

Obrázok 5:

Príprava

projektu-

organizácia

lavíc v triede,

spustenie

projekcie,

zadania


25

Obrázok 6:

Rozdelené

úlohy-

získavanie a

podávanie

informácií

Precvičovanie: žiaci upravia interiér triedy tak, aby vytvorili jednotlivé stanovištia. Na

mape sa určí bod, od ktorého turisti zisťujú cestu k prvej úlohe na svojom zadávacom

hárku. Na jednotlivých stanovištiach zisťujú zadané úlohy- odpovede píšu priamo do

zadania. Vždy sa musia opýtať na cestu. Táto inscenácia je imitáciou reálnych

podmienok v meste Piešťany s ktorou sa môžu stretnúť.

Rozšírenie pre šikovnejších žiakov v dialógoch – opýtajú sa na viac informácií, ako

majú v zadaní

Obrázok 9:

Koniec hodiny

spestrili riaditelia

fínskych škôl,

ktorí sa zapojili

do získavania

informácií

o Piešťanoch -aj

takých, na ktoré

žiaci neboli

pripravení :-)

Zhrnutie hodiny: žiaci uvedú zistené informácie, učiteľ zhrnie frázy, ktoré sa naučili


26


Motivačné- Ako stimulačná motivácia je na začiatku vyučovacej hodiny použitý

motivačný rozhovor, hra s otázkami na opakovanie slovnej zásoby, ktorú už žiaci

ovládajú- predložky spojené s miestom. Ďalšou aktivitou sú opisy budov- hádanky.

Expozičné- Nová je pre žiakov len použitá metóda inscenácie a simulácie reálnych

podmienok s ktorou sa rýchlo vyrovnali. Na tabuľu učiteľ napíše potrebnú slovnú

zásobu a frázy, ktoré potrebujú na získanie informácií.

Fixačné- Upevňovanie vedomostí nastupuje v expozičnej fáze precvičovaním fráz

a naučenej slovnej zásoby. Táto fáza hodiny zaberá väčšinu hodiny. Žiaci- turisti zisťujú

chýbajúce informácie od žiakov- informátorov v jednotlivých simulovaných rolách-

priebežné opakovanie slovnej zásoby a fráz v diskusii.

Diagnostické- Výstup z vyučovacej jednotky vo vetách, kde žiaci zhrnú získané

informácie formou- „Za 50£ dostanem 67€. Jednosmerný lístok na vlak do Košíc stojí

15,68€. Vlak odchádza v stredu o 10:50. Tým žiaci zosumarizujú všetky získané údaje

a vedia o nich podať správu.

2.4 Vytvorenie nereálnej podmienky

Ročník: deviaty


Téma: prvý a druhý podmienkový spôsob

Cieľ vyučovacej jednotky: Cieľom hodiny je aktívne precvičenie si novej gramatickej

konštrukcie- prvého a druhého podmienkového spôsobu a ich aplikácia hravou formou

v komiksoch


Výučba prebieha v počítačovej učebni s internetovým pripojením, biela tabuľa,

projektor

Zhrnutie hodiny: žiaci precvičujú novú gramatickú konštrukciu hravou formou.

V úvode si zopakujú tvorbu viet s použitím prvého podmienkového spôsobu, ktorý sa

učili v ôsmom ročníku. Indukciou na základe príkladov skúsia sformulovať pravidlá pre


27

tvorbu druhého podmienkového spôsobu. Po uvedení pravidiel si ich žiaci precvičia

vytvorením komiksov. Zhrnutím je prezentácia komiksov pred triedou.

Osvojené učivo: žiaci vedia vytvoriť vety v prvom podmienkovom spôsobe, vedia

pracovať s počítačom

Výkonový štandard- žiak vie vytvoriť podmienkové vety s malou pravdepodobnosťou,

tvorí dialógy najprv ústnou formou, potom v písomnej podobe

Obsahový štandard- žiak si precvičí slovnú zásobu na tvorbu podmienkových viet-

predložky if, when, as soon as, before, after, modálne slovesá will, would, can, could,

may, might, should, have to


Hodnotenie žiakov na vyučovacej hodine prebehlo ústnou formou hodnotením

výsledného komiksu.. Učiteľ monitoruje prácu na tvorbe komiksov , usmerňuje žiakov.

Fázy hodiny:

Úvod: navodenie témy cez metódu act and speak- učiteľ povie vetu v prvom

podmienkovom spôsobe- sprevádza ju gestikuláciou a mimikou- sám znázorňuje (hrá)

dialóg dvoch ľudí s podmienkami- A: If you visit me, I will bake you a cake. B: If you

bake me a cake, I will eat it. A: If you eat the cake, we will have coffee. ....

Upevnenie: žiaci slovom sprevádzaným inscenáciou a gestikuláciou vyjadrujú svoje

vlastné podmienky. Nasleduje zadanie zahrať dialóg bez slov- len gestikuláciou

a mimikou.

Osvojenie: učiteľ žiakom uvedie nové učivo- na bielu tabuľu napíše vetu v prvom

podmienkovom spôsobe, vedľa nej tú istú vetu v druhom podmienkovom spôsobe-

If I learn, I will have 1. (tomorrow) If I learned, I would have 1. (but I did not learn-

I do not have 1).

Upevnenie 2: Žiaci na základe vzorovej vety vytvoria ďalšie dvojice v prvom a druhom

podmienkovom spôsobe- vlastné návrhy -brainwriting. Na základe príkladov skúsia

sformulovať pravidlo a vysvetliť rozdiel vo význame.

Precvičovanie: žiaci si zapnú počítače. Vyučujúci im na interaktívnej tabuli ukáže

stránku http://www.makebeliefscomix.com/ na ktorej si môžu vytvoriť komiks a ukáže


28

príklad ako komiks vytvoriť. Téma je ľubovoľná- použiť majú vety s podmienkovým

spôsobom.

Obrázok 10: príklady komiksov vytvorených žiakmi

Rozšírenie pre šikovnejších – môžu vytvoriť aj viac ako jeden komiks

Zhrnutie hodiny- žiaci zašlú svoje komiksy vyučujúcemu na mail a pred tabuľou ich

prezentujú ostatným


Motivačné- Ako motivácia je na začiatku vyučovacej hodiny použitá metóda act and

speak kde žiaci hravou formou vysvetľujú, čo sa stane ak... Druhá časť aktivity je

výzvou- rozhovor bez slov berú žiaci ako hru.

Expozičné- Indukciou z príkladov uvedených na tabuli skúšajú žiaci riešia problém-

uhádnuť pravidlo a významový rozdiel medzi prvým a druhým podmienkovým


29

spôsobom- metóda task-based learning (riešenie úlohy). Práca v pároch- skupinách.

Vlastné návrhy písomnou formou- brainwriting. Formu sa naučia rýchlo- význam

uhádnu podľa príkladu na tabuli.

Fixačné- Upevňovanie vedomostí nastupuje po expozičnej fáze uvedením ďalších

príkladov. Nasleduje použitie IKT- na interaktívnej tabuli učiteľ ukáže žiakom ako sa

tvorí komiks. Žiaci vytvárajú vlastné komiksy s použitím novej gramatiky.

Diagnostické- Výstup z vyučovacej jednotky sú komiksy, ktoré žiaci prezentujú na

interaktívnej tabuli. Vo vetách použili podmieňovací spôsob.


30

3. PEDAGOGICKÝ PRIESKUM

Pedagogický prieskum tvorí súčasť reflexie činnosti učiteľa vo vyučovaní. Môže byť

realizovaný formou rozhovoru alebo dotazníkom. Formou rozhovoru bol realizovaný

priamo na hodinách anglického jazyka. V tejto časti práce uvádzame popis

pedagogického prieskumu dotazníkovou metódou realizovaný na druhom stupni

Základnej školy na Brezovej ulici v Piešťanoch.

3.1 Ciele a metódy prieskumu

Cieľom prieskumu bolo zistiť názory žiakov na implementáciu, efektívnosť a prínos

inovatívnych metód na hodinách anglického jazyka ako aj ich záujem o anglický jazyk.

Výsledky prieskumu slúžia ako odporúčania pre pedagogickú prax autora práce,

neslúžia na porovnanie procesu vyučovania pred a po zavedení inovatívnych metód..

Otázky sme vytvorili tak, aby bola ich štylizácia zrozumiteľná cieľovej skupine a aby

žiaci na ne dokázali odpovedať. Pri každej otázke sme stanovili určité odpovede.

Úlohou žiaka bolo stotožniť sa práve s jednou z nich.

Prieskum dotazníkovou metódou sme realizovali osobne na hodinách anglického

jazyka.

3.2 Prieskumná vzorka

Prieskum sme realizovali na Základnej škole na Brezovej ulici v Piešťanoch, ktorú

navštevuje približne 700 žiakov. Na druhom stupni bolo v školskom roku 2012/2013

388 žiakov. Prieskumnou vzorkou boli vybrané skupiny žiakov z piateho až deviateho

ročníka.

Prieskumu sa zúčastnili žiaci zo skupín autora. Zúčastnilo sa ho 15 žiakov piateho

ročníka, 27 žiakov šiesteho ročníka, 28 žiakov siedmeho ročníka, 30 žiakov ôsmeho

ročníka a 16 žiakov deviateho ročníka.

3.3 Výsledky a interpretácia prieskumu

Uvádzame výsledky prieskumu podľa jednotlivých otázok dotazníka. Získané údaje

interpretujeme len vo vzťahu k prieskumnej vzorke a nezovšeobecňujeme ich na

všetkých žiakov. Výsledky dotazníka uvádzame v tabuľke. Percentuálne vyjadrenie

počtu odpovedí uvádzame vzhľadom k počtu žiakov v ročníku. Možnosť s najvyšším

počtom odpovedí zvýrazňujeme farebne.


31

Číslo

otázky

Možnosť

odpovede

5.ročník

15 žiakov

6.ročník

27 žiakov

7.ročník

28 žiakov

8.ročník

30 žiakov

9.ročník

16 žiakov

1

a 3 (20%) 4 (15%) 9 (32%) 11 (37%) 8 (50%)

b 9 (60%) 20 (74%) 17 (61%) 17 (57%) 7 (44%)

c 3 (20%) 3 (11%) 2 (7%) 2 (7%) 1 (6%)

2

a 2 (13%) 5 (19%) 7 (25%) 3 (10%) 2 (13%)

b 8 (53%) 12 (44%) 14 (50%) 10 (34%) 6 (38%)

c 5 (33%) 10 (37%) 7 (25%) 17 (57%) 8 (50%)

3

a 9 (60%) 17 (63%) 11 (39%) 8 (27%) 7 (44%)

b 1 (7%) 8 (30%) 15 (54%) 19 (63%) 8 (50%)

c 5 (33%) 2 (7%) 2 (7%) 3 (10%) 1 (6%)

4

a 12 13 (48%) 4 (14%) 6 (20%) 9 (56%)

b 3 (20%) 3 (11%) 13 (46%) 6 (20%) 3 (19%)

c 0 11 (41%) 11 (39%) 18 (60%) 4 (25%)

5

a 6 (40%) 12 (44%) 11 (39%) 16 (53%) 4 (25%)

b 8 (53%) 15 (56%) 17 (61%) 14 (47%) 9 (56%)

c 1 (7%) 0 0 0 3 (19%)

6

a 11 (73%) 14 (52%) 15 (54%) 15 (50%) 10 (63%)

b 4 (27%) 13 (48%) 13 (46%) 8 (27%) 6 (38%)

c 0 0 0 7 (23%) 0

7

a 7 (47%) 9 (33%) 17 (61%) 13 (43%) 8 (50%)

b 7 (47%) 16 (59%) 10 (36%) 11 (37%) 6 (38%)

c 1 (7%) 2 (7%) 1 (4%) 6 (20%) 2 (13%)

8

a 12 (80%) 17 (63%) 21 (75%) 19 (63%) 12 (75%)

b 0 1 (4%) 1 (4%) 1 (3%) 1 (6%)

c 3 (20%) 9 (33%) 6 (21%) 10 (34%) 3 (19%)

9

a 14 (93%) 19 (70%) 24 (86%) 18 (60%) 9 (56%)

b 1 (7%) 2 (7%) 4 (14%) 11 (37%) 7 (44%)

c 0 1 (4%) 0 1 (3%) 0


32

Číslo

otázky

Možnosť

odpovede

5.ročník

15 žiakov

6.ročník

27 žiakov

7.ročník

28 žiakov

8.ročník

30 žiakov

9.ročník

16 žiakov

10

a 3 (20%) 6 (22%) 9 (32%) 10 (34%) 6 (38%)

b 5 (33%) 14 (52%) 14 (50%) 11 (37%) 9 (56%)

c 6 (40%) 6 (22%) 5 (18%) 9 (30%) 1 (6%)

d 1 (7%) 1 (4%) 0 0 0

11

a 6 (40%) 12 (44%) 9 (32%) 11 (37%) 7 (44%)

b 7 (47%) 14 (52%) 14 (50%) 16 (53%) 8 (50%)

c 2 (13%) 1 (4%) 5 (18%) 2 (7%) 1 (6%)

d 0 0 0 1 (3%) 0

12

a 7 (47%) 14 (52%) 18 (64%) 17 (57%) 11 (69%)

b 7 (47%) 12 (44%) 10 (36%) 12 (40%) 5 (31%)

c 1 (7%) 1 (4%) 0 1 (3%) 0

13

a 8 (53%) 13 (48%) 17 (61%) 18 (60%) 8 (50%)

b 7 (47%) 14 (52%) 11 (39%) 11 (37%) 7 (44%)

c 0 0 0 1 (3%) 1 (6%)

Vyhodnotenie dotazníkov a interpretácia výsledkov výskumu:

1. Na hodinách ANJ by sme chceli hovoriť :

a. iba anglicky

b. prevažne anglicky

c. prevažne slovensky

Otázkou sme sledovali záujem o anglický jazyk. Väčšina žiakov by chcela hovoriť prevažne anglicky. Starší žiaci inklinujú k hodinám len v angličtine.

2. zakrúžkujte, ktorú formu práce na hodinách ANJ najviac uprednostňujete

a. Individuálna práca (samostatné zadania)

b. Práca vo dvojiciach

c. Skupinová práca

Otázkou sme sledovali preferovanú formu práce. Žiaci najviac preferujú prácu vo dvojiciach a skupinovú prácu.


33

3. Chceli by ste používať na hodinách angličtiny slovníky?

a. Áno- prekladové

b. Áno- výkladové (vysvetlenie slova)

c. Nie

Otázkou zisťujeme pripravenosť žiakov na samostatné riešenie úloh s pomocou

slovníkov. Žiaci 5.a 6. ročníka preferujú prácu s prekladovými, žiaci vyšších ročníkov prácu s výkladovými slovníkmi.

4. Čo uprednostňujete pri učení sa novej gramatiky?

a. Deduktívnu metódu- najprv pravidlá a príklady, potom precvičovanie

b. Induktívnu metódu- gramatický jav v texte- my musíme prísť podľa príkladov na pravidlo

c. Kombináciu oboch metód

Otázkou sledujeme postupnosť pri uvádzaní nového učiva a vôľu žiakov riešiť problémy spojené s vytváraním pravidiel. Žiaci 5., 6. a 9. ročníka uprednostnili dedukciu, žiaci 7. ročníka (60 %) indukciu a žiaci 8. ročníka kombináciu oboch foriem.

5. Pomáha vám pri vysvetľovaní novej gramatiky technika (interaktívna tabuľa, multirom)?

a. áno, pomáha veľmi

b. trochu pomáha

c. nie, vôbec nepomáha

Touto otázkou zisťujeme, či má pri vysvetľovaní novej gramatiky zmysel používať techniku, alebo či žiaci preferujú klasickú výučbu. Žiaci potvrdili, že technické prostriedky im pri uvádzaní nových gramatických pravidiel a konštrukcií pomáhajú.

6. Naučili ste sa pomocou inscenácie (dialóg, konverzácia) viac ako len čítaním textu?

a. Áno viac

b. Rovnako

c. Nie, menej

Zisťujeme efektivitu inscenačných a diskusných metód vo vyučovaní jazyka. V odpovediach žiakov prevažuje možnosť, že im tieto metódy pomohli pri učení.

7. Pri vytvorení projektu si učivo zapamätám:

a. Lepšie

b. Rovnako ako pri klasickom vyučovaní

c. Naučím sa menej


34

Otázka smeruje k projektovému vyučovaniu a využívaniu projektov. Žiaci si učivo zapamätávajú lepšie prostredníctvom tvorby projektov.

8. Hodiny ANJ sú vďaka projektom :

a. Zaujímavejšie

b. Nudnejšie

c. Rovnaké, ako hodiny bez projektov

Žiaci považujú hodiny na ktorých tvoria projekty za zaujímavejšie.

9. Ak precvičujeme individuálne učivo na interaktívnom multirome (CD Project z PZ),

a. je to zaujímavejšie a pomáha mi to precvičiť si učivo

b. je to rovnaké ako v triede

c. nerozumiem zadaniam a nepracuje sa mi tam dobre

Otázka smeruje k použitiu multiromu (príloha pracovného zošita). Jedná sa o samostatnú prácu žiakov. Všetky ročníky vyzdvihujú prácu s multiromom.

10. Na hodinách ANJ mi najviac vyhovuje keď :

a. čítame články z učebnice a robíme k nim cvičenia

b. robíme projekty na PC a prezentujeme ich

c. vypracovávame zadania z pracovného zošita

d. prekladáme vety a zapisujeme si ich do zošita

Otázka má pomôcť analyzovať potreby žiakov pri precvičovaní učiva. Odpovede sú rôznorodé, aj keď prevláda práca na projektoch v PC učebni.

11. Používanie IKT (projektor, PC, interaktívna tabuľa) by som zaradil na ANJ

a. každú hodinu - takto sa mi pracuje najlepšie

b. nie na každú hodinu, ale často- hlavne na vysvetľovanie a precvičenie

c. občas- len na spestrenie vyučovania a projekty

d. vôbec- uprednostňujem klasickú výučbu

Otázkou sme sledovali atraktivitu IKT vo výučbe. Žiaci hodnotia IKT ako atraktívne-

jej použitie by obmedzili na vysvetľovanie a precvičovanie učiva.

12. Vedomosti, ktoré som získal inou ako klasickou výukou:

a. sú trvalejšie, viac si toho zapamätám

b. sú rovnako trvalé ako pri klasickom vyučovaní


35

c. naučím sa menej- pobaví, ale nenaučí

Otázka smeruje k efektivite inovatívnych metód. Väčšina žiakov si pri použití inovatívnych metód zapamätá viac a získané poznatky sú trvalejšie.

13. Ak využívame na hodinách iné metódy ako klasické (gramatika,preklad,komunikácia)

a. pracujem aktívnejšie

b. pracujem rovnako aktívne

c. pracujem menej aktívne

Skúmali sme aktivitu žiakov pri alternatívnych spôsoboch výučby. Žiaci pracujú aktívnejšie ak sa na hodinách využívajú inovatívne metódy.

3.4 Odporúčania pre pedagogickú prax

Na základe pozitívnych názorov žiakov na inovatívne metódy, ich implementáciu,

efektívnosť a prínos vo vyučovaní, odporúčame ich využívanie na hodinách anglického

jazyka.

Výsledky prieskumu slúžia ako odporúčania pre pedagogickú prax autora práce,

neslúžia na porovnanie procesu vyučovania pred a po zavedení inovatívnych metód..


36

ZÁVER

Cieľom tejto práce bolo opísanie rôznych metód, postupov a technológií pri výučbe

cudzieho jazyka s ich ukážkami priamo na hodinách a zistenie prínosu využitia

inovatívnych metód pre pedagogickú prax autora práce. Vychádzali sme z konkrétnych

aktivít realizovaných na hodinách anglického jazyka.

Atestačná práca je rozdelená na tri časti, ktoré na seba nadväzujú.

V prvej časti sme uviedli teoretické východiská práce opierajúce sa o relevantnú

odbornú literatúru, charakterizovali predmet anglický jazyk, zaviedli pojem inovácia,

uviedli všeobecné rozdelenie metód a rozdelenie metód vo výučbe cudzích jazykov.

Výsledky práce boli predstavené v druhej časti, kde sme uviedli názorné ukážky

a analýzu konkrétnych hodín anglického jazyka spolu s odkazmi na materiály, ktoré

vypracovali žiaci našej školy za použitia IKT.

Tretia kapitola sa zaoberala prieskumom zameraným na zistenie záujmu o anglický

jazyk o názor žiakov na efektívnosť a prínos inovatívnych metód na hodinách

anglického jazyka. Z výsledkov výskumu vyplynulo, že postoj žiakov k inovatívnym

metódam je pozitívny a mali by sa aj naďalej implementovať do vyučovacích hodín

anglického jazyka.

Výsledky pedagogického prieskumu slúžia ako odporúčania pre pedagogickú prax

autora práce.

Prínosom pre pedagogickú prax sú praktické ukážky, pracovné pomôcky a ukážka

využitia netradičných metód pri vyučovaní cudzieho jazyka spolu s analýzou

a hodnotením ich efektívnosti ako aj množstvo materiálov vytvorených žiakmi priamo

na vyučovaní.


37

Zoznam použitej literatúry

-HADFIELD, J. Elementary communication games. New York: Longman, 2000. 96

s. ISBN 0-175-55695-4

-LINDSAY, C., KNIGHT, P. Learning and Teaching English. Oxford: Oxford

University Press, 2006. 188 s. ISBN 0-19-442277-1

-MAŇÁK, J.; ŠVEC V. Vyukove metody. Brno: Paido, 2003. 219 s.

ISBN 80-7315-039-5.

-MÄSIAR, P., KVAPIL, R. 2010. Ako písať záverečné práce. Bratislava :

Metodicko-pedagogické centrum, Tomášikova 4, 2010. ISBN 80-7164-391-2

-http://www.mpc-edu.sk/library/files/ako_pisat_zav_prace_final_skratene2_6.pdf

-ŠVEDA, D. – LUKÁČ, S. – ENGEL, R. 2006. Interaktivita a spätná väzba v e-

learningových matematických kurzoch. In: Sojka, P., Němec, J.: Sborník 3. ročníku konference o elektronické podpoře výuky SCO 2006.1. vyd. Brno: Masarykova

univerzita, 2006, s. 81-86. ISBN 80-210-3923-X

-KATUŠČÁK, Dušan: Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra: Enigma,

2004. 162 s. il. ISBN 80-89132-10-3

-PRŮCHA, J., WALTEROVÁ, E., MAREŠ, J. : Pedagogický slovník, Praha: Portál, 2003. 324s. ISBN 80-7178-772-8

-LARSEN-FREEMAN, D.: Techniques and Principles in Language Teaching,

Oxford: Oxford University Press, 2003. 189 s. ISBN 0-19-4355748

-RICHARDS, J.C., RODGERS, T.S. Approaches and Methods in Language

Teaching.Cambridge:Cambridge University Press, 2006.270 s. ISBN 0-521-803659

-MAŇÁK, Josef. Alternativní metody a postupy. Brno: Masarykova univerzita,

1997. 90 s. ISBN 80-210-1549-7.

-MAŇÁK, Josef. Nárys didaktiky. Brno: Masarykova univerzita, 2001. 104 s. ISBN

80-210-1661-2.

-PETTY, Geoffrey. Moderní vyučování. Praha: Portál, 2006. 380 s. ISBN 97-8807-

367-172-3.

-PRŮCHA, Jan. Moderní pedagogika. Praha: Portál, 2002. 481 s. ISBN 80-7367-

047-X.

-FONTANA, David. Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 2003. 383 s. ISBN 80-7178-626-8.


38

Prílohy

Zoznam príloh atestačnej práce:

· Príloha A – CD médium

· Príloha B – Odkazy na stránky s projektmi žiakov

· Príloha C – Vzor dotazníka

Príloha A – CD médium

Priložené CD médium obsahuje text atestačnej práce vo formáte PDF a DOCX. CD

ďalej obsahuje dotazník, ukážky žiackych projektov a pomôcky použité na

analyzovaných hodinách anglického jazyka- video FRUIT.

Príloha B – Odkaz na stránky s projektmi žiakov

http://spscomenius.wordpress.com/ projekty do multilaterálneho projektu

http://zsbrepy.edupage.sk/text/?text=subjects%2F36050&subpage=8 projekty na stránke

školy

http://englishzs.wordpress.com/about/ projekty ku dňu Európy, jazykov, komiksy...

Príloha C – Vzor dotazníka

Trieda:

Dotazník o inovatívnych metódach na hodinách anglického jazyka

Milí žiaci- v tomto dotazníku vyjadrite svoj názor na vyučovanie na hodinách anglického jazyka. Pri každej otázke zakrúžkujte len jeden výrok, s ktorým sa stotožňujete.

1. Na hodinách ANJ by sme chceli hovoriť :

a. iba anglicky

b. prevažne anglicky

c. prevažne slovensky

2. zakrúžkujte, ktorú metódu na hodinách ANJ najviac uprednostňujete

a. Individuálna práca (samostatné zadania)

b. Práca vo dvojiciach


39

c. Skupinová práca

3. Chceli by ste používať na hodinách angličtiny slovníky?

a. Áno- prekladové

b. Áno- výkladové (vysvetlenie slova)

c. Nie

4. Čo uprednostňujete pri učení sa novej gramatiky?

a. Deduktívnu metódu- najprv pravidlá a príklady, potom precvičovanie

b. Induktívnu metódu- gramatický jav v texte- my musíme prísť podľa príkladov na pravidlo

c. Kombináciu oboch metód

5. Pomáha vám pri vysvetľovaní novej gramatiky technika (interaktívna tabuľa, multirom)?

a. áno, pomáha veľmi

b. trochu pomáha

c. nie, vôbec nepomáha

6. Naučili ste sa pomocou inscenácie (dialóg, konverzácia) viac ako len čítaním textu?

a. Áno viac

b. Rovnako

c. Nie, menej

7. Pri vytvorení projektu si učivo zapamätám:

a. Lepšie

b. Rovnako ako pri klasickom vyučovaní

c. Naučím sa menej

8. Hodiny ANJ sú vďaka projektom :

a. Zaujímavejšie

b. Nudnejšie

c. Rovnaké, ako hodiny bez projektov

9. Ak precvičujeme individuálne učivo na interaktívnom multirome (CD Project z PZ),

a. je to zaujímavejšie a pomáha mi to precvičiť si učivo


40

b. je to rovnaké ako v triede

c. nerozumiem zadaniam a nepracuje sa mi tam dobre

10. Na hodinách ANJ mi najviac vyhovuje keď :

a. čítame články z učebnice a robíme k nim cvičenia

b. robíme projekty na PC a prezentujeme ich

c. vypracovávame zadania z pracovného zošita

d. prekladáme vety a zapisujeme si ich do zošita

11. Používanie IKT (projektor, PC, interaktívna tabuľa) by som zaradil na ANJ

a. každú hodinu - takto sa mi pracuje najlepšie

b. nie na každú hodinu, ale často- hlavne na vysvetľovanie a precvičenie

c. občas- len na spestrenie vyučovania a projekty

d. vôbec- uprednostňujem klasickú výuku

12. Vedomosti, ktoré som získal inou ako klasickou výukou:

a. sú trvalejšie, viac si toho zapamätám

b. sú rovnako trvalé ako pri klasickom vyučovaní

c. naučím sa menej- pobaví, ale nenaučí

13. Ak využívame na hodinách iné metódy ako klasické (gramatika,preklad,komunikácia)

a. pracujem aktívnejšie

b. pracujem rovnako aktívne

c. pracujem menej aktívne

summary - · pdf fileinovatívne metódy vo výučbe anglického...

Documents