roduktivita

nováciea

DVOJMESAČNÍK

SLOVENSKÉHO CENTRA PRODUKTIVITY

ÚSTAVU KONKURENCIESCHOPNOSTI A INOVÁCIÍ ŽU

STROJNÍCKEJ FAKULTY ŽILINSKEJ UNIVERZITY

www.slcp.sk

TIP:

Veda, technika a inovácie

číslo: 6/2007 ročník: 8 cena: 55,- Sk

UČIACI SA PODNIK

COSIMIR - moderný softvérový nástroj

pre modelovanie robotizovaných pracovísk

ISS

N 1

335-5

961

Priemyselné inovácie

Roboty verzus pracovná sila

Slovenské centrum produktivity

Slovak Productivity Center

Vláda SR

(Government of SR)

Podniky

(Companies)

Akadémia

(Academy)

Vzdelávanie

(Education)

Výskum a vývoj

(Research and

development)

Pro

jek

ty

(Pro

jec

ts)

Pu

blik

ač

ná

čin

nso

ť

(Pu

blish

ing

)

Dcérske spoločnosti / Subsidiary firms:

SLCP Academy SLCP ConsultingStredoeurópsky technologický inštitút

Central European Institute of Technology

Výskum a vývoj v oblasti produktivity (Benchmaking, Najlepšie praktiky)

Publikačná činnosť (Knižné publikácie, časopis Produktivita a Inovácie)

Projektová činnosť (projekty pre priemysel, projekty medzinárodnej spolupráce,

projekty regionálneho rozvoja, eurofondy)

Národné fórum produktivity (medzinárodná konferencia o produktivite)

Vzdelávanie (semináre, tréningy, konferencie, e-learning)

>>> EDITORIÁL >>> OBSAH

06/2007 Produktivita a inovácie

1

www.slcp.sk

UČIACI SA PODNIKVážení čitatelia,

Pre Slovenské centrum produktivity bol rok 2007 opäť rokom rozvoja a pôsobenia v širšom rozsahu aktivít spojených so zvyšovaním produktivity na Slovensku. Spomedzi všetkých aktivít sa asi najviac pozornosti venovalo príprave a organizácii Európskej konferencie produktivity EPC 2007, ktorú sme organizovali v spolu-

práci s Európskou asociáciou národných centier produktivity EANPC a za pomoci ďalších partnerov. V rámci tohto podujatia sa uskutočnili ešte dve významné aktivity. Tou prvou bolo vyhlásenie Ocenení za prínos pre rast produktivity za obdobie rokov 1998 – 2007, počas ktorého bola vyhlásená súťaž o Národnú cenu za produktivitu 2007. Tým druhým bolo zasadnutie rady predstaviteľov národných centier produktivity, členov EANPC, ktoré sa uskutočnilo prvý krát na Slovensku.

V oblasti výskumu sa rovnako ako v roku 2006 aj v tomto roku najväčšie úsilie venovalo oblasti Digitálneho podniku a podporných nástrojov (3D laserové skenovanie, 3D modelovanie, projektovanie podnikových pro-cesov a virtuálna realita, simulácia) pre ich implementáciu v podnikovej praxi.

Okrem týchto činností sa realizovala certifikácia činnosti SLCP podľa štandardov ISO 9000, vznikla spoločnosť SLCP Academy zameraná na programy dlhodobého rozvoja pracovníkov, bola vytvorená národná tech-nologická platforma ManuFutureSK a do prevádzky bola odovzdaná bu-dova výskumno - vývojového centra SLCP.

Čo nás čaká v budúcom roku? Okrem pokračujúcich prác v oblasti Digi-tálneho podniku to bude príprava a realizácia činností v oblasti využívania benchmarkingu a najlepších praktík pre zvyšovanie produktivity, projekto-vania s využitím princípov ergonomickosti a oblasti nevýrobných proce-sov. Väčšina tejto činnosti spočíva na výmene a rozvoji znalostí a ďalšej spolupráci predovšetkým na medzinárodnej úrovni.

Znalosti sa stali kľúčom k úspechu nielen v našej spoločnosti ale i kaž-dom perspektívnom podniku. Problematike znalostí sa venuje prevažná časť príspevkov tohto čísla časopisu. Znalostný podnik alebo znalostná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej základ spoločenského a hospodárske-ho spolužitia vo zvýšenej miere tvoria individuálne a kolektívne znalosti a ich organizácia. História tohto pojmu siaha do začiatkov 20. storočia, a najmä však jeho druhej polovice, kedy slúžil na označenie fázy vývo-ja spoločnosti rozvinutých krajín v dôsledku väčšej komunikačnej a inej prepojenosti ľudí. Na podnikovej úrovni sa jedná predovšetkým o tvorbu, riadenie, udržiavanie a zhodnocovanie znalostí, čo je úlohou všetkých ri-adiacich pracovníkov.

Na myšlienky znalostnej ekonomiky nadväzuje i jedno z mnohých posol-stiev Európskej konferencie produktivity 2008, že budúcnosť produktivity a konkurencieschopnosti spočíva v procese Inovácií a rozvoja ľudského a sociálneho kapitálu v kontexte prepojenia podnikovej, výskumnej a uni-verzitnej sféry.

Preto by som Vám v mene svojom i v mene všetkých pracovníkov Sloven-ského centra produktivity zaželal úspešný rok 2008, rok plný inovatívnych myšlienok, nových perspektívnych partnerstiev a nových výziev.

MODERNÝ PODNIK

TRENDY A INOVÁCIE

PROFIL OSOBNOSTI

TECHNOLÓGIE

Cosimir- moderný softvérový nástroj pre modelovanie robotizovaných pracovísk

Roboty verzus pracovná sila

Veda, technika a inovácie

Pohľady na reálne možnosti riadenia znalostí vo firemnej praxi

Od informací ke znalostem

Vztah mezi efektivitou komunikace a finančním výsledkem organizace

Priemyselné inovácie

prof. Ing. Milan Šikula, DrSc.

9

16

2

4

7

11

6

11

ZUJÍMAVOSTI A PROJEKTY

Boj proti podvodom

Počas dovolenky oddychujte

HRW kritizovala krajiny Perzského zálivu za Aziatky

Slováci v zahraničí

Vyššie vzdelanie prínosom aj pre ľudí s nižším

Harmonizácia nepriamych daní v krajinách Európskej únie

Spánok utuží vedomosti

Kolaps poľských nemocníc

Riadenie ľudského kapitálu v roku 2008

15

18

18

18

18

23

24

24

24

Počítačová grafika a počítačové videnie

Termovízia ako nástroj zvyšovania produktivity

19

21

Produktivita a inovácie 06/2007

2

>>> UČIACI SA PODNIK

> doc. Ing. Helena Tureková, PhD.

Úvod

V našom príspevku sa budeme venovať najmä možnostiam popularizá-cie vedy a pomenovaniu súvislostí medzi vedou a technikou. Tieto úvahy nie sú samoúčelné, smerujú k podpore vytvárania prostredia podporujú-ceho vznik inovácií. Sú voľným pokračovaním témy “Pohľady na rozvoj tvorivosti“, ktorej sme sa venovali v predchádzajúcom čísle. Skúsenosti ukazujú, že efektívne využitie súčasných poznatkov vedy a techniky zá-visí na schopnosti vidieť zdroje inovačných príležitostí nielen skúmaním trhového prostredia, ale aj poznaním potenciálu vedy a techniky. Uvedie-me argumenty pre potvrdenie múdrosti výroku: „Uč sa z histórie, vytváraj budúcnosť“, ktorý je aj mottom publikácie Úradu priemyselného vlast-níctva [1] určenej na sprístupnenie problematiky vynálezov a patentov najmä mladej generácii. Ukážeme, prečo možno považovať vedu a tech-niku za zdroj inovačných príležitostí.

1. Veda a technika

Veda a technika v kontexte budovania znalostnej spoločnosti je považo-vaná v celom civilizovanom svete za základný nástroj rozvoja spoločnos-ti. Spolu so vzdelávaním umožňuje zvyšovanie kvality života a posilňo-vanie ekonomiky. Výsledky prípravy ľudí pre vedeckú prácu sú jedným zo znakov kvality vzdelávania. Nové znalosti v jednotlivých technických disciplínach spôsobujú potrebu špecializácie, dôsledkom ktorej sa roz-sah vedomostí exponenciálne zväčšuje. V dôsledku toho sa jednotlivé disciplíny diferencujú natoľko, že vzťahy medzi jednotlivými časťami sa stávajú neurčitými. Vedie to k tomu, že rozhodovanie o obsahu, rozsahu a forme vzdelávania je stále ťažšie. Pre vytvorenie predstavy o rozsiahlosti ľudského poznania, ktoré je kon-centrované v jednotlivých vedných odboroch nám môže slúžiť štruktúra skupín a podskupín odborov vedy a techniky, ktorá je používaná MŠ SR [2] a ilustruje ju obr. 1. Pre riešenie mnohých problémov súčasnosti je potrebná spolupráca odborníkov rôznych vedných odborov.Z hľadiska priemyselnej praxe je vhodné všimnúť si najmä vedy prírodné a technické. Súčasné vetvenie prírodných a technických vied s uvede-ním počtu vedných odborov v jednotlivých podskupinách [2] je uvedené v tab. 1. Pokrok vied značne závisí na pokroku technológií, pričom po-tenciál technológií vytvárať hodnoty je ešte stále v praxi málo docenený. Skúsenosti ukazujú, že je potrebné dodržiavať nasledovné pravidlo: technické vedy nesmú byť v rozpore s prírodnými vedami.

Tab.1 Vetvenie prírodných a technických vied

Prírodné vedy Technické vedy

Matematické vedy (10)Stavebné inžinierstvo (stavebníctvo, doprava, geodézia) (10)

Medicínske inžinier-stvo (1)

Počítačové a informatické vedy (3)

Elektrotechnika, automati-zácia a riadiace systémy (18)

Environmentálne inžinierstvo (baníctvo, hutníctvo, vodohos-podárske vedy) (16)

Fyzikálne vedy (13)Informačné a komunikač-né technológie (16)

Environmentálna biotechnológia (2)

Chemické vedy (12) Strojárstvo (33)Priemyselná biotech-nológia (9)

Vedy o Zemi a environ-mentálne vedy (35)

Chemické inžinierstvo (10)

Nanotechnológie (4)

Biologické vedy (24)Materiálové inžinierstvo (7)

Drevárske vedy (3)

Pozn.: číselné údaje uvádzajú súčasný stav počtu odborov v jednotlivých skupinách odborov.

Pojem technika má viacero významov. Označujeme ním:• oblasť ľudskej činnosti predstavujúcu súhrn prostriedkov, postupov

a vedomostí potrebných na výrobu materiálnych hodnôt a na uspoko-jovanie materiálnych potrieb človeka,

• jeden z odborov tejto činnosti,• súhrn strojov, nástrojov a zariadení v istej oblasti činnosti,• postup, spôsob vykonávania istej činnosti; odborné vedomosti alebo

zručnosti v tomto postupe,• technická vysoká škola, technická univerzita; budova tejto školy.

V tomto príspevku budeme pod pojmom technika rozumieť praktické vy-užitie vedy v priemysle, priemyselnú prax, t.j. priemyselnú výrobu a jej produkty. Kým výroba bola odjakživa založená na skúsenostiach, v po-slednom storočí je založená stále viac na vedeckom poznaní. Technické vedy prostredníctvom experimentovania, skúmania a vytvárania teórií, formulujú a vytvárajú vedomostný základ rozvoja techniky. Možno však vidieť, že čím viac narastajú poznatky prírodných vied, tým väčšie mož-nosti sa vytvárajú pre rozvoj techniky.Nasledujúce dva príklady z histórie fyziky nám poslúžia nielen na ilust-ráciu súvisu vedy a techniky, ale aj na prezentovanie súvisu teórie s ex-perimentom.

This paper describes a view on possibilities of popularization of science by investigating the links between science and techno-

logy leading to innovation. The understanding of key concepts and relations enables one to achieve the capability to actively engage in development of the society. It is stated that the effici-

ency of how the current knowledge of science and technology

can be utilized depends on the ability to see sources of potential

for innovation. At the same time, it is necessary to seek ways to

increase the creative potential of our organizations. This can be

supported by understanding science and technology as a sour-

ce of innovation potential.

Abstract

> Ing. Patrik Grznár

V E D A T E C H N I K A A I N O V Á C I E

Obr. 1 Skupiny odborov vedy a techniky [2]

06/2007 Produktivita a inovácie

3

>>> UČIACI SA PODNIK

Príklad prvý: Faradayove zákony zovšeobecnil a matematicky formulo-val Maxwell a sformuloval známe Maxwellove rovnice. Z týchto rovníc, okrem iného, teoreticky vyplynula existencia elektromagnetických vĺn. Krátko na to, veľmi náročnými experimentmi Hertz dokázal existenciu takýchto vĺn. (Pozn.: ešte neexistovali elektrónky, takže je ťažko pred-staviť si, ako sa mu to vôbec podarilo.) Po predvedení výsledkov svojich pokusov pred vedeckou akadémiou dostal otázku: Načo to je dobré? Od-povedal, že to je experimentálne tak náročné, že to nemôže mať žiadne praktické uplatnenie. Bola to „iba teória“. Napriek tomu si dnes nevieme bez elektromagnetických vĺn predstaviť život.Príklad druhý: Krátko po Edisonovom objave elektrických žiaroviek sa žiarovky začali vyrábať priemyselne. Ich výrobcovia sa (zrejme v snahe

dosiahnuť lepšiu svietivosť žiaroviek) obrátili na Plancka aby im teoretic-

ky popísal ako sa svetlo v žiarovkách vyžaruje. Napriek tomu, že žiarenie čierneho telesa vtedy nebolo ešte teoreticky popísané, Planck prijal túto úlohu, výsledok je známy ako Planckov zákon žiarenia čierneho telesa. Pri jeho odvodení prišiel na to, že svetlo sa vyžaruje nie spojite, ale v ma-lých energetických kvantách (pre ktoré sa neskôr prijal názov fotón). Bol to začiatok „kvantovej (vlnovej) mechaniky“, teórie na ktorej stojí teória a prax polovodičovej elektroniky a mnoho iných vecí.

2. Veda a technika v súvislostiach

V záujme udržateľnosti rozvoja civilizácie je potrebné pochopenie dôleži-tosti vied pre dosiahnutie toho, čo možno vyjadriť ako úlohu „dostať vedu do každodennosti“. Nie je jednoduché spoznať a vyjadriť vzájomné väz-by medzi prírodou a technikou. V tej súvislosti vzniká rad otázok: Aký roz-sah znalostí jednotlivých odborov prírodných vied je potrebný pre rozvoj technických vied? Aký je dopad rozvoja techniky na ľudskú spoločnosť? Prečo v súčasnosti zaznamenávame už šiestu „inovačnú vlnu“?Odpovede na tieto otázky môžeme nájsť, ak rozšírime náš pohľad o sú-vislosti vedy a techniky s tvorivosťou a inováciami. Systémový prístup k skúmaniu objektov umožňuje, aby sme sa na vedu, techniku, inovácie a tvorivosť pozreli ako na prvky vzájomne viazané väzbami. Ako ilustruje obr. 2, pohľady na väzby medzi nimi môžu byť rôzne.

Pojem inovácia je v súčasnosti zviazaný s mnohými aktivitami, pričom je používaný na vyjadrenie snahy vytvoriť a realizovať nové veci. Inová-cie ponúkajú nové riešenia problémov vyvolaných zmenami v podnika-teľskom prostredí, v požiadavkách zákazníkov, v technologickom rozvoji, v globalizácii, ...Niekoľko definícií pojmu inovácia ilustruje možnú rôznorodosť pohľadov na vytváranie a realizovanie nových veci. Podľa rôznych autorov, inovácia je:• praktické prenesenie ideí do nových produktov (výrobkov a služieb),

procesov, systémov a spoločenských vzťahov (slovník EOQ),• synonymum úspešnej produkcie, asimilácie a používania novosti

v ekonomickej a sociálnej sfére („Green Paper on Innovation“),• proces, keď sa príležitosť premieňa na novú myšlienku a táto sa pre-

mieňa do široko používanej praxe (Tidd, Bessant, Pavitt 2005),• zahŕňa technické, návrhárske, výrobné, riadiace a obchodné činnosti,

ktoré súvisia s uvedením nového (alebo zdokonaleného) produktu na trh, alebo s prvým komerčným použitím nejakého nového (alebo zdo-konaleného) procesu či zariadenia (Chris Freeman 1982),

• ... nemusí ísť vždy nutne o komercionalizáciu nejakej zásadnej novej technológie (tzv. radikálna inovácia), ale zahŕňa tiež využitie menej zásadných zmien v technologickom know-how (inkrementálna alebo prírastková inovácia) (Roy Rothwell, Paul Gardiner 1985).

• špecifický nástroj podnikateľov, prostriedok, pomocou ktorého vyu-žívajú zmeny ako príležitostí pre odlíšenie svojho podnikania alebo služieb. Je spôsobilá k tomu, aby bola prezentovaná ako vedný odbor, aby bola študovaná, aby sa precvičovala. (Peter Drucker 1985).

Komunikácia na trhu spotrebiteľov ukazuje, že ako inovácie ľudia vní-majú predovšetkým inovácie produktov. Výrobcovia cieľavedome inovujú produkty a procesy. Ak však chceme využiť v plnej miere schopnosť ria-denia inovácií, je vhodné riadiť nielen inovácie produktov, procesov, ale aj organizačné a marketingové inovácie. Využiť v plnej miere potenciál technológií, meniť produkčné systémy i správanie sa v rámci sietí orga-

nizácií je možné ten vtedy, ak dokážeme využívať poznatky príslušných vedných disciplín.

3. Zdroje inovačných príležitostí

Veda a technika sú tesne spojené s veľkými postavami vedy a ich objav-mi, vynálezcami a ich vynálezmi. Efektívne využitie súčasných poznat-kov vedy a techniky závisí na schopnosti vidieť zdroje inovačných príle-žitostí nielen skúmaním trhového prostredia, ale aj poznaním potenciálu vedy a techniky.Znalosť histórie objavovania a vynaliezania umožňuje poznať príčiny a súvis-losti udalostí, ktoré sú súčasťou nášho života. Umožňuje vytvárať budúcnosť s využitím znalostí získaných našimi predchodcami v priebehu vekov. Posled-ných 50 tisícročí histórie ľudstva sa vyznačuje pozoruhodnými objavmi a vy-nálezmi. Tak ako veda a technika i schopnosti objaviť, vidieť to, čo sme dosiaľ nevideli a vynálezy idú spolu ruka v ruke. Zručnosti a skúsenosti vedúce k vy-nálezom sú rovnako dôležité ako ich samotné uplatnenie v praxi. Technici hovoria, že k „vynálezu“ dochádza, keď sa v laboratórnych pod-mienkach preverí funkčnosť východiskového nápadu. Samotné inovačné riešenie sa stáva „inováciou“ až vtedy, keď je ho možné s vysokou mierou spoľahlivosti, v účelnej miere a s prijateľnými nákladmi napodobniť. Pokiaľ je takéto riešenie dostatočne významné, ako napr. telefón alebo digitálny počítač či komerčne využiteľné lietadlo, hovorí sa o „základnej inovácii“, ktorá vytvára nové odvetvie alebo transformuje odvetvie už existujúce.Vytváranie nových vecí je spojené s otázkou ochrany a využívania du-ševného vlastníctva. Patenty, úžitkové vzory, topografie polovodičových výrobkov, dizajny a ochranné známky ako aj autorské práva sú predme-tom duševného vlastníctva a Úrad priemyselného vlastníctva SR je inšti-túciou, ktorá je ustanovená pre poskytovanie, s tým spojených, služieb [1]. Vynálezom sa rozumie nový výrobok alebo nový postup, ktorý rieši nejaký technický problém. Objav je poznaním dosiaľ nepoznaného, teda nejde o vytvorenie niečoho nového, ale o poznanie niečoho čo existova-lo, ale nebolo dosiaľ poznané.Patentová ochrana vynálezcom umožňuje profitovať z komerčného vyu-žitia ich diela a zároveň všetkým záujemcom sprístupňuje všetky technic-ké informácie o vynáleze. Týmto spôsobom pomáhajú patenty šíriť nové poznatky. A tie môžu pomáhať ostatným riešiť rôzne iné problémy a pri-spievať k ďalšiemu rozvoju vedy a techniky. K šíreniu poznatkov o vede a technike prispieva i využitie internetu pre cieľavedomé popularizovanie výsledkov vedy a techniky [3].Výrok „Uč sa z histórie, vytváraj budúcnosť“ naznačuje užitočnosť pozna-nia poznaného pre vytváranie nového.

Záverom

Informácie, materiály, výrobky, ľudia a peniaze sa pohybujú po celom sve-te v takých množstvách a takými rýchlosťami, že to nemá v histórii obdobu. Výrobky majú v sebe stále menej materiálu a pribúdajú v nich „zabudované“ znalosti. Výrobky dnes vykonávajú mnohé činnosti, ktoré predtým dokázal len človek. A nielen to. Človek vytvára technické systémy, ktoré dokážu pl-niť nesmierne zložité úlohy pre spoznanie makrosveta i mikrosveta. Dokáže prostredníctvom rozvoja vedy a techniky vytvoriť a používať nástroje pre pre-menu životného prostredia. To má pozitívne i negatívne dôsledky. Dnes stále naliehavejšie vyvstáva potreba, predvídať dôsledky ľudského konania.

Zoznam literatúry

[1] http://www.upv.sk/[2] http://www.minedu.sk/[3] http://www.equark.sk/

doc. Ing. Helena Tureková, PhD.

Ing. Patrik Grznár

Žilinská univerzita v Žiline, SjF, Katedra priemyselného inžinierstvaUniverzitná 8215/1, 010 26 Žilinahelena.turekova@fstroj.uniza.sk; patrik.grznar@fstroj.uniza.sk

Obr. 2 Veda a technika v súvislostiach

Obr. 3 Produkčný systém a inovácie

Produktivita a inovácie 06/2007

4

>>> UČIACI SA PODNIK

Úvod

Vysvetliť fenomén znalostí v širších súvislostiach je žiaduce, pretože ako všetko nové má mnoho zástancov, až fanatikov vidiacich v manažmente znalostí „všeliek“, ale aj skeptikov, u ktorých prevláda názor, že ide o mó-du, ktorá časom zapadne vo víre vývoja nových manažérskych metód a ďalších zmien. Téma je o to významnejšia, že zasahuje celú spoloč-nosť i globálny svet.Na otázky typu: • Pojem znalosti sa objavil náhle, znenazdania, alebo je to výsledok po-

stupného vývoja?• Je to teda revolúcia, alebo evolúcia?• Prečo dnes všetci hovoria o znalostiach?• Prečo chcú všetci riadiť znalosti?• Je reálne riadiť znalosti vo firme?• Je to ten správny „všeliek“ na riadenie biznisu v globálnom svete, kto-

rý charakterizuje sieťová/ digitálna ekonomika a nebývalá dostupnosť informácií?

a na mnohé ďalšie súvisiace otázky by sme radi vedeli správnu odpoveď.

Príspevok si neosobuje právo jednoznačne a jedine správne odpovedať na nastolené otázky, len sa snaží zamyslieť z pohľadu dlhoročného mar-ketingového a informačného pracovníka so špecializáciou na stratégiu, čo sú kompetencie znalostného pracovníka a čo súvisí s procesom riadenia znalostí.

Zamyslime sa spolu, ako vzniká znalosť človeka.

Najelementárnejším stavebným kameňom v celom hodnotovom informač-nom reťazci sú dáta, t.j. holé dáta bez súvislostí získané napr. meraním, výskumom, experimentom, ap. Keď dáta príjemca analyticko-synteticky spojí a utriedi, kriticky zhodnotí pri spracovaní určitej témy, tak dáta do-stávajú novú vypovedaciu hodnotu, t.j. dostávame informáciu. Informácie sú teda dáta v súvislostiach. Takúto informáciu, alebo skupinu informácií sprostredkúvame svojim nadriadeným, resp. ďalším interným zákazníkom ústne, alebo spracovaním správy. Avšak ako máme tieto dáta spojiť, pre-čítať a vsadiť do kontextu, to už nám umožní naša znalosť problematiky, ktorú sme získali procesom štúdia, t.j. získaním vedomostí. Aké kvalitné sú naše vedomosti a naša znalosť rozmýšľať v kontexte, aké sú naše ana-lytické a syntetické schopnosti, t. j. osobné predpoklady, tak kvalitná je aj informácia „vyčítaná“ a pretransformovaná z dát. No a výsledkom celého tohto súboru implicitných a tacitných procesov sú znalosti. Potom už záleží len od našej múdrosti, resp. múdrosti nášho okolia, napr. manažmentu firmy, ako dokáže s touto informáciou naložiť a použiť ju.

Manažment znalostí zasahuje všetky oblasti ľudského bytia, nielen kate-góriu ekonómie, manažment či ICT. Je to veľmi obľúbená téma v negatív-nom i pozitívnom zmysle a so zvyšujúcim sa počtom prác o manažmente znalostí sa zvyšuje aj počet jeho kritikov. Ide predovšetkým o skutočnosť, že tacitné znalosti nie je možné riadiť. K tomuto názoru sa prikláňajú i za-kladatelia manažmentu znalostí Karl-Eric Sveiby či Ikujiro Nonaka a Hi-rotaka Takeuchi, rovnaký názor má aj Peter Drucker. Došlo však k nepí-sanému konsenzu: názov nie je príliš vhodný, ale nie je lepší. Nie je teda správne zamietať celú disciplínu kvôli tomu, že názov nevyjadruje úplne obsah, pretože nič prijateľnejšie sa nenašlo.

Keď sa dohodneme, že riadenie znalostí znamená riadenie a podporu tvorby firemnej kultúry, ktorou sa vytvára vhodné prostredie motivujú-ce zdieľať znalosti, tak potom je terminológia správna. Preto v konečnom dôsledku je možné konštatovať, že

„Riadenie znalostí = Riadenie kultúry prostredia zdieľania znalostí“

a to sa už riadiť dá.

POHĽAD NA REÁLNE MOŽNOSTI RIADENIA ZNALOSTÍ VO FIREMNEJ PRAXI

> Ing. Anna Diačiková, PhD.

In the term of knowledge economy has principles of busine-

ss activities significantly changed, which are more and more

based on knowledge’s and brainwork. An intellectual capital of

company has become the most important. Its information’s and

knowledge’s are the key factor of success and there are the main

sources of competitiveness advantage.

Abstract

Znalostná ekonomika a história vzniku manažmentu znalostí

S modernými pojmami - nová ekonomika, digitálna ekonomika, sieťová ekonomika, znalostná ekonomika, internetová ekonomika, globálna eko-nomika, čo všetko sú nové paradigmy podnikania v globálnom prostredí, sa stretávame denne, často však bez systémového vymedzenia. Zname-ná to, čo už história mnohokrát potvrdila, že technológie predbehli systé-mový teoretický kontext začlenenia nových pojmov v zmysle filozofie ich používania. Všeobecne existuje konsenzus o potrebe a nutnosti prispô-sobiť sa civilizačným zmenám, vrátane firemného prostredia, avšak na druhej strane existuje aj neschopnosť/neochota z akéhokoľvek dôvodu prispôsobiť sa týmto zmenám a do praxe to prináša rozpory.

Už v 50-tych rokoch minulého storočia ruský geofyzik a geochemik V. Ver-nadskij vyslovil očakávanie, že nad zemskou biosférou existuje a bude stále mohutnejšia sféra, ktorú nazval noosféra, t. j. sféra rozumu (z gréc-keho nous – rozum), kde sa budú „ukladať“ ľudské znalosti. Dnes môžeme povedať, že čo sa deje v súčasnosti nie je vzdialené tejto Vernadského predstave. B. Gates hovorí, že všetko nasvedčuje tomu, že sa chystá vše-obecná / globálna informačná bezdrôtová sústava a všetko bude obrazne „visieť“ vo vzduchu. Výzvou už dneška je zamýšľať sa nad zavedením prin-cípov, vrátane bezpečnostných, do tohto „informačného smetiska“ [6]. Aj nestor manažmentu Peter Drucker predvídal objavenie sa ekonomiky zna-lostí v 50-tych rokoch 20. storočia [5]. V publikácii Věk diskontinuity uviedol, že základným ekonomickým zdrojom, doslova výrobným prostriedkom už nebudú prírodné zdroje, pôda ba ani kapitál, ale ani práca v zmysle výroby a prepravy hmotných statkov, ale budú to znalosti.

Jedno-dve desaťročia žijeme v novej ekonomickej ére, ktorej hybnou si-lou je globalizácia trhu, zákazník a konkurencia a nič nenasvedčuje tomu, že by sa táto éra mala v krátkej budúcnosti zmeniť. Potrvá iste ešte nie-koľko desaťročí a bude stále naberať na intenzite, veď asi len 1 miliarda ľudí je v súčasnosti integrovaná v globálnom ekonomickom systéme, čo znamená, že ešte 5 miliárd ľudí je stále bokom.

Z histórie vývoja vzniku manažmentu znalostí je zaujímavé, že najskôr prax rozvíjala využívanie znalostí pre zvyšovanie výkonnosti firiem. Kon-krétne to bolo v USA a až potom zareagovala akademická obec. A to je významný argument, že tento fenomén vznikol prirodzeným, evolučným vývojom interného a externého prostredia firmy, čo znamená, že podni-kateľské prostredie sa nemusí vyrovnávať s „nanúteným“ implementova-ním teórie, ale práve naopak. Prirodzene ho rozvíja v svojich špecifických podmienkach.

Informačné prostredie a manažment znalostí vo firme

Svetové trendy v manažmente, ešte nedávno z hľadiska všeobecného vývoja dávali tušiť, že korporácie, aby boli dlhodobo úspešné, budú alo-kovať popri existujúcich zdrojoch (ľudia, financie, suroviny, energie) aj in-formačné zdroje. Táto skutočnosť je už v súčasnosti nespochybniteľným faktom. Informácie, pretransformované do znalostí spoločnosti sa už stá-vajú konkurenčnou výhodou pri správnom použití. Kým prvé štyri zdroje sú predovšetkým finančnou záležitosťou, firmu riadenú znalosťami, ktoré tvoria zamestnanci je možné budovať len postupne spolu s firemnou kul-túrou. Je to predovšetkým úloha manažmentu a vhodne zvolených metód riadenia. Aj napriek tomu, že implementácia znalostného manažmentu do riadenia firmy si nevyžaduje mimoriadne vysoké finančné nároky, nie je to jednoduché a už vôbec nie v podmienkach, keď väčšina našich spo-ločností prechádza procesom transformácie, veľkých zmien, kde je ťažké definovať dlhodobé stratégie a navyše tieto spoločnosti sú súčasťou veľ-mi turbulentného prostredia v globálnom svete.

06/2007 Produktivita a inovácie

5

>>> UČIACI SA PODNIK

Významné zmeny vplyvom globálnej znalostnej ekonomiky sa začali prejavovať ku koncu 20. storočia, čo si vyžiadalo aj nový prístup k tvorbe stratégie firmy v podmienkach znalostnej ekonomiky.

Kvalita strategického rozhodovania a jeho výsledky ovplyvňujú význam-ným spôsobom prosperitu i budúce hospodárske výsledky firmy. V pod-mienkach znalostnej ekonomiky sa výrazne zmenili princípy podnikania, ktoré sú čím ďalej tým viac založené na znalostiach a duševnej práci. Najdôležitejším sa stáva intelektuálny kapitál firmy. Jej informácie a zna-losti sú kľúčovými faktormi úspechu a sú hlavným zdrojom konkurenčnej výhody. Ráznym nástupom ICT technológií do všetkých oblastí ľudskej činnosti, ktoré sú tým neustále ovplyvňované, je nutné prijímať rozhod-

nutia promptne reagujúce na príležitosti a ohrozenia, ktoré sú identifi-kované neustálym vyhodnocovaním externého prostredia kvalitným

monitorovacím systémom. Výstupom nie je v turbulentne sa menia-com prostredí strategický plán, ale súbor strategických rozhodovaní. K takémuto zaujímavému výsledku dospel výskum o strategickom pláno-vaní, ktorý bol publikovaný začiatkom roku 2006 v prestížnom časopise Harvard Business Review: strategické plánovanie je prekážkou strate-gických rozhodnutí, pretože nie je dostatočne pružné, rýchle. Spravidla sa strategický plán prijíma na 1 až 3 roky, čo je v dnešnej rýchlej dobe pri vysokej dynamike zmien okolia neefektívne. Mnohé osvietené firmy prestali vytvárať strategické plány a nahradili ich strategickými rozhodnu-tiami, ktoré promptne reagujú na príležitosti, ktoré sa zisťujú neustálym vyhodnocovaním externého prostredia. Výstupom nie je strategický plán, ale súbor konkrétnych strategických rozhodnutí, ktoré sa pretransformu-jú do podnikateľských plánov.

Celý hodnotový reťazec informačného procesu je znázornený na obr. 1 [2].

Základom firmy sú znalosti. Flexibilita firmy je závislá na znalostiach, nie na informáciách. Znalosti, ktorými zákaznícky orientovaná firma disponu-je, musia predstihnúť znalosti konkurentov i zákazníkov. Teda nielen rea-govať na objednávky, ale aktívne vytvárať dopyt tým, že ponúka produkty, o ktorých existencii zákazníci nevedia, pretože sú produktmi vytvorenými na základe nových znalostí. Tým si firma aktívne vytvára svoju budúcnosť a predstih pred ostatnými firmami.

Efektívne pracovať s informáciami vo firme, teda mať znalosti, ako ich pou-žiť, neznamená, že ich musí byť obrovské množstvo a neznamená to, že ich kvalita je priamo úmerná ich cene, ktorú sme za ne zaplatili. Informácia na-dobudne svoju skutočnú trhovú cenu až vtedy, keď sa správne použije [3]. Dôležité je vedieť, ako získať z informácií a zo znalostí, ktoré sú roztrúsené po firme konkurenčnú výhodu, čo vôbec nie je jednoduché. Jednotlivec svo-je znalosti môže využívať vždy, lebo ich má stále k dispozícii. No pre firmu, so stovkami či tisíckami zamestnancov to už problém je.

Ľuďom nemožno prikazovať zdieľať znalosti, ale môžeme riadiť prostredie, v ktorom sa znalosti môžu vytvárať, objavovať, zachytávať, zdieľať, extra-hovať, overovať, odovzdávať, prijímať, upravovať a aplikovať. A to je úlohou firemnej kultúry, ktorá bariéry zdieľania (technologické bariéry, podnikové procesy, ľudské chovanie) maximálne eliminuje.Znalosti sú v hlavách ľudí a nie sú jednoduchým spôsobom prenositeľné na iných, čo na druhej strane u dát je ľahko dosiahnuteľné vhodne zvolenou technológiou. Akým spôso-bom sa dosiahne vo firme ochota zdieľania týchto znalostí úzko súvisí s lo-jalitou zamestnancov k firme, s firemnou kultúrou a vôbec s kultúrou toho ktorého národa. Tradičný kontrolno-príkazový systém nie je účinný [4].

Potvrdila to aj jedna z prvých konferencií o riadení znalostí konaná v Európe v holandskom Haagu v roku 1999. Takmer všetky prednášky boli z USA, prípadne Ďalekého východu a poslucháčske auditórium tvorili Európania zo západnej Európy a dvaja zo Slovenska. Diskutovalo sa predovšetkým, akú perspektívu má v „starej“ Európe riadenie znalostí. Z nich vyplynulo, že spoločným menovateľom (nie je jednoduché povedať, do akej miery ne-gatívnym, ale určite determinujúcim), bez ohľadu na národnosť, sú staré zvyky zakorenené mnoho-mnoho generácií, ktoré nie je jednoduché zmeniť. Predstavitelia firiem sa však zhodli, že je to výzva využiť ponúkanú šancu pre maximálne zhodnotenie vlastného informačného a znalostného bohat-stva pre rozvoj firmy, regiónu, spoločnosti.

Toto úsilie bolo formálne zavŕšené začiatkom nového tisícročia v marci 2000 na zasadnutí Európskej rady, keď bol stanovený ambiciózny cieľ pre EÚ (v tom čase ju tvorilo 15 štátov): stať sa najkonkurencieschopnejšou a najdy-namickejšou znalostnou ekonomikou na svete do roku 2010. Tento program, keďže bol prijatý na summite v Lisabone je známy ako „Lisabonská stratégia

konkurencieschopnosti EÚ“ a obsahuje štyri oblasti:● ľudské zdroje a vzdelávanie,● informačná spoločnosť,● podnikateľské prostredie,● veda, výskum, inovácie.

Vyrovnanie sa s rastúcim konkurenčným tlakom je v súčasnosti jedným z hlavných determinantov prežitia podniku. Zostrujúci sa konkurenčný boj je prejavom gradujúcej globalizácie, zmeny v podnikateľskom prostredí sú čoraz dynamickejšie, do popredia sa dostávajú stále viac informá-cie a znalosti. Čoraz dynamickejšie sú zmeny správania sa zákazníkov a konkurentov v každom odvetví. V takýchto podmienkach majú správne informácie o zákazníkoch a konkurentoch kľúčové postavenie, stávajú sa otázkou prežitia. Sledovať konkurenciu je dôležité, sledovať svojich zákazníkov je ešte dôležitejšie. O výsledku boja rozhodnú zákazníci, nie konkurenti. Preto je nevyhnutná multifunkčná spolupráca odborných fi-remných útvarov v podobe zdieľania znalostí.

Cieľom firmy je vybudovať trvalo udržateľnú konkurenčnú výhodu, kto-rú firma dosiahne jasne stanovenou konkurenčnou stratégiou a jej dôsledným plnením. No a aktivita definovanej konkurenčnej stratégie je priamo úmerná od kvality informácií a znalostí, ktorými podnik disponuje. Tento podmienený vzťah znázorňuje obr. 2.

Ako kvalitné budú naše informácie / znalosti, tak kvalitná (dobre nastave-ná) bude zvolená konkurenčná stratégia, ktorej realizácia nám zabezpe-čí konkurenčnú výhodu. Aby bola výhoda trvalo udržateľná, je potrebné neustále vyhodnocovať konkurenčné a interné prostredie na základe re-levantných informácií a znalostí. Takýto stav sa dá dosiahnuť len vybudo-vaním informačnej / znalostnej základne, t.j. znalostným spravodajským informačným systémom, ktorým sa informácie transformujú na znalosti. Takýto systém je pre každú firmu jedinečný, originálny a nie je prenosi-teľný na inú firmu, pretože v nej by nebol účinný z dôvodu inej kvality ľudských zdrojov a inej informačnej potreby. Znalostný spravodajský in-formačný systém možno porovnať s organizačnou štruktúrou a s poznat-kom P. Druckera, že nebude existovať žiadna ideálna organizačná štruk-túra. Organizačná štruktúra je a bude jedinečná pre tú ktorú organizáciu a nedá sa presne implementovať v druhej, ktorú tvoria iní zamestnanci s inými znalosťami.

Záver

V príspevku poukázané reálne možnosti riadenia znalostí vo firemnej praxi a za akých podmienok vôbec môžeme očakávať efektivitu z tohto procesu, sú výsledkom osobného dlhoročného výskumu a praktického pôsobenia autorky v tejto oblasti. Riadenie znalostí je súčasťou firemnej kultúry, ktorú tvoria zdieľané principiálne hodnoty, zásady medziľudských vzťahov, etické princípy, normy, pravidlá a prestupuje vertikálne i hori-zontálne celú firmu. Vyslovujem názor, že existuje istá paralela fungo-vania zdieľania znalostí a efektivity tohto viacdimenzionálneho procesu, vo vzťahu firmy a zamestnanca a vo vzťahu krajiny a občana, čo v koneč-nom dôsledku znamená transformáciu subjektu na úspešnú a konkuren-cieschopnú firmu, organizáciu i krajinu.

Informačné zdroje

1. COLLISON, CH., PARCEL, G. Knowledge Management. Brno : Computer Press, 2005, 236 s. ISBN 80-251-0760-4.

2. DIAČIKOVÁ, A. Stratégia a riadenie firmy v podmienkach znalostnej ekonomiky. Habilitačná práca. Ostrava : VŠB-TUO, Ekonomická fakulta, 2006, 110 s.

3. DIAČIKOVÁ, A.: Aké šance má firemné informačné stredisko v súčasnosti? In: INFORUM 2004: 10. konferencia o profesionálnych informačných zdrojoch. Praha, 25. – 27.5.2004, CD ROM.

4. DIAČIKOVÁ, A. Firma riadená znalosťami – utópia, teória alebo reálna výzva. In: 23. medzinárodné kolokvium: Znalostný manažment – kľúč k úspechu. Bratislava, 23. – 24. 5. 2001. s. 123.

5. DRUCKER, P. Vĕk diskontinuity. Obraz mĕnící se společnosti. Praha: Management Press, 1994, 853 s. ISBN 80-85603-44-6.

6. JIRÁSEK, A. J. Agenda příštích let – Quo vadis management? Praha: Professional Publishing, 2006, 188 s. ISBN 80-86946-04-5.

Ing. Anna Diačiková, PhD.

Chemosvit a.s., Úsek strategického rozvojadiacikova.a@chemosvit.sk

Obr. 1 Hodnotový reťazec informačného procesu

Obr. 2 Podmienenosť konkurenčnej výhody podnikovými znalosťami

Produktivita a inovácie 06/2007

> Ing. Ján Strelecký, CSc.

PRIEMYSELNÉ INOVÁCIEÁÁÁÁÁÁCCCCCCIIEEEE

6

>>> TRENDY A INOVÁCIE

Technologická úroveň v SR

Produktivita je závislou veličinou aj na technologickej úrovni a intenzi-te. Všeobecne platí, že čím je vyššia technologická úroveň v podnikoch, tým je vyššia produktivita. Z uvedeného pohľadu je zaujímavé rozdelenie ekonomických činností podľa ekonomickej úrovne a intenzity, ktoré za-viedol EUROSTAT spolu s OECD.

Delenie priemyslu podľa jeho technologickej intenzity na skupiny je na-sledovné:• high tech,• medium-high-technology,• medium-low-technology,• low technology.

Tab. 3 High-technology (H-tech)

OKEČ Názov

35.3 Výroba lietadiel a kozmických lodí

24.4Výroba farmaceutických prípravkov, chemických produktov a produktov z rastlín na lekárske účely

30 Výroba kancelárskych strojov a počítačov

32Výroba rádiových, televíznych a komunikačných zariadení a prístrojov

33Výroba zdravotníckych, presných a optických prístrojov, hodín a hodiniek

Tab. 4 Medium-high-technology (MH-tech)

OKEČ Názov

31 Výroba elektrických strojov a prístrojov i.n.

34 Výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov

24 (bez 24.4)

Výroba chemikálií a chemických výrobkov

35.2Výroba železničných a električkových lokomotív a vozňov

35.4 Výroba motocyklov a bicyklov

35.5 Výroba ostatných dopravných zariadení i.n.

29 Výroba strojov a zariadení i.n.

Tab. 5 Medium-low-technology (ML-tech)

OKEČ Názov

23Výroba koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrového paliva

25 Výroba výrobkov z gumy a plastov

26 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov

27 Výroba kovov

28Výroba kovových konštrukcií a kovových výrobkov okrem výroby strojov a zariadení

35.1 Stavba a oprava lodí a člnov

Tab. 6 Low-technology (L-tech)

OKEČ Názov

15 Výroba potravín a nápojov

16 Výroba tabakových výrobkov

17 Výroba textílií

18 Výroba odevov; úprava a farbenie kožušín

19Vyčiňovanie kože; výroba brašnárskeho a sedlárskeho tovaru a obuvi

20Spracovanie dreva a výrobkov z dreva a korku okrem výroby nábytku

21 Výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera

22Vydavateľstvo, tlač a reprodukcia nahratých nosičov záznamu

36 Výroba nábytku; výroba i.n.

37 Recyklovanie

Na základe uvedenej metodiky sme uskutočnili podrobnú analýzu pod-nikov a jednotlivých regiónov Slovenskej republiky. Z množstva údajov sme dospeli k obrazu zastúpenia high-tech podnikov, tab.7.

Tab.7 Podiel H-tech technológií na celkovom počte podnikov a v tržbách podľa krajov

Kraj Počet podnikov Tržby

H-tech Trnavský 7% 47%

H-tech Trenčiansky 5% 4%

H-tech Nitriansky 3% 1%

H-tech Žilinský 6% 14%

H-tech Banskobystrický 1% 0,1%

H-tech Prešovský 3% 4%

H-tech Košický 4% 1%

Koncepcia riešenia

Simplicistický model na riešenie zaostávania Slovenskej republiky nee-xistuje. Zabezpečenie prieniku inovačných procesov do hospodárstva sa dá zabezpečiť súborom aktivít od najvyššej centrálnej úrovne až po pod-nikovú úroveň.

Pre obdobie rokov 2008 – 2013 ako nosné riešenia sa javia:

1. obdobie 2007 – 2010, v ktorom by ciele boli nasledovné:• dobudovať podpornú inovačnú štruktúru schopnú absorbovať fi-

nančné prostriedky určené na inovácie v súlade s Inovačnou straté-giou SR a efektívne ich konvertovať na inovačné procesy,

• zaviesť efektívny monitorovací systém, ktorý umožní reagovať na von-kajšie a vnútorné zmeny a upraviť systém k optimálnemu výstupu,

• pripraviť programy a zahájiť činnosť.

2. obdobie 2011 – 2013, ktorého cieľom by bolo:• naplno rozvinúť inovačné procesy,• zabezpečiť integráciu SR do celoeurópskeho „inovačného priestoru“, • zabezpečiť prechod na vedomostnú ekonomiku.

Ing. Ján Strelecký, CSc.

BIC Group, s.r.o., Bratislavastrelecky@bicba.sk

In contribution is defined the term innovation, its impact on eco-

nomic, social development and the connection with productivity. In the second part of contribution is analyzed the current situati-on of innovation development in Slovak republic, which is com-

pared to member countries of EU. The contribution deals with level of technology in Slovak companies.

Abstract

i i i

po

krač

ova

nie

z č

ísla

5/2

007

06/2007 Produktivita a inovácie

7

>>> UČIACI SA PODNIK

Poznání o tom, že nejvydatnějším činitelem ekonomického růstu je pří-spěvek „inteligence“, vzdělanosti, vědění, znalostí je staré, ba dávné. Francis Bacon, který stanul na počátku moderní vědy, hlásal, že „scientia et potestas in unum coinciderunt“, že věda a moc patří k sobě, mají se sbíhat, a že vědění je samo síla, druh moci.

Zhruba v devadesátých letech zájem na sloučení podnikatelského řízení a znalostí výrazně zesílil. O společnosti před námi se začalo hovořit jako o „znalostní společnosti“ a tedy i podnikatelské řízení by se mělo přeha-zovat na koleje vzdělanosti, znalosti, vědomosti,odbornosti atp. Podniká-ní a řízení se má prosycovat znalostí, přetvářet se v nový druh řízení –ve znalostní řízení (knowledge management).

Znalostní řízení je zatím „in statu nascendi“, ve stavu zrodu. Objevilo se počátkem devadesátých let. Povětšině je předčasné stanovovat jeho vymezená pravidla. Přechod ke znalostnímu řízení se pravděpodobně ukáže mnohem hlubší, než si mnozí představují. Naše záliba v nových jménech jako náhražka reálného pokroku zde bude spíš na obtíž. (Ob-čas se slyší, jak někteří už hovoří o znalostním řízení ještě dříve, než se vůbec namáhali pochopit oč jde.)

Častá bývá představa, že znalostní řízení není než prodloužení a vrcho-lení informačního (nebo informatického) řízení. Že znalost je toliko nějak zvětšená informace. Dokonce ani koryfejové informatických softwarů v tom nemusejí mít jasno. 7 Mezi informací, jak jsme jí uvykli, a znalostí ovšem není žádná neprostupná „čínská zeď“, ale neurčitost přechod ne-musí zastírat, že znalost ve své vyzrálé podobě má jiný průkaz.

Dosavadní vývojové procesy ukazují znalost jako vyšší úroveň práce s duševními extrakty, se symbolickými produkty poznání:• data (údaje),• informace,• znalosti. Někteří na konec přidávají ještě moudrost.

Prostředky technického záznamu, přenosu a reprodukce se mohly uplat-nit za podmínky, že data nebo informace byly definované a technicky zpracovatelné. Když John von Neumann navrhl dvojkovou číselnou soustavu, znající jen 1 a 0, otevřel „bránu jazyka počítačového“. Dva stavy vyhovovaly polovodičům, právě objeveným, které mohly okamžitě přecházet od stavu vodivého do nevodivého a naopak. Znaky a slova v datech a informacích jsou tvořeny bity.

Potom co se začaly prosazovat počítače, celá generace užasla, jaké množství dat si může pořídit, a podlehla pokušení uvěřit, že „množství dat je i množství pravdy“. Musela se s tím kriticky vyrovnat. Další gene-race přenesla tuto iluzi o patro výše, že „množství informací je i množství pravdy“. Ale ani ona se s tím nemůže uspokojit.

Pravdivé poznání se vyjevuje v souvislostech. Data, informace, jež jsou k dispozici, je třeba poznávat, uvádět je do vzájemných vztahů, konfron-tovat s výsledky dřívějšího poznání, tvořitz nich nové poznatky. Přechod ke znalostem se nedá vysvětlit jen dalším konzumováním počítačově zprostředkovaných informací.

Učící se organizace

První, kdo prorazili vědomí, že podnik na dráze pokroku se musí učit, byli Japonci. V podnicích se zavádělo učení se s trojím vymezením:• učit se z vlastních chyb,• učit se z cizích chyb,• učit se pro budoucí práci, výrobu, obchod.

Roku 1990 prorazil Peter Senge do světa se svou knihou „Pátá disciplí-na“ (The Fifth Discipline)26, do níž vložil myšlenku učícího se podniku. Podnik má být otevřený novým poznatkům, znalostem, má si je aktivně osvojovat a pracovat s nimi.

Od té doby to opakují v mnoha podnicích. Naplnění Sengeovy výzvy spatřují v tom, že organizují školení, posílají na ně své pracovníky a za-vádějí novoty do toho či onoho oboru řízení. Není to tak docela v po-řádku. Senge neměl na zřeteli ani tak masové školení, jako otevřenost k přijímání nových znalostí a praktik, které posílí podnikovou strategii a nová přijímaná opatření.

Podobnou nedůsledností je oblíbené „celoživotní vzdělávání“. Na začát-ku byl úmysl dát podnět k tomu, aby lidé práce neulpívali na tom, čemu se naučili ve škole. Škola nemá být jenom vstupní branou do života, ale věr-ným průvodcem životem. Po škole se poznání mění, lidé také mění své zaměření, čemu se dříve naučili, mohlo zastarat, anebo najisto zastará. Kdo má čtyřicet let, může s odpovědností říci: čemu jsem se v mládí nau-čil, dělá dnes ze mne zbytečného a možná i škodlivého člověka. Naštěstí sama praxe nutí, pod trestem vyloučení, ztráty postavení a zaměstnání, aby člověk přijímal nové poznatky a poučoval se ze zkušenosti.

Z celoživotního vzdělávání se však ještě nestal promyšlený systém roz-víjení lidských schopností. Například u nás je titulem k provozování mi-moškolního (chváleného) vzdělávání, stěží něco víc.Nejde o to prostě stále extenzívně a bez jasného určení se učit, nýbrž přijímat nové poznatky, posilovat svou inteligenci, duševní připravenost k tomu, čím se zabývám, nebo čím se budu zabývat. Také to znamená, že přibývající léta nemohou být omluvou, aby se člověk přestal zajímat o nové dění a aby je aktivně uplatňoval.

Když personální ředitel honí pracovníky na kurzy, nemusí to možná ško-dit, ale může to být plýtvání schopnostmi a časem lidí. I podnikovými prostředky. Anonymní, bezcílné školení nemusí být nakonec k ničemu. V každém případu se až příliš často nechá prokázat, že množství času lidí na školení neodpovídá pokrok výkonnosti ani jejich vlastní, ani pod-niku jako celku.

Prameny znalostí

V antickém Řecku bděla nad růstem znalosti bohyně moudrosti Athéna. Každý večer z její hlavy vylétala sova, aby posbírala moudrost světa. Znalost se neutváří naráz („žádný učený z nebe nespadl“), akumuluje se z mnoha příspěvků.

O jaké druhy znalostí jde? Nejen o vědecké, ačkoli mívají mimořádný význam, ale také o inženýrské a jiné odborné, i o znalosti nabyté přemýš-livou zkušeností. Může jít i o znalosti, které přinesla šťastná náhoda.

Příkladů by se našlo bezpočet: Známý tupý zvuk dobře dovřených auto-mobilových dveří se nedostavil sám sebou, je jistě výsledkem odborných snah designérů, konstruktérů a akustických inženýrů. Šampaňské víno prý vzniklo náhodou v klášteře, kde zapomenuli dobře uzavřené láhve obyčejného vína; ale kolik rozmýšlení, výzkumů, experimentů od té doby již vstřebal tento slavný druh vína. Lilian Gilbrethová, manželka známého průkopníka „vědeckého řízení“, přenesla manželovo poznání a vytvořila pro americké hospodyně kuchyně, kde je vše racionálně rozestaveno, proměřeno a lícuje jedno k druhému. Máme co dělat s oborem, který se vyznačuje až těžko uchopitelnou mnohostí.

Pokusme se však v zájmu snazšího přístupu k věci o silně zjednodušující pořádek:

FilozofieTeorie, vědy (obory)

OdbornostiHistorie

(minulé poučné nebo i obnovitelné znalosti)

Externí (konkurenční)Poučení a podněty

Databáze, informbázeEncyklopedie, příručky

Statistika

Vlastní tvorba (výzkum, vývoj, experimentování, testování)Inovační podniková kultura

Od informací ke znalostem

> prof. Ing. Jaroslav A. Jirásek, DrSc.

Knowledge’s applied in production system and business also in products and services become a critical handle of competitive-

ness. However, it supposes that knowledge’s should be deve-

loped with accent on market emulation, which is important to success on market. The close relation between company stra-

tegy and knowledge’s development has become a fundamental prerequisite of success.

Abstract

Produktivita a inovácie 06/2007

8

>>> UČIACI SA PODNIK

Způsobů, jak se dostat k novým znalostem, je až bezpočet. Některé podniky vyhlašují „patentní“ postupy, které je dovádějí k novým zna-lostem, jiné se stále rozhlížejí a spoléhají na náhodu, další se samy nenamáhají a doufají, že se udrží, budou-li následovat někoho schop-nějšího.

Zkusme aspoň představit několik možných nebo užívaných postupů:• kolektivní myšlenkové úsilí, jako brainstorming (a jeho mnohé odvoze-

niny), společné vize a pokusné návrhy,- benchmarking, porovnávání se s jinými, zejména s lepšími a nejlepší-

mi v oboru,• prověření přihlášek nových patentů, vědeckých osvědčení, udělených

značek,• „bezbariérové“ vztahy v podniku, kdy lze s novou myšlenkou bez váhá-

ní zajít za jinými pracovníky, za vedoucími pracovníky (i za nejvyšším vedením),

• práce s „otevřenými knihami“ podniku, kdy si kdokoli a kdykoli může prohlédnout, jak si podnik stojí, a uvážit, čím by v okruhu svých zna-lostí mohl nejvíce být užitečný,

• neustálé upozorňování na novoty v oboru (i mimo obor, pokud se jeví, že by se mohly uplatnit, nebo pokud představují nějaký nový obecný přístup), jejich sdílení a prodiskutování, aby se ověřila nosnost nového poznání pro podnik,

• prověřování minulých opuštěných úloh nebo nezdarů, které kdysi na-razili na obtíže, ale nyní by se mohli stá řešitelné a přínosné,

• „zvídavý“ přístup k pracovníkům, kteří se vracejí ze školení, z návštěvy seminářů a konferencí, z výstav a trhů, z náročných jednání, dodávek, montáží atp., aby se zachytilo a zužitkovalo nové poznání,

• prolínání vědeckých, odborných a operačních pracovníků,• přijímání rizikových úloh, na které si jiní málo troufají, protože jasná,

zjevná řešení málokdy unikají obecné pozornosti, ale zpravidla nepři-nesou konkurenční výhodu, zato problémové riskantní úlohy, když se je podaří vyřešit, postaví podnik rázem před ostatní konkurenci,

• experimentování, pokud je věcně, lidsky i kapitálové přijatelné a slibu-je otevřít nové pole znalostí a podnikání.

Kdybychom přirovnali znalost ke zboží, pak by se nehodilo klást je na roveň komodit, ale přisoudit jim spíše jedinečnost. Ze znalosti, která se už dlouho uplatňuje, se stává rutina a ta k hodnotě přidává jen průměr a ke konkurenčnosti nepřispívá vůbec. Konkurovat znamená vymaňovat se z průměru, všednosti, obvyklosti, a zaměřit se na jinost, zvláštnost, odlišit se. Pokročit kupředu, před jiné, před ostatní.

Jack Welch, šéf General Electric vyzýval: „Jediné myšlenky, které nás zajímají, jsou „áčka“ (v americkém známkování „jedničky“), druhá mís-ta pro nás nejsou. Abychom se k áčkům dostali, musíme získat všech-ny v podniku, do posledního. Jenom nejlepší myšlenky nás pozvednou vzhůru a dovedou nás na vrchol.“

Budoucnost jako naleziště nejcennějších znalostí

K novým znalostem lze sahat do přítomnosti, ale také do minulosti, a pře-devším do budoucnosti. Jak to má podnik udělat, aby se sbližoval s bu-doucností? Přední podniky světa ukazují cestu:- poznávejte nejlepší podniky svého oboru, studujte je a učte se od nich,

protože nejspíše jsou blíže budoucnosti (ale nenechte se fascinovat a stále přitom směřujte k pozvednutí vlastní schopnosti inovovat),

- nehleďte jen na nejznámější, ale sledujte i střední a malé, odkud mo-hou přicházet zatím málo rozpoznané nové podněty,

- často, co možná stále se věnujte úvahám o tom, kam vývoj ve vašem oboru (v rámci obecného vývoje) směřuje, jaké další pokroky může učinit to, co je zatím nejpokrokovější, neodmítejte být nejen prognosti-ky, ale i vizionáři,

- kontrolujte, jak jste jako podnik, jeho hlavní úseky, i každý jednotlivě pokročili, jaké místo v konkurenci vám přibližně patří, co můžete oče-kávat od svých rivalů, co můžete sami vykonat, abyste je dostihli, nebo předčili,

- berte konkurenci i jako osobní výzvu: jak si stojíte ve srovnání s člově-kem na vaší úrovni u konkurence?

- neváhejte zabývat se pokusy, projekty, modely, které se snaží předví-dat možnosti, neztrácejte v nich nadměrně mnoho času, ale také se jim nevyhýbejte, možná v nich najdete směrník ke smělému pokračo-vání toho, co nyní děláte, na což byste pouhou extrapolací nepřišli,

- považujte práci na strategii za jednu velkou inovaci, uvolněte ji pro tvůrčí rozmach, vkládejte do ní co možná svěží, převratné myšlenky, odmítejte strategickou práci na připravených formulářích, s množstvím schvalování (kromě takových, k nimž se musejí uvážit větší investice a výdaje), ať je práce na strategii svátkem budoucnosti.

Minulost a přítomnost nesmíte přehlížet, zaměření na budoucnost nemá

odvádět od pořádku, včasné odhalování nedostatků, rozhodných pouče-ní, okamžité nápravné činnosti atd. Ale kvůli tomu neveďte mnoho „řečí nad hrobem“, nad tím, co se už nedá napravit, co se musí unést jako břemeno. Jsou podniky, které o ničem jiném než v minulých výkazech a dnešních úkolech vůbec nejednají. Jsou v nich samí „minulí lidé“. Bu-doucnost se do nich nevejde.

Znalosti jako „charakter“ podniku

Znalosti vstupují do podniku a podnikání jako aktiva sui generis. Nejsou tak definovatelná, vymezená a hmatná, jako věcná aktiva, ale nejsou proto mimo zájem podnikatelů, vedlejší, zanedbatelná. Staří znalci zřej-mě měli pravdu, když poznamenávali, že na rozvaze a výsledovce nej-zajímavější bývá, co tam není. Znalostní převaha k tomu zřejmě patří. Mějme dva podniky, v ekonomických číslech jakoby stejně velké, podob-ně hmotně vybavené, ale všichni uznávají, že se odlišují různou tvorbou ekonomické hodnoty, rozdílnou inovační výkonností, odlišnými nadějemi do budoucna. Někdy stačí vyměnit jen vrcholové vedení nebo pár odbor-níků, a upadající podnik se vzchopí.

V oboru informatiky je řada podniků na hardware a software. Každou chvíli se objeví nové, které na trhu shledaly vhodný volný terén. Jako trvalka ční v oboru americký gigant IBM. Již si také prožil dobu, kdy v zájmu další dynamiky se musel reorganizovat. Ale trvá zdárně dál. Ne každý si uvědomí, že skrytou silou IBM jsou jeho výzkumné týmy a la-boratoře. Stále, i v naší době, produkují poznání, které je k dobru nejen vlastní firmě, ale celému prudce se rozvíjejícímu oboru

Jaké znalosti máme na zřeteli? Takové, které označují podnik jako schop-ný využívat jich k růstu své výkonnosti. V první polovině 20. století zna-kem síly a růstové schopnosti byly tuny produkce, těženého uhlí, tavené oceli, zhotovených těžkých strojů.29 Potom přišlo jako další měřítko míra energetického vybavení. Výkon se odvozoval od příkonu v kilowattech. Nyní se kritický faktor výkonnosti opět mění. Dříve rozhodovaly věci, ze-jména hromadné věci. A dnes?

Znalci řeknou, že rozhodují služby. Ve skutečnosti především dva druhy odborných služeb: finanční a vědeckotechnické. (Ne že by jiné služby byly bezvýznamné, ale nechá se pochopit, že nebude přímý vliv stejný u služeb třeba logistických, vnitřní administrativy, stravovacích.) Pojem velikosti podniku se mění. Jako se dnes už síla vojsko neměří počtem mužů ve zbrani, ale mohutností, dálkovou nosností a zásahovou přes-ností zbraní. Jak ocenit tržní výkon americké pobočky finské Nokie, kte-rá má roční obrat kolem 200 milionů dolarů, ale jen pět zaměstnanců? Jedině tím, jak nesmírně výkonné je vedení a vědeckotechnické týmy mateřského podniku v Helsinkách.

Tradiční podniky si s aktivy znalostí nevědí často rady. Nebyly k tomu stvořeny. Vyrostly na jiných výkonech. Převrat, jenž vystupuje před námi, je zásadní. Ale nadále často se opakuje, že působíme v „informačním věku“, ve „znalostní společnosti“, aniž by si kdo dal námahu vysvětlit, co tím myslí. K jakému převratu sebe sama a podniku jako celku ho to zavazuje?!

Podnikatelé a manažeři nemusejí být vždy lidé vzdělaní. Komerční vý-kon nebývá přímou funkcí vzdělanosti. Mnohdy se vystačí se „šikovností“ (což může být široká škála od důvtipu až k nepoctivosti). Proto mnozí tak rádi předstírají svou „pokrokovost“, že se lačně chápou nových výrazů a hýří pak slovy víc než činy.

Až když podnik je dost velký, může kombinovat početné síly a schopnos-ti, má rozvinutou dělbu práce atp., přistupuje autentická potřeba znalostí a inteligence. Už na přelomu předminulého a minulého století rozpoznali, že pokrok managementu vyrůstá z velkých podniků. Přibývá přirozeně i podniků, pro které znalosti nefungují jen jako pro-duktivní síly, ale jsou přímo předmětem podnikání, jako jsou na vědě založené až bezprostředně vědecké podniky (science based, scientific enterprises).

Pokračovanie v nasledujúcom čísle

prof. Ing. Jaroslav A. Jirásek, DrSc., jirasek@alta.cz

Čestný dekan CMC Graduate School of BusinessLindnerova 575/1; 180 00 Praha 8jirasek@alta.cz

06/2007 Produktivita a inovácie

9

>>> MODERNÝ PODNIK

Príspevok sa zaoberá modelovaním výrobných pracovísk pomocou softvérového nástroja Cosimir. V prvej časti je predstavená rodina pro-duktov Cosimir. V rámci troch skupín sú stručne charakterizované jednot-livé produkty. Najväčší dôraz sa kladie verzii Profesionál. V druhej časti sú popísané skúsenosti s produktom Cosimir Professional na Žilinskej Univerzite na Ústave konkurencieschopností a inovácií. Najprv smery, v ktorých sa úspešne využíval a následne príklad a jeho celkové hod-notenie.

1. Modelovacie nástroje Cosimir

Vývoj produktov Cosimir siaha na Institut für Roboterforschung na Dortu-mdskej Univerzite v Nemecku. Dnes je rodinu možné rozčleniť do troch skupín produktov. Skupina COSIMIR INDUSTRIAL je pre účely nasa-denia do reálnych priemyselných aplikácií. Skupina COSIMIR EDUCA-

TIONAL sú zväčša obmedzené verzie skupiny INDUSTRIAL, určené predovšetkým pre potreby výučby a tréningu. Skupina COSIMIR VR (Vir-tual Reality) pre rôznorodé aplikácie siahajúce za priemyselné aplikácie s nadštandardnou podporou pre spojenie s poprednými zobrazovacími systémami virtuálnej reality ako CAVE alebo panoramatický projekčný systém. COSIMIR INDUSTRIAL zahŕňa produkty COSIROB, COSIMIR® Industrial, COSIMIR® Professional

COSIROP - distribuovaný s Mitsubishi Electric Europe B.V. je zameraný na off-line programovanie niekoľkých typov robotov vo vnútri ich bunko-vého prostredia. Softvér má prostredie pre napísanie programu, jeho mo-nitorovanie a odladenie. Silnou stránkou programu je simulácia pohybov, blízka skutočnému prostrediu.

COSIMIR® Profesional je nadstavbou COSIROP, priemyselne overený najvýkonenjší nástroj pre 3D simulovanie v oblasti robotiky v rodine Co-

simir. Základné súčasti programu sú 3D modelátor, 3D simulátor a ro-botický programátor. V programe je možné namodelovať prakticky aký-koľvek typ robotickej bunky. Veľkou pomocou pri modelovaní sú knižnice už vopred pripravených komponentov. Medzi ne patria knižnice robotic-kých systémov, chápadiel, zváracích hlavíc, automatizačných prvkov ako senzory, dopravníky, CNC stroje, či riadiace jednotky. Všetky tieto kom-ponenty podporujú mechatronické včlenenie do systému. Komponenty je však možné i importovať z rozličných formátov. Komponenty sa dajú navzájom spájať jednak geometricky, ale i dátovo.

V programe je možné priamo simulovať v namodelovaných bunkách všetky sekvencie pohybov a uchopovaní. Takto sa predíde kolíziám a op-timalizujú sa cyklické časy. Môžeme sledovať pohyb v reálnom čase, ale rovnako v čase v expandovanom a komprimovanom čase. Detekcia kolízií umožňuje špecifikovať objekty, ktoré budú na kolíziu sledované. Simulácia zahŕňa nielen pohyby robota, ale i simuláciu senzorov, PLC jednotiek, ako i simuláciu viacerých robotov naraz. Navyše simulácia sa dá sledovať pod rôznymi uhlami pohľadu, v rôznych oknách s možnos-ťou výstupu do video sekvencie.

Programovanie robota je možné v Cosimir uskutočňovať v niekoľkých robotických jazykoch. Cosimir podporuje tiež programovanie v univerzál-nom jazyku IRL – Industrial Robot Language podľa nemeckej normy DIN 66312.

Najslabšou stránkou programu Cosimir je podľa štúdie [2], že časy po-hybov v simulácii nezodpovedajú presne časom v reálnom svete. Toto môže mať negatívny dopad na cyklické výpočty. Nameraný rozptyl bol od 5 – 45%!

COSIMIR® Industrial je oklieštenou verziou programu COSIMIR Pro-fesional. Knižnica modelov obsahuje iba roboty Mitsubishi, pričom iba tieto roboty je možné priamo prepojiť s programom. Nie je možné v ňom simulovať pracoviská viacerými robotmi. Nemá podporu pre výstup video - prezentácie.

COSIMIR EDUCATIONAL zahŕňa produkty COSIMIR® Robotics, COSI-MIR® PLC Educational, COSIMIR® PLC Advanced, COSIMIR® Industrial Educational, COSIMIR® Professional Educational, COSIMIR® Factory. Educational znamená, že tieto balíky sú určené iba pre výučbu a tréning. Sú obmedzené tak, aby neboli použiteľné v priemysle.

Verzia COSIMIR® Professional Educational purposes sa najmä líši od Cosimir Proffesional v tom, že nemá podporu pre On-line spojenie, modelovací nástroj, plnú knižnicu modelov, rozsiahlu podporu progra-movacích jazykov pre roboty, vstupný filter pre import CAD súborov či projektový asistent. Inak je totožný so svojim súrodencom z INDUSTRI-ÁLNEJ rodiny. Je vhodný pre simuláciu pracovísk úrovne Cosimir Proffe-sional pri plnej industriálnej verzii.

COSIMIR® Robotics kladie dôraz na tréning programátorov priemysel-ných robotov. Prostredie je rovnaké ako pri predchádzajúcom produkte, ale dôraz nie je na modelovaní (dodávajú sa hotové modely), ale skôr na použití už hotových modelov buniek, ktoré sú rozmiestnené a treba ich naprogramovať.

COSIMIR® Industrial Educational je edukačnou verziou rovnomenné-ho produktu z rodiny INDUSTRIAL. Nemá podporu pre On-line spoje-nie, plnú knižnicu modelov, plnú škálu podpory programovacích jazykov pre roboty, vstupný filter pre import CAD súborov či projektový asistent. Výhodou je modelovací nástroj.

COSIMIR® PLC Educational umožňuje simulovať jednotlivé FESTO Didactic PLC stanice s riadiacimi systémami Siemens S5 aS7.

COSIMIR® PLC Advanced umožňuje spojiť do jedného celku viaceré stanice z predchádzajúceho produktu.

COSIMIR® Factory je najvýkonnejší produkt z rodiny EDUCATIONAL. Je

moderný softvérový nástroj

pre modelovanie robotizovaných pracovísk

COSIMIR

> Ing. Branislav Mičieta, PhD.

The concern of the article is the modelling of the production

workspaces by using of the specific software tool Cosimir. In

the first part the family of the Cosimir products is introduced.

Framed in the three groups the particular products are briefly

characterized with the special emphasize on the Professional

version. In the second part the experiences obtained at the In-

stitute of Competency and Innovations of the University of Zilina

with the product Cosimir Professional are briefly described. First

in its various beneficial ways, then on the example with the ove-

rall evaluation.

Abstract

Obr. 1 Prostredie programu COSIROP. V ľavom okne pracovný priestor robota, v pravom navigácia reálneho robota, v strednom okne správa reálnej riadiacej jednotky robota RV4A Mitsubishi.

Produktivita a inovácie 06/2007

10

>>> MODERNÝ PODNIK

nadstavbou Cosimir Proffesional Educational a je určený pre plánovanie výrobných tokov a ich optimalizáciu. Pomocou modulu COSIMIR® Fac-tory SIM je možné plánovať rozmiestnenia budúcich výrobných liniek. Knižnica obsahuje mnohé vopred pripravené stanice, ktoré sa jednodu-cho importujú a zosúladia na správne miesta. Modul COSIMIR® Factory Control riadi a monitoruje jednotlivé stanice a spája ich do produkčnej databázy. Mapuje sa tok materiálu, postupnosti pri produkcii výrobku, implementácia komunikácie s jednotlivými automatizačnými jednotkami. Program obsahuje ďalšie podporné nástroje ako správa skladu, súpisy položiek na jednotlivé výrobné plány, riadenie zdrojov, objednávok a ich plánovanie. Systém sa dá nainštalovať sieťovo a rovnako sa dá na ňom pracovať sieťovo.

2. Skúsenosti s Cosimir Proffesional na Žilinskej Univerzite

Na Žilinskej Univerzite sa aktívne pracuje s nástrojmi Cosimir od roku 2004. Najskôr sa pracovalo s oklieštenou verziou Cosimir Professional, neskôr s Cosimir Industrial a napokon s plnou verziou Cosimir Professio-nal. Popri tom bol skúšaný produkt Cosimir PLC Educational.

Jednotlivé nástroje, najmä však Cosimir Professional, našli svoje uplat-nenie v rôznych činnostiach. V prvom rade Cosimír poskytol výukovo-tréningovú základňu. Študenti na Žilinskej Univerzite prichádzali do la-boratória kde sa učili pracovať s týmto softvérom a písať jednoduché programy pre robotizované pracoviská, ktoré následne simulovali a ve-rifikovali. Takto získali vďake simuláciám vo virtuálnej realite vynikajúci tréning pre budúcu prax.

Ďalej Cosimir Professional vďaka jednoduchému rozhraniu pomohol osvojiť si komunikáciu medzi reálnym a virtuálnym svetom. Študenti sa naučili ako prinášať výsledky svojej modelovacej činnosti na reálne robo-tické pracovisko, ktoré sa na Žilinskej Univerzite nachádza. Toto praco-visko je momentálne programované vďaka softvéru Cosimir, a skúsenos-ti len potvrdili tvrdenia softvérového výrobcu a priemyselnej praxe o jeho univerzálnej použiteľnosti pre reálne aplikácie robotiky.

I keď základné funkcie programu boli vyskúšané, predsa jeho komplex-né možnosti neboli doposiaľ vyčerpané. Cosimir Profesional vo svojich najnovších verziách usilovne integruje do seba nové funkcie, ktoré často presahujú rámec „čistej“ robotiky a týkajú sa jednoduchého plánovania výroby a sledovania výrobných tokov.

Za vrchol modelovania v Cosimir sa do dnešného dňa na Žilinskej Uni-verzite pokladá model pracoviska nachádzajúceho sa v Laboratóriu au-tomatizácie a simulácie procesov vo výrobe. Na obrázku 5 je celý výrob-ný systém s väčšinou svojich prvkov. Tento model obsahuje skoro 6000

telies s viac ako 550 000 plošnými tvarmi s asi 1500 objektmi. Tento mo-del však vzhľadom na veľké požiadavky na PC hardvér nebol prakticky použiteľný ani pre simulácie ani pre overovanie pohybov robota. Ilustruje však, do akých komplexných riešení pri zachovaní pomerne veľkej detail-nosti je možné softvérom ísť.

Celkové hodnotenie z našich skúseností sa dá zhrnúť následne. Naj-novšia verzia Cosimir Profesionál zvládla z funkčnej stránky bez vážnej-ších problémov riešenie všetkých úloh týkajúcich sa pracoviska montáže a demontáže na Žilinskej Univerzite. Nakoľko sa viac zaoberalo mode-lovaním ako projektovaním, experimentálne overenie reálnych časov so simuláciou, sa nepodarilo adekvátne zhodnotiť. Na druhej strane, za slabé stránky nástroja sme pokladali, ťažkopádny CAD nástroj, najmä problémy presného polohovania, skôr nepohodlné ovládanie CAD modu-lu programu i keď intuitívne vhodné. Program pracoval stabilne i na ne-značkových počítačoch. Spomalenie pri mnohých objektoch však bolo pri práci veľmi cítiteľné.

Ako každý softvér, aj Cosimir má svoje optimálne miesto využitia v rámci trhu. Podľa názoru tímu je vhodný na riešenie zložitých úloh modelovania a svojou funkčnosťou sa radí medzi špičku modelovacích nástrojov v ob-lasti robotiky. Javí sa však vhodnejší najmä v tých aplikáciách, kde nie je tlak na priame integrovanie jeho výstupov do komplexnejších systémov – tam by bolo vhodnejšie ísť cestou napríklad Delmia V5 Robotics.

Literatúra

[1] KERAMAS J. G.: Robot Techonology Fundamentals. London, Del-mar Publishers, 1999. ISBN 0-8273-8236-7.

[2] SWOT Analysis of Cosimir Software - a white paper for Rixan Asso-ciates. Inc., Millersville University of Pennsylvania, 2005, [online], Dostupné na internete: <http://muweb.millersville.edu/~jwright/SWOT%20Analysis%20of%20COSIMIR.pdf>

[3] MIČIETA B.: Metodika modelovania robotizovaných pracovísk v pro-stredí virtuálnej reality. Dizertačná práca, Žilinská Univerzita v Žiline, júl 2007.

[4] http://www.cosimir.com/

Ing. Branislav Mičieta, PhD.

Žilinská univerzita v Žiline, Ústav konkurencieschopnosti a inováciíUniverzitná 8215/1, 010 26 Žilinabrano.micieta@fstroj.uniza.sk

Obr. 2 Modelovanie v programe Cosimir Factory.

Obr. 3 Riadenie zdrojov v Cosimir Factory a flow Control.

Obr. 4 Model montážnej bunky v programe Cosimir Professional nachádzajúcej sa na Ústave konkurencieschopnosti a inovácii Žilinskej Univerzity.

Obr. 5 Model výrobnej linky nachádzajúcej sa v laboratóriu.

06/2007 Produktivita a inovácie

11

>>> PROFIL OSOBNOSTI

Efektivní komunikace je klíčovým předpokladem úspěšnosti organiza-ce. Nastavení kvalitní komunikace v organizaci je však spjato s náklady, a proto je na místě otázka, zda je také prokazatelný její finanční přínos.

V příspěvku dokládáme, že existuje přímá korelace mezi efektivitou ko-munikace a finančním výsledkem organizace, a že efektivní komunikace

je dokonce jednou z hlavních podmínek dobrého finančního výsledku.

Vzhledem k rozšiřujícímu se využívání teleworkingu ve znalostní eko-nomice se zabýváme i významem vzdálené komunikace, realizované

prostřednictvím ICT. Součástí příspěvku jsou doporučení, jak efektivně

komunikovat se znalostními pracovníky.

Úvod

Efektivní komunikace posiluje vizi organizace, přispívá k identifikaci pra-covníků s organizací a jejími cíli, urychluje kontinuální zlepšování procesů, usnadňuje prosazování a provádění změn a navozuje žádoucí pracovní chování zaměstnanců. V příspěvku se zabýváme ekonomickým význa-mem komunikace a výstupy aplikujeme v případové studii konkrétní firmy.

Společnost Watson Wyatt se dlouhodobě zabývá studiem vztahů mezi efektivní komunikací a dosahovanými výsledky organizace. Výzkum Connecting Organizational Communication to Financial Performance - 2003/2004 Communication ROI Study™ prokázal korelaci mezi efek-tivitou komunikace, výší obratu a finančním výsledkem organizace.[2] Výzkum Effective Communication: A leading Indicator of Financial Perfor-mance - 2005/2006 Communication ROI StudyTM [3] toto zjištění nejen potvrdil, ale navíc ukázal, že efektivní komunikace je hlavním indikáto-rem finančního výsledku organizace. Studie z roku 2005/2006 se dále zabývala angažovaností zaměstnanců, komunikací v globálních firmách a moderními komunikačními nástroji a technologiemi.

Prof. Ing. Milan Šikula, DrSc. je riaditeľom Ekono-mického Ústavu SAV Bratislava., so zameraním na koncepčné riadenie komplexne národohospodársky orientovaného výskumu, stavu, fungovania a smero-vania slovenskej ekonomiky v podmienkach globalizá-cie a integrácie. Je uznávaným odborníkom v oblasti národnej ekonomiky a medzinárodných vzťahov a za-stával významné vedecké a akademické pozície.

Je autorom niekoľkých monografií, mnohých odbor-ných publikácií a ďalších vedeckých prác.

Z publikačnej činnosti:Globalizácia, integrácia a zavŕšenie transformácie – určujúce smery hospodárskeho rozvoja Slovenska a vytvárania ekonomických predpokladov jeho moder-nizácie, Determinanty formovania priemyselnej politiky v pod-mienkach globalizácie a integrácie, Ekonomické a sociálne súvislosti integrácie Slovenska do Európskej únie.

Je členom tímu riešiteľov v projektoch ako napríklad:Analýza podnikateľského prostredia a bariér absorp-čnej schopnosti regiónov,Transformácia svetovej ekonomiky, ekonomický roz-voj a technologický pokrok v ére globalizácie,Ekonomické a sociálne súvislosti vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie – prínosy a riziká .

prof. Ing. Milan Šikula, DrSc.

VZTAH MEZI EFEKTIVITOU KOMUNIKACEA FINANČNÍM VÝSLEDKEM ORGANIZACE

> Ing. Jaroslava Kubátová, PhD.

The contribution explains the relation between communication efficiency and financial profit of organization and explains that communication efficiency is one of the main conditions for hight income. meaning of realization of these relations for knowledge society creation and development. The contribution deals with commands for efficient communication with knowledgw wor-kers.

Abstract

Produktivita a inovácie 06/2007

12

>>> UČIACI SA PODNIK

Pro posouzení finančního výsledku organizací byly stanoveny dva uka-zatele:

TRS (Total returns to shareholders)

TRS vyjadřuje percentuální nárůst hodnoty akcie (podílu) vyvolaný změ-nou tržní ceny a vyplacenými dividendami ve srovnání s cenou akcie,

za niž byla poprvé uvedena na kapitálový trh.

Market premium

Market premium vyjadřuje, jak trh hodnotí schopnost firmy vytvářet

budoucí zisky z nehmotných aktiv jako je např. značka nebo lidský

kapitál. Již první studie z období 2003/2004 prokázala, že společnosti

s efektivním systémem komunikace dosahují vyšší úrovně ukazatele

Market premium oproti svým konkurentům s nižší efektivitou komu-nikace.

Efektivní komunikace a její hodnocení

Pro účely studie bylo prvořadé definovat, co je efektivní komunikace. Ko-munikace v organizaci je efektivní, pokud je naplněno následujících osm

charakteristik:• zaměstnanci chápou činnost organizace,

• zaměstnancům jsou poskytovány informace o finanční situaci a fi-nančních cílech organizace,

• projevuje se silná vůdčí role managementu při provádění změn,

• pracovní chování zaměstnanců je v souladu s potřebami zákazníků,

• zaměstnancům je poskytováno školení o organizační kultuře a organi-začních hodnotách,

• nové programy nebo politiky, zaváděné v organizaci, jsou zaměstnan-cům zdůvodňovány a jsou aktivně prosazovány,

• noví zaměstnanci jsou řízeným procesem začleňováni do organizace

• zaměstnanci dostávají informace o celkové hodnotě veškerých od-měn, které jim organizace poskytuje.

Obrázek 1 ukazuje, jak efektivní komunikace ovlivňuje angažovanost za-městnanců, jejich oddanost organizaci, jejich ochotu setrvat v organizaci

a jejich produktivitu. Produktivita jednotlivých pracovníků ovlivňuje výkon

celé organizace a nakonec i výnosy držitelů podílů a nárůst Market pre-mium.

K posouzení efektivity komunikace v organizaci vytvořila společnost

Watson Wyatt dotazník, který obsahuje série otázek, zkoumající orga-nizační komunikaci na základě řady kritérií (Společnost Watson Wyatt

nabízí úplné znění studie Measuring the Effect of Communication on

Employee Behavior and Firm Performance – the Methodology Behind the 2005/2006 Communication ROI StudyTM na vyžádání.). Odpovědi

na otázky jsou zaznamenávány buď na pětibodové Likertově škále nebo

jsou typu ano – ne. Dále je vyčíslen jeden ukazatel, vyjadřující efektivitu

komunikace v organizaci.

Podle vyhodnocení dotazníku jsou firmy rozčleněny do tří kategorií:

s vysoce efektivní komunikací, se středně efektivní komunikací a s níz-ce efektivní komunikací. Následně jsou shromážděny finanční výsledky

organizací a s užitím vícerozměrné regresní a korelační analýzy je po-souzen vztah mezi efektivitou komunikace a finančním výsledkem, resp.

význam jednotlivých činností a programů, které v organizacích probíhají,

pro výši Market premium. Při výpočtech je brán zřetel na faktory jako je

obor činnosti, značka, stupeň inovací apod.

Výstupy studie

Organizace, které přistupují ke komunikaci jako ke strategické podnikové

činnosti a využívají ji pro posílení angažovanosti a oddanosti zaměst-nanců, dosahují lepších finančních výsledků než organizace, které takto

komunikaci nepojímají. Společnosti s vysoce efektivní komunikací do-

sáhly za období 2000 – 2004 o 57 % vyšší hodnotu ukazatele TRS než

společnosti s nízkou efektivitou komunikace. Jedna směrodatná odchyl-ka v úrovni efektivity komunikace odpovídala změně ukazatele Market

premium o 19,4 %. Společnosti s vysokou efektivitou komunikace také

dosahují o 20 % nižší fluktuace zaměstnanců než společnosti s nízkou

efektivitou komunikace. To rovněž výrazně ovlivní finanční výsledek or-ganizace, jelikož jen náklady spjaté se změnou pracovníka na typické

pozici činí 50 – 60 % ročního platu, u znalostních pracovníků to je 1 – 2

roční platy.

Ze studie bylo možno syntetizovat praktiky užívané v organizacích s vy-sokou efektivitou komunikace:• mají vypracovaný program komunikace vhodný pro podporu zavádě-

ných organizačních změn,

• interní komunikační strategie je zpracována ve formě dokumentu,

• otevřeně komunikují se zaměstnanci o záležitostech, které se jich do-týkají, a o důvodech, které vedly k závažným rozhodnutím,

• propojují cíle organizace s cíli komunikace,• sdílejí informace o cílech organizace a o plánech na jejich dosažení se

zaměstnanci,

• nejvyšší management je angažován v procesu komunikace a podpo-ruje komunikační procesy,

• programy odměňování (mezd i benefitů) jsou propojeny s organizační

strategií,• interní a externí komunikace je účinně koordinována,

• pravidelně se schází výbor pro komunikaci, který je ve styku s nejvyš-ším managementem,

• manažeři jsou považováni za klíčové komunikátory a informace jsou

s nimi sdíleny v předstihu,

• organizace zjišťují účinnost komunikačních praktik; plánovitě měří

změny výkonnosti a pracovního chování zaměstnanců, vhodnými způ-soby měření účinnosti komunikace jsou focus groups a dotazníková

šetření.

Globální komunikace

Vzhledem k probíhajícím globalizačním procesům je nutno řešit otázky

spjaté s komunikací mezi organizačními jednotkami v různých částech

světa. Na studii společnosti Watson Wyatt participovalo 335 organizací,

z toho 60 % operuje globálně. Mnoho organizací však zatím nemá uspo-kojivě vyřešenu globální interní komunikační strategii.

S rostoucí globalizací firem a s tím spjatým využíváním teleworkin-gu neboli práce na dálku s využitím ICT je třeba komunikaci pojímat

komplexněji. Významným faktorem úspěchu globální organizace je

vytvořit takové způsoby komunikace, které umožní všem manažerům

i zaměstnancům včetně teleworkerů sdílet otevřeně, včas a efektivně

všechny důležité informace. Málo organizací má vypracovanou glo-bální komunikační strategii a zatím není příliš obvyklé přizpůsobo-vat formy sdělení pro jednotlivé země s ohledem na jejich kulturu.

Společnosti často spoléhají na lokální manažery, že budou interpre-tovat a dále rozšiřovat sdělení, ale neposkytují jim dostatečný trénink

a podporu.

Jednou částí řešení této situace je zpracovat globální firemní komunikač-ní strategii. Druhou částí je vytvoření globální poradní skupiny, jejíž čle-nové vyjádří lokální potřeby organizačních jednotek, aby obsah zpráv byl

přizpůsoben kulturním charakteristikám jednotlivých zemí. Takto uzpů-sobené zprávy budou postoupeny lokálním managementům, a ti zajistí

předání směrem k zaměstnancům a jejich přijetí.

Firmy, které jsou efektivní z hlediska globální komunikace, častěji než

ostatní provádějí následující komunikační praktiky:

• organizace mají určené způsoby komunikace ve všech zemích,

• organizace mají dokumentovanou globální komunikační strategii

s pracovníky,• v organizaci pracuje poradenská skupina pro globální komunikaci,

v níž jsou zástupci všech oblastí, kde jsou lokalizovány závody,

• lokální manažeři v jednotlivých závodech jsou odpovědní za přizpůso-bení a předání zpráv z ústředí; v některých případech již závody do-stávají zprávy ve formě odpovídající jejich kulturním potřebám přímo

z ústředí,

• v organizaci je zajištěno sdílení nejlepších komunikačních praktik mezi

všemi jednotkami.

Většina firem dnes disponuje podnikovým portálem. Využívání elektro-nické komunikace se rychle rozšiřuje a nahrazuje klasické psané formy

sdělení. Obsah intranetu se stává významným faktorem komunikace.

Organizace postupně zavádějí užívání blogů a wikis k rychlému šíře-ní informací. Zavádění moderních způsobů komunikace však musí být

řízeným procesem, který je v souladu s firemní komunikační strategií.

Je velmi důležité zařadit elektronickou komunikaci do plánu komunikace

a vyhodnocovat její efektivitu.

Obr. 1 Význam efektivní komunikace pro finanční výsledek organizace

06/2007 Produktivita a inovácie

13

>>> UČIACI SA PODNIK

Složky efektivní komunikace a jejich vliv na Market premium

Studie společnosti Watson Wyatt z roku 2005/2006 potvrdila, že prová-dění určitých komunikačních aktivit přímo ovlivňuje výši ukazatele Mar-ket premium.

Abychom mohli lépe charakterizovat význam jednotlivých složek komuni-kace, znázorníme doporučenou hierarchii efektivní komunikace a složky komunikace na jednotlivých úrovních (obrázek 2). Je ale nutno předeslat, že nestačí, aby některá ze složek byla prováděna velmi efektivně, za-tímco jiné nikoliv. Celá hierarchie tvoří harmonický systém, který funguje pouze pokud fungují všechny jeho prvky – tedy složky komunikace.

V následujícím výčtu je uveden odhadovaný vliv jednotlivých složek efek-tivní komunikace na výši Market premium. Složky s nejvyšším vlivem jsou zvýrazněny tučně.

Úroveň komunikace / Složka komunikaceMíra vlivu

na Market premium

Behaviorální

Ovlivňování chování vedoucích pracovníků 3,8 %

Utváření pohledu zaměstnanců 2,1 %

Strategická

Facilitace změn 2,8 %

Zaměření na trvalé zlepšování 1,5 %

Propojení s podnikovou strategií 3,7 %

Základní

Vychází z formálních procesů 3,4 %

Využívá zpětnou vazbu od zaměstnanců 1,3 %

Zahrnuje celkové odměny 0,4 %

Využití technologií 0,4 %

Každá z jmenovaných složek dále obsahuje soubor dalších aktivit, které rovněž nedílně přispívají k úrovni efektivity komunikace.

Firemní komunikace - případová studie podniku Rodbec, Kanada

Následující případová studie komparuje výsledky studií společnost Wat-son Wyatt s konkrétním případem válcovny tyčí Rodbec v Kanadě.[1] Přes významné investice do kapitálového vybavení a školení zaměst-nanců se kanadská válcovna tyčí Rodbec trvale potýkala s nízkým pra-covním výkonem výrobních dělníků.

V letech 1997 – 2000 investoval kanadský Rodbec 15 mil. dolarů do nejno-vějších výrobních technologií, proškolil zaměstnance, a díky tomu se celko-vá roční produkce měděných tyčí zvýšila 1,5krát (o 53 %). Bohužel se ale nezlepšila efektivita výroby, definovaná jako poměr kvalitní produkce k cel-kově dosažitelné kapacitě výroby. Efektivita výroby v kanadském Rodbecu je dlouhodobě na úrovni okolo 74 %, na této úrovni byla před modernizací výroby i po ní. Podobné válcovny v USA dosahují efektivity výroby okolo 80 % a stejné úrovně dosahuje i závod Rodbecu ve Francii. Technologické vybavení závodů i schopnosti pracovníků byly zcela srovnatelné. Odlišovala se organizace práce mezi kanadským a francouzským závodem. Po za-vedení efektivnější organizace práce se efektivita výroby ve Francii zvýšila odhadem o 2 až 3 %. To znamená, že rozdíl dalších 4 až 5 % mezi efektivitou výroby v kanadském Rodbecu a ve francouzském Rodbecu, je způsoben pracovním chováním lidí. Pětiprocentní zvýšení efektivity výroby by pro ka-nadský Rodbec znamenalo zvýšení zisku o 1,5 mil. dolarů za rok.

Kanadský Rodbec zaměstnává 112 lidí. Ve válcovně pracují čtyři pracovní osádky. Každá pracovní osádka tři dny v týdnu odpracuje 12 hod směny, čtyři dny má volné. Obsazení pracovních pozic i směn je stálé, nedochází k rotaci mezi pracovními místy ani mezi noční a denní směnou. Osádka čítá 15 zaměstnanců, z toho jeden je na pozici vedoucího, dva jsou zá-stupci vedoucího a 13 je na pozici výrobních dělníků. V současnosti je v Rodbecu minimální požadované vzdělání středoškolské, ale mnozí stá-vající zaměstnanci ho nedosahují. Všichni vedoucí směn jsou poměrně mladí a mají vysokoškolské vzdělání, manažeři závodu mají rovněž vyso-koškolské vzdělání rozšířené postgraduálním studiem. Vedení závodu je tvořeno generálním ředitelem, ředitelem závodu a šesti členy správní rady. Ústřední vedení podniku sídlí v Evropě.

Z hlediska charakteru činnosti lze manažery a vedoucí směn i jejich zá-stupce označit za znalostní pracovníky. Do téže kategorie patří ale i vý-robní dělníci válcovny, kteří na základě praxe v závodě disponují řadou znalostí. Dokladem je potřeba nových vedoucích tyto znalosti získat, aby mohli vykonávat svou práci (podrobněji viz níže).

Průzkum příčin nízké produktivity práce v kanadském Rodbecu

Zbytečně nízký finanční výsledek organizace byl příčinou, proč se vede-ní závodu rozhodlo zjistit možné příčiny nízké efektivity výroby. Průzkum byl proveden jednak jako dotazníkové šetření a jednak cestou přímých rozhovorů s pracovníky. V rámci průzkumu byla změřena pracovní spoko-jenost zaměstnanců. Pracovní spokojenost byla definována jako subjektiv-ní pocit pracovníka z jeho zaměstnání. Následně byl stanoven index EVI (Employee Satisfaction Value Index) jako poměr mezi počtem pracovníků, kteří se ke své pracovní spokojenosti vyjádřili pozitivně (na pětibodové škále volili nejvyšší či druhou nejvyšší míru spokojnosti) a celkovým po-čtem dotazovaných pracovníků. Index EVI činil u výrobních dělníků 68% (u managementu 80 %).

Výsledky průzkumu

Pracovníci válcovny hodnotili vlastní výkonnost pozitivně, ale necítili se dostatečně motivovaní. Za demotivující prohlašovali zejména:• nezájem organizace o jejich návrhy kreativních přístupů k práci,• pocit, že jejich úsilí o dobré výsledky zůstává nepovšimnuto, natož pak

aby bylo odměněno,• skutečnost, že nikdy nedostávají hodnocení pracovního výkonu,• vůbec se jim nedostává jakéhokoliv povzbuzení pro další práci.

Zjištěné faktory pracovní nespokojenosti:• dojem, že v organizaci nemají zaměstnanci příležitost ke kariérnímu růs-

tu ani k profesnímu rozvoji,• organizace sice podporuje tréninkové a vzdělávací programy, ale nově

nabyté schopnosti zaměstnanců nejsou využívány ani odměňovány,• vykonávaná práce není výzvou, jelikož pracovníci při ní nevyužívají svůj

veškerý pracovní potenciál,• znalosti a schopnosti dělníků nejsou uplatněny a požaduje se od nich

pouze rutinní fyzický výkon práce a nikoliv nové myšlenky,• vedoucí pracovníci (vedoucí směn) jsou přijímáni z vnějších zdrojů, jsou

mladí a nezkušení, zatímco zkušení pracovníci z vnitřních zdrojů nedo-stanou příležitost k postupu na tyto pozice (HR manažer však upozornil, že organizace na tyto pozice vyžaduje vyšší vzdělání, než mají stávající dělníci),

• není zřejmá spojitost mezi výší odměny a pracovním výkonem,• dělníci vůbec nerozuměli plánu výkonnostních odměn (někteří si mysle-

li, že se odvíjejí od kvality práce, jiní, že závisí na objemu výroby, další, že se jedná o podíly na zisku a někteří je považovali za zcela náhodné a poukazovali jen na to, že výše jejich odměn stále klesá)

• zaměstnanci jsou na jedné straně vyzýváni k převzetí iniciativy a sa-mostatnému rozhodování, ve skutečnosti ale nejsou k těmto činnostem zplnomocněni,

• zaměstnanci se nemohou podílet na operativním rozhodování, nikdo se jich na jejich názor neptá, nic s nimi nekonzultuje; přitom jsou přesvěd-čeni, že chodu organizace rozumějí daleko lépe, než jejich nadřízení,

• vedoucí pracovníkům nevysvětlují důvody vedoucí k rozhodnutím,• komunikační schopnosti vedoucích pracovníků nejsou dobré,• vztahy s nadřízenými jsou vnímány jako obtížné, doprovázené mnoha

změnami,• v závodě neexistuje týmová spolupráce, každý se stará jen sám o sebe;

problémy s týmovou prací připustil i management závodu s tím, že je nutné ji neprodleně posílit.

Zjištěné faktory pracovní spokojenosti• dělníci byli přesvědčení, že jejich práce je pro organizaci velmi důležitá,• celková výše mzdy (vč. odměn) a pouze třídenní pracovní týden jsou

faktory, které nejvíce pozitivně ovlivňovaly míru pracovní spokojenosti výrobních dělníků, resp. byly důvodem jejich setrvání v organizaci,

• zaměstnanci v zásadě připustili, že jejich nadřízení odvádějí dobrou prá-ci a dělají dobrá rozhodnutí.

Obr. 2 Hierarchie efektivní komunikace

Produktivita a inovácie 06/2007

14

>>> UČIACI SA PODNIK

Komunikace a kooperace v kanadském Rodbecu

Dělníci i vedoucí pracovníci vyjádřili všeobecný souhlas s nutností sdí-let informace. HR manažer uvedl, že v závodě existuje problém s pře-dáváním informací od vrcholového managementu směrem k výrobním

dělníkům. Většina informací z nejvyššího vedení je nejprve sdělena HR

manažerovi, který je prostřednictvím vedoucích směn předává dělníkům.

HR manažer uvedl, že si je vědom, že produktivita dělníků může být zvý-šena, pokud se zlepší komunikace v závodě a pokud bude transparentní,

a k tomu je třeba provést odpovídající školení.

Dělníci popisovali sdílení informací jako zdola – nahoru: zkušení dělníci

předají své znalosti nezkušeným vedoucím směn, ale opačný proces ne-existuje. Skutečná komunikace podle jejich mínění v závodě neexistuje.

Ačkoliv noví vedoucí byli vnímáni jako osoby, které se zmocnily míst,

která měli správně obsadit schopní a zkušení pracovníci, kteří byli ovšem

v případě příležitosti postupu na vyšší pozici obcházeni, a dělníci se na-víc domnívali, že těmto mladým vedoucím nezáleží na trvalém rozvo-ji a úspěchu závodu, jelikož budou budovat další kariéru a závod brzy

opustí, zkušení dělníci těmto mladým nezkušeným vedoucím předávali

své znalosti, aby byl závod úspěšný. Bohužel, když vedoucí získají do-statek znalostí, aby byli na dalších znalostech dělníků nezávislí, proces

předávání znalostí skončí.

HR manažer komentoval situaci kolem sdílení znalostí ve smyslu: dělníci

přeceňují význam své práce pro organizaci. Myslí si, že společnost je

úspěšná díky jejich pilné práci, ovšem ve skutečnosti je hospodářský

výsledek hlavně odrazem aktuální situace na trhu.

Další problém ve vztahu ke komunikaci byl spjat s pracovními směna-mi. Vedení závodu se osobně setkávalo s vedoucími denních směn, ale

komunikace s vedoucími nočních směn probíhala buď telefonicky nebo

e-mailem. Ačkoliv společnost využívá pro komunikaci mnoho způsobů

(zápisy, sdělení, newslettery, setkávání managementu se zástupci od-borů apod.), v závodě je zřejmý nedostatek osobní komunikace (face to

face) mezi managementem, vedoucími směn a dělníky.

Jak management, tak dělníci uváděli, že mezi nimi nedochází k dobré

spolupráci. Dělníci měli pocit, že se k nim vedení nechová otevřeně a že

závod ke svým zaměstnancům ve skutečnosti nechová respekt. Mezi

jednotlivými organizačními stupni nepanuje vzájemná důvěra. Dělníci se

domnívali, že management procesy řádně neplánuje a mnohdy pouze

improvizuje. Měli pocit, že na úrovni managementu nikdo není za nic

odpovědný, a pokud je třeba něco řešit, odvolávají se manažeři jeden

na druhého.

Dělníci si přesto mysleli, že závod se snaží uspět na trhu, zejména důra-zem na kvalitu produkce a zaměřením na uspokojení potřeb zákazníků.

V tomto se shodovali s managementem, a obě skupiny si rovněž myslely,

že je to správný a nutný přístup pro úspěch na trhu. Dělníci se ale záro-veň obávali, že závod není dostatečně proaktivní v odhadu budoucího

vývoje, možných problémů a přípravy řešení a strategií. Kanadský závod

považovali za „opožděný“ ve srovnání s francouzským. HR manažer byl

přesvědčen, že dělníci jsou šťastní, že mohou pracovat pro Rodbec, je-likož je s nimi po všech stránkách velmi dobře zacházeno, a společnost

Rodbec lze označit jako orientovanou na lidi.

Porovnání situace v Rodbecu s výstupy studie Watson Wyatt

Z popisu situace je zřejmé, že komunikace v Rodbecu není efektivní.

Z osmi charakteristik, které naplňuje efektivně komunikující organizace

(viz výše) jsou částečně naplněny dvě – zaměstnanci válcovny chápou

činnost organizace a chovají se (resp. si uvědomují, že by bylo dobré se

chovat) dle potřeb zákazníků. Ani to však není výsledkem procesu komu-nikace, ale zkušeností a vnímání samotných pracovníků. Při pohledu na obrázek 1 vidíme, že proces vedoucí ke zvýšení výkonnosti organizace v Rodbecu selhává na samém počátku. Za alarmující musíme označit přesvědčení HR manažera o předpokládané spokojenosti zaměstnan-ců.

Doporučení k řešení situace

V závodě je třeba nastolit nejen systém efektivní komunikace, ale i vý-razně zlepšit systém řízení lidských zdrojů, a to koordinovaně, aby za-městnanci byli o změnách v řízení lidských zdrojů již řízeně informováni a byla od nich získávána zpětná vazba. V oblasti řízení lidských zdrojů doporučujeme následující postup: s pomocí externí agentury (zajištěna neutralita posuzování, eliminace diskusí o stanovených kritériích apod.) vypracovat aktuální popisy práce pro každou pracovní pozici a tomu od-povídající systém hodnocení pracovníků (pracovního výkonu). Systém hodnocení bude navazovat na nový systém odměňování, který bude rea-govat nejen na pracovní výkon každého jednotlivce, ale i pracovních sku-pin. Tak bude posílena týmová spolupráce. Rovněž budou odměňováni pracovníci, kteří budou zaškolovat nové dělníky nebo vedoucí směn. Pro

nové pracovníky bude připraven program orientace a adaptace. Vedoucí pracovníci budou proškoleni v oblastí řízení lidí a komunikace. Zpočátku dvakrát a později jednou ročně bude měřen index EVI, a podle výsledku budou stanoveny odměny pro vedoucí pracovníky. V systému odměňo-vání musí samozřejmě hrát významnou roli množství a kvalita odvedené práce. Paralelně bude prosazována podniková kultura zaměřená na spo-kojenost zákazníků a proaktivní přípravu na potencionální vývoj a změny, doceňující význam lidského kapitálu.

Jelikož společnost Rodbec je globální, centrální vedení v Evropě by mělo zajistit činnosti vedoucí k efektivitě globální komunikace (viz část Globál-ní komunikace). Důležitým varováním z Rodbecu je nezbytnost osobní

komunikace. Prokazuje se, že elektronická komunikace je efektivní, po-kud je doplňována i o osobní kontakt mezi klíčovými spolupracovníky. Vedení závodu v Kanadě pak, vzhledem k tomu, že systém komunikace prakticky není zaveden, může začít zavádět praktiky, které se již osvěd-čily v jiných organizacích (viz část Výstupy studie). Na základě zjištění

společnosti Watson Wyatt lze oprávněně předpokládat, že v kanadském Rodbecu vzroste spokojenost a angažovanost pracovníků, což se odrazí v efektivitě jejich práce a ve finančním výsledku celé organizace.

Závěr

Bylo prokázáno, že efektivní komunikace je klíčovým faktorem finanč-ního výsledku organizace. Návratnost investic je nejvyšší v případě, že organizace zapojují manažery a vedoucí pracovníky do komunikačního procesu, pokud propojují komunikační procesy s podnikovou strategií a mají zpracovanou strategii komunikace a způsoby měření efektivity komunikace.

Organizace sice stále více doceňují význam interní komunikace se za-městnanci, ale stále mají prostor pro zlepšování komunikačních praktik. Z oblastí, kterým je třeba věnovat zvláštní pozornost, lze doporučit ze-jména dvě (což platí i pro kanadský Rodbec).• Zpracovat komunikační strategii jako podnikový dokument; tato stra-

tegie musí být propojena s cíli organizace a musí být zajištěna její proveditelnost a měřitelnost výsledků. Bez zpracované komunikační strategie organizacím hrozí reaktivní způsob komunikace o věcech, které se již udály.

• Využívat komunikaci pro povzbuzení angažovanosti zaměstnanců v aktivitách organizace; pokud organizace usiluje o zlepšení výkonu, musí své zaměstnance informovat a školit o probíhajících procesech. Zaměstnanci musí naopak dostat příležitost vyjádřit svůj názor k při-pravovaným řešením a rozhodnutím. Míra angažovanosti zaměstnan-ců zásadně ovlivňuje finanční výkon organizace. Organizace musí vytvořit dvousměrné komunikační kanály mezi pracovníky a manage-mentem, a to včetně zcela formálních programů jako jsou ohniskové rozhovory se zaměstnanci (focus groups), dále různých forem dotazo-vání apod. Vhodné je rovněž užívání moderních technologií (intrane-tové diskuse, e-maily apod.) a nezbytná jsou také osobní setkávání, která podporují včasnost předávání informací, rozvíjejí kulturu sdílení informací a výrazně přispívají k identifikaci pracovníků s organizací.

Konkrétní příklad kanadského Rodbecu prokázal, že i na pozicích označo-vaných jako dělnické, kde pracovníci nedosahují vyššího formálního vzdě-lání, musí disponovat specifickými znalostmi, bez nichž je kvalitní výkon práce nezbytný. Vedení se tedy nesmí dopustit té zásadní chyby, že se ta-kové zaměstnance snaží řídit pouze systémem příkazů a kontrol. Naopak musí být nastolována pracovní participace, tedy regulovaná změna vztahů v organizaci, spočívající v omezení manažerské moci a autority ve pro-spěch kooperace napříč organizační hierarchií. Výsledkem je dosažení a posilování zaměstnanecké angažovanosti. Toho je dosaženo systémem efektivní komunikace. Komunikace je důležitou strategickou činností, kte-rá ovlivňuje finanční výsledek, protože působí přímo na myšlení a chování pracovníků na všech hierarchických úrovních organizace.

Použité zdroje

[1] Appelbaum, Steven H. at al.: A Case Study Analysis of the Impact of Satisfaction and Organizational Citizenship on Productivity. Manage-ment Research News, 2005, 28, 5, pp. 1 – 26.

[2] Connecting Organizational Communication to Financial Performan-ce - 2003/2004 Communication ROI Study™. Studie společnosti Watson Wyatt. Dostupné na www. watsonwyatt.com /research/

[3] Effective Communication: A leading Indicator of Financial Performan-ce - 2005/2006 Communication ROI StudyTM. Studie společnosti Watson Wyatt. Dostupné na www. watsonwyatt.com /research/

Ing. Jaroslava Kubátová, PhD.

Univerzita Palackého v Olomouci, Filozofická fakulta, Katedra aplikované ekonomie, Česká republikajaroslava.kubatova@upol.cz

06/2007 Produktivita a inovácie

15

>>> ZAUJÍMAVOSTI A PROJEKTY

PODĽA ZISTENÍ PRICEWATERHOUSECOOPERS SA ZA POSLED-

NÉ DVA ROKY STALO OBEŤOU HOSPODÁRSKEJ KRIMINALITY 32% SLOVENSKÝCH FIRIEM

V tohtoročnom celosvetovom prieskume PwC, ktorý sa týkal hospodárs-kej kriminality (PricewaterhouseCoopers‘ Global Economic Crime Survey 2007), 32% slovenských firiem uviedlo, že sa za posledné dva roky stalo

obeťou nejakej formy ekonomickej trestnej činnosti. Hoci sú spoločnosti presvedčené, že ich kontrolné mechanizmy fungujú bezchybne a nema-jú slabé miesta, 67% všetkých prípadov bolo identifikovaných len čírou náhodou alebo vďaka internému echu cez mechanizmus nahlasovania podozrení na nekalé praktiky („whistle blowing“ systém).

Tento každé dva roky sa opakujúci prieskum PwC medzi 5 400 spoloč-nosťami na celom svete (vrátane 78 popredných slovenských firiem), predstavujúci najkomplexnejšiu štúdiu svojho druhu, bol realizovaný v spolupráci s nemeckou Univerzitou Martina Luthera v Halle-Witten-bergu. Zameral sa na skúmanie rôznych foriem hospodárskej kriminality v spoločnostiach, počnúc spreneverou majetku, cez účtovné podvody, podplácanie a korupciu, pranie špinavých peňazí až po porušovanie práv duševného vlastníctva a iné typy podvodov.

Spoločnosti sú presvedčené, že ich kontrolné systémy nemajú slabiny a fungujú veľmi spoľahlivo – priemerné hodnotenie ich kvality je vyššie než celosvetový priemer či priemer v Českej republike. Na druhej strane iba 18% všetkých prípadov bolo odhalených vďaka kontrolným mecha-nizmom.

„Je možné, že viacero rafinovanejších podvodov ešte nebolo odhalených. Hoci spoločnosti majú nainštalované rozličné kontrolné mechanizmy, zdá sa, že nie sú veľmi účinné. Vyzerá to tak, že väčšinu podvodných konaní, ktoré uviedli slovenské firmy, tvorí sprenevera majetku v malom rozsahu, ktorého sa dopúšťajú väčšinou dočasné pracovné sily. V tomto ohľade sa Slovensko odlišuje nielen od celosvetového priemeru, ale aj od výsled-kov, ktoré dosiahla susedná Česká republika. Podobný obraz sme tam mohli vidieť pred štyrmi rokmi. Odvtedy sa počet odhalených prípadov v Českej republike viac než zdvojnásobil a znásobili sa aj priemerné pri-ame finančné straty. To je obzvlášť alarmujúce, pretože iba 5% sloven-ských firiem pripúšťa, že by sa v nasledujúcich dvoch rokoch mohlo stať obeťami hospodárskej kriminality,“ hovorí Jan Vylita, riaditeľ oddelenia Vyšetrovacích a forenzných služieb v PwC Slovensko.

Každý podvod si vyžaduje tri základné predpoklady: motív, schopnosť zdôvodniť porušenie zákona a príležitosť. Medzi citované dôvody uvád-zané ako vysvetlenie, prečo sa jednotlivci dopustili podvodu, patria z 50% finančné pohnútky (napr. chamtivosť) a nákladný životný štýl (36%).

Páchatelia musia mať taktiež schopnosť zdôvodniť si svoje správanie. V 38% odhalených prípadov vychádzalo, že slovenskí podvodníci mali nízky prah odolaniu pokušenia a v 33% podvodov si neuvedomovali, že konajú protiprávne.

Príležitosť na páchanie ekonomickej trestnej činnosti vzniká v dôsled-ku slabého kontrolného prostredia, no čo je azda ešte dôležitejšie, aj existujúcej firemnej kultúry, ktorá v zamestnancoch nepodporuje lojál-nosť ani dodržiavanie etických princípov a zákonov. Na Slovensku 44% firiem uviedlo ako pohnútku pre spáchanie podvodu nedostatočné vn-útorné kontroly, no takmer dve tretiny respondentov zdôraznili problé-my ohľadom firemnej kultúry: nedostatočná lojalita k zamestnávateľovi (55%) a nejasný etický kódex firmy (35%). Otázky firemnej kultúry hrajú prekvapujúco oveľa väčšiu úlohu, ako by zodpovedalo celosvetovému priemeru. „Význam transparentnej a etickej firemnej kultúry ešte vzrastie, keď si

všimneme spôsob, ako dochádza k odhaleniu podvodov,“ vysvetľu-je Jan Vylita. „Najúčinnejším kontrolným nástrojom je interný audit, ktorý pomohol zistiť hospodárske trestné činy v 11% prípadov, no až

30% podvodov bolo odhalených vďaka zriadenej linke na nahlasova-nie podozrení na nekalé praktiky. Ukazuje nám to, ako veľmi je pre firmy dôležitá transparentná firemná kultúra a správny prístup zamest-nancov – ich uvedomelosť, zodpovednosť a pripravenosť rozpoznať a upozorniť na nevhodné správanie.“

„Hospodárska kriminalita sa jednoducho nedá úplne zlikvidovať. Je to ako boj s mýtickou hydrou – odstránením živnej pôdy pre jeden druh podvodov sa len vytvorí príležitosť pre vzostup iného typu,“ vraví Steven Skalak, Vedúci Globálnych vyšetrovacích a forenzných služieb v PwC. „Samotné kontrolné mechanizmy nepostačujú. Riešením je vytvorenie firemnej kultúry, ktorá podporuje snahy o kontrolu a nahla-sovanie podozrení na nekalé praktiky s jasne stanovenými etickými pravidlami, buduje pocit vernosti voči organizácii, chráni zamestnan-cov usilujúcich sa robiť správne veci, a zavádza jasné sankcie voči tým, ktorí sa dopustia podvodu bez ohľadu na to, akú pozíciu vo firme zastávajú.“

Súhrn najdôležitejších celosvetových zistení

• Takmer 43% spoločností sa za posledné dva roky stalo obeťou ekono-mickej trestnej činnosti.

• Za toto obdobie vzrástla priemerná priama finančná strata firiem z 1,7 mil. USD na 2,4 mil. USD.

• Spoločnosti ďalej uviedli, že utrpeli aj značné „vedľajšie škody“: z tých firiem, ktoré u seba nejakú formu ekonomickej trestnej činnosti odhalili, vyše 80% uviedlo, že podvody poškodili ich značku, ovplyvnili morálku zamestnancov, pošramotili ich vzťahy s inými spoločnosťami a zvýšili náklady na styk s regulačnými orgánmi; 69% priznalo, že podvody ne-gatívnym spôsobom ovplyvnili cenu ich akcií.

• Nijaký sektor nie je imúnny voči podvodom. Najčastejšie k ním do-chádzalo v sektore poisťovníctva a maloobchodu, kde sa s nimi stretlo 57% spoločností, za ktorými nasledoval štátny a verejný sektor s 54%, sektor finančných služieb so 46% a automobilový sektor so 44%.

• Najbežnejším typom podvodného konania bola sprenevera majetku - uviedlo ju 30% z tých spoločností, ktoré sa stretli s hospodárskou kriminalitou. Početnosť prípadov účtovných podvodov sa v porovnaní s rokom 2003 strojnásobila a vyskočila na 12%. Korupcia a úplatkár-stvo boli uvádzané v 13% prípadov. Porušenie práv duševného vlast-níctva stúplo približne o tretinu (15%).

• Medzi osobné dôvody uvádzané ako vysvetlenie, prečo sa jednotliví páchatelia dopustili podvodu, patria finančné pohnútky (57%), náklad-ný životný štýl (36%) a nespokojnosť s kariérou (12%). Medzi dôvodmi na strane firmy, ktoré podvodné konanie umožnili, asi tretina respon-dentov uvádzala slabé kontrolné mechanizmy, 34% respondentov zasa nízku úroveň lojalite voči firme, 17% relatívnu anonymitu, 14% nejasné etické princípy spoločnosti a 44% vystavenie pokušeniu.

• V 43% prípadov bol podvod odhalený vďaka systému „whistle blowing“ alebo vďaka iným upozorneniam. Najefektívnejšie kontrolné opatrenie – interný audit – bolo prvotnou metódou odhalenia ekonomickej trest-nej činnosti v 19% uvedených prípadov.

• Spoločnosti, ktoré prešli aspoň jednou významnou štrukturálnou zme-nou – napr. v dôsledku fúzie, akvizície, reorganizácie či znižovania sta-vov – uvádzali vyšší počet podvodov. Okolnosti nasledujúce po akvizí-cii alebo vytvorení nového podniku, akými sú napr. spájanie procesov a informačných systémov, personálne zmeny alebo zmena úloh a zod-povedností pracovníkov, interakcia s novými zákazníkmi a dodávateľ-mi, styk s novými kultúrnymi zvyklosťami, ak podnik pôsobí v cudzej krajine – to všetko vytvára živnú pôdu, na ktorej sa podvodom náram-ne dobre darí.

MK

BOJ

PROTI PODVODOM

Produktivita a inovácie 06/2007

16

>>> MODERNÝ PODNIK

Ciele, na báze súčasných motívov automatizácie, možno zjednodušene uviesť ako zvýšenie efektívnosti a produktivity výrobných, ale aj nevýrob-ných procesov, zvýšenie pružnosti reakcie na zmeny požiadaviek trhu, stabilizácia kvality procesu a humanizácia výrobných postupov.

Pri automatizácii výrobných procesov sa hlavné aktivity klasickej obsluhy prenášajú na stroje, ich technickú obsluhu a analyticko-riadiacu činnosť, čo vedie k humanizácii práce, ale aj k zvýšeniu nárokov na odbornú a kvalifikačnú úroveň pracovníkov zabezpečujúcich automatizovanú vý-robu. Rozvoj automatizácie a robotizácie zasahuje viacero odborných oblastí zúčastnených na prevádzke automatizovaných systémov, vznika-jú nové úlohy pre špecialistov z rôznych profesií, ktoré si vyžadujú tvo-rivú dynamickú prácu. Automatizáciu je potrebné chápať ako komplexnú činnosť ovplyvňujúcu nielen prevádzkovú sféru, ale aj inováciu všetkých prostriedkov vstupujúcich do automatizovaných výrobných a prevádzko-vých systémov.

Pre robotiku je v súčasnosti na Slovensku skvelý čas. Praje jej rastúca ekonomika, prekvitá obchod a vďaka tomu je tu veľký potenciál pre nové robotické inštalácie. Prichádza sem vo veľkej miere zahraničný kapitál vyžadujúci kvalitu, kto-rá sa často nedá dosiahnuť ináč, iba prostredníctvom robotických apli-kácií.

Slovenské firmy mali ešte donedávna veľmi skreslenú predstavu o robo-toch. Boli dva extrémy. Jedni si mysleli, že roboty sú veľmi drahé a dovo-liť si ich môžu len mamutie spoločnosti typu Volkswagen alebo Peugeot. Druhí zase nadobudli dojem, že robot je univerzálny pomocník, ktorý urobí všetko, od upratovania až po servírovanie kávy.

Rozmach robotiky nastal po príchode automobilových investorov a ich subdodávateľov. Postupne sa roboty dostávajú aj do oveľa menších spoločností, predovšetkým preto, že si nepretržite udržujú konštantnú úroveň kvality svojej činnosti. V súčasnosti sa stretávame so zaujíma-vým fenoménom. Slovenskej ekonomike sa darí a cítiť to aj na množstve zákaziek menších spoločností, ktoré by radi zvýšili svoju produkciu, ale-bo majú nedostatok pracovných síl. Vytvára sa tak celkom prirodzene priestor pre nasadenie robotov. V dnešnej dobe už slovenské firmy pre-konali predsudky a silným argumentom je markantné zvýšenie celkovej produkcie.

Po rokoch, keď bol najväčší záujem o roboty s kĺbovými rukami, sa podľa niektorých odborníkov začína opäť zvyšovať záujem o roboty s kartéz-skou architektúrou, a to najmä pre vyššiu užitočnú nosnosť, nižšie obsta-rávacie náklady a jednoduchšie programovanie.

V roku 2006 zaznamenal svetový trh v predaji robotov so 112 200 kusmi pokles o 11% oproti roku 2005. Počet robotov v prevádzke zaznamenal nárast o 3% na 951 000 kusov oproti roku 2005. Vývoj na trhu s priemy-

selnými robotmi môžeme sledovať na grafe č.1. Po rozsiahlych inves-tíciách v roku 2005 v Ázií ale aj Amerike, došlo v roku 2006 k poklesu dopytu po priemyselných robotoch. Jedine Európa zaznamenala v roku 2006 nárast v nákupe robotov oproti predchádzajúcemu roku. Dodáv-ka pre automobilový priemysel v Európe zabezpečila navýšenie nákupu v roku 2006 o 17%. Veľký nárast inštalácie robotov v Európe zazna-menal aj elektrotechnický priemysel. Nákup robotov v potravinárskom, kovospracujúcom a chemickom priemysle zaznamenal v celosvetovom meradle nárast, ako vidno na grafe č.2.

Zaujímavé je sledovať vývoj v Indii, kde sa počet priemyselných robotov každoročne takmer zdvojnásobuje. Hoci sa jedná o malý počet kusov, percentuálny nárast naznačuje dynamiku vývoja na indickom trhu.

Riešenia s využitím automatizácie výroby

V dnešnej dobe si treba uvedomiť, že komparatívna výhoda lacnej pra-covnej sily bude postupne prekonaná a potreba udržať si investora ako aj vedieť ponúknuť niečo navyše pre získanie zahraničných investícií si vyžaduje zabezpečiť konkurencieschopnosť pracovnej sily ako aj sloven-skej ekonomiky.

Trvalá konkurenčná schopnosť je závislá od trvalého rastu produktivity. Pre dosiahnutie takéhoto nezvratného stavu je potrebné, aby podniky,

ROBOTY

VERZUS

PRACOVNÁ SILA

> Ing. Martina Klacková

The aims, based on present ideas of automation, is possible to simplify as a increasing of efficiency and productivity of produc-

tion, even non production processes, increasing of reaction fle-

xibility on market request changes, quality process stabilization and humanization of production methods. There is a great time for robotics in Slovakia at this time. An incre-

asing economics is good for it, market is prospering and thanks to this there is a big potential for new robotic installation.

Abstract

> prof. Ing. Branislav Mičieta, PhD.

Obr. 1 Odhadovaný ročný nákup priemyselných robotov v Ázií/Austrálií, Európe a Amerike

Obr. 2 Ročný prírastok priemyselných robotov celosvetovo v hlavných odvetviach priemyslu v rokoch 2005 a 2006

06/2007 Produktivita a inovácie

17

>>> MODERNÝ PODNIK

regióny a štáty vytvárali podmienky pre uplatňovanie všetkých dobrých

skúsenosti rozvoja znalostnej ekonomiky. Inovácie, ako praktické uplat-ňovanie znalostí v ekonomike, sú hybnou silou tohto procesu. Inovač-né procesy by mali súvisieť s rastom ľudského a sociálneho kapitálu, so sociálnou súdržnosťou a s celoživotným vzdelávaním ako súčasťou znalostnej ekonomiky.

Tab. 1 Očakávaný rast nákladov práce 2004/2009 %

Očakávaný rast nákladov práce 2004/2009 %

Nemecko 10%

Euro oblasť 14%

Chorvátsko 47%

Maďarsko 34%

Česko 34%

Poľsko 28%

Slovensko 37%

Rumunsko 47%

Zdroj: EIU, CE Research LLP, Roland Berger Analysis

Zostavme Bostonskú maticu, kde uvažujeme lacnú, drahú pracovnú silu, automatizovanú a neautomatizovanú výrobu. Získame tak štyri kvadranty.

lacná pracovná sila

drahá pracovná sila

automatizovaná výroba(investície do automatizácie)

B D

neautomatizovaná výroba A C

Kvadrant A. Neautomatizovaná výroba s lacnou pracovnou silou pred-stavuje prípad jednoduchej, málo produktívnej výroby.

Kvadrant B. Lacná pracovná sila v kombinácií s automatizovanou výro-bou umožňuje zvládnuť aj náročnú výrobu, v ktorej ľudia vykonávajú len jednoduché pomocné práce. Využíva sa v prípade veľkosériovej a hro-madnej výroby, kedy nie je potrebné príliš meniť výrobný program. Ak je automatizácia riešená prostredníctvom spoľahlivých automatizačných prostriedkov, je potrebné mať len niekoľko kvalifikovaných údržbárov k zabezpečeniu spoľahlivej výroby.

Kvadrant C. Tento kvadrant predstavuje prípad remeselnej, ručnej a ku-sovej výroby.

Kvadrant D. Jedná sa o variantu, kedy automatizovaná výroba využíva programovo riadené systémy, ktoré sú ovládané kvalifikovanými pra-covníkmi. V tomto prípade je možné docieliť vysokú produktivitu výroby s vysokou kvalitou, ktorá najlepšie zodpovedá požiadavkám súčasného globálneho trhu.

Ak chceme poskytovať investorom riešenia výrobných systémov , ktoré spadajú do kvadrantu D, znamená to zamerať sa na nasledujúce sku-točnosti.

• Kvalifikovaná pracovná sila. Technická vzdelanosť na Slovensku je vysoká a Žilinská univerzita je známa nielen svojimi pedagogickými výsledkami, ale aj svojím úzkym prepojením na priemyselné pro-stredie a to vďaka spolupráci s s inštitúciami ako Slovenské centrum produktivity, Ústav konkurencieschopnosti a inovácií, Stredoeurópsky technologický inštitút.

• Vychovať dostatok vlastných odborníkov v oblasti automatizácie.• Vychovať dostatok konštruktérov, ktorí budú schopní navrhovať výrob-

ky v súlade s technológiou výroby a vedia pracovať s HighTech tech-nológiami.

• Umožniť vybudovanie infraštruktúry podporujúcej automatizáciu výroby. • Zabezpečiť kvalifikovanú pracovnú silu pre náročnú výrobu a túto kva-

lifikovanú pracovnú silu vychovávať a prezentovať.

Často je príčinou neúspechu podnikateľského zámeru absencia systé-mového prístupu. Globalizácia výroby však systémový prístup vyžaduje

Prednosti súčasných priemyselných robotov:• priaznivý pomer cena/výkon,• priaznivý pomer manipulačná zóna/zastavaný priestor,• nízke prevádzkové náklady,• vysoká spoľahlivosť,• okamžitá inštalovateľnosť,• multifunkčnosť,• využitie virtuálnej reality pre off-line programovanie,• vysoká manipulačná schopnosť(obsluha strojov, montáž, práca s člo-

veku nebezpečným materiálom,...),• automatické vykonávanie činností podľa meniteľného programu (au-

tonómnosť),• univerzálnosť (viacúčelovosť),• schopnosť ,,vnímať“ pracovné prostredie (snímacie systémy),• schopnosť prispôsobiť sa zmeneným podmienkam pracovného pro-

stredia i samotného robotického zariadenia (adaptivita),• schopnosť ,,inteligentného“ rozhodovania (kognitívne a konatívne ro-

boty)• schopnosť pohybovať sa v pracovnom prostredí (mobilita),• integrovanosť do jedného objektu.

Literatúra

[1] GREGOR,M.-MEDVECKÝ,Š.-MIČIETA,B.-MATUSZEK,J.-HRČE-KOVÁ,A.: Digitálny podnik. SLCP Žilina, 2006. ISBN 80-969391-5-7. 148 s.

[2 ] Viac roboty pre roboty, AT&P journal 2/2007, ISSN 1335-2237.[3] GRZNÁR, P.– KLACKOVÁ, M.- MIČIETA, B.: Montáž s využitím

virtuálnej reality. In: Inzinieria Produkcji 2006. Bialsko-Biala, Poľsko, ATH 2006, str.89-94, ISSN 1644-0315.

[4] DULINA, Ľ. – SLAMKOVÁ, E.: Optimalizácia montážnych procesov s využitím PMT systémov, Produktivita a Inovácie, 2, 2007, s. 13. ISSN 1335-5961

Ing. Martina Klacková

Slovenské centrum produktivityUniverzitná 8215/1, 010 08 Žilinaklackova@slcp.sk

prof. Ing. Branislav Mičieta. PhD.

Žilinská univerzita v Žiline, Ústav konkurencieschopnosti a inováciíUniverzitná 8215/1, 010 26 Žilinabranislav.micieta@fstroj.uniza.sk

Obr. 3 Počet inštalovaných robotov v danom roku/ Počet robotov v prevádzke v danom roku. Predpoveď do roku 2010.

Obr. 4 Synchronizované zváranie

Produktivita a inovácie 06/2007

18

>>> ZAUJÍMAVOSTI A PROJEKTY

viť cestu k odboru, ktorý ich zaujíma a nepredať sa pod cenu,“ hovorí Stanka. „Ale nie je naším cieľom ťahať ľudí von. Chceme podporovať aj tých, ktorí by sa na Slovensko vrátili, ale nevedia nájsť dosť zaujímavú pracovnú príležitosť.“

Aký životopis by zabodoval v Ománe?S portálom spolupracujú odborníci - personalisti z rôznych krajín sveta. „Vždy sa snažím, aby som mala v príslušnom regióne odborníka a aby to bol Slovák, na ktorého sa viem spoľahnúť,“ vysvetľuje Stanka.

Mať odborníka znalého miestnych pomerov je nutné - kultúrne rozdiely sú aj v písaní životopisov, aj vo vedení prijímacích konaní oveľa väč-šie, ako by človek očakával – o tom sa presvedčila Stanka Švecová na vlastnej koži, keď robila v Indii nábor IT špecialistov pre nemeckú firmu.

„V Anglicku alebo Amerike sú zameraní na výsledky a výkon, v Ázii je dôle-žitejší osobnostný profil, pôvod, rodinné zázemie,“ vysvetľuje Stanka.

Zdroj: Refresher publications a Infoservis.insite.cz

Vyššie vzdelanie prínosom aj pre ľudí s nižším

Ľudia s vyšším vzdelaním sú prínosom aj pre tých, ktorí vzdelávanie ukončia skôr. Samozrejme, že v prvom rade zvyšujú vlastné šance na uplatnenie sa na trhu práce, ale rozšírenie vysokoškolského vzdelania neohrozuje pracovné šance ani pre menej kvalifikovaných ľudí. Tvrdí to najnovšia výročná Správa OECD o vzdelávaní.

Vo všetkých porovnateľný krajinách zarábajú absolventi univerzít viac peňazí a zamestnanie si nájdu ľahšie, než ostatní. Napriek tomu sa však ukazuje, že neplatí nepriama úmera: čím viac lepšie kvalifikovaných ľudí na trhu práce, tým menej šancí pre ľudí s nižšou kvalifikáciou. Aj toto zistenie obsahuje tradičná publikácia Education at Glance, ktorú Orga-nizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj OECD vydáva každý rok. Výročná správa obsahuje zaujímavé porovnávania medzi jednotlivými krajinami a zároveň aj užitočné informácie a odporúčania pre vlády v ob-lasti vzdelávacej politiky.

Najviac vysokoškolsky vzdelaných – až 40% zo všetkých mladých oby-vateľov – majú v Austrálii, Dánsku, Fínsku, na Islande, v Holandsku, na Novom Zélande, v Nórsku a Poľsku. Podľa OECD to súvisí aj s dĺžkou vysokoškolského vzdelávania. V týchto krajinách je najkratšie, naopak v Nemecku a Rakúsku, kde trvá najdlhšie, je vysokoškolsky vzdelaných len 20% mladých ľudí.

Dôležitým faktom je, že rast počtu ľudí s univerzitným vzdelaním preu-

kázateľne neškodí uplatneniu sa ľudí s nízkym na trhu práce. Napríklad medzi rokmi 1995 a 2004 zaznamenali Francúzsko Írsko a Južná Kórea najrýchlejší rast počtu vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov, ale zá-roveň poklesla, alebo len okrajovo narástla nezamestnanosť ľudí s níz-kou kvalifikáciou. Naopak Nemecko Česko a Slovensko nezazname-nalo v tom istom období žiadny nárast pomeru univerzitne vzdelaných, ale nezamestnanosť málo kvalifikovaných v týchto krajinách narástla výrazne.

Ukazuje sa však, že investície do vyššieho počtu vysokoškolsky vzde-laných nie sú vždy efektívne. Celkovo vzrástli tieto výdavky v krajinách OECD o 40%, ale podľa analytikov priniesol tento nárast taký efekt, na aký stačil nárast výdavkov vo výške asi 20%.

Zdroj: OECD: webstránka (EN)

Počas dovolenky oddychujte

Ste vyčerpaní a myslíte si, že by vám pomohla dlhšia dovolenka. Dôleži-tejšie ako dĺžka dovolenky je však to, o akú dovolenku pôjde. Vo svojom výskume to dokazuje psychológ Dov Eden z Fakulty manažmentu uni-verzity v Tel Avive. Kľúčom k úspešnej dovolenke je úplne odložiť prá-cu. „Kontrolovanie e-mailov pri bazéne, to nie je dovolenka,“ vysvetľuje Eden. „Ľudia, ktorí to robia, sú pripútaní k elektronickým okovám.“

Profesor Eden študoval vplyv dovolenky na odbúranie chronického stre-su zo zamestnania desať rokov. Dospel k jasnému uzáveru, že moderné komunikačne zariadenie stojí v ceste skutočnému obnoveniu vyčerpa-ných psychických síl.

Manažérom radí, aby trvali na tom, aby ich zamestnanci počas dovolen-ky nechali služobné mobily v práci a nepripájali sa k mailu. Výhodnejšia ako jedna dlhá dovolenka je niekoľko kratších ročne.

Zdroj: Science Daily a Infoservis.insite.cz

HRW kritizovala krajiny Perzského zálivu za Aziatky

ABÚ ZABÍ. Vlády Spojených arabských emirátov, Saudskej Arábie, Kuvaj-tu a Libanonu nechránia účinne cudzinky, ktoré do týchto blízkovýchod-ných krajín prichádzajú pracovať z Ázie ako pomocnice v domácnosti. Zamestnávatelia ženám bežne zabavujú cestovné doklady a obmedzujú ich pohyb. Uvádza to nová správa organizácie na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW).

Správa sa týka najmä podmienok srilanských žien. V cudzine ich pracuje asi 660 000, z toho 90 percent v krajinách Perzského zálivu. Podľa HRW zamestnávateľom prechádzajú bez trestu najrôznejšie formy zneužíva-nia - slúžky vraj pracujú bežne 16 až 21 hodín denne za mzdu tri až šesť korún za hodinu. Mnohým zamestnávatelia nedávajú dosť jedla a fyzicky i slovne ich zneužívajú.

Zdroj: ČTK

Slováci v zahraničí

Sú vzdelaní, ale robia „vonku“ čašníkov, kuchárov, zberačov alebo re-cepčné. Prácu nižšej kvalifikácie, ako je ich odbornosť. Prečo?

Niektorí majú dobrodružnú krv, iných presvedčil ísť pracovať za hranice optimistický opis kamarátov, ďalších zas vylákala vidina lepších peňazí, ako by dostali vo svojom odbore doma.

Slovenský vysokoškolák je dobrý čašníkMnoho vysokoškolsky vzdelaných ľudí zo Slovenska robí v zahraničí prá-cu, akú by doma nevzali. Zamestnávatelia sú s nimi spokojní. „Prečo by neboli - sú šikovní, pracovití, kultivovaní, vedia jazyk,“ vyratúva ironicky Stanka Švecová, jedna zo zakladateliek poradenského portálu Kariéra za hranicami. „Ale prečo by mali Slováci robiť v zahraničí prácu pod úrov-ňou svojho vzdelania?“

V pasci provizóriaFakt je, že takto začínajú v zahraničí mnohí - chcú si zarobiť alebo v lep-šom prípade pocvičiť jazyk. „Nedostatok takejto cesty je v tom, že ľudia to považujú za provizórne alebo dočasné riešenie, ale nakoniec pri takej-to práci skončia, pretože si nenájdu čas ani energiu chodiť na pohovory a hľadať kontakty. Stretla som množstvo ľudí, ktorí hovorili: zobral som to na pár mesiacov, že si zlepším angličtinu, ale...,“ tvrdí Stanka. „Ale aj mnohých, ktorí sa uplatnili vo svojich profesiách. S niektorými spolupra-cujeme.“

Zmysluplná kariéra je ináStanka Švecová si myslí, že Slováci by mali byť trošku odvážnejší a ne-rezignovať na svoje profesionálne možnosti. Preto sa podieľala na vzniku kariérneho portálu Kariéra za hranicami (KZH), ktorý sa rozbehol na jar tohto roku. Jeho hlavným zámerom je ponúknuť ľuďom nie „nejakú prá-cu”, ale zmysluplnú kariéru. Za trištvrte roka poskytli svoje služby stovke záujemcov - asi polovica z nich si vyžiadala platené poradenstvo. „Na začiatku prevažovali skôr tí, ktorí chceli len malú radu bezplatne, teraz je to tak pol na pol,“ usmieva sa Stanka.

Hoci ju samu to tiež po promócii ťahalo von, robí to, čo vyštudovala: personalistiku. A tak môže poradiť ďalším, ktorí si za svojimi odbornými ambíciami stoja.

„Pracujeme s ľuďmi, ktorí odchádzajú; radíme im, ako si treba pripra-

Zaujímavosti

Obr. Vysokoškolské vzdelanie v regiónoch

06/2007 Produktivita a inovácie

19

>>> TECHNOLÓGIE

Počítačová grafika a počítačové videnie sú dve vedne disciplíny, ktoré málokto odlišuje. Majú mnoho spoločného, v praxi často spolupracujú, i keď vo svojej podstate sa diametrálne líšia. Nasledujúcich pár riadkov poukazuje na základné kamene oboch oblastí. Vysvetľuje ich účel, prak-tické využitie a naznačuje trendy akými sa obe uberajú. V konečnom dôsledku sa snaží čitateľa naučiť ich navzájom oddeliť, uvedomiť si čo môže od nich očakávať a vedieť ich správne použiť.

Počítačová grafika (Computer graphics) ako vedný odbor zaznamenáva v súčasnosti veľké praktické využitie. Môžu za to dva základné činitele.• Ľudský faktor – pretože na vnímanie okolitého sveta využívame pre-

dovšetkým zrak. Tým pádom sú pre nás informácie obrazového cha-rakteru najprijateľnejšie – sme na ne skrátka zvyknutí.

• Rozvoj výpočtovej techniky – ktorá umožňuje uchovávanie a prenos stále väčších objemov obrazových informácií.

Vyžitie počítačovej grafiky je naozaj široké. Sú odvetvia, ktorých pod-statnou časťou je využitie počítačovej grafiky, napr. masmédia, herný priemysel, v strojárstve je najznámejšie odvetvie CAD – počítačom pod-porovaného dizajnu (Computer Aided Design), v medicíne počítačová tomografia (CT), atď.

Definícií pojmu počítačová grafika je veľké množstvo. V podstate sa jed-ná o spôsob, ako zobraziť dáta uložené v pamäti počítača na zobrazova-com zariadení (monitore). Veľmi zjednodušene znázorňuje tento princíp obrázok č. 1.

Počítačová grafika je založená na matematike. Dalo by sa povedať, že je to matematika, ktorej výsledky sú reprezentované vo forme obrazu. Pozrime sa na ňu podrobnejšie a pekne od začiatku :Majme obrázok o veľkosti 8x8 bodov, ktorý chceme uložiť do pamäte

počítača a neskôr ho zobrazovať. Hneď na začiatku narážame na prvý problém – lineárnosť pamäte. Znamená to, že pamäť počítača si môže-me predstaviť ako rad hodnôt, kde:• dĺžka radu predstavuje kapacitu pamäte,• konkrétna hodnota môže reprezentovať napr. farbu jedného bodu

nášho obrázku,• pozícia hodnoty predstavuje jej adresu v pamäti.

Potom počítačová grafika musí riešiť spôsob, akým uložiť obrázok mate-maticky reprezentovaný dvojrozmernou maticou do jednorozmernej pa-mäte tak, aby bol obraz z pamäte jednoducho rekonštruovateľný.

Je to jeden z najzákladnejších problémov, ktorý musela počítačová gra-fika vo svojom vývoji riešiť. Neskôr sa dostala k zložitejším problémom : ako pracovať so samostatným zobrazovacím bodom – pixelom, ako zobrazovať obraz pri rôznych rozlíšeniach (DPI - dots per inch) zobra-zovacích zariadení, pri rôznych farebných paletách (2-farby, 256 farieb, …) a to sme sa ešte nedostali k takým na prvý pohľad jednoduchým funkciám, ako zmena farebného obrázku na čiernobiely, rotácia rastro-vého obrazu, zmena rozmerov obrazu, výrez, k pojmom ako aliasing, antialiasing, blur, moire, α-blending atď. To všetko spadá pod počítačovú grafiku a pritom je to iba jedna veľká oblasť počítačovej grafiky – rastro-

vá grafika.

Existuje, ba dokonca v strojárskom priemysle je ešte viac používaná vektorová grafika. Oproti rastrovej grafike sú zobrazované objekty repre-zentované parametricky. Napríklad bod svojimi súradnicami [x,y] (v 3D priestore [x,y,z]), úsečka dvomi koncovými bodmi a typom čiary, kružnica stredom, polomerom a typom čiary, atď.

Počítačová grafika

a

počítačové videnie

> Ing. Martin Ďurči

The aims, based on present ideas of automation, is possible to A computer graphics and computer vission are two disciplines, which can differ only few of people. They have many conjuctive things, they are often co-operate in a practise, but they are dif-ferent diametrally from the essence. These few lines, describes the base elements of both disciplines. Illuminates an intention, practical usage and indicates the possible future trends. Finnal-ly, the last effect is to teach reader how to differ these ones, to realize what he may expect and to know haw to use it as good as possible.

Abstract

> Ing. Ján Palaj

> Ing. Michal Eliáš

Obr. 1 Princíp počítačovej grafiky

Obr. 2 Uloženie rastrového obrazu do lineárnej pamäte

Obr. 3 Premietanie bodu z 3D priestoru do bodu v 2D premietacej rovine.

Produktivita a inovácie 06/2007

20

>>> TECHNOLÓGIE

Zobrazovanie vektorovej grafiky je náročnejšie, pretože počítačová gra-fika musí riešiť rasterizáciu obrazu. Znamená to, že napríklad úsečka, reprezentovaná v pamäti dvoma koncovými bodmi, s parametrami čiary (čierna farba, plná, neprerušovaná čiara, hrúbka 1mm) sa musí rasteri-začnými algoritmami transformovať na množinu bodov v rastri a až takýto raster môže byť zobrazený. Ak je takýchto objektov viac, musí sa riešiť ešte ich vzájomná poloha (prekrývanie, viditeľnosť).

Rozmiestnenie vektorových objektov v priestore (2D alebo 3D) sa nazý-va scéna. Každá scéna sa teda musí rasterizovať. Ak sa zmení čo i len jeden objekt scény, prebieha proces rasterizácie nanovo.

I napriek tomu má vektorová garafika svoje opodstatnenie a je stále viac používaná.

Pri 3D priestorovej grafike je celá vec ešte zložitejšia, nakoľko rasterizač-né algoritmy musia riešiť otázku, ako zobraziť 3D priestorové objekty na 2D plochu obrazovky. Odborne sa to nazýva premietanie.

Navyše prekreslenie obsahu obrazovky nemusí spôsobiť len zmenu pa-rametra objektu scény, ale i zmenu pohľadu na scénu. Vyzerá to byť zlo-žité, aj to zložité je. Avšak ako prax ukázala, je to všetko realizovateľné.

V praxi sa vektorová grafika veľmi osvedčila. Nielenže sa dajú prezen-tovať výrobky, ktoré v skutočnosti ešte neuzreli svetlo sveta, ale k vek-torovým objektom scény je možné priradiť neobmedzené množstvo fy-zikálnych vlastností (materál, povrchová úprava, tuhosť, pevnosť, …), ktoré dokáže sofistikovaný softvér vyhodnotiť a môžeme tak robiť rôzne simulácie, pokusy, merania, čo len chceme.

Počítačové videnie (Computer vision, Machine vision) je podobné počí-tačovej grafike len na prvý pohľad. V skutočnosti ide o opačný proces, ako vidno na obrázku 4.

Pokiaľ počítačová grafika zobrazuje na obrazovke scénu reprezentovanú objektmi v pamäti, pri počítačovom videní je už scéna akoby vytvorená, no a my ju potrebujeme dostať do pamäte počítača v takej podobe, aby jej softvér rozumel a vedel s ňou ďalej pracovať. Je to zložitejšia proble-matika i preto napreduje podstatne menšími krokmi.

Napríklad v materiálovom inžinierstve sa dá počítačové videnie využiť pri vyhodnocovaní štruktúry materiálu, hľadaní defektov, vyhodnocovaní zvarov. V medicíne je najznámejšia počítačová tomografia. Vo výrobe má najväčšie uplatnenie v kontrolných mechanizmoch (identifikácia nepo-darkov, kontrola správnosti umiestnenia súčiastky a pod.) V neposlednej rade je súčasťou robotiky, kde stroj spracováva informácie nielen obra-zového charakteru (teplota, tlak, zvuk).

Ostaňme však pri obraze. Základným problémom počítačového videnia je obrovský rozdiel vo vnímaní obrazu človekom a počítačom. Človek zväčša vníma obraz ako celok, porozumie jeho obsahu, až potom si všíma jednot-livé časti podrobnejšie (aj to len tie, ktoré ho zaujímajú). Počítač „vníma“ obraz inak. Obraz zosnímaný vstupným zariadením (skener, kamera, …) je uložený ako fotka do pamäte počítača. Ten vie priamo pristupovať len k jednotlivým obrazovým bodom – najmenším a ďalej nedeliteľným ele-mentom. Je to akoby sme sa pozerali na obrázok cez mikroskop. Museli by sme sa posúvať doprava, doľava, hore a dolu. Pamätať si, čo sme videli v predošlých polohách a len na základe týchto informácii by sme museli zodpovedať otázku – čo na obrázku vidíme? Dokonca i nám, inteligentným tvorom s miliónmi rokov evolúcie za sebou sa to nemusí podariť.

Vraví sa, že počítačové videnie má niekoľko úrovní podľa kvality informá-cii, ktoré sa z obrazu podarí vyextrahovať. Nie sú však konkrétne špeci-fikované, ani pomenované. Najčastejšie sa hovorí o metódach počítačo-vého videnia nižších a vyšších úrovní.

Vo všeobecnosti proces počítačového videnia možno rozdeliť do nasle-dovných krokov.1 Zosnímanie obrazu a uloženie do pamäti - obraz reálneho sveta

sa zosníma snímacím zariadením (CCD čipom kamery, skenerom), a uloží sa na pamäťové médium ako obrázok. Tiež sa tomu hovorí digitalizácia obrazu.

2 Predspracovanie obrazu – obraz je upravovaný do takej podoby, ktorá je jednoduchšie spracovateľná pomocou rozličných filtrovacích metód z počítačovej grafiky. Ide najmä o:

• redukciu farieb,• odstránenie šumu,• zmenu rozmerov,• zvýraznenie a potlačenie určitých oblastí v obraze.

Tento krok je nepovinný3 Spracovanie obrazu (extrakcia požadovaných informácii) – ide

o prehľadávanie obrazu a identifikáciu zaujímavých informácii. Ich zbieranie a ukladanie do pamäti. Nižšie úrovne počítačového videnia spracovávajú zvyčajne priamo rastrový obraz, naopak vyššie úrovne používajú ako vstup výsledky, získané nižšími úrovňami PV. Obraz môže byť spracovaný jediným „prechodom“, ale tiež algoritmy spraco-vania obrazu môžu obraz prechádzať i vo viacerých iteráciach. Aby sa zabránilo zacykleniu, opakované prechádzanie obrazu končí, ak:• už nebolo nájdené nič nové,• bolo nájdené dostatočné množstvo informácii,• bol prekročený maximálny počet možných opakovaní.

4 Porozumenie obsahu obrazu – reakcia na informácie, získané spra-covaním obrazu.

Ako už bolo povedané, počítačové videnie skúmajúce rastrový obraz, ktorého výsledkom je označenie oblastí spĺňajúcich určité kritériá má ši-roké praktické využitie či už v medicíne, potravinárstve, materiálovom in-žinierstve či strojárstve. Výsledky sú na postačujúcej úrovni. Horšie je to, ak by sme chceli získať vektorový obraz, ktorý má oveľa širšie praktické využitie. Tejto oblasti PV sa hovorí vektorizácia (vectorisation, alebo R2V conversion). Ide o to, aby vektorizáciou boli v rastrovom obraze identifiko-vané všetky vektorové objekty, ale aj aby boli identifikované správne.Zoberme si skicu v papierovej forme, ako ju vidíme na obrázku 5. Od vek-torizácie potom požadujeme:• aby sa identifikovali všetky čiary (t.j. žiadna nezmizla a žiadna nie je

navyše),• aby rovná čiara bola identifikovaná ako jedna rovná čiara a nie ako

sústava kratších čiar,• aby oblúk bol identifikovaný ako jedna čiara, nie ako sústava čiar, po-

dobne i kružnica,• aby koncový bod jednej čiary bol začiatočným bodom susednej čiary

(aby to neboli dva susediace body).

Vo svete je známych niekoľko vektorizačných riešení, komerčných je zo-pár, väčšinou sa vyvíjajú na akademickej pôde. Ich úspešnosť je rôzna, nie však postačujúca. Neustále vznikajú nové riešenia, prekonávajúce tie predošlé, no stále je to málo. Existuje však oblasť počítačového videnia, ktorá sa oproti iným oblastiam dostala veľmi ďaleko. Volá sa OCR (opti-cal character recognition), teda ide o rozoznávanie textu. Každý z nás sa s týmto fenoménom stretol. OCR zvláda rozpoznať text písaný strojom, text formátovaný do stĺpcov (časopisy, noviny), zachovať nadpisy kapitol. Dokáže i také špeciality, ako podľa okolitého textu správne odlíšiť znak pre číslicu ‚6‘ od znaku ‚b‘, alebo číslicu ‚1‘ od znaku ‚l‘ a iné podobné dvojice znakov. Dokonca vie rozpoznať i text písaný rukou. Na otázku, prečo sa práve tejto oblasti tak darí, možno povedať asi len toľko, že má už roky ma-sové využitie , pričom je to veľmi úzka problematika. Doba však napreduje a my sa možno dočkáme čias, keď konštruktér naskicuje a okótuje súči-astku za pár minút na papier, zoskenuje ju v kancelárii a softvér súčiastku zvektorizuje do CAD systému v zlomku sekundy, podľa kót upraví presné rozmery, ďalej podľa zadaných požiadaviek na materiálovú povrchovú úpravu či iné vlastnosti, navrhne technologický postup výroby, či dokonca jeho výstupom budú inštrukcie pre NC stroj. Máme sa na čo tešiť.

Ing. Martin ĎurčiPočítače a Programovanie, s.r.o, Kuzmányho 22, 010 01 Žilinadurci@pap.sk

Ing. Ján PalajCromwell, s.r.o., Lamačská cesta 22, 841 03 Bratislavajan.palaj@cromwell.sk

Ing. Michal EliášKatedra aplikovanej informatiky MtF STU, Paulínska 16, 917 24 Trnavaelias@mtf.stuba.sk

Obr. 4 Princíp počítačového videnia

Obr. 5 Skica automobilu

06/2007 Produktivita a inovácie

21

>>> TECHNOLÓGIE

Moderné strojárske podniky sú nútené pri výrobe používať moderné technológie za účelom zvyšovania kvality ich produktov, s čím je spo-jená zároveň efektivita výroby. V praxi to znamená kontrolovať vstupné polotovary, s následnou medzi operačnou kontrolou polotovaru a v nepo-slednom rade kontrola výstupná. Jedna z metód, ktorá zahŕňa spôsoby kontroly výrobkov bez ich porušenia je nedeštruktívne skúšanie materi-álov – defektoskopia. Defektoskopia využíva základné fyzikálne zákony (magnetické, elektrické, šírenie ultrazvuku, schopnosť emitovať elektro-magnetické žiarenie, atď.) pre identifikáciu vnútorných a povrchových defektov, ktoré znižujú kvalitu finálnych výrobkov. Termovízia je jednou z nich.

Čo je termovízia?

Termovízia, alebo inými slovami infračervená termografia je technika pre produkciu „viditeľných“ obrazov neviditeľného (pre naše oči) infračerve-ného svetla, ktoré je emitované objektmi, vďaka ich vlastným tepelným vlastnostiam. Infračervené svetlo spadá do kategórie elektromagnetické-ho spektra s vlnovou dĺžkou väčšou (0,7 µm ÷ 1000 µm), ako je viditeľné svetlo, obr. 1.

Termovízia je významný a všestranný nástroj, pri ktorom je pravdepodob-ne nemožné vymenovať všetky možnosti aplikácie. Nové a inovatívne spôsoby použitia tejto technológie sa rozvíjajú takmer denne. Termovízia

TERMOVÍZIAnástroj

zvyšovania

produktivity

Modern mechanical factories are forced to use progressive tech-

nologies at their production because of final product quality im-

proving what is closely connected with production efficiency. It means to control incoming semi – products with following inter-mediate operation control and of course the final product quality control. A non – destructive testing (also called defectoscopy) is one of the methods, which enable to control quality of products without its breaking. The non – destructive testing methods are using elementary physical laws (magnetic, electric, ultrasound propagation, ability to emit of electromagnetic radiation, etc.) for internal or surface defects identification, which are decreasing of final product quality. The infrared thermography is one of them.

Abstract

> Ing. Juraj Belan, PhD.

sa s úspechom využíva v situáciách, kde sa problém alebo podmienky môžu prejaviť tepelnou diferenciou, pretože akýkoľvek proces, výroba, alebo opotrebenie počas prevádzky sa prejavuje uvoľňovaním tepelnej

energie. Uvoľnená tepelná energia sa následne sníma pomocou infra-červených termovíznych kamier, obr. 2, 3, 4..

Výhody infračervenej termovízie

• virtuálna eliminácia nepredvídaných výpadkov energie,• rýchla detekcia problémov bez prerušenia prevádzky,• stanovenie priorít pre správnu akciu,• minimalizácia preventívnych údržieb a času na vyhľadanie poruchy,

• akceptácia s požiadavkami poisťovacích spoločností,

• zisťovanie defektných súčastí v priebehu záručnej doby zariadenia,

Možnosti aplikácie termovízie

Výskum a vývoj (Research and Development) je významnou oblasťou,

Obr. 1 Elektromagnetické spektrum

Obr. 2 Rozloženie teplotných polí, zviditeľnené pomocou termokamery

Obr. 3 Typy termokamier a ich použitie

Produktivita a inovácie 06/2007

22

>>> TECHNOLÓGIE

kde sa používa termovízia. Je to tam, kde je nutné či výhodné použiť nedeštruktívne metódy skúšania materiálov a komponentov s možnos-ťou rozboru obrazov (termogramov) v reálnom čase a záznamom ako statických, tak dynamických dejov. Rozsah meraných teplôt: -40 °C až +500 °C (s možnosťou použitia štandardného resp. špeciálneho filtra do +1500 °C resp. do +2000 °C), presnosť: ± 2% z rozsahu alebo ± 2 °C, teplotná citlivosť: 0,03 °C pri 30 °C, pracovná teplota: -15 °C až +50 °C. Vo výskume a vývoji sa termovízia používa napr. v oblastiach:• vývoj materiálov, • nedeštruktívna defektoskopia ,• kontrola kvality,• kontrola výrobných procesov,• lekárska termografia.

Nedeštruktívna defektoskopia - prediktívna údržba (Predictive mainte-nance), merací rozsah - 10 až 350 °C, teplotné rozlíšenie 0,20 °C pri 25 °C:• kontrola stavu elektrických rozvodov (svorky, spoje ...), • kontrola mechanických zariadení a ich častí (ložiská ...), • kontrola stavu obvodových plášťov objektov (izolácie, netesnosti ...),• kontrola stavu výmuroviek.

Kontrola a riadenie technologických procesov (Proces Monitoring and Control - Automation) je ďalšou významnou oblasťou, kde sa s úspe-chom používa termovízia. Je to hlavne:• ťažký priemysel, • spracovateľský priemysel,• elektrotechnický (elektronický) priemysel,• potravinársky priemysel.

Vo viacerých prípadoch môže byľ termovízia jednoducho aplikova-teľná pretože väčšina procesov je spojená s uvoľňovaním tepelnej energie. Ako príklad nám poslúži kontrola podmienok elektrického rozvádzacieho zariadenia. Keď elektrický prúd prechádza cez vodič, vedľajším produktom je teplo. Toto teplo môžeme pozorovať pomocou termokamery. Pokiaľ sa počas prevádzky objaví problém, zvyčajne je spojený s generovaním väčšieho množstva tepla, čo kamera jed-noducho a rýchlo zaznamená. Ďalším príkladom môže byť kontrola betónových mostov. Ako väčšina z nás vie, betón môže spôsobovať delamináciu, ktorá vedie k vzniku priehlbín. Pokiaľ v betóne vznikne takáto priehlbina, jednoducho ju zistíme, hlavne pri prejazde kolesami alebo pneumatikami automobilu čo môže skončiť nepríjemným účtom z opravovne. Nebolo by preto dobré, zistiť takéto porušenie skôr, ako nám spôsobí nepríjemné problémy? Šikovným využitím slnečnej energie ako ohrievacieho média a sledovaním pomocou infračerve-nej kamery zistíme pod povrchovú delamináciu, ktorá má rozdielnu tepelnú charakteristiku ako kompaktná betónová vrstva, takže kamera tento tepelný rozdiel „vidí“. Ďalšou možnosťou aplikácie, kde využíva-me pasívne ohrievanie alebo ochladzovanie sú moderné kompozitné materiály vyvinuté pre letecký priemysel. Tieto kompozitné materiály sú vysoko odolné a zároveň ľahké. Avšak štruktúra týchto materiá-lov, ktorá sa podobá včeliemu plastu, predstavuje potenciálny nebez-pečný problém: priesak vody. Problém sa zhoršuje vplyvom bleskov a krupobitia, ktoré môžu spôsobiť sotva pozorovateľné poškodenie. Voda preniká do „včelieho plastu“ a zamŕza, keď je lietadlo vo veľkých výškach. Vzhľadom na to, že ľad má väčší objem ako voda, expandu-je a bunky v štruktúre sa bortia a porušujú. Doteraz sa ako jediná me-tóda na diagnostikovanie tohto problému používala röntgenografia. Táto metóda je aj naďalej používaná s vysokou presnosťou, avšak má

aj pár nevýhod: časová náročnosť, drahé zariadenia a v neposlednej rade aj ohrozenie personálu ionizačným žiarením.

Termovízia môže byť nepostrádateľným a alternatívnym nástrojom na kontrolu lietadiel a zisťovanie konkrétneho problému. Po pristátí lie-tadla si ľad udržiava teplotu okolo 0°C až pokiaľ sa neroztopí. Zvyšok lietadla je ohrievaný okolitou teplotou a tým poskytuje ideálnu príleži-tosť vyhľadávať ľadové kapsule pomocou termovízie, obr. 5, po dobu bežnej servisnej prehliadky lietadla po pristátí. Záznam z termoka-mery je digitálne zaznamenaný pre neskoršie analýzy na obrazovom analyzátore. Prehliadka celého lietadla zaberie maximálne 20 minút bez zbytočných prestojov, čo umožňuje zefektívniť údržbu a prevádz-ku lietadiel.

To bolo len pár vybraných príkladov aplikácie termovízie v technickej pra-xi. Ale samozrejme, termovízia si našla uplatnenie aj v iných odvetviach priemyslu, ako napríklad:• životné prostredie a jeho ochrana (lokalizácia starých skládok vo voľnej

prírode, lokalizácia vyhorených zásobníkov v priemyselných zónach, lokalizácia a monitoring ropných únikov),

• medicína a veterinárske využitie (skúmanie zranení, nervové tiky, úra-zy chrbta, syndróm Karpálnych cievok, hodnotenie chorôb ako rakovi-na prsníka a artritída, zubné problémy, športové úrazy a pod.).

Záver

Ako bolo v úvode povedané, vymenovať všetky aplikácie termovízie je takmer nemožné. Z tohto dôvodu by malo byť snahou strojárskych pod-nikov v čo najširšej miere zavádzať metódy nedeštruktívnej kontroly, teda aj samotnú termovíziu, ako výstupnú kontrolu svojich výrobkov. Veľkou výhodou je, že kontrolovaný výrobok sa neporuší, a pokiaľ vyhovuje štan-dardom, môže sa ďalej používať. Termovízia sa s úspechom dá použiť aj pri kontrole pracovných uzlov počas prevádzky, výsledky kontroly sú priebežne zaznamenávané a následne na odborných pracoviskách vy-hodnocované, čo výrazne znižuje prestoje z dôvodu servisnej prehliadky zariadenia a znižuje náklady na prípadné opravy, ktoré by sa inak objavili až ako havarijný stav. V neposlednom rade, samozrejme rozhodujúca je aj cena termovíznych zariadení, ale tá je v porovnaní s ostanými metó-dami (ultrazvuková defektoskopia, rőntgenová defektoskopia) menej či už finančne alebo aj časovo náročná.

Použitá literatúra

[1] http://www.ferocom.sk/defektoskopia.html[2] http://www.infraredtraining.com/community/newsletters/2000-9.pdf[3] Nondestructive Testing Handbook, Second Edition: Volume 9, Spe-

cial Nondestructive Testing Methods,ASNT, 1995, ISBN: 1-57117-004-9

[4] Nondestructive Testing Handbook, Second Edition: Volume 8, Visual and Optical Testing, ASNT, 1993, ISBN: 0-931403-05-7

Ing. Juraj Belan, PhD.

Žilinská univerzita v Žiline, SjF, Katedra materiálového inžinierstvaUniverzitná 8215/1, 010 26 Žilinajuraj.belan@fstroj.uniza.sk

Obr. 4 Príklad termokamery

Obr. 5 Termogram ukazujúci priesak vody (tmavé oblasti) na vyznače-nej časti lietadla

06/2007 Produktivita a inovácie

23

>>> ZAUJÍMAVOSTI A PROJEKTY

> doc. Ing. Alžbeta Bieliková, PhD.

> Ing. Martina Paliderová, PhD.

Snaha o harmonizáciu daňových sústav od počiatku veľmi úzko súvisí s myšlienkou zabezpečenia jednotného vnútorného trhu, a tak sú odstra-ňované daňové ustanovenia, ktoré vytvárajú prekážky jeho fungovania.

Daňová harmonizácia predstavuje proces približovania daňových sú-stav jednotlivých krajín na základe spoločných pravidiel. V rámci tohto procesu rozlišujeme tri základné fázy harmonizácie:• druh dane, ktorú je potrebné harmonizovať,• harmonizácia daňového základu (harmonizácia metodiky konštrukcie),• harmonizácia daňovej sadzby.V daňovej teórii je celková harmonizácia definovaná ako výsledok harmo-nizácie štruktúry daňového systému a harmonizácie daňových sadzieb. Ak budeme daňovú harmonizáciu považovať za prostriedok, ktorým je možné dosiahnuť jednotný trh, potom môžeme harmonizáciu rozdeliť na:• pozitívnu,• negatívnu.

Pozitívna harmonizácia predstavuje proces približovania národných da-ňových systémov štátov Európskej únie prostredníctvom implementácie smerníc, nariadení a iných legislatívnych nástrojov, ktoré využíva Európska komisia na presadzovanie procesu harmonizácie. Výsledkom pozitívnej har-monizácie je, že vo všetkých členských krajinách platia rovnaké pravidlá. Ide o najlepší spôsob dosiahnutia fungujúceho jednotného trhu. V súčasnosti je však pre Európsku komisiu veľmi náročné postupovať cestou pozitívnej harmonizácie, pretože táto vyžaduje súhlas všetkých členských krajín.

Negatívna harmonizácia je výsledkom činnosti Európskeho súdneho dvora, keď sú v národných daňových systémoch realizované opatrenia na základe daňovej judikatúry Európskeho súdneho dvora a nie na zá-klade prijatých smerníc alebo nariadení. Vzhľadom na skutočnosť, že nevytvára rovnaké pravidlá pre všetky členské štáty, nie je možné ju po-važovať za harmonizáciu v pravom zmysle slova (na základe judikatúry je nariadené odstrániť dané ustanovenie len členskému štátu, ktorý je účastníkom daného prípadu). S ohľadom na aktuálny vývoj v oblasti da-ňovej harmonizácie je možné harmonizáciu ďalej definovať ako:• priamu,• nepriamu.

Priama harmonizácia predstavuje klasický harmonizačný proces, ktorý sa snaží priamo prostredníctvom daňových smerníc harmonizovať daňo-vé ustanovenia.

Nepriama harmonizácia - snaha o dosiahnutie harmonizácie určitého daňového ustanovenia prostredníctvom iných oblasti práva napr. ob-chodného. V súčasnej dobe je možné nepriamu harmonizáciu pozorovať najmä v oblasti zdaňovania spoločností (t.j. u dane z príjmu právnických osôb), keď je stále viac viditeľná snaha o harmonizáciu daňového zákla-du prostredníctvom harmonizácie účtovníctva a obchodného práva.

Harmonizačný proces dane z pridanej hodnoty v krajinách EÚ

Harmonizácia DPH v EÚ vychádza zo 6. direktívy z roku 1977, pričom sa pravidlá pre základ dane i pre sadzby niekoľkokrát revidovali a návrhy sa menili. Harmonizácia systému nepriameho zdanenia mala prebehnúť v troch fázach. V prvej fáze mal byť nahradený viacstupňový kumulatívny systém dane z obratu systémom nekumulatívnym. Následne mal byť celý nekumulatívny systém dane z obratu nahradený systémom dane z prida-nej hodnoty. Posledná fáza predstavovala zrušenie intrakomunitárnych daňových hraníc. Všetky kroky v tejto oblasti boli uskutočňované v úzkej súvislosti so vznikom jednotného trhu. K veľkým prioritám Európskej ko-misie v tejto oblasti harmonizácie patril prechod z princípu krajiny určenia na princíp krajiny pôvodu. Princíp zdanenia podľa krajiny určenia znamená, že z vyvážaného tovaru sa DPH neplatí (pri vývoze je daň vrátená) a tovar je zdanený až v krajine konečnej spotreby. Prechod na princíp krajiny pôvodu predpokladá za-vedenie jednotnej daňovej sadzby, lebo v opačnom prípade by sa rovna-

ký tovar predával s rôznymi sadzbami dane podľa miesta pôvodu. Tento prechod sa však doteraz neuskutočnil a stále sa využíva princíp kraji-ny určenia. Dôvodom je skutočnosť, že uplatňovanie vyššie uvedeného princípu umožňuje členským štátom zachovať slobodu vo voľbe výšky daňovej sadzby – členské štáty si môžu zvoliť takú sadzbu dane, ktorá nebude spôsobovať deformáciu trhu alebo presuny spoločností poskytu-júcich služby. V súčasnosti sa namiesto daňovej harmonizácie sa začína uvažovať o daňovej aproximácii, a to z dôvodu že členské krajiny EÚ nielenže uplatňovali rôzne sadzby dane, ale sa aj navzájom líšili počtom daňových sadzieb. Úlohou Európskej komisie bolo stanoviť pásmo pre daňové sadzby a tiež rozhodnúť o počte daňových sadzieb.

Európska komisia rozhodla, že daňové sadzby budú dve:• základná v rozpätí 14 – 20%,• znížená v rozpätí 4 – 9%.

S účinnosťou od roku 1993 zaviedla smernica 92/77/EEC minimálnu hra-nicu pre základnú sadzbu 15% a pre zníženú sadzbu 5%. Smernica sta-novila aj prechodné obdobie, počas ktorého by sa zmeny zrealizovali.

Harmonizačný proces spotrebných daní v EÚ

Napriek tomu, že v Európskych spoločenstvách je kladený najväčší dôraz na harmonizáciu dane z pridanej hodnoty, veľká pozornosť je venovaná aj spotrebným daniam z dôvodu, že veľmi významne ovplyvňujú jednot-ný trh. Východiskovou myšlienkou bolo harmonizovať jednak štruktúru spotrebných daní, ale aj daňové sadzby. Postupom času sa však snaha presunula skôr do oblasti štruktúry spotrebných daní a pre sadzby dane boli stanovené len minimálne sadzby. Dôvodom sú predovšetkým histo-ricky zakorenené odlišnosti systému selektívnych daní a tiež predpoklad tzv. spontánneho harmonizačného efektu – mechanizmu, kedy by sama existencia odlišných sadzieb spotrebných daní mala viesť k samovoľnej harmonizácii. O skutočnej funkčnosti uvedeného mechanizmu môžeme v súčasnosti pochybovať, lebo tak ako pri DPH aj pri spotrebných da-niach existujú odlišné sadzby a nevidíme ani snahu zbližovať sadzby. Podobne ako pri DPH aj pri spotrebných daniach bol zvolený princíp kra-jiny určenia, t. z. že tovar je zdaňovaný v krajine spotreby tak, aby nebol deformovaný trh a trhové prostredie.

Daňová konkurencia spôsobuje:• znižovanie daňového zaťaženia vysokomobilných faktorov výroby (za-

hraničného kapitálu),• zvyšuje daňové zaťaženie nemobilných faktorov (práce),• vedie k nevhodnej štruktúre vládnych výdavkov (vláda poskytuje rôzne

úľavy, aby prilákala kapitál).

Daňová konkurencia je vo všeobecnosti považovaná za prospešnú, pretože vytvára tlak na znižovanie vládnych výdavkov. Súčasná daňová konkurencia v EÚ nebola zámerná, ale je len výsledkom zlyhania harmo-nizačného procesu.

Záver

Politika daňovej harmonizácie je zameraná na obmedzovanie toku pra-covných síl a kapitálu z krajín s vysokými daňami do krajín s nízkymi daňami. Daňová harmonizácie je určená na ochranu daňových legislatív s vysokým sadzbami a rozsiahlym dvojitým zdaňovaním. Naopak, daňo-vá konkurencia tlačí zákonodarcov do správnych rozhodnutí – tých, ktoré znižujú daňové sadzby a dvojité zdanenie

Literatúra:

[1] HARUMOVÁ, A.: Dane podnikateľských subjektov. Bratislava 2006, Poradca podnikateľa, ISBN 80-88931-55-X,

[2] NERUDOVÁ, D.: Harmonizace daňových systému zemí Evropské unie. ASPI Praha 2005, ISBN 80-7357-142-0.

doc. Ing. Alžbeta Bieliková, PhD.Ing. Martina Paliderová, PhD.

Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta PEDaS, Katedra ekonomikyUniverzitná 8215/1, 010 26 Žilinaalzbeta.bielikova@fpedas.uniza.sk; martina.paliderova@fpedas.uniza.sk

HARMONIZÁCIA NEPRIAMYCH DANÍ

V KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE

Produktivita a inovácie 06/2007

>>> ZAUJÍMAVOSTI A PROJEKTY

24

roduktivita a novácieDvojmesačník

Slovenského centra produktivity

v spoluprácis Ústavom konkurencieschopnosti a inovácií ŽU

a so Strojníckou fakultou Žilinskej univerzity

ISSN 1335-5961Reg. číslo MK SR: 2290/2000

Náklad: 1000ks

Adresa redakcie:

SLCP Univerzitná 1, 010 08 Žilina tel.: 041 / 513 2749 fax: 041 / 513 1502 e-mail: casopis@slcp.skinternet: www.slcp.sk

Vydavateľ: Slovenské centrum produktivity Univerzitná 1, 010 08 Žilina

Redakčná rada: prof. Ing. M. Gregor, PhD. prof. Ing. Š. Medvecký, PhD. prof. Ing. B. Mičieta, PhD. prof. Ing. J. Živčák, PhD. doc. Ing. P. Magvaši, CSc. doc. Ing. Š. Lednár, CSc. doc. Ing. J. Buday, CSc. Ing. P. Ondrejka Ing. M. Klacková

Grafická úprava: Ing. Ľuboslav Dulina, PhD.

Tlač: KRUPA print Hollého 7, 010 50 Žilina e-mail: krupa@krupaprint.sk

Zadané do tlače: 11. 12. 2007

Cena: 55 Sk

Objednávka predplatného: SLCP Univerzitná 1, 010 08 Žilina e-mail: casopis@slcp.sk

• Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy totožné so stanoviska-mi vydavateľstva a redakcie. Nevyžiadané rukopisy a fotografie sa nevracajú.

• Kopírovanie, znovu publikovanie alebo roz-širovanie ktorejkoľvek časti časopisu sa po-voľuje iba so súhlasom vydavateľa.

• Redakcia si vyhradzuje právo krátenia a upravovania jednotlivých príspevkov za-slaných autormi na publikovanie.

Fotografia na obálke:1. strana zdroj: SLCP

Spánok utuží vedomosti

Bruce McNaughton, vedúci tímu vedcov z University of Arizona v Tuc-sone, je presvedčený, že našiel riešenie a uverejnil ho vo vedeckom týždenníku Science. Overil si ho zatiaľ len na laboratórnych potkanoch, ale americký neurobiológ Matthew Wilson z Massachusetts Institute of Technology v Cambridgei tvrdí, že podobný mechanizmus využíva aj mozog človeka.

Ak si má mozog zapamätať vnemy, musí sa informácia z mozgovej kôry dostať do časti mozgu zvanej hipokampus. Tu dostane vnem značku, akýsi dočasný „čiarový kód“. Označená informácia sa vráti do mozgovej kôry. Podľa pridelených značiek si potom mozog dokáže nájsť a znovu pospájať informácie tvoriace určitú spomienku.

Mozog však nedokáže okamžite zmeniť vzájomné prepojenie neurónov tak, aby sa nám prežitá udalosť pevne usadila v pamäti. Na uloženie novej informácie použije existujúce prepojenie nervových buniek. Je to však len provizórium, ktoré si výrazne vylepší. Ako? V spánku. Vtedy sa v našom mozgu znovu a znovu zrýchlene prehrávajú udalosti, pri kaž-dom kole spomienok sa mení prepojenie neurónov, až nakoniec umožní viac-menej bezproblémové vybavenie informácie.

B. McNaughton pri experimentoch zistil, že mozog si udalosti prehrá se-demkrát rýchlejšie, ako sa v skutočnosti odohrali. Takže hodinová šted-rovečerná večera trvá v zrýchlenom filme osem či desať minút. Mozgu ani nič iné nezostáva. Ak si máme niečo zapamätať, musí to prebrať opakovane niekoľkokrát po sebe.

Mnohé z toho, čo sme cez deň urobili alebo sa naučili, si v spánku opa-kujeme. Ak sa učíme v rušnom prostredí, mozog v spánku rušivé pozadie odfiltruje a spomienku „vyčistí“. V spánku si tiež upevňujeme poradie, v akom po sebe jednotlivé udalosti nasledovali. Zďaleka nejde iba o te-oretické poznatky, napríklad anglické slovíčka. V spánku si prehrávame i získavané zručnosti. „Som presvedčený, že tieto javy majú priamu sú-vislosť s našimi snami,“ povedal M. Wilson pre vedecký týždenník Na-ture.

Dostatočný spánok je teda pre osvojenie nových informácií a zvládanie nových schopností veľmi dôležitý. Naopak, nedostatok spánku výrazne zhoršuje nielen pamäť, ale aj celkovú duševnú výkonnosť.

Zdroj: WorldatWork a Infoservis.insite.cz

Kolaps poľských nemocníc

VARŠAVA. Poľským nemocniciam údajne hrozí kolaps kvôli obmedzeniu počtu pracovných hodín lekárov. Prvého januára začne platiť v Poľsku nový zákon, podľa ktorého nemôžu lekári pracovať dlhšie ako 48 hodín týždenne. Prekročiť túto dobu môžu len vtedy, ak s tým budú súhlasiť.

Lekári požadujú výmenou za súhlas zvýšenie platu, nemocnice nemajú peniaze. Poľskí lekári teraz pracujú aj so službami a cez časmi viac než 70 hodín týždenne. Podľa odhadov ich chýba asi 15 000. Lekári v Poľsku bojovali za zvýšenie platov tento rok už dvakrát. Vo väčšine nemocníc sa podarilo situáciu vyriešiť kompromisom; zdravotníci nedostali toľko, koľko žiadali.

Zdroj: ČTK

Riadenia ľudského kapitálu od roku 2008

WorldatWork, Asociácia manažérov ľudských zdrojov z päťstovky naj-bohatších amerických spoločností (Fortune 500) a ďalších popredných organizácií z celého sveta, predpovedá osem kľúčových trendov, ktoré budú od roku 2008 utvárať oblasť riadenia ľudského kapitálu.• Úspešné organizácie budúcnosti budú vynikať v získavaní, organizo-

vaní a strategickom rozmiestňovaní globálnych zdrojov.• Príde zvýšenie globálnej prepojenosti, integrácie a vzájomnej závislosti

v ekonomickej, sociálnej, technologickej, kultúrnej a politickej sfére.• Technológie sa budú vyvíjať ešte rýchlejšie ako v minulých desaťročiach.• Nastanú nepretržité a dramatické zmeny vo vývoji pracovnej sily.• Ľudský kapitál sa stane ešte väčším zdrojom hodnoty.• Spôsoby výkonu a organizácie práce sa budú neustále meniť.• Vzrastie využívanie outsourcingu.• Obchodnému vzdelávaniu bude dominovať samostatné a individuálne

virtuálne učenie.

Zaujímavosti

Slovenské centrum produktivity

Slovak Productivity Center

oblasti produktivity

roduktivita

nováciea

DVOJMESAČNÍK

SLOVENSKÉHO CENTRA PRODUKTIVITY

ÚSTAVU KONKURENCIESCHOPNOSTI A INOVÁCIÍ ŽU

STROJNÍCKEJ FAKULTY ŽILINSKEJ UNIVERZITY

www.slcp.sk

V ďalšom čísle uvedieme:

ZVYŠOVANIE PRODUKTIVITY

● Virtuálna realita v štíhlej výrobe

● Lean Enterprise

● Produktivita

● Six Sigma

● Zvyšovanie produktivity s podporou virtuálnej reality

Objednávka časopisu

roduktivita a novácie

Cena jedného výtlačku aktuálneho ročníka je 55 Sk. Pre členov SLCP je časopis zdarmaMeno a priezvisko

Ulica, číslo

Spoločnosť

PSČ a mesto

IČO / DIČ

Tel. / Fax

E-mail

Dátum

Podpis, pečiatka

Nie sme členom SLCP a objednávame si predplatné časopisu Produktivita a Inovácie (450 Sk / rok vrátane poštovného a balného)

Číslo 1/2008 2/2008 3/2008 4/2008 5/2008 6/2008

Počet kusov

Objednávku nám môžete zaslať na adresu: SLCP – Produktivita a Inovácie, Univerzitná 1, 010 08 Žilina alebo e-mailom na adresu: casopis@slcp.sk,

viac informácií získate na telefónnom čísle: 041/513 5072

PUBLIKUJTE S NAMI AJ V ROKU 2008

2008 2008 2008 2008

2008

2008 200820082008

200820082008

200820082008

2008

20082008

200820082008

2008

2008200820082008

2008

2008

2008 20082008roduktivita

a novácie

1/2008 ZVYŠOVANIE PRODUKTIVITY Uzávierka 8.2.2008

• produktivita

• lean enterprise

• zvyšovanie produktivity s podporou virtuálnej reality

• six sigma

• virtuálna realita v štíhlej výrobe

• kompetentné ľudské zdroje

2/2008 LOGISTIKA Uzávierka 7.3.2008

• riadenie logistického reťazca• reverzná logistika• nasadenie IT• virtuálne riadiace systémy a tréning operátorov• špedičné služby• informačné technológie - priemyselné softvéry

3/2008 DIGITÁLNY PODNIK Uzávierka 11.4.2008

• tvorba 3D modelov• virtuálne riadiace systémy a tréning operátorov• aplikačné možnosti počítačovej simulácie• virtuálna realita v štíhlej výrobe• výcvikové systémy na báze virtuálnej reality

4/2008 AUTOMATIZÁCIA Uzávierka 23.5.2008

• robotizované výrobné pracoviská• montážne roboty• CAE systémy pre projektovanie a tvorbu schém v automatizácii• best practice v automatizácii• koncepcia tovární budúcnosti• sofistikovaná montáž • automatizácia v montážnych procesoch

5/2008 PRIEMYSELNÉ INŽINIERSTVO Uzávierka 2.9.2008

• produktivita• celoživotné vzdelávanie• lean enterprise• digitálna fabrika• rapid prototyping• six sigma• logistika• TPM• kompetentné ľudské zdroje

6/2008 INOVAČNÝ POTENCIÁL PODNIKU Uzávierka 25.10.2008

• presadzovanie inovácií a podnikavosti• neustále zlepšovanie výrobného systému • dizajn v strojárstve• revolúcie v oblasti materiálov• kvalifikovaná pracovná sila• automatizácia v montážnych procesoch

Kontakt:

Slovenské centrum produktivityIng. Martina KlackováUniverzitná 1010 08 Žilina

041/513 5072casopis@slcp.sk

Uverejňované rubriky

Technológie a produktivita

Metódy priemyselného inžinierstva

Zajímavosti a projekty

Zvyšovanie produktivity

Manažment

Kvalita a riadenie podnikových procesov

Vzdelávanie

Logistika

Číslo venované workshopu Digitálny podnik.

Číslo venované konferencii

11.národné fórum produktivity.