1

Generlna oprava Slovenska

Nvrh 1.1

Pracovn verzia

na programov konferenciu lenov strany SKOK!

19. septembra 2015

2

truktra volebnho programu SKOK!

pre parlamentn voby 2016

Prhovor predsedu strany

Zkladn hodnoty a ciele SKOK!

1. Od vec, ktor ns rozdeuj, k rieeniam, ktor bud spja

o Tri spolon priority pre Slovensko vzdelanie, spravodlivos a podpora aktivity.

2. Dekoncentrcia moci

o Ako vytrhn tt z rk zujmovch skupn a vrti ho obanom.

3. Zatvranie nonc

o Zatvranie nonc medzi umi, reginmi, medzi zkonom a jeho dodriavanm.

4. Odomknutie potencilu Slovenska

o Aby sme boli nielen asn krajina, ale aj dobre spravovan tt.

5. Dobr a slobodn Slovensko

o Dobr tt pln svoje lohy, ale nemiea sa uom zbytone do ivota.

6. Odovzdajme krajinu v lepom stave, ne v akom sme ju prebrali

o Kvalita nho ivota a lepia budcnos pre nae deti.

Tri zsadn reformy pre Slovensko:

I. Odluka cirkv a politickch strn od ttu

o Nech ij cirkvi a politick strany ale za svoje!

II. Eurovratka a 50 eur mesane pre kad domcnos

o udia si zaslia istoty, ale potrebuj viac peaz.

III. 150 protikorupnch opatren poda Transparency International

o ...a niekoko npadov navye.

3

4

1.

Od vec, ktor ns rozdeuj, k rieeniam, ktor bud

spja

Tri spolon priority pre Slovensko vzdelanie, spravodlivos a podpora

aktivity.

Hlavnm problmom slovenskch politickch strn, ktor chc by alternatvou voi sasnej

vlde, nie je to, e s rozdroben.

Hlavnm problmom je, e s mylienkovo przdne a nedveryhodn.

Stratili to, m v minulosti dokzali presvedi voliov: schopnos nadchn obanov vziou do

budcnosti, prinies npady a zlepenia a zpal pre to, aby urobili zo Slovenska lepie miesto

pre ivot. Zacyklili sa v rieen samch seba, namiesto aby rieili problmy ud.

Namiesto spjania sa nad rieeniami problmov etablovan strany ud len rozdeuj

a polarizuj, aby ich pritiahli k vobm.

SKOK! bojuje za nieo, a nie proti nieomu. ijeme na Slovensku a chceme, aby tu ili aj nae

deti. Politiku chpeme ako poslanie presadi tak zmeny, aby sme raz prve naim deom

odovzdali krajinu v lepom stave, ne ju nm dali nai rodiia.

Na vzniku tohto volebnho programu sa okrem Programovej rady SKOK!-u podieali aj

desiatky odbornkov. Netajme sa tm, e mnoho inpircie sme nali i v zahrani

v krajinch, kde mnoh ben veci funguj astokrt lepie, ne u ns doma.

Jednou z naich inpirci bol i Hongkong krajina, ktor vedie rebrky ekonomickej i udskej

slobody. Na otzku, ako je mon, e sa im tak dar, odpovedali miestni politici Jurajovi

Mikovovi rovnako: pred viac ako 50 rokmi sa nai politici naprie celm spektrom dohodli,

e bud ma tri priority, ktor bud pre vetkch svt a nedotknuten. Boli nimi sloboda

prejavu, prstav a vymhatenos prva. Na tchto troch tmach si nikto nedovol vytka

lacn populistick body, nikto sa na ne neodvi siahnu, rozhodnutia sa prijmaj po

vzjomnej dohode a zhode. A vaka tomu prosperujeme a dar sa nm.

Ak chce by Slovensko spen, tie sa potrebuje posun od vec, ktor ns rozdeuj,

k rieeniam, ktor ns bud spja.

5

S oblasti, ktor s prli dleit na to, aby sa stali hrakou v rukch politikov, ktor nevidia

alej ako za tyri roky volebnho cyklu.

Slovensko nepotrebuje tiscstranov vzie. Urite ale potrebuje, aby sa politici dohodli na

zkladnch prioritch, ktor prestan by predmetom vzjomnho politickho boja, a stan

sa predmetom spoluprce pri hadan skutonch a trvalch rieen.

Spolon priority pre Slovensko presahuj rmec jednho i dvoch volebnch obdob. Ich

samotn vber mus by predmetom diskusie a dohody naprie politickm spektrom.

Slovensko takto dohodu potrebuje.

SKOK! chce tto diskusiu o spolonch prioritch otvori. Ako prv vklad do takejto debaty

priname nvrh troch priort, spolu s odvodnenm ich vznamu pre nau krajinu.

Troma takmito prioritami pre ns s kolstvo (vzdelanie), spravodlivos (vymhatenos

prva) a podpora aktivity (obianska spolonos).

Ak chceme dosiahnu nielen krok, ale aj skok vpred, mali by sme sa na nich zhodn, a njs

konsenzus naprie politikou, celospoloensk dohodu na princpoch, zmench a reformch,

ktor spolu presadme a stan sa pre vetkch nedotknutenmi.

Priorita: kolstvo a vzdelvanie

Kad vlda, i avicov alebo pravicov, mala za poslednch dvadsa rokov vek plny so

kolstvom. A kad sa ich vzdala. kolstvo je, zd sa, najvraznejou obeou transformcie.

O vzname vzdelvania a kolstva by sa dali popsa tony papiera. Lene v skutonosti sta

jedna veta: dnen deti bud o pr desiatok rokov riadi tto krajinu. Investcia do ich

vzdelania je teda investciou do budcnosti celho Slovenska.

V nasledujcich kapitolch tohto programu prezentuje SKOK! viacer rieenia, ktor ved

k zlepeniu kvality kl. Vieme, ak dleit je vrti kolm slobodu, zbavi ich byrokracie,

skutone oceni uiteov, prepoji vzdelvanie s trhom prce, vskum s firmami.

Potrebujeme urobi zo Slovenska krajinu excelentnosti a podpori udsk kapitl. Po

masvnych investcich do infratruktry, bnk a automobiliek mus prs fza masvnej

investcie do ud.

Dvadsap rokov po novembri 1989 sa ned nijako nikomu vysvetli, preo m uite

lenskho ttu E a OECD nstupn plat 380 eur. Investcie do ud musia zaa u uiteov.

Oni s automatickmi a spontnnymi oporami otvorenej a zvedavej spolonosti, v zpadnej

Eurpe dria vaka svojej kpyschopnosti knin priemysel a kultru, s prvmi investormi

itatemi tlae a sleduj situciu v spolonosti. Slovensk uite pod vplyvom jeho postupnej

ostrakizcie toto postavenie stratil. Zlepenie podmienok uiteov nie je korupciou, ale

6

napravenm transformanej, ekonomickej a socilnej kody na stave zabezpeujcom

fungovanie modernej krajiny.

Nesmierny vznam kolstva vak vidme nielen pri tom, aby viedlo budcu generciu

k excelentnosti. Okrem tejto zkladnej funkcie m toti kola ete dve alie lohy.

Po prv, vytvra miesto socilnej mixity, teda pripravuje iakov na ivot v jeho zmenenej a

kontrolovanej verzii. Po druh, udriava a ri kritick myslenie. Nie je to frza, ale prv

zmer kolstva, od ias zavedenia povinnej kolskej dochdzky v Eurpe.

kola pre ns nie je iba elovm zariadenm produkujcim kvalifikovan silu spolonosti

a ekonomike. Sasn kola je neviditenou, no kovou truktrou ochraujcou aj

niektor pecifick podoby a funkcie myslenia. Zavedenie povinnej kolskej dochdzky

vymanilo Raksko Uhorsko a aj Slovensko z feudlnej minulosti. Investcie do ud ns

posun do budcnosti.

Priorita: Spravodlivos a vymoitenos prva

Vymoitenos prva je jednm z pilierov demokracie, zdravej ekonomiky a spolonosti.

Napriek tomu je prve jej rove u roky hanbou Slovenska. A nepokodzuje to len

ekonomiku: naopak, veobecn pocit nespravodlivosti a nerovnosti pred zkonom m ete

omnoho horie devastan inky na spolonos ako tak.

Slovensko ako tt dnes el mnohm systmovm problmom a zlyhaniam; dve z nich s

vak asi najzsadnejie.

Prvm je fakt, e vetky vznamn rozhodnutia ovlda mal mocensk skupina ud

a biznismenov, ktor kon vo svoj vlastn prospech. Toto state capture, dvadsaron

sksenos obanov, e nech zvolia avicovch i pravicovch politikov, vetci sa po vobch

sprvaj rovnako, ovldnu ttne podniky, rady, rozparceluj si krajinu a nakladaj s ou

ako s vlastnm majetkom, je prvm zsadnm dvodom straty dvery obanov v politiku

a v ekonomiku.

Druhm je veobecn spoloensk konsenzus na tom, e tt u roky nefunguje a nepln

svoje zkladn funkcie a po rokoch sksenost z neho vyplvajca, hoci nevysloven,

skratka, e tt vlastne ani fungova nem a nemme to od neho ani oakva. Vidme to na

kadom kroku v kolstve, ktor si nevime, v nemocniciach, kam si bez reptania nosme

vlastn zchodov papier a prbor.

Ben Slovk si u privykol a ml. Vid, ako udia na oboch koncoch spoloenskho rebrka

poruuj zkony a pravidl. T hore, politici a bohat biznismani, ktor privatizuj bez sa,

kradn bez hanby a bez obavy, e bud nies za svoje iny nsledky, chrnen nepsanou

dohodou, e politik do vzenia nepjde. A t dole, asto neintegrovan a neprispsobiv, na

7

ktorch spolonos rezignovala, a ich poruenia zkona sce nemusia ma zvan

spoloensk dsledky, no doku nii ivot jednotlivcom a susedstvm.

Ben oban strednej triedy tto vetku nespravodlivos vid, no never u ttu, e ju doke

napravi. Lebo aj ten tt je funkn len vtedy, ke mu d papuu na auto, pokutu za

rchlos, i sankciu za neskor podanie daovho priznania. Ale ke od neho oakva nieo

nasp, zrazu sa ni ned, alebo to trv roky.

A najhorie je, ke neschopnos vymc vlastn zkony kompenzuje tt tm, e ich neustle

novelizuje, upravuje a komplikuje. Pretoe tm, ktor ich poruuj, je to jedno a ivot sa

sauje zasa len tm dobrm a poctivm.

Ak chceme vrti uom naej krajiny dveru v tt, musme najprv naej krajine vrti

spravodlivos. Preto je spravodlivos, fungovanie princpov prvneho ttu, rovnos pred

zkonom a vymhatenos prva, bez diskusie prioritou, na ktorej by sa mali zhodn vetci

politici a nielen vo verblnej rovine, ale najm vo svojich skutkoch.

Priorita: Podpora aktivity

Dobr tt nielen sli uom. Chceme krajinu, v ktorej sa oplat pracova a by aktvni.

Hospodrsky rast, zvyovanie ivotnej rovne, inovcie, pracovn miesta ni z toho tt

sm o sebe nevytvor. S to ikovn a aktvni udia, ktor to doku.

Na Slovensku ijeme na zem, kde stovky rokov hovorili uom: Boh sa o vs postar. Potom

priiel socializmus, a hovorili uom: tt sa o vs postar. A dnes vieme, e jedinou skutone

sprvnou cestou je vytvori o najv priestor pre to, aby si udia mohli pomha: sami

sebe, i solidrne navzjom.

Dobr tt podva pomocn ruku tm, ktor si nedoku i nemu pomc sami a zrove

podporuje aktivitu vetkch svojich obanov, vo vetkch sfrach. Najslabm sa d najviac

pomc ich integrciou a prebudenm ich vlastnej aktivity. Odkzanch je lepie naui

pouva udicu, ne im denne nosi ryby. Najlepm treba necha priestor a vemone ich

podporova, pretoe potiahnu dopredu vetkch ostatnch.

Dobr tt podporuje podnikanie vytvranm frovho prostredia pre vetkch. Vi si

podnikateov, ako ud, podstupujcich riziko.

Dobr tt podporuje obiansku spolonos, nava jej hlasu, a sna sa, aby prosperovala

a rozvjala sa. Chce obanov, ktor sa neboja hovori nahlas.

Dobr tt prijma politiky, ktor sa snaia kadho loveka zapoji do aktvneho ivota, njs

vlastn hodnotu pre seba i spolonos.

8

Dobr tt sa sna aktivizova vetkch obanov, zmobilizova ich sily na rznych rovniach,

vytvori ich priestor na spjanie ich silia, umu, schopnost a sksenost.

Aktivita je opakom letargie. Podpora aktivity je univerzlnym princpom, ktor sa prelna vo

vetkch politikch, s cieom odomkn a naplno vyui obrovsk potencil, ktor sa skrva

vo vetkch ns.

9

10

2.

Dekoncentrcia moci

Ako vytrhn Slovensko z rk zujmovch skupn a vrti ho nasp

obanom.

Slovensko by malo patri svojim obanom. tt sme my vetci, nielen politici a vyvolen.

Vetci ale vieme, e skutonos je in.

Systm, ktor na Slovensku vznikol, kedy len zky okruh vyvolench a ten nie je zhodn

s okruhom volench rozhoduje o celej krajine, je tokom na samotn podstatu

demokracie. Niekoko najvplyvnejch jednotlivcov a skupn dr v rukch vinu zsadnch

rozhodnut. Nie vetci politici bez rozdielu s len bbkami v ich rukch, ale je vea takch.

Je to cel systm, v ktorom sa ben poctiv oban i podnikate nem ancu uplatni. Tch

niekoko ud, ktor ovldaj nau krajinu, dr pri sebe. Zujmov skupiny si rozdelili

Slovensko a ovldaj vetko zsadn rozhodovanie tak v politike, ako aj v jednotlivch

sektoroch, ako je zdravotnctvo, stavebnctvo, eurofondy, ale aj port i komunlna politika.

Vznikla obrovsk priepas medzi obanmi a zopr najvplyvnejmi jednotlivcami, ktor dria

v rukch moc.

Dvera ud v politiku dosiahla dno. Politick systm je skorumpovan. Vek as

oprvnench voliov u never, e odovzdanm svojho hlasu vo vobch mu nieo zmeni.

V tomto stave je ohrozen demokratick zriadenie.

Politici a vyvolen sedia ako aba na prameni. Slovensko stagnuje, tt nedoke plni svoje

zkladn funkcie, lebo korupcia a rozkrdanie tch hore dosiahla nevdan rove. Medzi

umi vldne frustrcia a bezndej, lebo vidia, ako vznik kasta nedotknutench, ktorch

kauzy za zametaj pod koberec.

Nie je mon i spokojn ivot v krajine, kde normlny ikovn lovek bez znmost je

takmer bez ance len preto, lebo zopr rodn a papalov dr ke od mieaky. Ak m

Slovensko napredova, ak sa maj zatvori nonice medzi skupinkou najvplyvnejch a umi,

potrebujeme skuton zmenu, ak neponka iadna z etablovanch parlamentnch strn.

T, o vldnu Slovensku, nielen politici, ale aj skupiny okolo, s uzavret a vetci sa poznaj.

Priatelia, nepriatelia, vetci s jedna partia. A rozbi tento uzavret kruh sa d len

systmovou dekoncentrciou moci a decentralizciou rozhodovania bliie k uom.

Generlnu opravu nho ttu je treba zaa riei zhora, od politiky. Tak, ako sa schody

zametaj vdy zhora, aj dekoncentrcia moci znamen bra moc zhora centrlnym radom

11

a politikom. Nezmyseln kompetencie rui, obmedzova zbyton innosti, a tie, ktor je

potrebn vykonva, vykonva efektvne, vrtane ich presunu na o najniie rovne

rozhodovania, o najbliie k uom. Ak sa moc radnckych peiatok oslab, ak sa zrove

rozhodovanie, vrtane kompetenci a zdrojov decentralizuje, je pre oligarchov a politikov

ovea aie ovldnu a zneuva ju.

Naim krdom je: Najprv oban, potom tt. Oban mus by kr. Nie papali, ale ben

udia s na prvom mieste. Odstrnime priepas medzi umi a politikou, zmenme volebn

systm, vrtime politiku bliie k uom. Zhodme aby z prameov, na ktorch sedia. Dobre

bude na Slovensku vtedy, ke sa bude dari uom, nielen ttu.

SKOK! ako obianska strana

Ak chceme rozbi systm vldy uzavretej skupinky ud, musme zaa sami od seba. Aj preto

funguje SKOK! ako otvoren a demokratick strana. SKOK! sa sna oslovova vetkch ud,

za lenov oslovuje najm tch, ktor s sami aktvnymi obanmi a maj svoj siln osobn

prbeh, i u ako odbornci, alebo ako aktivisti vo svojej komunite a regine.

SKOK! nie je klasickou stranou, riadenou zhora nadol. M kruhov organizan truktru.

Reginy, politika a program maj rovnocenn postavenie. Pri vbere lenov nekdruje, je

otvorenou stranou, ale db na slad s hodnotami. Strany sa nemaj zoskupova okolo ud,

ale okolo mylienok.

SKOK! funguje transparentne. Je financovan z lenskch prspevkov, darov a piiek, a pre

financovanie volebnej kampane do NR SR sme zriadili transparentn bankov et, na

ktorom s vetky pohyby on-line zverejovan.

SKOK! nie je typickou stranou krtkej minulosti a sasnosti. Je viac zdruenm obanov, ako

politickou stranou. Obiansko-liberlne princpy nielen presadzuje, ale aj ije.

Najprv oban, potom tt

Uebnice obianskej nuky definuj politiku ako boj o moc. V skutonosti by vak politika

mala by v prvom rade poslanm a verejnou slubou. Politici nesm by pnmi, ktor

pohybom palca rozhoduj o osudoch ud, ani hrmi, ktor rozohrvaj hry o funkcie a vplyv.

S v prvom rade verejnmi osobami, ktor dostali na staros spravova krajinu tak, aby ju

odovzdali v lepom stave, ne ju preberali.

Zujmy ttu nesm by nikdy nadriaden zujmom ud. A dobr politik nikdy neobetuje

prva jednotlivcov pre aksi imaginrny zujem vetkch.

V zastupiteskej demokracii s politici reprezentantmi ud, ktor na nich vo vobch

delegovali rozhodovacie prvomoci. Hlavnou hodnotou kadho politika preto mus by

zodpovednos voi svojim obanom a krajine.

12

Predstavitelia ttnej moci sa nesm tvri, e s viac, ako obania. Papalizmus

a zneuvanie moci nepatria do slobodnej spolonosti. Budeme presadzova a vykonva

politiku, pri ktorej politici a radnci povauj obanov za svojich klientov, ktorm poskytuj

slubu ako protihodnotu za dane, ktor platia.

Vo vetkch svojich innostiach mus tt tento klientsky prstup presadzova. Mus

vychdza uom v strety a garantova im rovnak a nediskriminan prstup ku vetkm

verejnm slubm vrtane prva obana slobodne si zvoli poskytovatea sluby,

financovanej z verejnch zdrojov v rovnakej kvalite. astokrt s to pritom skromn

podniky, cirkvi i mimovldne organizcie, ktor vedia verejn sluby poskytova lacnejie

a v lepej kvalite.

Politici musia princp najprv oban, potom tt repektova najm pri prijman zkonov.

Ak chc politici dveru od ud, musia v prvom rade dverova uom a ich zujmy stava na

prv miesto. Je to tt, kto si nesmie svoju vlastn prcu zahova, a naopak, s to obania,

voi ktorm maj radnci a politici povinnos snai ich ivot urobi o najjednoduchm.

Posilnenie obianskej participcie a zapjanie obanov do rozhodovania

V kadej krajine je treba urit percento ud, ktor sa venuj sprve vec verejnch. Bu

v politike, alebo ako aktvni obania. Najv problm Slovenska je, e politika sa odtrhla od

ud, od obianskej spolonosti, uzavrela sa od seba. Zacyklila sa a zdegenerovala.

25 rokov u ns politici budovali systm, ktor sa vyerpal a u nem o ponknu. Star

truktry nevpali medzi seba nov krv, dnes mme v politike ud, ktor sa 25 rokov ivia

ako strancki funkcionri a u vbec nemaj o ponknu. Existujcim elitm, i pravicovm

alebo avicovm, nejde o zmenu, len o udranie dnenho stavu ktor je pre nich vhodn,

a v ktorom kad hr na kadho, bez rozdielu farby stranckeho trika. V duchu starej

pravdy iadne ryby sa nepripravia o vlastn rybnk.

Na Slovensku s dnes politika a obianska spolonos dva svety, medzi ktormi je obrovsk

priepas. Nie je vbec prekvapenm, e politici odtrhnut od ud nemaj ich dveru. Tento

systm zmenme.

Najhorie je, e aktvni a ikovn udia asto ani nechc vstpi do politiky, ke vidia, o s

existujci politici za, o sa medzi nimi deje a ak vsledky za nimi zostvaj. Naou lohou

a tm, o robme, je preklen tto priepas vaka uom, ktor dnes stoja bokom a pritom

maj skuton zujem o veci verejn. SKOK! je preto obianska koalcia, lebo vahuje do

politiky aktvnych obanov.

SKOK! sa bude snai na vetkch rovniach oivi politiku a posilni participciu

a spolupodieanie sa obanov na demokratickom a rozhodovacom procese. Chceme uom

umoni zai demokraciu v novch formch a aktvne spoluvytvra politiku.

13

SKOK! presad maximlnu otvorenos politickch rokovan pre verejnos. Zasadnutia

zastupitestiev, vborov, komisi a poradnch orgnov maj by verejn. Vo verejnom zujme

m by umonen nielen volenm zstupcom, ale aj irokej verejnosti, aby sa do nich mohla

zapoji a v slade s pravidlami prednies svoje pripomienky a nzory.

Budeme presadzova inovatvne a na dialg orientovan formy obianskej participcie, ktor

umonia ir rznorodej proces vytvrania spoloenskho konsenzu aj pri komplexnch

tmach. Zabezpeme zvyovanie povedomia verejnosti o existujcich monostiach

participcie obanov na prprave verejnch politk, legislatvy, stratgi a podobne.

Politici a kandidti SKOK!-u bud vyuva inovatvne modely obianskej participcie na

veciach verejnch, ako naprklad World Caf, i obianske fra a townhall stretnutia na

komunlnej rovni.

Ako nstroj ochrany zujmov obanov na komunlnej rovni pripravme jasn a jednoduch

pravidl sfunknenia intittu verejnho zhromadenia obyvateov obce, ktor sce ako

spsob vkonu zemnej samosprvy pozn aj stava a zkon o obecnom zriaden, ale v praxi

sa vyuva len vnimone.

V oblastiach a tmach, v ktorch verejn sprva pripravuje alebo zvauje zvan

rozhodnutia alebo nov verejn politiky, je naim dlhodobm cieom vytvori nstroje na

podporu obiansko-vzdelvacch a diskusnch programov, ktor prehlbuj porozumenie

obanov v tchto tmach dleitch pre Slovensko a umouj diskutovanie o alternatvach

prstupov a rozhodnut. Takto rozhodnutia s tu nadlho. Ovplyvuj miesto, kde ijeme,

vychovvame deti, pracujeme, trvime von as. Preto robenie takchto rozhodnut nesmie

by obmedzovan asovm tlakom na kor kvality a podrobnosti diskusie. To vetko prina

lepie rozhodnutia.

Zmena volebnho systmu

Sasou zmeny sasnho systmu vldy oligarchov a politickch bbok bliie k uom

mus by okrem decentralizcie moci aj zmena volebnho systmu. Existujci volebn

systm pochdza ete z doby Vladimra Meiara a bol navrhnut tak, aby jeden siln lder

ovldal cel stranu, a cez svojich poslunch poslancov aj cel krajinu. Tak v stranckom

systme a odvodene aj v systme riadenia krajiny potom vetko podstatn zvis od jednej

osoby. Len pr prkladov strany Mikula Dzurindu, i Vladimra Meiara boli zaloen

prve na tchto osobch. S ich odchodom odchdzali aj strany, neexistencia vntornej

zdravej konkurencie a vytvrania novch mylienok viedla (a v prpade alch strn povedie)

k samozniujcim procesom.

V dnenom volebnom systme sa do parlamentu nem ancu dosta nikto, koho na

kandidtku nevezm siln politick strany. V tch sa ale udia menia len vemi ako.

Existujce politick strany chc jedin - aby ich politici pracovali pre dobro strany, nie

14

obanov. Obiansky princp je im na kilometre vzdialen. Tento fakt sa nemen ani tm, e je

tu strana, ktorej lder ponka kandidtku takmer komukovek. Ani toto nie je funknm

rieenm.

Kandidtky sa zostavuj centralisticky, a 27 okresov Slovenska nem iadne zastpenie

v parlamente. Bratislava je hlavnm mestom krajiny, a zasli si tomu primeran status. No

nie je jedinm miestom, kde ij obyvatelia.

Zmena volebnho systmu u nie je monos. Je to nevyhnutnos. Nevyhnutne potrebujeme

novch ud, ktor nie s len tvre bez obsahu, ale maj dveru voliov zo svojich reginov.

SKOK! presadzuje zmenu volebnho systmu bliie k uom, tak, aby sa rozbil monopol

politickch strn na obsadenie parlamentu. Aspo polovicu poslancov treba voli priamo

v reginoch, v okresoch, v jednomandtovch obvodoch. Aby vzili priamo od ud.

K tomuto cieu sa d dosta viacermi spsobmi. Jednm z nich je, aby sa volebn systm

zmenil tak, e polovica poslancov parlamentu bude volen v jednomandtovch volebnch

obvodoch. Druhm spsobom na dosiahnutie tohto ciea je, e sa tak bude voli cel

parlament. Tretm spsobom je, e sa zni poet novovytvorenej dolnej snemovne

s vlastnm volebnm systmom (pomernho zastpenia) a novovytvoren horn snemova

(komora) parlamentu bude volen inm volebnm systmom (vinovm, previazanm na

regionlne zastpenie). Takto volebn zmeny, bez zvyovania dnenho potu poslancov,

so sebou pones aj nevyhnutn stavn zmeny, a to nielen svisiace s vobami, ale aj na

takto tvoren parlament nadvzujce rozhodovacie prvomoci, krean prvomoci,

legislatvny proces a podobne. Mme za to, e by to viedlo k skvalitneniu verejnho ivota.

SKOK! preto ponka verejn diskusiu o takchto monostiach uvedomujeme si, e aj toto

je (bude) rozhodnutie, ktor tu bude nadlho, nebudeme preto vnucova jedin sprvny

nzor. Sme stranou obianskej koalcie.

Pri komunlnych a regionlnych vobch SKOK! navrhuje zavedenie istho vinovho

systmu s jednomandtovmi obvodmi. To umon viu previazanos poslanca s volimi,

posiln zodpovednostn vzahy a do istej miery odstrni vplyv politickch strn na miestnu

a regionlnu politiku. Zrove navrhujeme zruenie dvojkolovej voby predsedu

samosprvneho kraja. Nie je dvod, aby bol volen spsobom, akm je volen prezident

republiky, no nie primtor zvl v stave, ke primtor vieho mesta m dnes viac

prvomoc, kompetenci, a teda aj zodpovednosti, ako upan. Na zvenie zostva, i mal

Slovensko naozaj potrebuje aj osem samostatnch regionlnych vld podrobnejie sa tejto

tme venujeme v nasledujcej asti.

15

Rmek graf:

A 27 slovenskch okresov nem svoje zastpenie

v parlamente. Bratislava si zasli primeran postavenie ako

hlavn mesto ale problmy reginov sa nedaj riei

z jednho miesta. Zmena volebnho systmu rozbije

strancky centralizmus a zabezpe rovnovne postavenie

slovenskch reginov.

Decentralizcia moci

Slovensko je prli mal krajina a to ako rozlohou, tak aj potom obyvateov na to, aby si

mohla dovoli obrovsk byrokratick a obslun apart. Kad tt m svoju byrokraciu,

avak je potrebn hovori o tom, ako m vyzera a o m vykonva. o je ete potrebn

a nosn a o u je zbyton a nepotrebn. Potrebujeme thlu a efektvnu,

decentralizovan verejn sprvu, s modernmi nstrojmi na pouvanie a obsluhu, user-

friendly, bez obaovania jej klientov a pouvateov teda tch, ktor si za u platia.

SKOK! je stranou obianskej koalcie a preto bude presadzova zmeny, ktor k takto

zadefinovanej verejnej sprve poved.

Pred viac ako 15 rokmi sa na Slovensku zaal proces decentralizcie a reformy verejnej

sprvy, ktor zostal nedokonen. Ukazuje sa, e decentralizcia je spsobom, ako da do rk

uom viac vplyvu a rozhodovacej moci, preto sme presveden, e je to dobr cesta, v ktorej

treba pokraova.

Bude potrebn prehodnoti doteraz decentralizovan prvomoci a posdi, ak alie

kompetencie a na ak rove verejnej sprvy by ete bolo mon prenies. Ak chceme ma

zo Slovenska decentralizovan tt, o jemu aj jeho obanom zjavne prospieva, je treba

oslabi centrlnu rove tam, kde jej ingerencia nie je potrebn. Naopak, djde tak k jej

posilneniu tam, kde m by siln a kompetentn naprklad pri tvorbe legislatvy,

strategickch a koncepnch materilov, pri presadzovan zujmov Slovenska navonok,

zabezpeovan obrany, bezpenosti, spravodlivosti a pod.

O komunlnej reforme u nie je mon alej len hovori, ale je ju potrebn zaa aj

realizova. zemn samosprva m a alej bude ma relatvne irok paletu prvomoc,

ktor by mala vykonva v prvom rade k prospechu svojich obyvateov. Toto vak nie je

mon zabezpei v kadej malej obci, ktorch mme na Slovensku vek vinu.

Z celkovho potu takmer 3000 obc je na Slovensku len 138 miest (teda obc so tattom

mesta), o s vlastne aksi prirodzen zemn sdla, kde sa sstreuj obyvatelia z dvodu

prce, tdia, trvenia vonho asu, odpoinku, relaxu, portu, kultry a kde sa takto

16

sstreuj aj sluby, zabezpeujce potreby tchto obyvateov. Na ne s naviazan aj sluby,

ktorch poskytovanie m nadobecn charakter, teda bez ohadu na to, i ich vyuva

obyvate danho sdla, alebo nie.

Slovensko m mimoriadne rozdroben sdeln truktru. To znamen, e na svoju rozlohu

a poet obyvateov m vysok poet sdiel, o so sebou prina niiu kvalitu a dostupnos

sluieb pre obyvateov, zrove vak ich vyiu finann nronos. V kadej malej obci nie je

objektvne mon zabezpei vetky sluby, ktor jej obyvatelia potrebuj z dvodu

nedostatku vybavenia, materilno-technickho zabezpeenia, finannch prostriedkov, ale

najm z dvodu nedostatku personlnych kapact. Pri administratvnom zluovan obc sa

tieto nedostatky eliminuj, niekde a vytrcaj.

Nie je zujmom gumova dediny z mapy. Ide nm vak o tak opatrenia, ktor bud vies

k zneniu potu administratvnych sdiel, k sstredeniu ich administratvnych, technickch,

finannch a udskch kapact a tm k skvalitneniu sluieb pre tch, ktor za ne platia.

Vetky nhradn rieenia, ako naprklad dobrovon medziobecn spoluprca, sa ukzali za

poslednch 25 rokov ako nefungujce. V konenom dsledku tak djde k posilneniu pozcie

komunlnej rovne voi centrlnej vlde, nepriamo k posilneniu pozcie obyvateov miest

a obc voi centrlnej vlde. Mal by si to uvedomi aj ZMOS, ktor by mal presta hra lohu

sasti nrodnho frontu vldy, ale mal by zaa naozaj zastupova zujmy miest a obc.

V nadvznosti na tento proces spjania obc, teda v nadvznosti na komunlnu reformu, je

mon spusti aliu decentralizciu kompetenci na nov, vie administratvne celky.

Kapacitne bud stai na to, aby ich mohli uspokojivo obstara v prospech obyvateov o je

naozajstn decentralizcia. Vkon nevyhnutnch kompetenci sa k uom pribli, zrove

bud ma v rukch skuton nstroje, ako ich vykonvanie ovplyvova. Tmito nstrojmi s

najm voby, ale aj alie formy uskutoovania komunlnej samosprvy. Centrlna vlda

v zem tak bude strca svoj vplyv a moc. S decentralizciou kompetenci mus s aj

decentralizcia financi a politickej moci, o sa deje prirodzene.

Vznamnou oblasou, ktor za 25 rokov neprela iadnou vznamnou zmenou, je reforma

sprvneho prva procesnho. Doteraz sa vdy sstredila pozornos len na rozdelenie

mocenskch centier, na ich truktry a npl, avak procesn strnka zostvala v zad.

SKOK! presad reformu sprvneho prva procesnho tak, aby bolo zabezpeen

dvojintann konanie aj na rovni zemnej samosprvy vrtane jej novch, municiplnych

celkov.

Tento krok povedie k trom vznamnm nsledkom. Po prv, z orgnov miestnej ttnej

sprvy bude mon decentralizova alie kompetencie, ktor zviseli od rozhodovania

v sprvnom konan. Zrume tak prenesen vkon ttnej sprvy, ktor je stle problematick

pre svoju komplikovanos a nedostaton spsob financovania zo strany ttu. Po druh,

odbremenme sdnu sstavu od odvolacch konan na sdoch, ktor rozhoduj

17

o neplatnosti rozhodnut orgnov verejnej sprvy. Nsledne bude potrebn zreformova

sprvne sdnictvo na Slovensku, ku ktorho prvmu kroku u dolo nedvno.

Tretm, najvznamnejm nsledkom bude zruenie miestnej ttnej sprvy na veobecnej

rovni. Jej kompetencie bud vykonva mest a municipality, ktor na to bud vybaven

materilne, finanne, personlne aj legislatvne. ttu zostan na rovni miestnej ttnej

sprvy len pecializovan orgny, ako s naprklad daov rady, bansk rady, a pod.

Okresn rady bud mc by zruen. Sprva ttu bude jednoduchia, prehadnejia,

efektvnejia, s ingerenciou obyvateov miest a obc na jej vkon a priority.

Reforma ESO, ktor nm tu bola 4 roky prezentovan ako vznamn reforma,

v skutonosti iadnou reformou nebola a nie je. Ilo len o podriadenie orgnov miestnej

ttnej sprvy pod ministerstvo vntra so vetkmi dsledkami a rad niekokch

modernizanch opatren, financovanch najm z programov E, ku ktorm by dolo tak i

tak. Nov operan program Efektvna verejn sprva smeruje k tomu istmu; je preto

potrebn vyui, o je z doteraz vykonanch vec vyuiten, najm vybudovan front-office-

y a elektronizciu sluieb verejnej sprvy v alej, skutonej reforme a modernizcii.

V tomto zmysle bude prehodnoten aj uveden operan program, jeho opodstatnenos

a skuton vyuitenos.

V svislosti s decentralizanm procesom a monosou prenesenia loh na mest

a municipality bude potrebn prehodnoti existenciu a alie fungovanie vych zemnch

celkov. Tak, ako je mon prenies kompetencie z orgnov miestnej ttnej sprvy, je mon

(a niekde aj nevyhnutn a elan) ich prenos aj zo samosprvnych krajov na mest

a municipality. SKOK! presad decentralizciu kompetenci aj z VC-iek a alie posdenie

ich existencie. V prpade, e by zotrvali, bude potrebn nanovo vymedzi ich kompetencie

a poet. Tie sme za posdenie truktry ich orgnov a spsob obsadenia zastupitestiev

VC. Ich kreovanie by u nemuselo by otzkou priamych volieb, ale lenmi zastupitestiev

by boli starostovia a primtori miest a municipalt, ktor by do novch samosprvnych krajov

patrili. Tm by sa zvraznil ich nadobecn charakter. Je jasn, e niektor zaman zmeny

bud potrebova aj prslun stavn zmeny.

Spolu s vyie uvedenmi zmenami bude potrebn tie nanovo posdi systm financovania

takto truktrovanej miestnej samosprvy, s drazom na posilnenie financovania miest

a municipalt. Nesmie by obden zsada, e spolu s decentralizciou kompetenci je

potrebn decentralizova aj majetok a najm financie potrebn na ich realizciu.

Tie bude potrebn nanovo nastavi volebn systmy v novoutvorench municipalitch, o

svis s potrebou prehodnotenia volebnch systmov na jednotlivch rovniach v tte. Tzv.

volebn kdexy, prijat sasnou vldou, nie s iadnou reformou volebnho prva na

Slovensku a nepriniesli zmeny, ktor prinies mohli a mali. Niektor detaily s popsan

v inch astiach tohto programu.

18

Slovensko bude decentralizovanou krajinou so thlou, efektvnou a modernou verejnou

sprvou, s monosami uplatovania vplyvu svojich obyvateov na jej vykonvanie. SKOK! je

stranou obianskej koalcie, preto sa o toto vetko a o zlepenie postavenia obana v ttnej

mainrii vbec, bude snai.

Odpolitizovanie verejnej sprvy

Potrebujeme odpolitizova verejn sprvu. radnci musia by profesionli, nezvisl od

politikov. Kontinuita mus by zabezpeen profesionlmi, neustlou vmenou sa strca

pam intitci a straty s obrovsk.

U ste tak pouli? A mte pocit, e sa to zmenilo? Nemte ma preo. Dnen politick moc

pripravuje u druh vlastn zkon o ttnej slube (celkovo tret), ktor by mal toto vetko

zabezpei. Ukazuje sa, e nefungoval ani ten pravicov, ani ten avicov. Ako je mon, e

ani jeden z dvoch, mnohokrt novelizovanch zkonov o ttnej slube, takto nieo

nepriniesol? Je to jednoduch vdy sa bolo treba prispsobi poiadavkm konkrtnych

politickch reprezentantov. Neoakvame, e z tretieho zkona vyjde nieo prevratn a e

od jeho innosti u bud veci fungova. Doteraz nm vdy dokzali len to, e verejn sektor

je priestor pre umiestovanie vlastnch, itok klienta konzumenta nebol bran do vahy.

ijeme v jednej krajine a vieme, e obanovi je jedno, i si nieo vybavuje na rade ttnej

sprvy, alebo na samosprvnom rade. Je preto potrebn zjednoti prvnu pravu takchto

verejnch zamestnancov do jednho zkona, so subsidirnym pouitm Zkonnka prce.

Odvodnen vnimky, ako naprklad vberov konania, kvalifikan predpoklady na vkon

niektorch funkci a pod., bud stanoven prve v tomto zkone. Zmysel to dva aj

z pohadu toho, e pokia chceme o najviac decentralizovan tt s drazom na

samosprvnu demokraciu, delenie na ttne a to druh nem opodstatnenie; doteraz to

sli vdy len tm, ktor mu rozhodova, nie vak tm, ktor slubu konzumuj a platia.

Zavedieme frov vberov konania na zklade jasnch kritri a verejnej kontroly pri

obsadzovan odbornch pozci vo verejnej sprve, ale aj v podnikoch a ostatnch

verejnoprvnych organizcich. Kvalitn udia asto nedostan ancu uchdza sa o nevolen

funkcie. Pri obsadzovan ich znevhoduje rodinkrstvo a politick protekcia. Takto konanie

zvyuje nedveru voi ttu. Je preto potrebn vpusti do systmu viac svetla a zvi

monos verejnej kontroly. Frov vberov konania s zkladnm predpokladom. Politici

v SKOK!-u sa chc obklopi kvalitnmi umi, nie njs pohodln miesto svojej rodine

a znmym.

Okrem jasnch pravidiel pre prijmanie do verejnej sprvy je potrebn stanovi jasn pravidl

pre karirny postup. Zastavme politick nomincie a zavedieme profesionlny vber

kandidtov. Najlep radnci mu zska definitvu, prca vetkch sa vak bude pravidelne

hodnoti a mera. Nekvalitn a zl radnci nemu ma istotu teplho miesta.

19

Presadme preto nov zkon o verejnej slube. Tento zkon stanov zkladn princpy prce

ttnych radnkov a verejnch funkcionrov. Stanov tak jasn pravidl pre ich prcu,

a zrove ponech priestor pre vlastn rozhodovanie. radnk i politik mus sledova

v prvom rade verejn zujem, mus ma proklientsk prstup a mus by zainteresovan na

vsledku. Upravme systm odmeovania vo verejnej sprve tak, aby motivoval k o

najlepm vkonom. Zl prca podriadenho radnka sa mus odrazi aj v postaven

nadriadenho politika. Bez tohto prepojenia nebude nikdy vyvodzovan skuton

zodpovednos, resp. vdy len tak, ktor vo vsledku ni nezmen.

V prci ministerstiev a ostatnch radov budeme presadzova odborn prstup k rieeniu

vetkch problmov. Znamen to rozhodovanie na zklade faktov a argumentov (evidence-

based policy), i naprklad vyuvanie analz pre posudzovanie vhodnosti navrhovanch

politk (cost-benefit analzy). Politick rozhodnutia sa nemaj robi poda toho, o vylo

premirovi v prieskume verejnej mienky, ale poda toho, o je sprvne a dobr pre krajinu.

Hmotn zodpovednos radnkov a politikov

SKOK! presadzuje razantn zavedenie hmotnej zodpovednosti radnkov, ale aj volench

funkcionrov. Tento nvrh bol u viackrt predloen v parlamente, ale nikdy nebol

schvlen. Politici by mali by vzormi sprvania pre obanov hoci je tomu dnes skr

naopak.

Zodpovednos politikov a radnkov za svoje rozhodnutia mus by sasou ich

profesionality a osobnej cti. Zlyhania musia pocti tak, ako ich cti kad ben lovek, ke

urob chybu vo svojom ivote i v prci. Politici a radnci, ktor nevykonvaj riadne svoju

prcu, ktor spsobia kodu svojim konanm alebo nedostatone podloenm rozhodnutm,

musia nies nsledky a to nielen trestnoprvne.

Nielen politici vak riadia nau krajinu, asto s bbkami v rukch silnch finannch skupn.

SKOK! preto zavedie aj trestn zodpovednos prvnickch osb, a to obzvl pri skutkoch,

kde predstavitelia firiem konali v zhode s politikmi a radnkmi, pre vlastn zisk, a poruili

tm verejn zujem.

inn majetkov priznania

Rozbi systm kumulovanej moci sa d len za pomoci silnho tlaku verejnosti a mdi.

V obianskej spolonosti neexistuje rozdiel medzi umi, a zrove s politici a vysok ttni

funkcionri povinn zna ovea vy stupe kontroly a zverejovania dajov ako ben

udia.

20

Schvlime zkon o podrobnch majetkovch priznaniach, aby politici a radnci museli jasne

preukazova, ak maj majetok, vrtane majetku a tov v zahrani, vetky svoje prjmy

vrtane darov a prjmov z podnikania. Vetky tieto informcie musia by kontrolovaten.

Prizna bud musie nielen majetok vo svojom vlastnctve, ale aj ten, ktor len uvaj ako

vypoian.

Zkon o majetkovch priznaniach mus by sprsnen tak, aby radnci a politici, ktor maj

problm vysvetli svoje prjmy, nemali vo verejnej slube miesto. Zavedieme pravidlo, e

nepriznan majetok prepadva v prospech ttu, aby bola sankcia za uvdzanie nepravdivch

dajov naozaj inn.

STOP schrnkovm firmm

Tunelova verejn zdroje a rozkrda peniaze ns vetkch by sa oligarchom a politikom

nedarilo bez zloitch schm, na konci ktorch s schrnkov firmy s tunmi kontami

v daovch rajoch.

Tieto praktiky musme zastavi. No hoci o tom politici zo vetkch vznamnch strn neustle

hovoria, naozaj inn zkon proti schrnkovm firmm doteraz nepresadili. A niet sa omu

udova. Vetky star parlamentn strany maj za sebou kauzy, v ktorch vystupovali

schrnkov firmy a ned sa teda veri, e by si sami siahli na vlastn biznisy.

SKOK! presad vytvorenie registra konench prijmateov vhod pre vetky firmy na

Slovensku. To znamen, e prinajmenom v neverejnom registri bude musie kad firma

uvdza svojich konench majiteov a beneficientov. Zakeme as vo verejnom

obstarvan, ale aj na akomkovek obchodovan so ttom, vetkm firmm, ktor neuved

pravdiv daje, a presadme, e uvdzanie nepravdivch dajov v tomto registri bude

zvanm trestnm inom.

Ak niekto vyuva schrnkov firmu z dvodu lepch daovch podmienok, je na tte, aby

sa zamyslel nad vlastnou daovou politikou. Bolo by chybou takto firmy vyluova naprklad

z verejnch obstarvan len pre fakt, e s registrovan v prostred pre ne priaznivejom. Ak

vak niekto registruje firmu na schrnkovej adrese po celej spleti nekonench prepojen len

preto, e potrebuje zakry vlastnkov, resp. z inch nekalch dvodov, je to dvod pre

vylenie zo sae. Pravidl maj by jasn.

Otvoren prstup k informcim

tt a jeho rady maj k dispozci obrovsk mnostvo informci a dt. Ich vyuitie je

dleit pre vzdelvacie a vskumn intitcie, ale i pre skromn sektor. Zdieanie takchto

informci medzi jednotlivmi radmi zrove zabrni duplicitnm vdavkom. Presadzujeme

21

preto vetky princpy open government zdieania dt, anonymizovanch informci

a dajov, ktor maj vetky ttne intitcie.

Otvoren prstup k informcim sa vak mus prejavi i v transparentnosti nakladania

s verejnmi prostriedkami. Zadlen tt, ale aj mest a obce, v ktorch sa strcaj miliny

eur na netransparentnch zkazkch, maj obmedzen monosti pre al rozvoj. Verejnos

asto nem dostaton informcie o tom, o sa deje. Informcie o zmluvch,

o obstarvaniach, o rozpote a jeho erpan, ktor s k dispozcii, s asto nezrozumiten

a neprehadn, o verejnosti vrazne sauje monosti kontroly.

Hlsime sa k iniciatve otvorench dt a budeme presadzova zverejovanie informci

v zmysle technologickch tandardov navrhnutch odbornkmi, nie radnkmi. Prklady zo

sveta ukazuj, ako moderne a prstupne sa daj spracova verejn dta. Tak u dos hry na

skrvaku, verejn sprva!

Otvoren prstup k informcim umouje verejnosti lepie pochopi a kontrolova

hospodrenie ttu i samosprvy, a tak vyvja tlak na jej efektvnos. Preto zavedieme

striktn prstup o nie je tajn, je verejn a pravidl pre proaktvne zverejovanie vetkch

informci, ktormi rady disponuj. Zamedzme akmkovek snahm obmedzova infozkon

a jeho vyuvanie.

Zverejovanie a sprstupovanie informci sa mus sta benou sasou agiend, ktor

orgny verejnej sprvy vykonvaj. Od prijatia infozkona preiel u dos dlh as na to, aby

bolo zverejovanie a sprstupovanie informci povaovan za nieo, o zaauje, otravuje,

ober o as a je nani. Toto je potrebn dosta do povedomia politikov, ale aj tch, cez

ktorch sa verejn politiky realizuj. Sme stranou obianskej koalcie. SKOK! takto prstup

bude presadzova, vynucova a presad.

SKOK! bude posilova legislatvu a vytvra nov mechanizmy, ktor umouj slobodn

prstup k informcim, prstupnos informci pre osoby so zdravotnm postihnutm, deom,

mladm uom a seniorom, as verejnosti na rozhodovan, ako aj rzne formy zdruovania

sa obanov a slobodn a nezvisl psobenie obianskej spolonosti. Budeme vytvra

podmienky pre vznik a prijmanie nezvislej sptnej vzby pre innos verejnch intitci.

SKOK! si zrove osvojil a zavzuje sa presadzova 150 opatren proti korupcii, ktor navrhla

Transparency International Slovensko a s opsan v poslednej kapitole tohto programu.

Dekoncentrcia moci v kolstve

Decentralizcia v kolstve viedla k roztrieteniu riadenia, k oslabeniu podpornch kapact a

problmom s koordinciou vzdelvacch politk na rovni ttu, samosprvnych krajov, miest

a obc. Autonmia kl zvila ich zodpovednos, ale tie vyvolala nemern nrast novch,

22

neraz neopodstatnench a byrokratickch, povinnost, bez dostatonej prpravy a podpory

vedcich zamestnancov.

V zsade stle rozhodovanie v mnostve konov na kole vyaduje shlas alebo postup poda

detailnho predpisu z centra aj tam, kde to nie je nevyhnutn. Preto je ochromen

akcieschopnos kl pre inovcie. Je potrebn dekoncentrova tto centrlnu moc tak, aby

koly mohli zsadne redukova mnostvo byrokratickch konov, ktor sa od nich vyaduj.

Revzia kolskej legislatvy je z tohto pohadu principilna a dekoncentran efekt me

uvoni potencil kl, ktorm sme zverili zodpovednos, ale v jej deformovanej podobe.

Preto komplexne prehodnotme kompetencie na vetkch stupoch riadenia, aby sme

maximlne dekoncentrovali rozhodovanie z centra na koly.

Prehodnotme ustanovenia kolskej legislatvy tak, e posilnme postavenie kl v ich

autonmnom odbornom a samosprvnom riaden (rady kl). Obmedzme monosti

stranckej a byrokratickej svojvle orgnov ttnej sprvy a samosprvy pri riaden kl.

Podporme zvenie autonmie kl pri tvorbe kolskho vzdelvacieho programu.

Ak sa sstredme (ako doteraz) vhradne na skladanie tov kl zriaovateom, formlnu

kontrolu kolskej inpekcie, zodpovednos za dosahovanie uebnch vsledkov (nrodn

testy), ale bez poznania hlbch pedagogickch svislost, nepsobme motivane, ale

autoritrsky a centralisticko-mocensky. Ide nm o zmenu kultry a tradinch vzorcov

v riaden vyuovania, kl, manaovan rezortu od direktv, a prkazov k novm hodnotm

(dvera podpora kvalita) a budovan kapact rezortu (kl, uiteliek a uiteov) na

podporu dosahovania spolonch cieov.

Odmietame model ttnej kolskej inpekcie, ktor sa neorientuje na kvalitu procesov

vchovy a vzdelvania a byrokraticky kontroluje normy, ale nevie kole odborne poradi.

Vytvorme model zodpovednosti ttu za kontrolu, integrovan so spoluzodpovednosou

koly za vsledky vchovy a vzdelvania. kolskmi inpektormi bud vysoko hodnoten a

uznvan uitelia nezvislej audtorskej agentry na hodnotenie kvality vchovy a vzdelvania

v regionlnom kolstve na Slovensku.

Referendum

Najznmejm nstrojom priamej demokracie je referendum. V podmienkach Slovenska ide

o nstroj, ktor nie je vemi spen, a ktorho prvna prava m zsadn nedostatky.

Sfunknenie referenda si iada viac, ne len jednoduch pravu povinnho kvra, ako bolo

viackrt navrhovan. Referendum je v prvom rade nstrojom konsenzulnej demokracie,

ktorej cieom je irok verejn diskusia a hadanie spoloenskej zhody nad rieenm

problmov, a nie jednoduch valcovanie meniny obanov vinou.

23

Zkladnou podmienkou zjednoduenia vyuvania referenda je jednoznan zadefinovanie

materilneho jadra stavy Slovenskej republiky, ktor bude chrni zkladn

a najvznamnejie princpy obianskeho a prvneho ttu tak pred svojvou politikov, ako aj

pred snahou obmedzi i pokodzova udsk prva verejnm hlasovanm. Neprpustn

musia by akkovek zmeny podstatnch nleitost prvneho a demokratickho ttu,

rozhodnutia viny obmedzujce prva menn i prijmanie zkonov, ktor diskriminuj

skupinu obanov na zklade faktorov, ktor nemu sami ovplyvni (vek, pohlavie,

nrodnos, rasa, vierovyznanie, sexulna orientcia a podobne).

Preczne definovanie zkladnch udskch prv a alch oblast, ktorch sa referendum

neme tka, otvra cestu k jeho sfunkneniu. Zavedieme povinn kontrolu takejto

stavnosti referenda pred jeho vyhlsenm stavnm sdom SR. SKOK! za tejto podmienky

podpor znenie kvra pre platnos referenda, ako aj rozumn znenie potu podpisov pre

vyhlsenie referenda na celottnej rovni. Zrove presadme jednoznan pravu prvnej

zvznosti vsledku takhoto referenda.

V zujme elimincie monosti zneuva referendum na politick ely presadme, podobne

ako vo vajiarsku, minimlne obdobie medzi vyhlsenm a konanm referenda, ktor

neme by kratie ako jeden rok. Poas tohto obdobia tt priprav a zrealizuje rovnovnu

osvetov a vzdelvaciu kampa, v ktorej podrobne vysvetl nzory a argumenty v prospech

jednej i druhej strany.

Referendum sa poda sasnej prvnej pravy mus na Slovensku kona len pri potvrden

stavnho zkona o vstupe SR do ttneho zvzku s inmi ttmi, resp. o vystpen SR

z takhoto ttneho zvzku. Zvime monos rozrenia platnosti povinnho referenda na

celottnej rovni, naprklad pri schvaovan zmien stavy, tak, ako je to vo vajiarsku.

Zrove upravme pravidl pre referendum tak, aby jeho predmetom mohol by aj nvrh

zkona z obianskej iniciatvy.

Pripravme a schvlime aj zkon o miestnom referende, ktorho jednoznan prava na

Slovensku absentuje. Uplatovanie podmienok priamej demokracie sa tak me

v jednotlivch obciach na Slovensku li.

Posilnenie prvkov priamej demokracie

Ako hovor stava Slovenskej republiky vo svojom druhom lnku, ttna moc pochdza od

obanov. Priama demokracia nie je sama o sebe veliek. No rozumn posilnenie prvkov

priamej demokracie pome vrti tt bliie k uom a oslab moc rznych zujmovch

skupn, ktor sa ho dnes zmocnili.

Najvm nedostatkom v tejto oblasti je, e na Slovensku chbaj nstroje na relny vkon

priamej demokracie. V slovenskom prvnom poriadku je dan draz na reprezentatvny

24

systm, v ktorom svoju moc obania vykonvaj najm prostrednctvom volench zstupcov

poslancov.

Presadme zavedenie prvkov priamej demokracie v sasnom systme zastupiteskej

demokracie tak, aby sa vkon moci presunul bliie k obanom. Obzvl posilnme kontroln

prvomoci obanov.

Znime poet podpisov potrebnch pod petciu na to, aby sa ou zaoberala Nrodn rada

Slovenskej republiky vo svojom plne, na 50 tisc. V prpade petci s 25 tisc podpismi sa nimi

bud povinne zaobera prslun vbory parlamentu.

Zavedieme monos zkonodarnej iniciatvy obanov. Nrodn rada bude povinn

prerokova nvrh zkona, pod ktor sa podpe najmenej 100 tisc obanov Slovenska.

Zstupca navrhovateov bude ma prvo vystpi v Nrodnej rade SR ako predkladate.

V prpade odmietnutia obianskeho nvrhu zkona, ktor je v slade s stavou,

parlamentom, bud ma inicitori petcie monos zskava dodaton podporu pre svoj

nvrh zkona tak, aby o om mohlo by vyhlsen referendum.

Zavedieme monos iniciova odvolanie niektorch nevolench politickch funkcionrov na

zklade petcie naprklad ministrov, ttnych tajomnkov, prednostov mestskch radov,

prednostov fov radov miestnej ttnej sprvy, a podobne.

Pre verejnch funkcionrov, ktor s volen nepriamo, zavedieme zkonn obmedzenie ich

psobenia v jednom orgne na 15 rokov (v prpade vldnych radov na 10 rokov).

SKOK! bude hada a vyuva spsoby, ako posilni prostriedky dobrozdania obanov ete

pred samotnm legislatvnym procesom a poas rokovania o nvrhoch zkonov v parlamente

prostrednctvom delegatvnej demokracie (tzv. Liquid Democracy).

Podpora mimovldnych neziskovch organizci

Mimovldne neziskov organizcie (MNO) psobia v takmer vetkch oblastiach

spoloenskho ivota. astokrt svojou innosou nahrdzaj a dopaj fungovanie ttu

v oblastiach, kde zlyhva, alebo sm neposkytuje svoje sluby obanom. V mnohch

oblastiach je pre tt vhodn spolupracova prve s mimovldnymi organizciami.

Mimovldne neziskov organizcie zrove predstavuj bohat zsobnk kreatvnych

a kvalifikovanch ud, ktor doku svojimi sksenosami napomc aj pri formulovan

verejnch politk a pri tvorbe socilnych inovci.

SKOK! zdiea siln presvedenie, e demokratick tt pre svoje fungovanie potrebuje

obiansku spolonos, a teda aj neziskov organizcie, a e do spravovania vec verejnch je

potrebn zapja zainteresovanch aktrov i obanov. Zavzuje sa preto vytvra priazniv

podmienky pre rozvoj mimovldnych neziskovch organizci, vytvra mechanizmy, ktor

25

verejnej sprve umonia vyuva potencil MNO, ako aj zapja odborn verejnos a MNO

do tvorby verejnch politk. Budeme posilova informovanos o aktivitch mimovldnych

neziskovch organizci a ich zapjanie do verejnej diskusie v mdich verejnej sluby.

Zavzujeme sa nesiaha na zdroje mimovldnych neziskovch organizci, ktor pochdzaj

z asigncie dan z prjmu, a ponecha sasn model daovej asigncie fyzickch

i prvnickch osb v nezmenenej podobe. Zrove budeme hada prostriedky na alie

zdroje pre podporu neziskovch organizci a podujat, a to naprklad formou sponzorstva,

odpotatenho z daovho zkladu firiem, a podobne.

alie nvrhy v tejto oblasti:

Obiansky charakter ttu. SKOK! ako obianska strana presadzuje jednoznan

obiansky charakter ttu, pri ktorom je tt povinn ku vetkm svojim obanom

pristupova rovnako a nediskriminane len na zklade obianskej prslunosti (bez

ohadu na nrodnos, rasu, pohlavie, nboensk vyznanie, vek, orientciu a podobne).

V tomto zmysle budeme presadzova i zmenu preambuly slovenskej stavy, ktor sce

nem normatvny charakter, no v modernej krajine by i v tomto texte mal by prtomn

obiansky, a nie nrodnostn princp.

Konkurencia pre ttnu moc. Prklady z vlakovej alebo autobusovej dopravy ukazuj,

ako me oban profitova z toho, e tt nem monopol na nejak slubu. Budeme

podporova rozirovanie monost pre konkurenciu ttnym slubm a nechme, nech

oban sm rozhodne, koho si vyberie. S to koniec koncov jeho dane, tak preo by

o nich mal rozhodova nejak radnk v Bratislave. Podporme naprklad nettne centr

vonho asu, ktor boli na kodu det zlikvidovan v prospech ttneho monopolu

alebo vytvorme podmienky pre vznik konkurennho prostredia aj vo verejnej doprave.

Systm financovania politickch strn je prehnit. Vinu peaz min strany na

billboardy, a pritom s to peniaze z dan. Nech si maj lensk prspevky, mono sa

potom o lenov a o ud zan aspo zaujma. V Taliansku nedvno zruili financovanie

politickch strn ttom. Budeme presadzova odluku politickch strn od ttu.

Podrobnejie sa tejto tme venujeme v samostatnej kapitole nho programu.

Legal footprint pre zkony. Priebeh a histria vzniku nvrhu zkona, osb zapojench

do jeho vypracvania a priebeh vetkch hlasovan od samotnho poiatku vzniku

legislatvneho zmeru bud zdokumentovan a dostupn verejnosti na jednom mieste.

To ist plat aj pre vetky nvrhy na pravy.

Participatvne rozpotovanie. SKOK! sa zavzuje zvyova priamu as obanov na

vkone moci aj zvyovanm asti rozpotu, o ktorho vyuit spolurozhoduj priamo

obania. Prkladom je zavedenie asignanho modelu financovania cirkv

a nboenskch spolonost, podrobnejie opsan v samostatnej kapitole tohto

26

programu. SKOK! bude presadzova aj alie modely participatvneho rozpotovania,

a to najm na komunlnej rovni.

Priame rozhodovanie obyvateov. Posdime monosti toho, aby v obciach s najnim

potom obyvateov bolo nahraden rozhodovanie zastupitestva priamym

rozhodovanm obyvateov (so zachovanm funkcie starostu ako tatutra obce). Okrem

finannej spory prinesie takto zmena aj aktvnejie zapojenie obyvateov obce do

vkonu moci a spolurozhodovania o dleitch veciach.

Zlepenie fungovania parlamentu. Vlda, ako predstavite vkonnej moci v tte, je

parlamentu podriaden. Zavedieme preto povinnos jednotlivm lenom vldy podrobi

sa vypoutiu v Nrodnej rade Slovenskej republiky, s monosou ich jednotlivho

zamietnutia (tak, ako to funguje v Eurpskom parlamente).

Formovanie povedomia. Pre ely vytvrania silnejieho demokratickho povedomia

obanov a posilovanie ich zapojenia sa do politickho ivota vytvorme program, ktor

bude podporova urnalistick a mimovldne aktivity v tomto smere. Budeme rozvja

demokratick povedomie a vzdelvanie o obianskych prvach, o princpoch fungovania

demokratickho politickho systmu a lohy obianskej spolonosti vo vyuovan na

kolch.

27

28

3.

Zatvranie nonc

...medzi umi, reginmi, medzi pravidlami a ich dodriavanm.

Za dvadsa rokov striedavej vldy avicovch a pravicovch politickch strn sa na Slovensku

pootvralo mnostvo nonc medzi reginmi, medzi umi, medzi pravidlami a ich

dodriavanm.

Vrazne sa roztvorili nonice medzi bohatmi a chudobnmi bohat s ete bohat a

chudobn ete chudobnej. Prehlbuj sa rozdiely medzi Bratislavou a zvykom Slovenska.

Roztvorili sa nm nonice medzi obanmi a politikmi. Roztvraj sa nonice medzi potom

kl a kvalitou vzdelania. Zahranin politika vldy roztvra nonice medzi Slovenskom a

Eurpou. Znovu sa roztvraj nonice medzi poctivmi umi a papalmi, medzi

schvaovanmi zkonmi a vymoitenosou prva. Roztvraj sa nonice medzi tm, o udia

do systmu dvaj a o sa im vracia nasp, v podobe sluieb.

Socilne balky vldy s vlastne priznanm, e v desiatkach oblast doterajie vldy na

Slovensku zlyhali rieenie chudoby, drah lieky, najvyia DPH na potraviny v strednej

Eurpe, nzka matersk, nedostatok klok. Slovci by nepotrebovali socilne balky, ak by

doterajie vldy rieili tieto problmy systmovo. Lene socilne naptie a nerovnos sa na

Slovensku prehlbuj u celch dvadsa rokov, a to rovnako tak za pravicovch vld, ako aj za

vld Rberta Fica. tt navye berie uom ovea viac, ne im vracia.

Potrebujeme riei to, o ud dnes na Slovensku trpi. Tromi najvmi problmami s

nezamestnanos, nespravodlivos a bezndej.

Nezamestnanos zaha 310 tisc ud bez prce, mnohch z nich tak dlho, e u ani pracova

nedoku a ak, bud sa to musie naui od nuly. Avak nejde len o nich. Stovky tisc

alch ud sa boja, e prcu oskoro stratia, alebo pracuj za tak mizern mzdu, e z nej

doku i len spsobom z ruky do st.

Nespravodlivos znamen, e ud frustruje rozkrdanie na tej najvyej a zrove na tej

najniej prieke spoloenskho rebrka a stredn trieda, obyajn poctiv udia trpia.

Politici a oligarchovia rozkrdaj krajinu vo vekom, a tak, e tm ohrozuj samotn

podstatu demokracie. T dole, najm neprispsobiv najchudobnej obania,

zneprjemuj svojim susedom ivot stovkami drobnch priestupkov a krde, za ktor

nikdy nie s poriadne potrestan. A stredn trieda poctiv udia musia poctivo plati dane,

plati odvody, dodriava zkony, a nezostva im ni, len bezmocne sa prizera, ako to t

hore a t dole zneuvaj.

29

Bezndej je azda spolonm menovateom dvoch vyie uvedench problmov. udia dnes

na Slovensku nevidia iadnu ndej, e by sa veci mali obrti k lepiemu. udia nevidia zmysel

a ani priestor podiea sa na zlepovan spravovania krajiny. Napa ich to frustrciou

a obavami. Nasubovali im istoty, ale nie zlepenie. A aj nonice medzi subovanmi

a skutonmi istotami sa roztvraj.

Cieom SKOK!-u, zmyslom nho bytia v politike je prinies zmenu v slovenskej politike.

Presta s politikrenm, a vyriei to, o ud najviac trpi. Zatvra tieto nonice bezprvia

a bezndeje. Zniova rozdiely medzi bohatmi a chudobnmi, zniova rozdiely medzi

Bratislavou a zvykom Slovenska. Preklen priepas medzi obianskou spolonosou a

politikmi. Pribli sa k Eurpe a k eurpskym hodnotm. Vrti do spolonosti spravodlivos

aby sa oplatilo by poctivm. Zmeni tt tak, aby si za kad euro zaplatenej dane zskali

udia slubu v adekvtnej hodnote.

Ke si udia, ktor u boli za hranicami, povedia, e im je u ns rovnako dobre ako tam, bude

to pre ns spech. Ke desatisce slovenskch tudentov nebud musie cestova za

kvalitnou kolou do Prahy, bude to spech. Ke nebud trpie manelstv odlenm

partnerov z dvodu zrobku, bude to spech. Ke sa Slovci nebud musie oprvnene

saova, e s pracujcou chudobou, bude to spech. Ke namiesto nezmyselnch referend

bud ma u ns vetky rodiny lepie podmienky na ivot, bude to pre ns spech. Ke firmy

bud zase prichdza na Slovensko, a nie uteka odtiato, bude to spech. Ke radnci bud

chpa, e ich prcou je poskytova slubu svojim klientom obanom a podnikateom

bude to spech. Ke tisc drobnch vec nebude u ns stokrt komplikovanejch ako v takom

Estnsku, bude to spech.

Dobre bude na Slovensku vtedy, ke sa bude dari vetkm uom, nielen ttu a vyvolenm.

Vytvranie rovnosti v prvach a v prleitostiach

Rovnos je pojem, ktor si politici radi ber do st. Ale politick strany a ich ldri sa lia prve

poda toho, ak rovnos povauj za najdleitejiu a ako ju chc presadzova.

V dobre spravovanej krajine existuje len jedin rovnos, ktor mus by pre politikov svt:

rovnos pred zkonom. Zsada vldy prva (rule of law) mus na Slovensku op

nadobudn svoju dleitos. Je jedno, kto je driteom funkcie, mus ju vykonva len

v medziach a na zklade zkonov tak, aby bolo takto prostredie stabiln a predvdaten.

Pravidl a zkony musia plati pre kadho rovnako. Bez ohadu na to, i je poslanec,

robotnk, uite alebo sudca. Bez ohadu na jeho vyznanie, farbu pleti, pohlavie, i majetok.

Rovnos pred zkonom je zkladnm stavebnm kameom civilizcie.

30

Niektor politici nad rovnos pred zkonom vyzdvihuj rovnos vo vsledkoch. A hoci

povaujeme za svoje poslanie vytvori tt, ktor bude bezpenm prstavom pre vetkch

sledovanie len samotnej rovnosti vo vsledkoch by bolo cestou do zhuby.

Slobodn udia toti nikdy nie s rovn vo vsledkoch. Kad z ns je in. Kad z ns m in

preferencie, in zujmy, in talent a in schopnosti. Sme rzne pracovit, rzne snaiv

a rzne sporiv. Presadzujeme tt, v ktorom sa oplat i, pracova, podnika, a by aktvni.

A dobr tt sa uom nemiea do ivota, km nemus nechva ud by sammi sebou.

Nam rieenm, ktor sa vinie ako spolon prvok vetkch opatren v tomto programe, je

preto nesnai sa umelo vyrovnva nerovnosti vo vsledkoch ale snai sa vyrovnva

prleitosti. Ani takto rovnos anc vak neme by zmienkou pre neustle zsahy vldy

do ivotov ud. Dobr tt nie je ten, ktor had stle viac priestoru pre vyrovnvanie

prleitost. Dobr tt presadzuje politiku tak, aby zabezpeovanie rovnosti anc bolo o

najmenej potrebn.

SKOK! sa preto nikdy nebude snai vyrovnva rozdiely medzi umi, ak s tieto rozdiely len

vsledkom toho, e udia s sammi sebou. Ak tieto rozdiely vznikaj v dsledku politikmi

vytvorench barir a prekok, budeme ich vdy odstraova. A budeme sa snai poskytova

prleitosti a monosti, aby kad, kto je aktvny, mal ancu s hore.

Zatvranie nonc medzi bohatmi a chudobnmi

A jeden milin Slovkov meme nazva pracujcou chudobou. S to udia, ktor kad de

chodia do prce, no v istom zarbaj menej ako 600 eur. Vina politikov si na nich ani

nespomenie ve maj prcu. No tto armda poctivch a zamestnanch ud je v zfalej

situcii. Pracuj, no zo svojho platu nedoku dstojne vyi. Vidia zbohatlkov, denne taj

o korupnch kauzch v milinoch eur, no sami si nemu dopria iaden luxus. Stratili ndej.

Denno-denne sa presviedaj, e na Slovensku sa ned zlepi svoj ivot poctivou prcou.

Ben pracujcu enu naprklad z Martina nezaujmaj kadodenn arvtky politikov.

Zarba 500 eur na ruku a jej jedinou starosou je to, ako z tchto peaz nakmi svoje deti.

A jej tbou je, aby si aspo raz za as mohla dovoli kpi nieo aj len tak. Nie perky

alebo in drah veci, ale aspo nov imy v nskom obchode, lebo po dlhej a tuhej zime jej

do tch starch u zatek.

Slovci s chudobnej, ne by mohli by. Prehlbuje sa socilne naptie. Sasti je objektvne,

e nedokeme ma rovnak vplaty, ako v Nemecku. Je to da za 40 rokov, ktor sme

stratili. No situcia pracujcej chudoby m aj svoje objektvne priny.

Podiel miezd na hrubom domcom produkte je na Slovensku druh najni spomedzi krajn

eurozny. Zo vetkho, o sa u ns vytvor, ide na mzdy len 37,3 %. Vo vajiarsku to je

takmer 60 %, v Nemecku 50 %, v susednom esku takmer 43 %.

31

Mzdy s u ns teda niie, no dane a odvody z miezd vyie, ne je zvykom vo vyspelch

krajinch. Vina okolitch krajn m niie daovo-odvodov zaaenie miezd, ne

Slovensko.

Nielen mzdy s u ns nzke, aj mnoh ceny s vyie, ne v bohatch krajinch. Jednm

z dvodov je naprklad to, e Slovensko m najvyiu DPH na potraviny z okolitch krajn.

Preto Slovci nakupuj drahie.

A popri tom, ako si udia uahuj opasky, tt ma stle viac. Zatia o spotreba slovenskch

domcnost medzi rokmi 2006 a 2013 rstla v priemere nominlne o 4,0 % rone, vdavky

verejnej sprvy rstli a o 4,8 % rone. Manie ttu teda rstlo rchlejie, ne vdavky

obanov. A, ia, nelo o produktvne investcie do vzdelania, talentov, i inovci

prinajcich kapitl.

Poctiv udia, ktor chodia do prce, nesm ma problm vyi zo svojich miezd. Nesubujeme

iadne dvojnsobn platy, no vieme, e ivotn rove sa d zvi, aj skokom. A bez

zadlovania. Dobre spravova tt znamen, e sa uom priahovanie opaskov v nronch

obdobiach vrti. Priahovanie opaskov nesmie by nekonen prbeh. A ak no, niekde sa

stala chyba.

SKOK! prina skuton socilny balk pod nzvom Eurovratka, ktor kadej domcnosti

prinesie mesane a 50 eur. Jeho sasou je znenie odvodov z miezd, vaka omu zskaj

vetci pracujci vyie platy. Znenie DPH na vetky potraviny a znenie DPH na energie

pre domcnosti (voda, elektrina, plyn, krenie) prinesie vrazn spory vetkm uom bez

rozdielu, i pracuj alebo nie. Zruenie koncesionrskych poplatkov prinesie rovnako sporu

takmer vetkm domcnostiam.

50 eur mesane sa nemus zda vea. Ale pre milin ud na Slovensku je to vrazn

prilepenie. Bliie informcie o projekte Eurovratka, vrtane jeho financovania, sa

nachdzaj v samostatnej kapitole tohto programu.

alm spsobom, ako zvi platy na Slovensku (okrem znenia odvodov) je vytvorenie

motivanho systmu pre firmy. SKOK! presad znenie sadzby dane z prjmu prvnickch

osb zo sasnch 22 %. Navye, okrem benefitu zo znenej sadzby bude mc firma

rozdeli alie jedno percento zisku zamestnancom. Zamestnanci tak zskaj podiel na

ziskovosti firmy, stan sa viac zainteresovanmi na jej hospodrskom vsledku. Zskaj as

kapitalistickej vhody.

Vetkm obanom, ktor s bez prce, pome ich ivotn situciu zlepi aj program prca

namiesto dvok. Tento program garantuje kadmu obanovi prjem na rovni minimlnej

mzdy, ktor ale mus odpracova vo verejnoprospench prcach. Dlhodobo nezamestnan

tak obnovia svoje pracovn nvyky, udia bez prce bud finanne motivovan priloi ruku

k dielu, a zlep sa ich ivotn rove. Program nadvzuje na spen aktivan projekty,

naprklad na projekt obnovy hradov nezamestnanmi, ktor v minulosti spustil minister

32

kultry a poslanec za SKOK!, Daniel Krajcer. V tomto a v alch podobnch projektoch

(naprklad protipovodov opatrenia vstavba hrdzok) budeme pokraova.

Jednou zo socilne najohrozenejch skupn obyvateov s na Slovensku mlad rodiny.

Pomu im nae nvrhy na prvo na klku pre kad diea (v prpade nezabezpeenia

materskej koly poskytne tt finann prspevok), i motivan nstroje na zskanie

zamestnania (opsan vo tvrtej kapitole tohto programu o vyuit potencilu Slovenska).

Program vstavby socilnych njomnch bytov pome tak mladm uom a rodinm, ako

aj mobilite tch, ktor sa chc sahova za prcou. Otzka bvania je najm pre mladch ud

pri zakladan rodn kov. Socilne tartovacie byty s nzkym njomnm im pomu

preklen dobu, km sa postavia na vlastn nohy. Rozvoj njomnho bvania je investciou

do budcnosti krajiny a nie je pre tt stratovou finannou operciou.

Na socilne ely mu vemi dobre a bez dodatonch nkladov posli aj potraviny

zadarmo. Na Slovensku dnes obchody kad rok zlikviduj zdraviu nekodn trvanliv

potraviny za 30 milinov eur. Dohromady ide a o 50 tisc ton potravn kad rok, ktor

musia obchodnci zlikvidova len preto, e dosiahli dtum minimlnej trvanlivosti hoci aj

ttna veterinrna a potravinov sprva tvrd, e s stle dobr.

Slovensko je takmer jedinou krajinou v E, kde takto potraviny nemu by vyuit na

charitatvne ely. Zastavme plytvanie potravinami. Presadme preto zmenu zkona tak,

aby obchodnci mali monos venova zdraviu nekodn a stle dobr trvanliv potraviny

chudobnm, prpadne ich rozda zadarmo. Rone tak pomeme desiatkam tiscom socilne

odkzanch ud, a zrove odbremenme ivotn prostredie o desiatky tisc ton odpadu.

Zatvranie nonc medzi reginmi

udia, ijci vo vetkch reginoch Slovenska, si zaslia prleitos na dobr ivot. Rozdiely

v ivotnej rovni reginov predstavuj vne socilne riziko. Ich zniovanie je dleitou

podmienkou socilnej stability v krajine.

Slovensko je sce rozlohou mal krajina, ale regionlne rozdiely medzi niektormi okresmi

a hladovmi dolinami s priepastn. Za 25 rokov nielene nedolo k zniovaniu regionlnych

rozdielov, naopak, rozdiely v ivotnej rovni medzi reginmi sa pravidelne zvovali.

Dsledkom je stav, ke ivotn rove v hlavnom meste vrazne presiahla priemer

Eurpskej nie, a sasne sa z mnohch, kedysi prosperujcich reginov stali hladov doliny

bez perspektvy.

udia ijci v okresoch s obrovskou nezamestnanosou, pokodenm ivotnm prostredm,

i s nepostaujcou rovou infratruktry, za nedostatok anc vo svojom okol nemu.

S plnohodnotnmi obanmi Slovenska a zaslia si rovnak ancu na lepiu budcnos ako

obyvatelia vyspelejch reginov.

33

Znevhodnenm reginom a okresom nepome politick divadlo, vjazdov zasadnutia

vldy, ani stratgie bratislavskch radnkov spoza zelenho stola. Nepomu im teatrlne

opatrenia, akmi s tdovky bratislavskch radnkov i rotovanie sdiel radov. A

doteraz nikto, avica ani pravica, nerieil problmy reginov priamo na mieste. Najmenej

rozvinut okresy pritom potrebuj prav opak: kompetencie a infratruktru o svoje

astie a blahobyt sa u vedia postara aj sami.

Za prioritu v oblasti zniovania regionlnych rozdielov preto povauje Slovensk obianska

koalcia (SKOK!) dopravn infratruktru. Spojenie Koc a Bratislavy dianicou vak

nepovaujeme za spech, len za splnenie 20 rokov mekajceho zvzku. Vzvou v oblasti

dopravnej infratruktry je diverzifikcia najvznamnejch dopravnch tepien. Zameriame

sa na urchlen dobudovanie ciest R2 a R7, ktor povaujeme za zvzok voi obanom

junho a vchodnho Slovenska.

Vek vzvu predstavuje dianin prepojenie Ruomberka a Banskej Bystrice, ktor vrazne

prispeje k diverzifikcii toku dopravy na trase vchod zpad. Rozrenm D1 na trase

Bratislava Pieany a D2 na trase Bratislava ttna hranica s R na plnohodnotn

trojprdov dianicu bud vytvoren podmienky na zvenie cestovnej rchlosti na

uvedench sekoch na 160 km/h.

V rmci cestnej dopravy na zem Hlavnho mesta povaujme za prioritu dobudovanie

nultho okruhu D4, ktor vrazne prispeje k odaheniu mesta od tranzitnej dopravy.

V oblasti elezninej infratruktry povaujeme za dleit dobudovanie modernizcie

elezninej trate Bratislava Koice, dobudovanie elektrifikcie niektorch trat

a vybudovanie terminlov multimodlnej dopravy.

V rmci zvyovania kompetenci pre reginy SKOK! navrhuje komplexn program

decentralizcie moci, ktor je opsan v druhej kapitole tohto programu. Okrem

samosprvnej reformy, presunu kompetenci a zdrojov, obsahuje i nvrh zmeny volebnho

systmu s posilnenm vplyvu reginov. SKOK! navrhuje, aby aspo polovica poslancov bola

volen v jednomandtovch obvodoch priamo v jednotlivch okresoch. Posiln sa tm vzah

k reginom v najvyej politike.

Vyrovnvanie anc dosiahneme pozitvnou ekonomickou motivciou aktivity v najviac

znevhodnench reginoch. Presadme automatick nrok na stimuly pre investorov do

okresov s najvyou mierou nezamestnanosti. Odstrnime tak korupciu a byrokraciu z tohto

procesu a stanovme jednotn a frov pravidl pre daov avy.

Z okresov s najvyou mierou nezamestnanosti vytvorme bezdaov zny tak, aby vetky

mal a stredn firmy, ktor zamestnvaj ud na zem tchto okresov, boli plne

osloboden od dane z prjmu z podnikania. Pri minimlnom rozpotovom dopade (prjem

ttneho rozpotu z firemnch dan v tchto okresoch dosahuje rdovo miliny eur) tak

podporme vetkch, ktor vytvraj pracovn miesta aj tam, kde to vina ostatnch u

vzdala. Sasou nvrhu bud striktn pravidl, aby takto podporen bolo len miestne

34

podnikanie, a systm sa nedal zneuva na daov optimalizciu firmami sdliacimi

v bohatch reginoch. Takto plon nvrh je jedin, ktor podpor vetkch podnikateov

v hladovch dolinch bez rozdielu, nediskriminuje existujcich podnikateov voi novm

investorom, a etr nklady oproti inm plnom, zaloenm na budovan pecilnych

ekonomickch zn i parkov.

Uvedomujeme si, e 86 % zemia Slovenska je vidieckeho charakteru. Prax ukazuje, e as

populcie, ktor bola dlhodobo prispsobovan vidieckemu spsobu ivota, m problm

uplatni sa na priemyselne orientovanom trhu prce. Na druhej strane prvovroba a

potravinrska vroba preukzali dobr odolnos voi negatvnym vplyvom hospodrskych

cyklov a ukzali, e maj vetky predpoklady posli ako inn nstroj diverzifikcie

jednostranne orientovanho hospodrstva. S tie innm nstrojom pre zvenie kvality

potravn na naich pultoch a zvenie potravinovej sebestanosti.

V zujme maximlneho vyuitia produknch schopnost vidieka jednak v oblasti

ponohospodrskych innost, a jednak v oblasti agroturistiky, budeme kls draz na

vidiecku i regionlnu politiku. V rmci podpory aktivt v oblasti prvovroby vytvorme

podmienky na rozvoj rastlinnej a ivonej vroby tak, aby sa plne vyuil ich ekonomick

potencil. Zmenme zameranie dotanej politiky z jednoduchej podpory na vmeru na

podporu za dosahovanie cieov, vrtane cieov v oblasti zamestnanosti. Primeran pozornos

bude venovan aj oblastiam ako s velrstvo, rybn hospodrstvo a lesnctvo. Okrem toho

budeme podporova vrobu a predaj regionlnych potravinrskych pecialt.

V oblasti ponohospodrskej a potravinrskej vroby bude SKOK! podporova maximlnu

mieru finalizcie vroby a bude sa zasadzova o rozvoj ekologickho ponohospodrstva.

V rmci propagcie pvodu a vysokej kvality produktov budeme podporova znaku SK.

Sbor konkrtnych opatren strany SKOK! pre oblas pdohospodrstva je uveden v alch

kapitolch tohto programu.

innm nstrojom v rmci zniovania regionlnych rozdielov me by cestovn ruch.

Dkazom toho s naprklad susedn krajiny, kde nosnm hospodrskym prvkom mnohch

reginov je cestovn ruch.

Vstup Slovenska do EU v roku 2004 bol vznamnm mnikom pre odvetvie cestovnho

ruchu. Na jednej strane vytvoril tlak na rast kvality a efektivity odvetvia, na strane druhej

vytvoril priame (napr. trukturlne fondy) i nepriame (prispel k podstatnmu zjednodueniu

cestovania, bol vznamnm prspevkom k prlevu zahraninch investci a know-how, i

predpokladom k zavedeniu spolonej meny) predpoklady pre rozvoj cestovnho ruchu

a hospodrsky rast reginov. V oblasti cestovnho ruchu bol zrealizovan vznamn objem

investci jednak do tradinch segmentov cestovnho ruchu, akmi s zimn porty,

kpenctvo, i turizmus zameran na historick pamiatky, jednak dolo k vyprofilovaniu

modernch turisticky pralivch segmentov, akmi s naprklad cestovn ruch zameran

na gastronmiu a degustciu, na vodn porty a zbavu, i na golf.

35

Dleitm lnkom podpory cestovnho ruchu ostane propagcia Slovenska v zahrani.

Projekt jednotnej prezentcie Slovenska v zahrani je potrebn dotiahnu do konca, aj

spjanm organizci a radov, ktor musia spolupracova (SARIO, SACR, MZV SR, MH SR,

K SR a alie). Prezentcia nie je len o logu a slogane, ale o celkovej stratgii komunikcie so

zahranim a njden hodnt, ktor spjaj obanov, a zrove mu sli na nau

prezentciu. Namiesto investovania do tradinch, a asto nefungujcich foriem prezentcie

Slovenska (od polienok a po televznu reklamu), budeme preferova vyuvanie

modernch, innejch a asto i lacnejch spsobov, naprklad prostrednctvom travel

blogov a pozvania medzinrodne znmych cestovateov a blogerov za elom spoznvania

Slovenska.

V rmci podpory cestovnho ruchu v oiach tuzemskch obanov plnujeme zavies systm

motivcie zamestnvateov, ktor vrazne zvhodn poskytovanie prspevku zamestnancom

na tuzemsk regenerciu (turistick vouchre), i poskytovanie osobitnch poukazov pre

mamiky s demi, ktor je popsan v asti Zatvranie demografickch nonc pod nzvom

MotherVoucher.

Atraktivitu cestovnho ruchu na Slovensku me vrazne zvi nae kultrne dedistvo.

Viacer nae pamiatky s uniktne a s zapsan v zozname UNESCO. Slovensko ma takmer

najvy poet hradov a hranch run v pomere k rozlohe svojho zemia. Turistov neprilkaj

ubytovacie kapacity, ale mu to byt nae pamiatky. Preto vrazne a systematicky

podporme ich obnovu. Okrem vytvorenia Fondu na obnovu kultrneho dedistva to bud aj

zdroje uren z programu na obnovu a modernizciu krajiny, ktor je opsan v iestej

kapitole tohto programu.

Zatvranie demografickch nonc

Slovensko je rchlo starncou krajinou. Z dvodu starnutia populcie rast slovensk

verejn vdavky piatym najrchlejm tempom v Eurpskej nii. Demografick vvoj

v horizonte pdesiatich rokov zsadne ovplyvn ivot v naej krajine. Mladch ud sa rod

stle menej, star udia potrebuj viac starostlivosti i prleitost.

Realistick odhady hovoria, e v roku 2060 bude ns, obanov Slovenska, len 4,6 milina.

Budeme krajinou seniorov, a budeme potrebova ovea viac peaz, ne dnes, aby sme

dokzali udra sasn tandard ivota.

Mono sa to niekomu dnes zd aleko no opak je pravdou. U dnes rozhodujeme o tom,

ako sa bude i na dchodku dnenm stredokolkom. asto sa hovor, e uom najviac le

na srdci osud ich vlastnch det. Ak to tak m naozaj by, mus Slovensko u dnes prija

zsadn rozhodnutia a opatrenia.

36

Hlavnm dvodom nepriaznivho demografickho vvoja nie je neochota privdza na svet

potomstvo, i neplodnos. Skutonm dvodom je absencia toko subovanch Istt. T

sama o sebe najviac zniuje monosti a ochotu mladch privdza na svet potomstvo.

Je povinnosou kadej dobrej vldy aktvne vplva na dsledky demografickho vvoja

vytvra nstroje a predpoklady pre zlepenie demografickho vvoja, zapja seniorov do

aktvneho ivota, a dba na zodpovedn a dlhodobo udraten hospodrenie s verejnmi

financiami, pri ktorch si neprejeme vlastn budcnos, ale naopak, vytvorme vank na

horie asy.

Kovmi oblasami, na ktor vplva negatvny demografick vvoj, s zdravotnctvo

a dchodkov systm. Starnutie obyvatestva so sebou prina vyie nroky na vplatu

dchodkov. Vo vyom veku rastie i potreba zdravotnej starostlivosti ron nklady

zdravotnctva na 75 ronho mua s asi 7 x vyie, ako na 25 ronho. Vyuitiu potencilu

slovenskho zdravotnctva sa podrobne venuje tvrt kapitola tohto programu; reforme

dchodkovho systmu zasa nasledujca podkapitola o zatvran nonc medzi mladmi a

starmi.

Z pohadu samotnho populanho vvoja povaujeme za sprvne vytvra a presadzova

nstroje pozitvnej motivcie, ktormi sa vlda poksi zvrti i aspo spomali sasn

negatvne trendy. Sme presveden o tom, e podpora ttu zameran na zvyovanie

plodnosti a prodnosti bude innm nstrojom zmeny sasnch populanch trendov.

Mlad rodiny i jednotlivci s demi patria medzi socilne najohrozenejie skupiny na

Slovensku, a zaslia si adresn pomoc.

Z tohto pohadu povaujeme za prirodzen zasadi sa o to, aby nstupom rodia na matersk

dovolenku nedochdzalo k vraznmu zneniu jej (i jeho) predolej ivotnej rovne.

Zkladom pre dosiahnutie tohto stavu me by zavedenie rznych podpornch opatren,

naprklad zavedenie platenia zdravotnho poistenia za pracujceho rodia ttom, km je

druh rodi na materskej dovolenke. Jednoduchou zmenou mechanizmu odvodov djde

k stavu, kedy bude takto zven disponibiln prjem rodiov v plnej miere poukzan

rodiom.

Najvraznejm vdavkom mladch rodn je zabezpeenie bvania. V ase rekordne nzkych

rokovch mier je sasn model podpory bvania prostrednctvom bonifikcie rokov z

hypotekrnych verov takmer nefunkn, a dokonca sli viac ako zdroj zisku bnk, ne ako

nstroj socilnej politiky. Budeme preto analyzova monosti pre zmenu takhoto systmu,

a zavedenie adresnejch nstrojov, ako pomc mladm pri kpe nehnutenosti. Jednou

z monost je naprklad vrtenie asti DPH mladm rodiom pri kpe nehnutenosti, a to

bu vo forme daovo odpotatenej poloky, alebo bezronej alternatvy

mladomanelskej piky (o by nezvyovalo deficit verejnch vdavkov).

Viac ne kpa nehnutenost vak Slovensko trpi nedostatok dostupnch njomnch bytov.

V spoluprci s obcami a reginmi rozrime program vstavby tartovacch njomnch bytov

37

s uprednostnenm mladch rodiov a budcich mladch rodiov, tak, aby na obmedzen as

5 a 10 rokov mali k dispozcii cenovo dostupn bvanie, v ktorom si mu zaloi rodinu.

Reakciou na negatvny vvoj v oblasti plodnosti a prodnosti vyvolanej civilizanmi vplyvmi

je nvrh plnohodnotnej hrady nkladov na asistovan reprodukciu zo systmu

zdravotnho poistenia.

Obmedzenie fyzickch a psychickch nrokov kladench na budce mamiky me vrazne

prispie k zlepeniu priebehu tehotenstva. V podmienkach relatvne vysokej miery

nezamestnanosti je poda nho nzoru legitmne umoni budcim mamikm skor

nstup na matersk dovolenku, i skrtenie ich pracovnej doby poas tehotenstva.

Dleitm motivanm opatrenm je tie zapotavanie asu na materskej a rodiovskej

dovolenke do odpracovanch rokov poda predchdzajceho prjmu, ktor dosahovala

ena, pre ely vpotu dchodku. Pomc me i aktvna podpora zamestnvateov v

realizcii pro-rodinnch aktivt (detsk tbory, Family day a pod.)

Odbraniu stresu, stereotypu a zlepeniu fyzickej kondcie mamiiek a ich det me prispie

pravideln poberanie elovo viazanej ceniny urenej na hradu portovch a kultrno-

spoloenskch aktivt MotherVoucher. Nemenej dleit je vytvorenie podmienok pre

nvrat mamiiek do pracovnho pomeru. Zasadme sa o to, aby obec v zemnej psobnosti

ktorej m diea trval pobyt garantovala miesto v predkolskom zariaden, a v prpade, ak

to nedoke, zavedieme povinnos pravidelnho mesanho prspevku rodine na

zabezpeenie miesta v skromnej materskej kole i v alternatvnom zariaden.

S cieom pomc vyriei deficit miest v zariadeniach predkolskej vchovy presadme

uznanie alternatvnych foriem naprklad detskch skupn, osvedenho modelu

fungujceho v eskej republike. Detsk skupina je forma predprimrnej starostlivosti o diea

na nekomernej bze, s obmedzenm potom det a s vrazne zjednoduenmi

podmienkami prevdzky oproti benej materskej kole. V praxi je mon naprklad aj stav,

kedy jedna z matiek na materskej dovolenke zabezpe denn starostlivos u seba doma pre

niekoko alch det. Ide o osveden model, u fungujci v eskej republike.

Zatvranie nonc medzi mladmi a starmi

Nastavenie sasnho dchodkovho systmu, ale i alch politk, vytvra stle silnejci

medzigeneran konflikt medzi mladmi (ekonomicky aktvnymi) a seniormi (dchodcami).

Paradoxne, tak skupina mladch rodn, ako aj skupina najstarch seniorov, patria medzi

najviac socilne ohrozen na Slovensku.

Vzhadom na pokraujce starnutie slovenskej populcie je nevyhnutn postavi sa voi

tomuto medzigeneranmu konfliktu elom, a riei jeho dsledky ihne. Sprvnymi

38

opatreniami s zmeny v dchodkovom systme, ktor zabezpeia dstojn dchodky,

a vytvranie prleitost pre lepie zapojenie sa seniorov do aktvneho ivota.

Rieenm v oblasti dchodkovho systmu je pokraovanie v reformch, ktor Slovensko

zaalo zavdza u v roku 2003. Zavedenie starobnho dchodkovho sporenia (druh pilier)

pomohlo zmierni dsledky starnutia na dlhodob udratenos verejnch financi.

Presadzujeme preto udranie druhho piliera, jeho stavn ochranu, a postupn zvenie

odvodov do druhho piliera a na rove 10 % - vzhadom na monosti verejnch financi.

Presadme zrove alie zlepenia v druhom pilieri, naprklad rozrenie monost vplaty

dchodkov o programov vber. Zavedieme monos dobrovonch prspevkov, spojenia

druhho a tretieho piliera vo fze erpania dchodku, ako aj monos vyviaza sa zo systmu

pre ud, ktor si nasporili sumu, dostaton na zkladn minimlny doivotn dchodok

(nebud viac musie plati povinn odvody).

ttny prieben dchodkov systm si vyaduje zsadn zmeny. Spolu s druhm pilierom by

sa mali vzjomne dopa, nie konkurova si. Zatia o druh pilier pln funkciu zsluhovosti

poskytuje vyie dchodky uom, ktor dlhie sporili, viac pracovali a viac zarbali prv

dchodkov pilier by mal plni najm funkciu ochrany pred chudobou. Presadme preto

pravy, ktor vrazne zvia mieru solidarity z prvho piliera. Presadme nediskriminan

podmienky pre minimlny dchodok pre vetkch obanov, vrtane tch, ktor zodpovedne

vstpili do druhho piliera. Zavedieme automatick vstup novch sporiteov do novho,

dvojpilierovho systmu, v ktorom prv pilier garantuje zkladn dchodok a druh pilier

zabezpeuje adekvtnu mieru nhrady prjmu v starobe. Presadme zavedenie

automatickch stabilizanch mechanizmov v prvom pilieri tak, aby sa zvila jeho dlhodob

udratenos pri minimalizcii dosahov na sasnch dchodcov.

Dlhodob udratenos verejnch financi Slovenska si vyaduje zodpovedn prstup aj

v oblasti rozpotovej politiky. Zkladnm cieom hospodrskej politiky je pre ns zvyovanie

istho bohatstva krajiny. To si vyaduje zodpovedn a vyrovnan hospodrenie vldy

a postupn zniovanie zadlenia. Rozpotov politiku budeme vykonva tak, aby sme

dosiahli vyrovnan hospodrenie ttu u v roku 2017 a nemali peniaze na kor vlastnch

det (viac sa tejto tme venujeme v iestej kapitole programu).

Dleitm krokom pri zmierovan socilneho naptia medzi mladmi umi a seniormi je

via pozornos, ktor mus spolonos venova starm uom. Staroba sa nesmie rovna

samote a opusteniu. Kad z ns bude raz star, a m alej, tm ns vo vyom veku bude

pribda. Vysporiada sa so starnutm obyvatestva, nielen na rovni makroekonomickej,

ale aj na rovni udskej a individulnej, je vekou vzvou.

Budeme presadzova kroky, ktor umonia lepiu integrciu seniorov a podporia ich aktvny

ivotn tl. Od investci do infratruktry (nielen bezbarirov vstupy, ale naprklad aj

miesta na trvenie vonho asu, napr. parky pre dchodcov s priestormi pre rzne aktivity

vhodn i pre seniorov), cez rozvoj aktvnych opatren starostlivosti a pozornosti o ivot

39

a zdravie seniorov (systmy privolania prvej pomoci, a pod.), a po rozvoj sluieb a aktivt pre

seniorov.

Ako dleit sa jav financovanie nkladov svisiacich s oetrovanm seniorov v socilnych

zariadeniach zo zdrojov zdravotnho poistenia. Alternatvou me by zavedenie novej

kategorizcie socilnych zariaden so zdravotnou starostlivosou aj s doplatkom zdravotnej

poisovne, ktor pome riei aktny nedostatok dolieovacch zariaden a rebilitano-

zdravotnch zariaden pre seniorov. Lepiu rove financovania starostlivosti o seniorov

v socilnych zariadeniach umon priame financovanie bez medzilnku v podobe obce i

samosprvneho kraja. Viac zdrojov v tejto oblasti me zarui aj program Prca namiesto

dvok, v rmci ktorho je mon zabezpei vyiu odmenu pre rodinnho prslunka,

starajceho sa o seniora so znenou mobilitou v domcom prostred, a na rove

minimlnej mzdy. Nstrojom boja proti izolci seniorov, kde samota je asto najvm

problmom, me by i plon daov zvhodnenie zvierat vo vlastnctve seniorov.

V mladom veku sa nm to me zda mlo dleit, no naprklad spolonos psa m

terapeutick inok, a vaka pravidelnm vychdzkam nehroz jeho majiteovi pln socilna

izolcia.

Naopak, z hadiska prleitost pre mladch bude dleitm krokom zavedenie pravidla

dchodok alebo zrobok v ttnej a verejnej sprve. Mlad udia potrebuj prleitosti pre

svoje uplatnenie, povaujeme za sprvne, aby poberate starobnho alebo predasnho

starobnho dchodku nemohol by zrove zamestnancom ttu. Tm sa uvonia stovky

pracovnch miest pre mladch ud.

Zatvranie nonc medzi daami a kvalitou verejnch sluieb, ttom a umi

ttna moc pochdza od obanov. Politici a radnci s vlastne podriaden obanom. tt

funguje s obanmi na princpe spoloenskej zmluvy. Obania platia dane, a tt im za ne m

poskytova kvalitn verejn sluby: bezpenos, obranu, verejn statky, ochranu chudobnch

a znevhodnench. V prpade vymhatenosti prva tt me v zujme ochrany obanov

vykonva aj sankcie a tresty. Tie vak musia by odvodnen a ukladan len v nevyhnutnch

prpadoch.

Dnes sme ale svedkami opanho trendu. Ke treba obyajnho loveka trpi, naha

a obaova, je tu tt pripraven hne a zaraz. Skste sa omeka s platenm dan, zle

zaparkova, nesplni si svoje oznamovacie povinnosti pokuty a sankcie prdu okamite.

Avak ke treba nieo pre ud urobi, zabezpei spravodlivos, fungujce sdy, kvalitn

vzdelanie, zrazu dvaj tt, obce, radnci, ruky pre. ijeme v krajine, kde daov rad

posiela 30 eurov pokuty za dvojdov omekanie hlsenia spred piatich rokov, ale pri

zdravotnom problme udia povauj za plne normlne, e si kvalitnho lekra musia

zha po znmosti. To sa mus skoni.

40

Zavedieme politiku, ktor sa sstreuje na kvalitu verejnch sluieb, a nielen na mno