ÚVOD

Milí čitatelia!

A je to tu. Dlho očakávaný časopis Základnej školy s materskou školou v Modranke je na svete.

Po dlhých a tvrdých týţdňoch práce sme spoločnými silami vytvorili niečo, čo by sa malo podobať

na ozajstný časopis. Dlho sme si lámali hlavičky s nejakým originálnym názvom. Nakoniec sme

vybrali slovo, ktoré sa veľmi často pouţíva medzi mladými ľuďmi aj deťmi. Je krátke,

jednoduché, ľahko vysloviteľné a výstiţné, jednoducho OK.

Poslaním nášho časopisu je vás informovať, vzdelávať i zabávať zároveň. Budete si môcť

prečítať pravidelné rubriky, rôzne zaujímavosti, rozhovory, novinky zo školy a samozrejme v ňom

nebudú chýbať vaše úspechy či vlastná tvorba. Svoje si tu nájdu aj mladšie ročníky, napr. pri

čítaní vtipov, hádaniek, lúštení tajničiek a zabaviť sa môţu aj vyfarbovaním obrázkov.

Časopis vzniká pod vedením pani učiteľky Mgr. Veroniky Rybnikárovej. Spolu sa stretávame

kaţdý štvrtok v počítačovej učebni, kde v príjemnej atmosfére myslíme, tvoríme a zabávame sa.

Dúfame, ţe sa stanete našimi dobrými a vernými čitateľmi a ţe sa budete tešiť

na ďalšie čísla časopisu.

Ak máte nejaké nápady, pripomienky, postrehy, informujte vedúcu krúţku alebo šéfredaktorku.

Časopis sa tak stane naším spoločným dielom a bude určite lepší a lepší.

Príjemnú zábavu pri čítaní časopisu vám praje

REDAKCIA OK

Náš tím, naša redakcia, naša časopisová rodina

A takto sa zabávame

Vedúca školského časopisu: Mgr.Veronika Rybnikárová

Šéfredaktorka: Chantelle Maronová

Redaktori:

Čapka Filip

Čapková Klaudia

Holčeková Klaudia

Letkovič Jozef

Letkovičová Petronela

Leţovič Maroš

Matovičová Kristína

Ostatníková Katarína

Pozdech Adrián

Škrabáková Veronika

Štefáková Petra

Váleková Martina

Zvolenská Patrícia

Úvod

Zo ţivota našej školy

Súťaţ: NAJ nástenka

Hrdinovia

Na slovíčko s ... * pani zástupkyňou Mršťákovou

* pani kuchárkou Vrţdiakovou

Anketa: VIANOCE

Štýl: CONVERSE

Stars

* Justin Bieber

* Katy Perry

Zo sveta...

Pri príleţitosti ...

Maškrtné jazýčky * Farebné guľôčky

* Jednohubky z lístkového cesta

Jazykové okienko

Tip na výlet: ORAVA

Tip na film: Vianočná koleda

Naša tvorba

Mágia: FARBY a VÝKLAD SNOV

Múdra hlavička

Haluz

Vymaľuj

Návšteva Hvezdárne a planetária M. R. Štefánika Deň mlieka 20. 10. 2010 si ţiaci I. – IV. ročníka pripomenuli význam mlieka pre naše zdravie. Deti mali moţnosť oboznámiť sa so

spracovaním mlieka a procesom výroby obľúbených mliečnych výrobkov prostredníctvom výtvarnej súťaţe Cesta mlieka. Ţiaci

zároveň zhotovili špeciálnych mliečnych maskotov - robota Mliečňačika a panáka Vitamináka. Zavŕšením dopoludňajšej akcie boli

súťaţe druţstiev, v ktorých sa u detí preverovali vedomosti o mlieku sprostredkované projekciou kravičky Elišky vo

vedomostných kvízoch, v riešení tajničiek s ukrytými názvami mliečnych výrobkov a v neposlednom rade súťaţami so zapojením

zmyslov: Uhádni, čo si jedol a čo pil!

Spievaj, ţe si spievaj 25. 10. 2010 sa uskutočnil výchovný koncert pre deti MŠ a ţiakov I. stupňa zameraný na ľudové piesne, ľudové hudobné

nástroje (fujara, gajdy, píšťalky, píla, drumbľa, husle, mrmlák, ninera, ozembuch), ľudové zvyky, tradície a obyčaje. Účinkovali

manţelia Hlbockí, ktorí sú bývalí dlhoroční členovia SĽUKU.

11. 10. 2010 sa uskutočnila v Hlohovci návšteva Hvezdárne

a planetária, ktoré sa zameriavajú najmä na súhvezdia a

pohyby nebeských telies. Zúčastnili sa jej ţiaci III. a IV.

ročníka. Vo hvezdárni ich veľká obrazovka previedla

animovanou rozprávkou, v ktorej boli zakomponované

zaujímavosti o vesmíre, planétach, súhvezdiach atď. Ţiaci

mali aj moţnosť sledovať cez špeciálny ďalekohľad škvrny na

Slnku. Prehliadka bola veľmi poučná a realistická, no zároveň

zaujímavá a zábavná.

Výlet do Modry za Ľudovítom Štúrom

26. 10. 2010 ţiaci VII., VIII. a IX. ročníka boli na exkurzii v Modre. Hlavným cieľom tohto výletu bola významná osobnosť

Slovenska – Ľudovít Štúr. Ţiaci sa dozvedeli mnoţstvo zaujímavostí o ţivote Štúra i o slovenskom jazyku pri prehliadke Múzea

Ľudovíta Štúra. Navštívili aj pamätnú izbu (tzv. Emreszovský dom), v ktorej vyhasol jeho ţivot. Ţiaci na jeho počesť zapálili

sviečku pri pomníku Slovenská jar na Modranskom cintoríne, kde je tento významný národovec pochovaný.

Meno: Ludevít Velislav Štúr

Dátum narodenia: 28. októbra 1815 Uhrovec

Dátum smrti: 12. januára 1856 Modra

Povolanie: poslanec na Uhorskom sneme, filozof, historik, jazykovedec, učiteľ, spisovateľ, básnik, publicista, novinár, redaktor

a pedagóg

Zaujímavosti:

Na poľovačke v decembri 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry nešťastne postrelil do stehna

a o niekoľko dní neskôr umiera na otravu krvi.

Štúr mal v ţivote len dve lásky a to Máriu Pospíšilovú a Adélu Ostrolúcku. Sám sa však lásky dobrovoľne vzdal, pretoţe vzťahy

povaţoval za zbytočné rozptyľovanie v boji za národ a jazyk. To isté vyţadoval aj od ostatných štúrovcov (prívrţencov Štúra

a štúrovčiny).

Štúrovci: Ľudovít Štúr, Ján Kalinčiak, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Ján Botto, Janko Matúška, Michal Miloslav

Hodţa, Jozef Miloslav Hurban, Samo Tomášik, Viliam Pauliny-Tóth

V dejinách slovenského jazyka má rok 1843

významné postavenie. V tomto roku sa Ľudovít Štúr

rozhodol uviesť nový spisovný jazyk zaloţený na

základe stredoslovenského nárečia, ktorý by

nahradil bernolákovčinu. Toto Štúrovo rozhodnutie

malo pozitívny dopad nielen na duchovný, ale aj na

politický ţivot slovenského národa. 11. 07. 1843

sa Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodţa stretli na

Hurbanovej fare v Hlbokom, kde sa dohodli na

postupe pri zavedení slovenčiny do praxe. 17. 07.

navštívili na Dobrej Vode Jána Hollého, ktorého ako

významného predstaviteľa bernolákovčiny, prvého

oboznámili so svojím zámerom. Po schválení jazyka

Jánom Hollýmm bola štúrovčina v auguste 1844 na

prvom zhromaţdení Tatrína v Liptovskom Sv. Mikuláši uzákonená ako spisovný slovenský jazyk.

V štúrovčine začali vychádzať Štúrove „Slovenskje

národňje novini“ s prílohou „ Orol tatránski“.

V roku 1846 vydal Štúr jazykovedné

dielo Nauka reči Slovenskej, obsahujúce

základy novej gramatiky.

ROZDIELY

štúrovčina:

* nemala y, ä, ľ, iu

* dvojhlásky ia, ie, ô sa písali ako ja, je, uo

slovenčina:

* má i/y, ä, ľ a dvojhlásky ia, ie, iu, ô.

Štúr zaviedol rytmické krátenie.

Zrušil písanie veľkých začiatočných písmen pri

všetkých podstatných menách, teda veľké písmeno

sa dodnes píše len pri vlastných podstatných

menách.

Zber papiera 25 – 28. 10. 2010 sa v škole uskutočnil zber papiera. Výsledky sú nasledovné:

Otvorená hodina v kniţnici

Dental alarm 05. 11. 2010 sa celá základná škola zúčastnila projektu Dental alarm. Ţiaci sa naučili vďaka pánovi medikovi rôzne zaujímavosti

o zuboch, napr. zloţenie zuba, ako vzniká kaz, ako si správne čistiť zuby, ako správne drţať kefku atď. Na interaktívnej tabuli

ţiaci videli ako vyzerajú pokazené zuby a veľmi ich to vyľakalo. Okrem toho mali moţnosť vyskúšať si špeciálnu tabletku, ktorá

sfarbením ukázala, kto má aký povlak na zuboch. Ţiakom sa prednáška spojená s praktickou časťou veľmi páčila.

Komu sa nelení, tomu sa zelení 08. 11. 2010 sa v rámci environmentálnej výchovy uskutočnil výchovný koncert pre celú školu. Hudobníci hrou na gitarách a

sprievodným slovom vtiahli deti do deja a spolu hľadali nielen odpovede na otázky o ţivotnom prostredí a starostlivosti oň, ale

priestormi školy sa ozýval spoločný spev známych slovenských piesní: Horehronie, Voda ţivá, V dolinách atď.

Jablkové hody 11. 11. 2010 sa v materskej škole uskutočnil špeciálny Jablkový deň, kedy deti priniesli rôzne zdravé jablkové pochúťky (jablko

v surovom stave, sušené jablká, šťavy, dţúsy, detskú výţivu, koláče). Hovorí sa, ţe kto kaţdý deň zje aspoň jedno jablko,

nepotrebuje lekára.

Módna prehliadka 11. 11. 2010 ţiaci VI. ročníka na hodine výtvarnej výchovy vyrábali kostýmy z najrozličnejších materiálov. Pouţité boli napr.

noviny, nákupné tašky, balóny, cd-čka, igelitové vrecúška, alobal atď. Táto práca bola zameraná na rozvíjanie fantázie a tvorivosti

ţiakov. Nakoniec vznikli naozaj zaujímavé modely, ktoré ţiaci prezentovali na módnej prehliadke. Táto netradičná hodina sa

všetkým veľmi páčila.

Miesto Trieda Počet kg

1. VII. A 1266

2. I. B 906

3. VIII. A 672

- celá škola 4916

Miesto Ţiak Počet kg

1. Alex Oliver Adámek 500

2. Maroš Leţovič 458

3. Marcel Jurák 269

Pri príleţitosti Medzinárodného dňa školských kniţníc, ktorý sa od roku

1999 pravidelne uskutočňuje kaţdý štvrtý pondelok v októbri, boli ţiaci 5.

a 6. ročníka v Kniţnici Juraja Fándlyho v Trnave. V kniţničnej herni sa

s tetou knihovníčkou rozprávali o rôznych kniţkách, ktoré napísal Daniel

Hevier, napr. Vtáci v tanci, Futbal s papučou a Heviho ABC. Zvyšok voľného

času deti trávili čítaním rôznych kníh, časopisov, encyklopédií a mnohí si

zaloţili aj nové čitateľské preukazy.

Beseda s členmi komunity Cenacolo zameraná na protidrogovú výchovu 22. 11. a 30. 11. 2010 sa ţiaci 6. - 9. ročníka zúčastnili besedy s členmi komunity Cenacolo. Boli to dvaja mladí muţi, ktorí

preţili ţivot s drogou. Ţiakom porozprávali ako droga ovplyvnila ich ţivoty, napr. strata práce, zničené zdravie, krádeţe,

pokazené vzťahy atď. Vyliečiť sa im pomohla komunita, teda presnejšie viera v Boha. V komunite ţijú bez modernej techniky

(mobil, televízor, počítač) a pravidelne sa modlia, čo im pomáha vyzdravieť. Ţiakom dali priestor aj na zvedavé otázky a nebáli sa

odpovedať. Bolo to veľmi poučné stretnúť sa s takými ľuďmi. Mnohých ţiakov ich príbehy vystrašili, napriek tomu, ţe boli

zaujímavé a všetci sa zhodli, ţe drogu do svojho ţivota nikdy nevpustia.

Beseda s futbalistami muţstva Spartak Trnava 25. 11. 2010 sa v našej škole konala beseda s futbalistami muţstva Spartak Trnava. Zúčastnili sa jej chlapci z ročníkov V. – IX.

Futbalisti ako Patrik Gross, Martin Raška a Marek Kaščák ţiakom rozprávali o svojich futbalových začiatkoch (s futbalom začali

vo veku 12-15 rokov) či tvrdých tréningoch (trénujú pravidelne 4-6 hodín denne), ale aj o tom ako prebiehajú ozajstné futbalové

zápasy. Mnohých ţiakov motivovali svojím rozprávaním k podaniu lepších výkonov na hodinách telesnej výchovy, u iných vzbudili

záujem o futbal.

SPARTAK TRNAVA

Dátum zaloţenia: 30. 05. 1923

Klubové farby: červená, čierna, biela

Hymna klubu: Silenzio

Prezývka klubu: bílí andeli

Ocenenie: Muţstvo získalo počas svojho pôsobenia mnoţstvo ocenení.

Stalo sa napríklad majstrom ČS v rokoch 1968, 1969, 1971, 1972, 1973.

Naposledy bolo muţstvo Spartaku víťazom slovenského Superpohára v roku 1998.

Vystúpenie pre seniorov 30. 11. 2010 sa konalo vystúpenie pre seniorov v Kultúrnom dome Modranka. Vystupovali tam druţinári a hudobno–pohybový

krúţok. Spievali vianočné koledy a prednášali rôzne básne. Hudobno-pohybový krúţok zatancoval i zaspieval mnohé ľudové piesne.

Nakoniec deti dostali okrem uznania a pochvaly aj sladkú odmenu.

Ţiaci všetkých ročníkov súťaţia kaţdý mesiac o najkrajšiu nástenku. V prvom rade musia splniť stanovenú

úlohu na daný mesiac, keďţe téma je vţdy iná. Ostatné závisí od ich fantázie a šikovnosti. Porota zloţená

zo 4 členov hodnotí kompozíciu, farebnosť, kreativitu, originalitu a náročnosť. Maximálne môţe kaţdá trieda

získať 20 bodov.

Mesiac Október November December

Téma Jeseň Umelci Vianoce

Miesto Ročník Počet bodov Ročník Počet bodov Ročník Počet bodov

I.stupeň 1. IV. 20 IV. 15 II. a III. 14

2. II. 15 III. 13 IV. 13

3. I. A 14 - I.A a I.B 12

II. Stupeň 1. V. 20 VI. a VII. 18 V. a VIII. 13

2. VIII. 17 IX. 13 VII. 12

3. IX. 16 V. 12 VI. 10

HÁDZANÁ

Hádzanárske druţstvo je zloţené zo ţiačok rôznych ročníkov:

Jana Hrašnová (VIII.)

Dominika Bočková (VII.)

Veronika Benkovská (VII.)

Zuzana Šarvaicová (VII.)

Hana Mačáková (VI.)

Patrícia Zvolenská (V.)

Alexandra Urbanová (V.)

Alexandra Tomíková (V.)

Martina Siváková (V.)

Veronika Kavoňová (IV.)

Patrícia Kováčová (IV.)

Výsledky

Prehra: 11

Výhra: 0

Remíza: 0

KARATE

Našu školu v bojových umeniach (karate) úspešne reprezentujú bratia

Hoai Nam Vu (Vladimír) a Quang Minh Vu (Adam).

Zúčastnili sa napríklad Majstrovstiev Slovenska a Majstrovstiev Bratislavy.

Vladimír sa umiestnil na 2. a 3. mieste a Adam obsadil 1. 2. i 3. miesto, začo obaja získali medaile.

STOLNÝ TENIS

Stolno-tenisové muţstvo tvoria ţiaci:

Mário Šuran (IX.)

Mário Slávik (IX.)

Lukáš Guzmický (IX.)

Michal Baláţ (IX.)

Maroš Leţovič (IX.)

Stolnotenisový turnaj sa uskutočnil 25. 10. 2010 vo vestibule Základnej školy v Modranke. Turnaja sa zúčastnila ZŠ s MŠ

Modranka a ZŠ s MŠ Trakovice. Turnaj hrali ţiaci VIII. a IX. ročníka, ktorí navštevujú stolno-tenisový krúţok, formou kaţdý

s kaţdým.

1. miesto: Jakub Beţúch (Trakovice)

2. miesto: Maroš Leţovič (Modranka)

3. miesto: Lukáš Guzmický (Modranka)

FUTBAL

Futbalové muţstvo tvoria ţiaci:

Mário Šuran (IX.)

Michal Široký (IX.)

Lukáš Guzmický (IX.)

Kristián Fančo (IX.)

Michal Benskovský (VIII.)

Denis Brestovanský (VIII.)

Marián Kondel (VII.)

Adrián Fančo (VI.)

Samuel Klimo (VI.)

Maroš Malţenický (VI.)

Samuel Šipkovský (V.)

Výsledky

Prehra: 8

Výhra: 3

Remíza: 2

ŠACH

V šachu našu školu na rôznych turnajoch najčastejšie reprezentujú:

Maroš Leţovič (VIII.)

Dominik Bango (III.)

Lukáš Bango (II.)

Igor Šesták (II.)

26. 10. 2010 sa na okraji Rakúska, v peknej dedinke Nickelsdorf, uskutočnil šachový turnaj, ktorého sa zúčastnil ţiak našej školy

Maroš Leţovič. Získal 3 body zo 7 a tak skončil na peknom 33. mieste.

11. 11. 2010 sa konal šachový turnaj trnavských základných škôl – Kalokagatia Trnava. Našu školu reprezentovali Igor Šesták,

Lukáš Bango, Dominik Bango a Maroš Leţovič. Hralo sa tempom 2*15 minút na 6 kôl. Najlepšie sa umiestnil Maroš Leţovič, ktorý

získal 2. miesto.

25. 11. 2010 sa v Dome kultúry Hlohovec uskutočnili majstrovstvá Trnavského kraja v šachu. Za našu školu bol vyslaný ţiak Maroš

Leţovič. Získal celkovo 5 bodov zo 7 a tak skončil na peknom 3. mieste.

30. 11. 2010 sa v Kultúrnom dome Modranka konal šachový turnaj – Trnavský šachovník. Zúčastnilo sa ho 13 ţiakov našej školy. ZŠ

Modranka získala na turnaji ako škola I. miesto. V kategórii dievčatá do 14 rokov vyhrala Martina Siváková. V kategórii chlapci

vyhral Maroš Leţovič s počtom bodov 7.

11. 12. 2010 sa v Kultúrnom dome Modranka konal šachový turnaj Vianočná Tirnavia pre akékoľvek deti narodené po 01. 01. 1991.

Z našej školy sa najlepšie umiestnil Maroš Leţovič a to na 2. mieste.

Všetkým našim hrdinom ďakujeme za reprezentáciu našej školy

srdečne im blahoţeláme k dosiahnutým úspechom

a silno im drţíme palce aj do budúcnosti!!!

... pani zástupkyňou Mršťákovou

1. Čím ste chceli byť, keď ste boli malá??? Vţdy som chcela liečiť ľudí, ale na Strednú zdravotnícku školu som sa nedostala, tak som išla na Strednú pedagogickú školu

a pokračovala som v tomto smere aj na Pedagogickej fakulte.

2. Ako sa vám páči toto povolanie??? Veľmi a zatiaľ si neviem predstaviť ţiadne iné!

3. Ako dlho uţ vykonávate toto povolanie??? 23 rokov. Prešla som všetkými stupňami, od materskej škôlky aţ po druhý stupeň na základnej škole, teda zaţila som všeličo.

4. Ak by ste mali šancu vybrať si svoje povolanie ešte raz boli by ste zástupkyňou? A ak nie, čím by ste chceli byť??? Určite by som si vybrala pedagogickú školu, pretoţe mám rada deti a práca v školstve ma baví. No zástupkyňou som prvý rok, tak

ešte neviem na túto otázku konkrétnejšie odpovedať.

... hlavnou pani kuchárkou Vrţdiakovou

1.Čím ste chceli byť keď ste boli malá??? Kuchárkou – uţ od malička som veľmi ľúbila papať.

2. Ako sa vám páči toto povolanie??? Milujem to. Bol to môj detský sen.

3. Ako dlho uţ vykonávate toto povolanie??? Presne 35 rokov.

4. Ak by ste mali šancu vybrať si svoje povolanie ešte raz boli by ste kuchárkou? A ak nie, čím by ste chceli byť??? Varím celý ţivot a stále ma to baví, takţe určite to isté.

Na našu anketu odpovedalo 50 ţiakov I. - IX. ročníka, z toho 25 chlapcov a 25 dievčat,

aby bola anketa objektívna.

A tu sú výsledky:

Vyhodnotenie:

Deti zo ZŠ v Modranke odhalili pravdu o Jeţiškovi a nosení darčekov okolo 7. – 8. roku ţivota. Na túto skutočnosť

prišli samé, alebo im k tomu dopomohli rodičia. Vianočné sviatky trávia najčastejšie v kruhu svojej rodiny pri

pozeraní rôznych rozprávok, najmä Mrázika.

1. Akú rozprávku pozeráš na Vianoce?

a) Mrázik – 24 odpovedí

b) Tri oriešky pre Popolušku – 9 odpvedí

c) Soľ nad zlato – 2 odpovede

d) Sám doma – 15 odpovedí

2. Koľko si mal/a rokov, keď si prestal/a veriť na Jeţiška?

a) 4 roky – 2 odpovede

b) 5 rokov – 7 odpovedí

c) 6 rokov – 10 odpovedí

d) 7 rokov – 18 odpovedí

e) 8 rokov – 11 odpovedí

f) 9 rokov – 2 odpovede

3. Kto ti povedal, ţe Jeţiško neexistuje?

a) zistil som sám – 25 odpovedí

b) rodičia – 11 odpovedí

c) v škole – 9 odpovedí

d) súrodenci – 5 odpovedí

4. S kým tráviš vianočné sviatky?

a) s rodinou – 38 odpovedí

b) vonku s kamošmi – 1 odpoveď

c) pri telke, počítači – 11 odpovedí

d) sám – 0 odpovedí

CONVERSE

„Konversky“ sú doplnkom kaţdého mladého človeka, ktorý sa aspoň trochu vyzná v móde. To, ţe existujú farebné, krátke,

dlhé, gumené, látkové, pravé aj nepravé, vie hádam kaţdý. My si však porozprávame o histórii týchto „coolových“ topánok.

Firma Converse vznikla v Massachusetts (Amerika) v roku 1908 ako malovýroba gumovej obuvi pod vedením M. M. Conversa.

Marquise M. Konverse

Ako mladá firma musela Converse prekonať ťaţké obdobia ekonomickej krízy, svetové vojny a významné zmeny v americkom

spôsobe ţivota.

I. továreň z roku 1908

pôvodná gumená obuv

Po 2. svetovej vojne (1945<) bola gumová obuv nahradená plátennou. Preslávili ju najmä Charles H. Taylor vyrábajúci obuv pre

basketbalistov a Jack Purcell topánkami určenými na tenis, bedminton atď. Veľkovýroba sa naplno rozbehla, továrne začali

vznikať v rôznych štátoch a objavili sa nové kolekcie pre pilotov (1), vojakov (2), futbalistov (3), pretekárov (4),

námorníkov (5), lyţiarov (6) atď.

1 2 3

4 5 6

V súčasnosti je Converse najväčším americkým výrobcom športovej obuvi, no vyrába a predáva aj obuv na kaţdodenné nosenie

a to od výmyslu sveta.

Tieto topánky sú naozaj štýlové a univerzálne, pretoţe ich farebnosť, tvar či vyuţitie nepozná hraníc.

Hodia sa ku kaţdému typu oblečenia, či uţ k sukni, rifliam, obuť sa dajú v kaţdom ročnom období

a vhodné sú ako pre chlapcov, tak i pre dievčatá.

Ich poznávacím znamením je hviezda v kruhu s nápisom CONVERSE.

Napriek tomu, ţe mladí ľudia sú ich veľkými obdivovateľmi, rodičia nie sú z tejto módy dvakrát nadšení

a to najmä preto, ţe originál stojí veľmi veľké peniaze.

Nosia ich také hviezdy ako Emily Osment, Paris Hilton, Mary-Kate Olsen, Miley Cyrus, Avril Lavigne,

Hannah Montana, Nick Jonas, Joe Jonas, Selena Gomez, Demi Lovato, Kristen Steward, Justin Bieber, Usher atď.

JUSTIN BIEBER

Meno: Justin Drew Bieber

Dátum narodenia: 01. 03. 1994

Znamenie: RYBA

Miesto narodenia: Stratford, Kanada

Hudboný štýl: pop, R&B

Albumy: One time, My world, My world 2.0

Najobľúbenejšie piesne: Baby, One time, U smile, Love me

Ako sa stal spevákom: Preslávil sa svojimi videami na stránke youtube, kde ho objavil známy manaţér Scooter Braun. Po dohodnutej spolupráci Justin a

jeho nový manaţér ihneď odleteli do Atlanty za USHERom, aby mu dopomohol k sláve. Justin podpísal nahrávaciu zmluvu

s ISLAND RECORD. A začal pracovať na albume MY WORLD.

Baby

You know You love Me

I know You care

You shout whenever

And I´ll be there

You want My love

You want My heart

And We will never

ever ever be apart

Are We an item ?

Girl guit playing

We´re just friends,

What are You saying ?

Said guys another girl

look right in my eyes

My first love broke

My heart for the first

time

CHORUS: And I was like

baby baby baby ooh

like baby baby baby noo

like baby baby baby ooh

I though You´d

always be mine (mine)

For You,I would

have done whatever and

I just can´t believe

We ain´t together

And I wanna play it cool,

but I´m loosin´ You

I´ll buy You anything

I´ll buy You any ring

And I´m in pieces,

baby fix Me

And just shake Me

till You wake Me

from this bad dream

I´m going down

down down down

And I just can´t believe

My first love won´t be

around

CHORUS: And I was like

baby baby baby ooh

like baby baby baby noo

like baby baby baby ooh

I though You´d

always be mine (mine)

Preklad - Bejby

Viem, ţe ma miluješ a

viem, ţe máš záujem.

Stačí len zakričať

a budem tam.

Chceš moju lásku,

chceš moje srdce.

A nikdy nebudeme jeden

bez druhého!

Sme len hračkou?

Dievča, prestaň sa hrať.

My sme len kamoši?

Čo to vravíš?

Pozri mi do očí a povedz,

ţe máš onoho.

Moja prvá láska

mi zlomila prvýkrát srdce.

REFRÉN: Bolo to ako

Bejby, bejby, bejby.. och

Bejby, bejby, bejby.. nie

Bejby, bejby, bejby..och

Myslel som si, ţe budeš

navţdy moja!

Pre teba by som spravil

čokoľvek

Ja len nedokáţem uveriť,

ţe uţ nie sme spolu!

Snaţím sa tváriť, ţe som

v pohode, ale strácam ťa!

Kúpim ti čokoľvek,

kúpim ti prsteň.

Som rozbitý na kusy,

tak ma daj dokopy bejby!

Tras so mnou,

kým sa neprebudím

z tejto nočnej mory.

Ide to so mnou

dole vodou

a ja nemôţem uveriť,

ţe moja prvá láska tu uţ

nebude.

REFRÉN: Bolo to ako

Bejby, bejby, bejby.. och

Bejby, bejby, bejby.. nie

Bejby, bejby, bejby..och

Myslel som si, ţe budeš

navţdy moja!

KATY PERRY

Meno: Katheryn Elizabeth Hudson

Dátum narodenia: 25. 10. 1984

Znamenie: Škorpión

Miesto narodenia: Santa Barbara, Kalifornia

Hudobný štýl: pop, pop rock, dance-pop, electropop, europop, rock

Albumy: Katy Hudson, One of the Boys, Teenage Dream

Najobľubenejšie piesne: California Gurls, Teenage dream, One of the Boys, Hot ´n ´Cold

Ako sa stala speváčkou: Vyrastala v Kresťanskej rodine jej otec bol pastor a tak uţ ako malá spievala Gospel v kostole. Ako prvé vydala gospelové CD

ktoré bolo neúspešné potom však začala spolupracovať s hudobným vydavateľstvom the Matrix vďaka ktorému sa dostala do

povedomia ľudí. Úspech získala aţ vďaka piesni I kissed the girl odvtedy jej kariéra narastá.

Teenage Dream

You think I´m pretty,

without any make up on

You think I´m funny,when

I tell the punch line wrong

I know you get me

so I let the walls come

down,down

Before you met me

I was alright,but things

were kinda heavy

you brought me to life

now every february

you will be my

valentine,valentine

Let´s go all, the way

tonight

no regrets, just love

we can dance, until we die

you and I, we´ll be young

forever

CHORUS: You make me feel like I´m

living a, Teenage dream

the way you turn me on

I can´t sleep, let´s run

away and

don´t ever look back

don´t ever look back.

My hearts stops, when you

look at me

just one touch, now baby I

believe

this is real, so take a

chance and

don´t ever look back

don´t ever look back

We drove to Cali

and got drunk on the beach

got a motel and built a fort

out of sheets

I finally found you

my missing puzzle piece

I´m complete

Let´s go all, the way tonight

no regrets, just love

we can dance, until we die

you and I, we´ll be young

forever

CHORUS

You make me feel like I´m

living a, Teenage dream

the way you turn me on

I can´t sleep, let´s run away

and

don´t ever look back

don´t ever look back.

My hearts stops, when you

look at me

just one touch, now baby I

believe

this is real, so take a chance

and

don´t ever look back

don´t ever look back

I´m get your hearts racing

in my skin-tight jeans

be your teenage dream,

tonight

Let you put your hands on me

in my skin-tight jeans

be your teenage dream,

tonight

Preklad Tínedţerský sen

Myslíš si, ţe som pekná,

keď nemám ţiaden make-up,

myslíš si, ţe som zábavná, keď

poviem vtip bez pointy.

Viem, ţe si ma získaš,

tak nechám moje múry padnúť

dole, dole.

Predtým, ako si ma stretol,

som bola v poriadku.

No veci boli trochu zloţité.

Vrátil si ma k ţivotu.

Teraz, kaţdý február,

budeš mojím Valentínom,

Valentínom.

Vydajme sa všetci dnes večer

touto cestou

bez ľútosti, iba s láskou

Môţeme tancovať, aţ kým

nezomrieme

Ty a ja, budeme naveky mladí

REFRÉN: Vďaka tebe mám pocit, akoby

som preţívala tínedţerský sen.

Spôsobom, akým ma vzrušuješ.

Nemôţem spať

tak beţme preč.

A nikdy sa neobzerajme späť.

A nikdy sa neobzerajme späť.

Srdce sa mi zastaví, keď sa na

mňa pozrieš.

Len jediný dotyk,

teraz, bejby, verím

toto je skutočné.

Tak sa chopme šance

A nikdy sa neobzerajme späť.

A nikdy sa neobzerajme späť.

Prišli sme do Kalifornie

a opili sa na pláţi.

Skončili v moteli a

postavili pevnosť z plachiet.

Konečne som ťa našla,

môj chýbajúci kúsok puzzle.

Som úplná.

Vydajme sa všetci dnes večer

touto cestou,

bez ľútosti, iba s láskou.

Môţeme tancovať, aţ kým

nezomrieme.

Ty a ja, budeme naveky mladí.

REFRÉN: Vďaka tebe mám pocit, akoby

som preţívala tínedţerský sen.

Spôsobom, akým ma vzrušuješ.

Nemôţem spať

tak beţme preč.

A nikdy sa neobzerajme späť.

A nikdy sa neobzerajme späť.

Srdce sa mi zastaví, keď sa na

mňa pozrieš.

Len jediný dotyk,

teraz, bejby, verím

toto je skutočné.

Tak sa chopme šance

A nikdy sa neobzerajme späť.

A nikdy sa neobzerajme späť.

Rozbúšim ti srdce

v mojich tesných rifliach.

Dnes večer budem tvojím

tínedţerským snom.

Nechám ťa, nech si na mňa

poloţíš ruky.

V mojich tesných rifliach

Dnes večer budem tvojím

tínedţerským snom.

SPÁNOK

Zdravý spánok priemernej ľudskej populácie trvá 8 hodín.

Zdravotné štúdie dokázali, ţe ľudia odopierajúci si spánok, sú náchylní na cukrovku, nevedia ovládať svoje emócie, majú

poruchy učenia, časté depresie a nehodovosť vo vozidle sa zvyšuje o 20 %.

Rekord: Randy Gardner vytvoril v roku 1964 rekord v nespavosti. Tento sedemnásťročný študent nespal aţ 264 hodín.

Uţ počas 4. dňa začal mať halucinácie, neskôr počul zvuky, ktoré neexistovali a dokonca za bdelého stavu preţíval sny.

Tesne pred dokončením experimentu, ktorý bol ukončený zo strachu o Randyho ţivot, uţ nebol schopný komunikovať

s okolím, poslušnosť mu vypovedala motorika (celková pohybová schopnosť organizmu) aj zmysly a veci okolo seba

prestával vnímať. Lekári tento stav prirovnali k bdelej kóme (stav hlbokého bezvedomia).

SERVUS

Tento často pouţívaný pozdrav pochádza z latinčiny a vo voľnom preklade znamená "som tvoj otrok".

HRA S ČISLAMI

Vezmite si hocijaké trojciferné číslo, ktorého číslice sa postupne zmenšujú (napríklad 643 alebo 841, jednoducho

kaţdá ďalšia cifra je menšia ako tá predošlá). Z tohto čísla urobte číslo obrátené (z čísla 643 vznikne číslo 346) a odčítajte ho

(643-346=297). Z výsledku opäť urobte obrátené číslo (takţe 792) a pričítajte ho (297+792=1089). Zaujímavé je, ţe nech si

vyberiete akékoľvek číslo, vţdy bude konečný výsledok 1089. Skúste to aj vy!

SMIECH

Smiech je korením ţivota a jednoducho povedané, mení ţivot k lepšiemu. Zniţuje tlak, podporuje krvný obeh, zlepšuje

dýchanie, podporuje spánok, pomáha pri trávení, precvičuje svaly, posilňuje imunitu, omladzuje, tlmí bolesť, masíruje chrbticu,

uvoľňuje nos, uši a prečisťuje oči. Napriek tomu výskumy potvrdili, ţe ľudia sa s pribúdajúcimi rokmi smejú čoraz menej. Zatiaľ

čo sa deti v predškolskom veku smejú takmer 400krát za deň, u dospelých je denný priemer 17! Postupne strácame zmysel pre

humor a situácia je natoľko váţna, ţe vo svete začali vznikať kluby smiechu. Vedeli ste, ţe aj smiech má svoj svetový deň?

Prvýkrát Deň smiechu usporiadalo Dánsko v Kodani 18. januára 2000 a odvtedy sa slávi pravidelne.

PARADAJKA

Paradajky pochádzajú pôvodne zo svahov Ánd v Mexiku, kde ich vypestovali Aztékovia. Aztécke slovo "tomatl" znamená

"guľatý plod" a španielski dobyvatelia ich nazvali "tomate". Paradajky boli na začiatku 16. storočia privezené do Španielska počas

Columbových výprav. Obsahujú veľké mnoţstvo vitamínu C a folát. Paradajky sú taktieţ najdôleţitejším potravinovým zdrojom

červeného farbiva lykopén, ktorý ma antioxidačné a antikarcinogénne vlastnosti, teda sú veľmi zdravé. Sú súčasťou mnohých

jedál (lečo, kečup, polievky, omáčky na cestoviny, šaláty) a len ťaţko sa dajú niečím nahradiť. Je však v skutočnosti paradajka

ovocie alebo zelenina? Tento spor sa riešil uţ v 19. storočí. Dovozca sa sťaţoval na súde, kde tvrdil, ţe na dováţané paradajky nie

je potrebné platiť clo, pretoţe ovocie z dovozu je od cla oslobodené. Najvyšší súd Spojených štátov amerických však v roku 1887

vyhlásil paradajku za zeleninu, aby získal peniaze z cla, no pred ľuďmi verejne vyhlásil: "Je sa ako polievka, alebo po polievke. S

rybami a s mäsom ako dôleţitá súčasť pokrmu a nie ako ovocie, ktoré sa vo všeobecnosti je ako dezert". Hoci sú paradajky

mnohými z nás povaţované za zeleninu, pretoţe sa pouţívajú hlavne pri varení slaných jedál, v skutočnosti je to naozaj ovocie

patriace do čeľade Solanacea. Sú teda blízke príbuzné so zemiakmi, paprikou a baklaţánmi, ktoré majú všetky sladkastú chuť.

RADY a ZAUJÍMAVOSTI

Ak náhle prestanete byť smädní, mali by ste piť viac vody! Keď je ľudské telo dehydrované, jeho pud smädu sa náhle vypne.

Ak budete ţuť ţuvačku počas čistenia cibule, nebudete plakať.

Vaše zdravie je v poriadku, ak má jazyk ruţovú farbu. V prípade, ţe je biely, je na ňom uţ tenká vrstva baktérií.

Ak sa človek pozerá na niečo príjemné, jeho očná zrenica sa roztiahne aţ o 45%.

Šum, ktorý počujeme vo vnútri špirálovej mušle nie je oceán, ale prúdenie krvi cez ušné ţily.

Október 01.10. Medzinárodný deň seniorov

04.10. Svetový deň zvierat

05.10. Medzinárodný deň učiteľov

06. 10. Svetový deň úsmevu

09. 10. Svetový deň pošty

16.10. Svetový deň výţivy a mlieka

16. 10. Deň boja proti Mc Donald´s

19.10. Medzinárodný deň kniţníc

31.10. Halloween

November 01. 11. Sviatok všetkých svätých

02.11. Pamiatka zosnulých

09.11. Svetový deň slobody

16. 11. Medzinárodný deň bez fajčenia

17.11. Medzinárodný deň študentov

20.11. Svetový deň detí

21. 11. Svetový deň televízie

25. 11. Svetový deň bez mäsa

December 01. 12. Svetový deň boja proti AIDS

06.12. Mikuláš

10. 12. Medzinárodný deň práv zvierat

11. 12. Medzinárodný deň hôr

24. 12. Štedrý deň

25. 12. Prvý sviatok vianočný

26. 12. Druhý sviatok vianočný

31. 12. Silvester

4. október bol ustanovený za Svetový deň zvierat (World Animal Day) na Európskej konferencii ekonómie vo Florencii v roku

1931. Tento deň mal spočiatku upozorniť na kritickú a neúspešnú situáciu

ohrozených druhov ţivočíchov. Aţ neskôr sa začal vzťahovať na všetky

druhy zvierat bez rozdielu.

Je dôleţité mať na pamäti, ţe kto chce nejaké zvieratko vlastniť, musí sa

o neho v prvom rade vedieť postarať, inak tento ţivý tvor trpí. Mnohokrát

zvieratká, ktoré majú zlého pána utečú, lebo veria, ţe budú mať lepší

ţivot. No mnohé z nich končia na ulici nie svojím pričinením, ale preto,

ţe človek si ich neváţi, nevie si s nimi rady alebo ho jednoducho omrzia.

Zviera však nie je hračka, ktorá keď nás nudí, hodíme ju do koša, resp.

na ulicu. A to je ešte ten lepší prípad, pretoţe stále je vo svete veľa

zvierat, ktoré sú škaredým spôsobom týrané. Na pomoc im však

prichádzajú špeciálne útulky a jeden taký máme aj v Trnave.

Názov: Útulok Trnava

Miesto: Orešianska cesta 1, Trnava

Otváracie hodiny: denne od 15.00 do 17.00

Zvieratá: psi, mačky

Existencia: od roku 2004, teda uţ 6 rokov

Pomoc: peňaţný príspevok

stavebný materiál

sponzorské dary

tvorba propagačného materiálu (samolepky, letáčiky, plagáty)

dobrovoľná starostlivosť o zvieratá (kŕmenie, venčenie, čistenie)

Vo svete si pedagogickí pracovníci Medzinárodný deň učiteľov pripomínajú 5. októbra. Medzinárodný deň

učiteľov (World Teacher's Day) bol vyhlásený UNESCO-m v roku 1994 ako pripomienka Charty učiteľa, ktorá

bola v tento deň, v roku 1966 podpísaná. Na Slovensku sa Deň učiteľov slávi 28. marca ako spomienka na

narodenie Jána Amosa Komenského, významného európskeho pedagóga a humanistu.

Halloween je sviatok oslavovaný uţ od 16. storočia a to vţdy

31. októbra, najmä v anglicky hovoriacich krajinách. Tento názov

pochádza z anglického All Hallowed Evening (preklad: predvečer

všetkých svätých). Je to pôvodne keltský pohanský sviatok Samhain,

ktorým sa slávi koniec pohanského roka. Druidi sa lúčili s letom

patriacim bohyni ţivota a vítali vládu knieţaťa smrti Samhaina,

ktorý vládol zime. Starí Kelti verili, ţe v tento deň duše mŕtvych

prichádzajú na Zem, aby si vybrali na jeden rok telo, v ktorom sa

usadia. Zo strachu, ţe si vyberú práve ich vlastné, im prinášali rôzne

obety. Iní zasa zapaľovali oheň, aby mŕtve duše našli cestu do

príbytkov ţivých a mohli sa zohriať či stráviť noc s pozostalými. V súčasnosti je tento sviatok viac-menej zábavou. Deti oblečené v

strašidelných kostýmoch navštevujú susedov a pod hrozbou kliatby

získavajú sladkosti. Pre mnohých dospelých je to najobľúbenejší

sviatok v roku, kedy zdobia svoje domy a usporadúvajú strašidelné

party v maskách spojené s lovením jabĺk, ohňostrojom či

rozprávaním rôznych „duchárskych“ príbehov. Tradičnými znakmi

Halloweenu sú vyrezávané tekvice s horiacou sviečkou vo vnútri,

čarodejnice, duchovia, čierne mačky, oheň, kostlivci a rôzne príšery.

Halloween party v 6. ročníku

Všetci sme mali oblečené masky, napr. čert, pavúčia

ţena, doktor, správca cintorínu, Bathorička atď. Bola

tam veľmi príjemná atmosféra a zabávala sa s nami

dokonca aj pani učiteľka Havlínová. Tancovali sme a hrali

veľa hier, napr. stoličkový tanec, lietadlo či partičku.

Programom nás celý večer sprevádzal moderátor Luki

Vyskoč. Mali sme pripravené aj malé občerstvenie, no

najviac nám chutili paprikové chipsy s nutellou.

Dňa 06. decembra oslavujeme

Sviatok svätého Mikuláša. Podľa dávnych tradícií chodí záhadný muţ noc predtým po domoch a tajne obdarúva ľudí

drobnosťami, najmä sladkosťami. No prečo tento sviatok vôbec existuje tuší málokto. Sv. Mikuláš patrí medzi

najobľúbenejších svätcov. Narodil sa niekedy okolo roku 270 na juţnom pobreţí Malej Ázie. Vďaka rôznym legendám sa stal

aj patrónom námorníkov, obchodníkov, lekárnikov či voňavkárov. Avšak úctu si získal najmä vďaka tomu, ţe zlatom vykúpil tri

chudobné dievčatá, ktoré sa potom mohli čestne vydať, vyslobodil z búrky troch námorníkov, vzkriesil k ţivotu troch

zabitých mladíkov a zachránil troch neprávom odsúdených na smrť. Meno Mikuláš bolo najobľúbenejšie v 12. storočí, pouţíva

sa však dodnes. Z neho vznikli odvodeniny ako Colin, Nicolson, Nixon, Nikolaj, Nicola, Nicolette a iné.

Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých

Ako prvý sa slávil Sviatok všetkých mučeníkov a to uţ v 4. storočí. Pripadal na 13. 05., čo bola prvá nedeľa po Turícach. V 7.

storočí sa však tento sviatok presunul na 01. 11., pretoţe to bol deň posvätenia rímskeho Pantheonu (pohanský chrám

zmenený na kresťanský kostol). Od 8. storočia sa začali oslavovať nielen mučeníci, ale i všetci svätci v podobe Sviatku

všetkých svätých a aţ okolo 11. storočia sa začalo spomínať aj na duše mŕtvych príbuzných, teda oslavovala sa Pamiatka

zosnulých. Tieto sviatky patria medzi spomienkové dni, ktoré sú venované ľuďom, ktorí uţ nie sú medzi nami. Spomienkou na

nich im vzdávame úctu za všetko, čo pre nás v ţivote vykonali a zároveň zostávajú v našom srdci ţiť naďalej. Na Slovensku má

úcta k mŕtvym veľmi silnú tradíciu a jej korene nachádzame uţ v pohanských časoch. Ľudia navštevujú cintoríny, na hroby

kladú vence, či kvety a pália sviece, pretoţe svetlo je symbolom ţivota. Sviečky sa pália i na znak nesmrteľnosti duší a

Boţieho milosrdenstva. Úprava hrobov bola v minulosti oveľa jednoduchšia – obkladali sa machom, čečinou a čečinovými

vencami. Tento zvyk má pôvod v keltskej tradícii – sviatku Samhaim, ktorý sme spomínali uţ pri Halloweene. Kresťanstvo

tento obyčaj prebralo a dalo mu nový obsah v podobe Sviatku všetkých svätých (01. 11.) a následných Dušičiek – Pamiatky

zosnulých (02. 11.), kedy sa v kostoloch konajú zádušnú omše za mŕtvych. V minulosti bolo zvykom piecť pečivo, ktoré sa

volalo „ dušičky“. Pripomínalo dve cez seba preloţené kosti a ľudia sa medzi sebou týmto pečivom obdarúvali. Zvykom bolo

obdarúvať v tieto dni aj ţobrákov a chudobných jedlom alebo peniazmi, aby sa modlili za pokoj duší zomrelých.

Vianoce Pôvod

Vianoce boli pôvodne sviatkami zimného slnovratu a podľa starorímskeho vzoru sa významné sviatky oslavovali niekoľko dní. Trvali

od 24. do 27. decembra, počas ktorých ľudia slávili Štedrý deň, Boţie narodenie, Štefana a Jána Evanjelistu. Sviatočný

charakter má aj 28. december, hovorí sa mu Mláďatká a mládenci chodievali šibať dievčatá chvojou čačiny, za čo im gazdiná dala

pohárik pálenky a dáke peniaze. V cirkevnom kalendári vianočný cyklus trvá od 24. decembra do 6. januára – Traja Králi. Väčšina

slávi Štedrý deň 24. 12., pravoslávne veriaci aţ 06. 01.

Advent

Slovo advent pochádza z latinského Adventus - príchod. Začiatky jeho slávenia sa datujú od konca 4. storočia v Juţnej Gálii a

Španielsku. V 6. storočí bol uţ súčasťou cirkevných kalendárov. História adventného venca siaha do 19. storočia do Hamburgu.

Tamojší duchovný, ktorý zriadil pre opustené deti útulok, ako odpoveď na ich otázky, o koľko dní budú Vianoce, vyrobil drevený

veniec s 24 sviečkami, 19 tenkými pre všedné dni a 4 hrubými pre štyri adventné nedele. Veniec sám o sebe bol od nepamäti

prejavom úcty, radosti a víťazstva.

Zvyky

* peniaze pod obrusom či šupiny z kapra v peňaţenke zabezpečujú dostatok peňazí v rodine

* na koho smeruje plameň sviečky zapálenej na stole, ten do roka zomrie

* ak je rozkrojené jablko zdravé a jadro tvorí hviezdu, bude zdravá aj celá rodina

* orechy hodené do kútov miestnosti zachovávajú hojnosť v dome

* kto drţí aţ do večere na Štedrý deň pôst, uvidí po večeri zlaté prasa

* počas štedrovečernej večere sa nesmie odchádzať od stola, aby od nás ten človek neodišiel navţdy

* ak sa počas sviatkov stretneme s niekým pod imelom, treba ho pobozkať

* rodina prestiera vţdy jeden tanier navyše pre náhodného hosťa, tuláka či zosnulých

* pred začiatkom večere najstarší muţ v rodine prednesie príhovor, potom nasleduje modlenie, zhodnotenie celého roka

a spievanie vianočných kolied

* pri jedení oplátok sa cesnakom namočeným v mede robí kríţik na čelo, aby sa všetci ľúbili

* pod stôl sa uviazala reťaz – symbol súdrţnosti rodiny, na ktorú si všetci vyloţili nohy

* prvý sviatok vianočný sa slobodné dievčatá zarána umývali v snehu, aby boli pekné a svieţe

Vianočný stromček a výzdoba

V minulosti nám slúţila ţivá borovica, či jedlička a na nich vlastnoručne vyrobené ozdoby ako sušené jabĺčka, ozdobené

medovníčky, zafarbené orechy, šišky, slamené ozdoby, drevené figúrky a cukor zabalený v ozdobnom papieri vyzerajúci ako

salónka. V súčasnosti sa viac vyskytuje umelý stromček a umelé ozdoby ako vianočné gule, mašličky, stuţky, reťaze a pozlátka.

Samozrejme medzi ozdobami nesmú chýbať salónky, kolekcie a svetielka. Ešte počas adventu si zdobíme naše domovy ţivým

ihličím, rôznymi ikebanami a adventným vencom, na ktorom sa kaţdú nedeľu zapáli jedna sviečka. Obľúbeným vianočným doplnkom

je tieţ veniec na dverách, svetelná výzdoba v oknách a na balkóne a niektorí ľudia si zvyknú vyzdobiť aj jeden najkrajší stromček

na dvore.

Štedrovečerná večera

VÝCHOD SLOVENSKA

kapustnica alebo strukovinová polievka

pirohy plnené zemiakmi s fazuľovým alebo šošovicovým prívarkom

kapor alebo filé so zemiakovým šalátom

lokše alebo opekance s makom či tvarohom

STRED SLOVENSKA

oplátky s medom a cesnakom

kapustnica, hubová či rybacia polievka

kapor alebo filé a zemiakový šalát

rezne, pečená hus, kačica alebo jaternice

opekance s makom, sušené ovocie, orechy

ZÁPAD SLOVENSKA

oplátky s medom a cesnakom

ovocie

kapustnica, strukovinová alebo rybacia polievka

kapor alebo filé so zemiakovým šalátom

v niektorých oblastiach aj hubová omáčka, mleté rybacie mäso s cestovinou, krupičná kaša alebo opekance s makom

medovníky, štedrák, vianočka či klasický makovník, orechovník atď.

Betlehem

Prečo oslavujeme Vianoce?

Vianoce oslavujeme na počesť narodenia Boţieho syna Jeţiša (znamená to Spasiteľ sveta, Vykupiteľ) Krista (znamená to Boţí,

Pomazaný, Mesiáš). Narodil sa Márii a Jozefovi v meste Betlehem (hebrejsky Dom Chleba) v štáte Izrael. Pastieri vtedy pásli

svoje stáda na poliach, keď sa zrazu všetko navôkol rozsvietilo a oni uvideli anjelov, ktorý im zvestovali túto novinu. Táto zvesť

sa šírila medzi ľuďmi neuveriteľne rýchlo. Všetci túţili vidieť budúceho vládcu a tak sa vybrali za svetlom hviezdy. Pokloniť sa

prichádzali rôzny ľudia, z rôznych kútov sveta. Príchod mudrcov Gašpara, Melichara a Baltazára do Jeruzalemu s cieľom pokloniť

sa a priniesť dary – zlato, kadidlo a myrhu, ukazuje, ţe hľadajú v Izraeli toho, kto bude kráľom všetkých národov. Keď sa túto

správu dozvedel vtedajší kráľ Herodes, bál sa, ţe dieťa ohrozí jeho vládu na tróne a tak sa rozhodol usmrtiť všetkých chlapcov

do 2 rokov v širokom okolí. Jozefa však stihli varovať anjeli a tak sa im podarilo utiecť do Egypta. Jeţiš preţil svoje detstvo

v meste Nazaret a vo veku 33 rokov zomiera v meste Jeruzalem.

Ako zaţelať pekné sviatky v rôznych jazykoch

Čínsky: Kung His Hsin Nien bing Chu Shen Tan

Česky: Přejeme Vám Veselé Vánoce a šťastný Nový Rok

Anglicky: Merry Christmas

Eskimácky: Jutdlime pivdluarit ukiortame pivdluaritlo

Fínsky: Hyvaa joulua

Nemecky: Fröhliche Weihnachten

Grécky: Kala Christouyenna!

Maďarsky: Kellemes Karacsonyi unnepeket

Taliansky: Buone Feste Natalizie

Japonsky: Shinnen omedeto. Kurisumasu Omedeto

Poľsky: Wesolych Swiat Bozego Narodzenia or Boze Narodzenie

Rusky: Pozdrevlyayu s prazdnikom Rozhdestva is Novim Godom

Slovensky: Veselé Vianoce a šťastlivý Nový Rok

Pôvodcom betlehemskej tradície je sv.

František z Assisi, ktorý v roku 1223 spolu s

priateľmi premenil jaskyňu na kaplnku a

zinscenovali ţivý betlehem aj s oslíkmi.

Odvtedy k vianočnej atmosfére patrí aj

stavanie betlehemov s jasličkami, postavami

Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov,

anjelov a zvieratiek v maštali. Ide o

vyobrazenie scény narodenia Jeţiška v

jasličkách na slame.

SILVESTER a NOVÝ ROK

Prvé zaznamenané oslavy nového roku pochádzajú z Mezopotámie z roku 2000 p. n. l., kedy vítali nový rok v polovici marca.

Po prvý raz oslavovali nový rok 1. januára obyvatelia antického Ríma v roku 153 p. n. l., keď do svojej funkcie nastupovali najvyšší

úradníci Rímskej republiky. Dátum osláv nedodrţiaval kaţdý, no v roku 46 p. n. l. zaviedol legendárny panovník Ríma Július Cézar

nový, tzv. juliánsky kalendár a ustanovil 1. január prvým dňom nového roka. V stredoveku povaţovali oslavy prichádzajúceho roku

za pohanský zvyk, preto oslavy 1. januára v roku 567 náboţenskí hodnostári zrušili. Nový rok ľudia oslavovali v rôzne dni,

napríklad 25. decembra, 1. marca alebo na Veľkú noc. V roku 1582 nastala zatiaľ posledná zmena kalendára. Gregoriánsky

kalendár, pomenovaný na počesť vtedajšieho pápeţa, znovu určil ako prvý deň nového roku 01. 01. Deň predtým, teda 31. 12. oslavujeme tzv. Silvester, ktorý je pomenovaný na počesť pápeţa Silvestra I.

Zvyky minulé

Na dedinách navštevovali obydlia Ometačky - do čierneho oblečené chudobné ţeny s hlavou omotanou do bielej šatky.

Ometačky trikrát zaklopali, neţ vošli, mlčky pristúpili k sporáku a trikrát ho vymietli so slovami: "V mene Otca, Syna i Ducha svätého". Sporák potom mal v novom roku dobre hriať a na platni sa nič viac nemalo pripáliť.

Zaujímavými zvykmi boli Kurinovanie a Babenovanie. Kurinovanie bola obchôdzka, ktorá súvisela s chovom a rozmnoţovaním

hydiny. Babenovanie bolo blahoţelanie a spievanie mládencov na čele s mládeneckým richtárom. Za vinšovanie a za tanec s

dievčaťom dostali mládenci peniaze a naturálie v podobe orechov, zrna, hrachu, sušených sliviek a pod. Mládenci neskôr naturálie

predali a za utŕţené peniaze pripravili zábavu na Troch kráľov.

Počas tohto dňa platí zásada, nič z domu nevynášať ani nepoţičiavať, pretoţe by to v budúcich dňoch chýbalo. Veľmi zlým

znamením bývajú aj dnes nečakané návštevy najmä cudzích ţien. Gazdiné, ktoré chceli mať od kráv veľa mlieka, museli obehnúť

po východe prvej hviezdy s prázdnym dţbánom kostol. Gazda, pomedzi nohy, sypal hrabavej hydine zrno, aby niesla veľa vajec.

Podľa ľudovej povery hospodárka nemala počas silvestrovskej noci mať vyvesenú bielizeň, inak by niekto zomrel. Vinšovanie

muţov prinášalo šťastie na celý rok.

Ľudia si mali nájsť počas dňa, najlepšie podvečer, chvíľku na prehodnotenie priebehu celého končiaceho sa roka a v tichej

modlitbe poďakovať Stvoriteľovi za všetko dobré, čím nás obdaril. Dávnym pekným zvykom silvestrovskej noci je spoločný spev

obyvateľov dedín, ktorí sa pred polnocou zhromaţdia pri kostole alebo zvonici a spolu sa prespievajú do Nového roka.

V tento deň sa opakovali zvyky zo Štedrého dňa, aby sa umocnil ich účinok.

Na zaručenie veselého, šťastného roka skúste toto: v podvečer nového roka natiahnite všetky hodiny v dome. Pred polnocou

otvorte okno a nechajte starý rok odísť a vpustite nový rok dnu. Skúste zabezpečiť, aby prvá osoba, ktorá navštívi váš dom po

polnoci, bola vysoká a tmavá. Čím je táto osoba vyššia a tmavšia, tým budete mať viac šťastia.

Zvyky prítomné

Jedálny lístok:

V rodinách, ktoré zachovávajú tradíciu, sa na silvestrovskú večeru jedávalo to, čo na Štedrý večer. Niektorí v posledný deň

roka zachovávali ešte aj pôst, práve takým prísnym spôsobom ako na Štedrý večer. Zvyk jest o polnoci ovar, krúpy a chren s

jablkami pre šťastie pochádza aţ z 19. storočia. Kaţdý člen rodiny sa mal na Nový rok dobre najesť, aby počas nastávajúceho

roka netrpel hladom. Neservírujte však na Nový roky hydinu, aby vám neuletelo šťastie. Zajac na tanieri by znamenal, ţe šťastie

ufujazdí ako ušiak a ryba, ţe nám naše šťastie nenávratne odpláva. Preto ľudia majú v kapustnici klobásy, údené i bravčovinu a na

nočné pohostenie na misách zabíjačkové špeciality, šunku a iné lahôdky. Na stoloch nesmie chýbať makový koláč, med, oplátky,

cesnak, jabĺčka, orechy, šošovica - aby sa rozmnoţovali peniaze a boli sme celý rok zdravý. Iných rodinách sa jedáva pôstna

fazuľová či hubová polievka, makové a kapustové rezance, opekance, pirohy, podplamenníky, huspenina, zemiaky s kapustou atď.

Silvestrovská večera by mala odzrkadľovať bohatstvo. Gazdiná dodnes veľmi pozorne dbá, aby v svietniku bola pred večerou

úplne nová svieca. Ľudia vôkol stola si vţdy pozorne všímali, aký má kto za sebou tieň - ak býval dlhý a zreteľný, nebolo sa po

polnoci čoho obávať.

Z predkresťanských dôb u nás pretrváva obyčaj ľudových veselíc,

hlavne mladí ľudia chodia na diskotéky či zábavy so ţivou hudbou

a dobrým jedlom. Mnohí trávia Silvester na chate v horách

a spríjemňujú si tieto sviatky lyţovaním. Dodnes platí, ako na Nový

rok, tak po celý rok, preto by sme sa mali snaţiť preţiť tento deň

v pokoji a láske, bez hádok a porobiť všetko, čo sa dá, aby nám niečo

v ďalšom roku nechýbalo. V minulom storočí sa k zvykom pridalo aj

rozposielanie novoročných ţelaní. Prvú skutočnú koncoročnú vinšujúcu

pohľadnicu navrhol v roku 1843 anglický výtvarník J. C. Horsley pre

svojho priateľa. Namaľoval členov jeho rodiny a pod obrázok pripísal

Happy New Yar To You From (šťastný nový rok vám ţelá). K

najmladším zvykom, ktoré sprevádzajú oslavy príchodu Nového roka

patria ohňostroje, odpaľovanie svetlíc a delobuchov. Do Európy

priviezli ohňostroje cestovatelia a námorníci začiatkom 18. storočia z

Ázie. Tradičný je aj prípitok pohárom šampanského s ľuďmi, s ktorými

trávime Silvester.

Anglický slang Nesprávny

preklad Správny preklad Prirovnanie

The movie was a bomb. Film bol bomba. Film bol zlý. bomb = bad

The homework was a mickey mouse. Domáca úloha bola

mickey mouse.

Domáca úloha bola len

stratou času.

mickey mouse = nonsense,

waste of time

He is very sharp with numbers. On je veľmi ostrý v

číslach. On je veľmi múdry v počítaní. sharp = intelligent

That is really a cheesy looking outfit. To je naozaj syrovo

vyzerajúce oblečenie.

To je naozaj lacno vyzerajúce

oblečenie. cheesy = cheap

Would you like your juice

on the rocks?

Prosíš si dţús

na skalách? Prosíš si dţús s ľadom? on the rocks = with ice

I think that he is a nut. Myslím si, ţe je orech. Myslím si, ţe to je

bláznivá osoba. nut = crazy person

Don't knock it if you can't do it any

better.

Neklop, ak to nevieš

urobiť lepšie.

Nekritizuj to, ak to nevieš

urobiť lepšie. knock = criticize

Sit down and rap about your problem Sadni si a zarapuj

o svojom probléme.

Sadni si a hovor o svojom

probléme. rap = talk about

I need some bread to pay for my car.

Potrebujem nejaký

chlieb, aby som zaplatil

moje auto.

Potrebujem nejaké peniaze,

aby som zaplatil moje auto. bread = money

Správne pospájaj anglické a slovenské príslovia

Farebné guľôčky

Potrebujeme:

8 tatraniek, 150 g mletých orechov, 125 g masla,

1 polievková lyţica rumu, 1 polievková lyţica mlieka

(ak bude treba, tak viac), materiál na zdobenie

(kokos, kakao, orechy, farebné gulôčky)

Príprava:

Pomelieme tatranky a zatiaľ necháme zmäknúť

maslo. Tatrankový prášok zmiešame s orechami,

pridáme maslo, rum a mlieko. Vypracujeme hladkú

hmotu. Ak je zmes veľmi tuhá, pridáme ešte trošku

mlieka. Necháme hodinu odstáť v chladničke a zo

studenej hmoty tvarujeme malé guľôčky, ktoré

obaľujeme v pripravenom materiáli. Guľôčky

uloţíme do špeciálnych papierových košíčkov a

môţeme chutnať.

Jednohubky z lístkového cesta

Potrebujeme:

1 rozvaľkané lístkové cesto, 2 bambino syry (alebo iný tavený

syr), 12 plátkov šunky, eidam, 2-3 polievkové lyţice kečupu,

1 strúčik cesnaku, soľ, 1 ţĺtok, rasca a sezam na zdobenie

Príprava:

Bambino s roztlačeným cesnakom rozmiešame v miske vidličkou,

aby sa lepšie roztieralo a potrieme ním vrch rozvaľkaného

lístkového cesta. Nato natrieme tenučkú vrstvu kečupu, len pre

chuť. Rovnomerne uloţíme plátky šunky a posypeme postrúhaným

eidamom. Cesto pevne zvinieme do rolády, potrieme rozmiešaným

ţĺtkom a osolíme. Prvú polovicu ozdobíme rascou a druhú

sezamom. Nakrájame na centimetrové kolieska alebo šikmo na

trojuholníky a pečieme pri teplote 170 °C asi 15-20 minút, aţ

budú zlatisté. Môţeme podávať teplé i studené.

Live and let live.

Love makes the world go round.

Time heals all wounds.

Everything bad is good for something.

Slow but sure wins the race.

Čas je najlepší lekár.

Pomaly ďalej zájdeš.

Láska hory prenáša.

Všetko zlé je na niečo dobré.

Ţi a nechaj ţiť.

Orava sa nachádza v oblasti severného Slovenska, obklopená Poľskom a pohoriami Západných Tatier, Chočských vrchov, Malej a

Veľkej Fatry. V tomto malebnom regióne sa nachádza mnoţstvo historických a kultúrnych pamiatok i prírodných krás. Orava

je taktieţ bohatá na folklórne tradície a na mnohých miestach sa tu zachovala typická ľudová drevená architektúra – pôvodné

ľudové drevenice.

Meander aquapark

Z hĺbky 1611 m vyviera liečivá voda s teplotou 58 °C,

ktorá sa vlieva do všetkých bazénov a je vysoko

mineralizovaná.

Celková rozloha areálu: 1545 m2

Atrakcie: tobogány pre malých i veľkých milovníkov

adrenalínu, plavecký bazén, perličkový

bazén, umelé vlny, gejzíry, masáţne lavice

a trysky, fínska sauna, masáţe…

Meander Skipark

Lyţiarske stredisko Meander Skipark ponúka

zjazdovky pre všetky kategórie lyţiarov a

snowboardistov i beţecké trate. V stredisku je

sedačková lanovka s vyhrievanými sedačkami.

Oravský hrad

Na skalnom brale, na pravom brehu rieky Orava,

nad obcou Oravský Podzámok sa vypína Oravský

hrad vo výške 520 m. n. m. Vznikol na

strategicky dôleţitom mieste uhorsko-poľskej

cesty pribliţne v 13. storočí. Je to jeden

z najkrajších hradov a patrí medzi

najvýznamnejšie pamiatky hradného

staviteľstva na území Slovenska.

Oravská priehrada

Vodná nádrţ Oravská priehrada je súčasťou vodného

diela Orava vybudovaného na sútoku Bielej a Čiernej

Oravy. Má rozlohu pribliţne 35 km2 a priemerná hĺbka

je aţ 15 m. Rieka Orava je jedna z najčistejších

slovenských riek. V minulosti časté záplavy v jej

blízkosti rozhodli o tom, ţe treba vybudovať Oravskú

priehradu. Prvé práce sa začali v roku 1941. Po

napustení vodou boli okolité obce zaplavené a nad

hladinou ostal len malý vrch, čím vznikol Slanický

ostrov nazývaný aj Ostrov umenia. Nachádza sa tu

zachovalý kostol sv. Kríţa, v ktorom je v súčasnosti

umiestnená expozícia galérie slovenskej ľudovej

plastiky a maľby. Na ostrov sa dá dopraviť loďou.

Oravská priehrada láka kaţdoročne tisícky turistov,

ktorí tu nachádzajú nespočetnú paletu vodných

športov (vodné bicyklovanie, člnkovanie, potápanie,

vodné lyţovanie. rybolov, windsurfing, jachting,

vyhliadkové plavby loďou).

Hviezdoslavova horáreň

Táto expozícia sa nachádza pod Babou horou na Slanej vode. Ide o zrekonštruovanú hájnickú izbu, v ktorej bola

napísaná lyricko-epická skladba Hájnikova ţena. Zároveň je to prvé literárne múzeum na Slovensku. Pripomína nám

významného slovenského spisovateľa P. O. Hviezdoslava.

Roháčske plesá

Je to sústava plies v závere Roháčskej

doliny pod Ostrým Roháčom, Plačlivým

Roháčom a Kopami (Tri kopy, Hrubá kopa).

Hlavné štyri plesá sa nachádzajú nad sebou,

na zostupe cez Spálenú dolinu sa nachádza

ďalšie a ďalej nájdeme Opálové pliesko a

Roháčsky vodopád.

Múzeum oravskej dediny

Múzeum oravskej dediny je umiestnené v

prekrásnom podhorskom prostredí medzi

Zubercom a Zverovkou. Pôvodne boli na tomto

mieste iba pasienky, no v roku 1967 sa tu začalo

stavať múzeum, do ktorého sa postupne

premiestňovali domy z rôznych oravských dedín.

Viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry je tu

rozostavených v niekoľkých celkoch, ktoré

pripomínajú jednotlivé časti Oravy – Dolnooravský

rínok, Zamagurská ulica, Goralské lazy. Nechýbajú

tu ani technické stavby ako mlyn na vodný pohon,

olejáreň, hrnčiarska pec a iné. Nad „dedinkou“ sa

týči drevený gotický kostol sv. Alţbety Uhorskej

zo začiatku 15. storočia. Zariadenie domov a chov

domácich zvierat umoţňujú návštevníkom

predstaviť si ţivot a prácu Oravcov v minulosti.

Oravské múzeum P.O. Hviezdoslava

Vzniklo v roku 1980 zlúčením Oravského múzea v

Oravskom Podzámku a Literárneho múzea P.O.

Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Múzeum dokumentuje

prírodné pomery a spoločenský vývin celého regiónu Oravy.

Súčasťou zbierok je aj komplexný pohľad na ţivot a

tvorbu Pavla Országha Hviezdoslava.

Oravská lesná ţeleznica

Začiatkom 20. storočia sa vedenie rozhodlo vybudovať

lesnú ţeleznicu, schopnú prekonať členitý terén. Trať bola

uvedená do prevádzky uţ v roku 1918. V minulosti slúţila na

prepravu dreva, dnes slúţi pre širokú verejnosť.

K zrekonštruovanej ţeleznici vedie úzka cestná

komunikácia z obce Oravská Lesná. Turista má moţnosť

previesť sa medzi stanicami Tanečník a Beskyd s

prevýšením 120 metrov a vyuţiť vyhliadkovú veţu na

pozorovanie očarujúcej panorámy hôr. Expozícia Oravskej lesnej ţeleznice sa skladá z dvoch častí. Prvá, vstupná

miestnosť je venovaná historickému vzniku a fungovaniu

Oravskej lesnej ţeleznice. Druhá, miestnosť zachytáva

dejiny a súčasnosť ţeleznice.

Vianočná koleda

OBSAH

Film "Vianočná koleda" je filmovou adaptáciou Dickensenovej knihy. Rozpráva príbeh starého osamelého sebca a lakomca

Ebenezera Scroogeho, ktorému sa na Štedrý deň zjaví duch jeho zosnulého obchodného spoločníka, aby ho varoval pred jeho

osudom. Obchodník Scrooge je veľmi nespoločenský, pretoţe jediné, čo ho zaujíma sú peniaze. Ku všetkým ľuďom je odporný,

obzvlášť na Vianoce, ktoré pre neho nič neznamenajú. Jedinou cestou k vykúpeniu z tohto strašného ţivota, resp. toho, čo ho

čaká po smrti, je návšteva troch duchov. Navštevujú ho v noci postupne Duch minulosti, Duch súčasnosti a najdesivejšie Duch

budúcnosti, aby starého lakomca napravili. Ukazujú mu rôzne situácie z jeho vlastného ţivota ktoré, ho vystrašia natoľko, ţe sa

zo dňa na deň zmení na úplne iného človeka.

HLAVNÁ MYŠLIENKA

Vianočná koleda bola napísaná Charlesom Dickensom roku 1843, kedy chcel bojovať za práva chudobných. Ebenezer Scrooge,

ktorý si nič necenil natoľko, ako peniaze a o ľudí neprejavoval ani najmenší záujem, bol stelesnením toho, čo spisovateľ Dickens

najviac nenávidel na duchu svojej doby. Traja duchovia sú protikladmi Scroogeovho sebectva – predstavujú posolstvo Vianoc, čiţe

lásku, radosť a záujem o druhých – a sú zároveň aj Dickensovým liekom na rozdiely a nespravodlivosti v krajine. Tak, ako sa

duchovia usilovali obmäkčiť Scroogea, aby sa stal láskavým, aj Dickens sa usiloval obmäkčiť svojich čitateľov a presvedčiť ich,

aby vnášali do ţivota ducha Vianoc nielen na Vianoce, ale počas celého roka.

RECENZIA

Je to veľmi pekne spracovaná, dynamická, dojemná, miestami vtipná a pre menšie deti v niektorých momentoch temná aţ

hrôzostrašná rozprávka. Poučný príbeh, nad ktorým by sa mal zamyslieť kaţdý človek, je doplnený vianočnými melódiami

a rôznymi špeciálnymi efektmi, čo diváka okamţite vtiahne do deja. Kniha „Vianočná koleda“ bola do filmu spracovaná

niekoľkokrát – od barbie verzie aţ po hercami hraný film pre dospelých. Tento variant je vhodný nielen pre nebojácne deti, ale aj

dospelých, ktorí majú radi obdobie zimy, predvianočnú atmosféru, jemné zimomriavky či klasické rozprávkové víťazstvo dobra

nad zlom. Naša redakcia mala moţnosť celý film vidieť a vrelo ho odporúča, najmä v tomto ročnom období, všetkým našim

čitateľom!

Jeseň Šimon Dudáš, V. ročník

Leto končí, začína jeseň. Príroda sa pomaly, ale isto mení. Stromy hýria všetkými moţnými farbami. Počasie je stále iné, robí

si čo chce. Prší, neprší, babie leto sa strieda so studeným vetrom. Zvieratám hustne srsť a pripravujú sa na zimný spánok. No

nielen zvieratá, ale i ľudia si na seba dávajú viac a viac oblečenia. Začína sa kúriť v krboch. Deti sa hrajú so šarkanmi, ostatní si

uţívajú prechádzky v lesoch, či parkoch. Niektorí vyrezávajú dyne a pripravujú strašidelné kostýmy na Halloween. Na cintorínoch

horia sviečky, ktoré sme zapálili ako spomienku pre našich zosnulých. Jeseň býva ku koncu veľmi studená, dáţď sa mení na sneh,

no to je predzvesť toho, ţe sa blíţi ďalšie ročné obdobie.

Škola Katka Ostatníková

VI. ročník

Prázdniny uţ skončili,

ideme späť do školy.

Ruky sa nám rozpíšu,

v laviciach samé šu, šu, šu.

Ráno skoro vstávať,

desiatu si chystať.

O tomto je škola,

ktorá nás uţ volá!

Jeseň Mariana Pozdechová, III. ročník

Prišiel vietor, prišiel dáţď, Vtáčiky uţ odlietajú,

odniesol nám teplo zas. teplému letu zbohom dajú.

Zima uţ si zuby brúsi, Lastovičky sa pobalili,

na stromoch sa lístie krúti. nad domami naposledy zakrúţili.

Pani Jeseň nastúpila, A keď sa minie jeseň kratučká,

farby listov pomenila. nastúpi zas zima bielučká.

Uţ ich nevidíme zelené, Tam, kde jeseň dala farieb veľa,

ale ţlté, červené. zostane uţ len farba biela.

Vianoce Petronela Lektovičová

VII. ročník

Vianoce sú tu po roku zas,

medovníčky uţ čakajú na nás.

Máme stromček z lesa,

celý ligoce sa.

Skončia sa však naše sny,

o pár nocí, o pár dní.

Keď darčeky si rozbalíme,

čo dostaneme uvidíme.

Sú to sviatky, keď sme spolu,

zasadneme všetci k stolu.

Mama, otec, detičky,

dedkovia aj babičky.

Jedlo je uţ spapané,

zo stola odpratané.

Teraz všetci k stromčeku,

kaţdý k svojmu darčeku.

Náramne sa potešíme,

keď si darček rozbalíme.

Zrazu zvoní zvonec,

všetko má svoj koniec.

Vianočný sen Kristína Matovičová

VII. ročník

Rástla krásna jedlička

na úpätí temného lesíčka.

Často počúvala starú mať

rozprávočky rozprávať:

Ako jedna krásna jedľa,

tá, čo rástla tamto vedľa,

na Vianoce mala česť

v centre mesta hviezdy niesť.

A tak naša jedľa milá,

tieţ po sláve zatúţila.

Nedbala na bolesť pílky,

Preţila si trpké chvíľky.

No aj napriek ostrým ranám

robí radosť deťom, mamám.

Stovky hviezd aj rolničky,

zdobia telo jedličky.

Z výšky hľadí vôkol seba,

hlavu týči aţ do neba.

Vianoce, Vianoce, krásny čas.

Prišla si, jedlička, z lesa k nám zas!

Osamelý ţivot

Damián König VI. ročník

Veľké auto, veľký dom,

ţivot nič, len veľký zhon.

Priateľov má cez rok dosť,

Na Vianoce ţiaden hosť.

Darčekov má veľa síce,

ale nik mu nedá srdce.

Večierky, priania, úsmevy,

všetko ho rýchlo unaví.

Dom tisíc svetiel oţiari,

vo vnútri duša zaţiali.

Najdrahší stromček, výzdoba

a v srdci veľká chudoba.

Keby to všetko v detstve mal,

čo by za to vtedy dal.

Spomienka smútok odhalí,

darčeky vtedy nemali.

Rodina bola pospolu,

hanbil sa za tú chudobu.

On chcel však ţivot iný mať

a začal o to bojovať.

Lásku dať nemal nikdy čas,

videl len zisky, úspech, slasť.

V bohatstve teraz zostal sám,

Pochopil, čo je to veľký dar.

Balada o vianočnom stromčeku – Dominika Bočková, VII. ročník

Keď som sa ráno zobudil bol som krásny. Takýto krásny som ešte nikdy nebol, jednoducho nádhera. Takéto úţasné strieborné ozdoby ešte na mne nikdy neviseli. Konečne uţ nie som len obyčajný zelený stromček. Bol som rád, ţe ma moja rodina kúpila a som rád, ţe majú zo mňa radosť. Keď som sa pozrel von oknom mestečko sa lenivo rozvaľovalo v snehových perinách. Domy, stromy a pouličné lampy sedeli v závejoch a zvedavo pokukovali na oblohu. Z výšky začali padať tisíce snehových vločiek. Mnoho vločiek pristalo na stromoch, autách či vo vlasoch detí. Tieto Vianoce budú veľmi pekné. Teta Anna sa vrátila z nákupov. Keď sa na mňa pozrela, pripomenul som jej, ţe ma má zapnúť. Moje svetielka boli vidieť široko-ďaleko. Keď nastal Štedrý večer, Anna pustila vianočné koledy, na stôl poukladala krásne vyzdobené medovníky a so svojím manţelom Martinom poukladala darčeky pod stromček. Potom zavolali deti. Keď otvorili dvere, v očiach sa rozsvietila iskra, čo znamenalo, ţe majú radosť. Všetky darčeky si pootvárali a z kaţdého sa veľmi tešili. Začal som byť smutnejší, pretoţe som vedel, ţe tu medzi nimi dlho nebudem. No nechcel som im skaziť tú prekrásnu vianočnú náladu a tak som svietil ďalej. O tri dni neskôr sa teta Anna rozhodla. ,,Martin nedáme ten stromček dolu? Pozri uţ aj ihličie opadáva.“ Martin sa nevedel

rozhodnúť, pretoţe mu bolo stromčeka ľúto. No nakoniec súhlasil.

Vedel som, ţe tu nemôţem zostať naveky, taký je uţ raz osud vianočných stromčekov. No i tak som preplakal celučičkú noc. Poobede zo mňa dávali deti ozdoby pomaly dolu a plakali spolu so mnou. Rozlúčil som sa s nimi a zapamätal si tieto Vianoce ako tie najkrajšie Vianoce za celý svoj ţivot.

Balada o vianočnom darčeku Kristína Matovičová

VII. ročník

Jedno malé dievčatko,

túţilo mať šteniatko.

Pod stromčekom chlpáč malý,

všetci z neho radosť mali.

Neubehlo času veľa,

a dievčatko, čo ho chcela,

o psíčka viac nezavadí,

tu mu hrozí, tu jej vadí.

Prednejšie sú kamarátky,

pre psíčka sú stále hádky,

psíček smutný, hladný z rána,

ušiel z domu do neznáma.

Bez stravy a bez vody,

dobre sa mu nevodí.

Smrť sa blíţi tíško, rýchlo,

srdiečko mu v hrudi stíchlo.

Príchod Vianoc Chantelle Maronová

VII. ročník

Hmla je, sneţí, aj tu leje,

Perinbaba sa len smeje.

Martin si na koni cvála,

Boţe, tebe veľká chvála!

Na chrbte má batoh,

z neho sype biele vločky,

všetky deti vyšli za roh,

opatrne robia krôčky.

Zdobia sa vianočné stromčeky,

pod ktoré Jeţiško uloţí darčeky.

Budeme sa radovať a smiať,

potom sa začnú zázraky diať.

Vytešuje sa celý svet,

veď krajšieho sviatku niet.

Teraz uţ len poslúchať,

A snáď budem všetko mať.

Zima Martina Váleková, V. ročník

Zima, zima, zimička

pobozká ťa na líčka.

Uţ k nám beţí, uţ k nám ide,

vy zvieratká, vy sa skryte!

Uţ k nám letí, uţ k nám kráča,

nezamrzne v nej to vtáča?

Deti sa tešia na vločky,

chystajú si sánočky .

Fijú, fijú, fijú!

Kam sa všetci skryjú?

Mikuláš Veronika Škrabáková

V. ročník

Zima k nám uţ prišla,

čiapka by sa zišla.

Snehuliak si stojí vonku,

Mikuláš sa blíţi k domku.

A čertisko uhlie nosí,

anjelik ho pekne prosí:

„Daj sladučkú odmenu,

kaţdučkému stvoreniu.

Aby deti radosť mali

a rodičov poslúchali.“

Vianočný čas Petra Štefáková

VI. ročník

Vianoce sa blíţia,

stromčeky sa blyštia.

Celá krajina je biela,

veľmi som sa potešila.

Výzdoba je krásna

a obloha jasná.

Všetko sa navôkol ligoce,

to preto, ţe sú tu Vianoce.

Po roku k nám prišiel zas,

Štedrý deň a lásky čas.

Guľky, sviečky, zvončeky,

zdobia v izbách stromčeky.

Vianoce sú, keď sme spolu,

keď rodina sadá k stolu,

po večeri k stromčeku,

kaţdý k svojmu darčeku.

Zimné radovánky V. ročník

Uţ je zima, uţ je sneh,

je nám chladno, veru, nech!

Zoberieme lyţe, sánky,

to sú zimné radovánky!

Na svahu je hŕba detí,

čo je zdravé, hneď tam letí.

Uţ stavajú snehuliak.

Kopa snehu, to ich láka.

Prečo býva v zime sneh?

Martina Váleková, V. ročník

Kedysi dávno bola Zima osamelá dievčina. Nemala pre koho variť, piecť, šiť, prať, s kým sa veseliť a rozprávať. Jednoducho

nemala čo robiť. Tak sa rozhodla, ţe si nájde nejakého priateľa. Ako prvého spoznala Mrázika. Ten stále lietal po vonku, kreslil

ornamenty na okná a keď prišiel domov, unavený zjedol večeru a zapol si televízor. Zima sa jedného dňa tak nahnevala, ţe ho

vyhnala z domu. Druhý v poradí bol Ľad. Ale ten pochodil rovnako. Posledný, koho si Zima vyhliadla, bol Sneh. Ten bol ale úplne iný.

Namiesto toho, aby bol vonku, pomáhal Zime v domácnosti. A raz urobil takú vec, ţe ju zobral na výlet. Ukázal jej, ako všetko

pokrýva bielou farbou. Zime sa to veľmi páčilo a onedlho si uvedomila, ţe Sneh je jej najlepší priateľ a bez neho by uţ nemohla

ţiť. Sneh si myslel o Zime to isté. Stali sa z nich nerozluční priatelia, ktorí spolu dodnes chodia na výlety okolo sveta.

Vianoce skoro bez snehu Zuzana Selecká, VII. Ročník

Bolo raz jedno malé mestečko. Ľudia si v ňom spokojne naţívali, aţ kým neprišlo globálne otepľovanie, ktoré im ukradlo

vianočnú atmosféru - ukradlo im sneh. Všetci boli nešťastní, no ďakovali za kaţdú snehovú vločku, ktorú im anjeli pustili z neba.

Aj keď krehučké vločky sa na zemi udrţali len krátko a nedokázali vytvoriť mäkučký biely koberec, po ktorom ľudia tak veľmi

túţili. Prešlo niekoľko rokov a biele Vianoce stále nikde. Ľudia si uţ pomaly zvykli, no v ich srdciach stále horela iskierka nádeje,

ţe raz sneh opäť príde. Anjel videl ich túţby. Rozhodol sa, ţe im pomôţe. Na začiatku decembra zoslal ľuďom odkaz: „Biele

Vianoce budú vtedy, keď kaţdý človek v meste spraví do Vianoc aspoň tri dobré skutky.“ A naozaj! Ľudia sa polepšili, mesto

opeknievalo. Všetci ţiarili šťastím, kaţdý kút sa leskol čistotou. Teda daný sľub dodrţali. Nadišiel Štedrý deň a všetci túţobne

očakávali snehovú nádielku. Keď slnko zašlo za obzor, spolu s prvou hviezdou na nebi, mohli ľudia vidieť prvú padajúcu vločku

snehu. A za ňou padali ďalšie a ďalšie. Kaţdá bola iná, kaţdá bola krásna a kaţdá bola jedinečná. Napokon zahalili celé mesto pod

biely závoj. Ľudia sa radovali a anjeli sa na nich z neba usmievali.

Vianočný stromček Adrián Pozdech, VI. ročník

Kde bolo tam bolo, bol jeden veľký les. V tom lese rástlo mnoţstvo prekrásnych stromov. No najkrajší strom rástol aţ v strede

toho hustého lesíka. Bola to prenádherná jedlička. V jej korune malo domček veľa lesných zvieratiek. Jedlička bola šťastná, ţe

ju majú všetci radi. Jedného dňa, keď napadol sneh, prišiel do lesa kŕdeľ nezbedných detí a pri hre milú jedličku zlomili. Jedlička

začala plakať, no ani jedno zvieratko jej bohuţiaľ nedokázalo pomôcť. Našťastie bol práve v lese starček, ktorý hľadal pre

vnúčatá vianočný stromček. Keď uvidel zlomenú jedličku, tak sa mu jej uľútostilo a zobral ju domov. Doma sa jej vnúčatá veľmi

potešili, lebo taký pekný stromček uţ dávno nevideli. Na druhý deň začali jedličku ozdobovať zlatými reťazami, vianočnými

guľami, svetielkami a ešte hocičím iným. Nakoniec na vrchol jedličky umiestnili zlatú hviezdu. Jedlička bola vyparádená ako taká

mladucha. Celá sa trblietala a ţiarila šťastím. Veru, taký stromček nemal nikto v dedine. Na Štedrý deň, keď sa rozdávali

darčeky a starčekove vnúčatá sa pod jedličkou neskutočne tešili, stromček opäť oţil šťastím. Okrem zvieratiek urobil radosť aj

niekomu inému. Po Vianociach, keď uţ jedlička nebola potrebná, rozhodol sa starček, ţe ju nezahodí, ale zasadí do záhrady. Tak

sa k jedličke opäť vrátili zvieratká z lesa a jedlička bola najšťastnejší stromček na svete.

Zimná atmosféra Patrícia Zvolenská, V. ročník

„Uţ je zima!“ deti kričia.

Na snehuliakov hrnce ničia.

Z pivnice si berú sánky,

začali ich radovánky.

Na kopec hneď letia

šmýkať sa vraj musia.

Všade je plno orechov a škorice.

O týţdeň uţ prídu aj k nám Vianoce.

Jeţiško darčeky pomaly nosí,

deti majú úsmevy aţ po nosy.

O chvíľu sa strhla mela,

poslušní dostali všetkého veľa.

Vianoce Maroš Malţenický, VI. ročník

Adventný veniec má štyri sviece

a keď sa aj štvrtá zatrbliece,

viem, ţe sa blíţi ten čas,

keď stretneme sa všetci zas.

Pri sviatočnom stole zíde sa celá rodina,

po slávnostnej večeri príde najkrajšia hodina.

Na stromčeku zazvonia zvončeky,

a pod ním na všetkých čakajú darčeky.

Tešia sa veľkí aj malí,

všetci celý rok poslúchali.

Prekvapení je vţdy veľa,

kaţdý človek sa usmieva.

Na Jeţiška si spomíname,

koledy si zaspievame,

a keď snieţik vonku sa ligoce,

vtedy sú najkrajšie VIANOCE.

BIELA

je farbou čistoty, nevinnosti a úprimnosti, ale i slobody a nezávislosti. Majú ju radi ľudia vyrovnaní, sebavedomí, otvorení.

ŢLTÁ

je farbou mysle. Stimuluje činnosť mozgu, podporuje trávenie, pôsobí na pohybové ústrojenstvo a nervový systém, pomáha

odstraňovať duševnú únavu, vyvoláva aktivitu a odolnosť voči únave. Ţltú majú radi ľudia spontánni, plní nádejí a očakávaní.

ČERVENÁ

je farbou vášní a násilia. Zohrieva našu krv, podporuje krvný obeh, povzbudzuje chuť k jedlu, má priaznivé účinky pri liečbe

depresií, posilňuje vôľu a pôsobí proti únave. Červenej dávajú prednosť tvoriví, sebavedomí ľudia. Majú ju však radi i násilníci

a ľudia prudkej povahy, ktorí by sa mali červenej radšej vyhýbať, pretoţe stimuluje ich vášne a prudkosť.

ORANŢOVÁ

je farbou pozitívnej energie a vytrvalosti. Posilňuje organizmus, pôsobí pozitívne pri liečbe srdcových chorôb, vyvoláva pocit

radosti, predstavu slnka a tepla.

HNEDÁ

je farbou pôţitkov. Uprednostňujú ju ľudia, ktorí majú radi pohodlie, sú pokojní, spravodliví ale i vyčerpaní, unavení ţivotom,

teda potrebujú oddych a pokoj.

RUŢOVÁ

je farbou sentimentality, citlivosti. Ruţovú majú radi ľudia romantickí a nepraktickí. Títo ľudia často nevedia odlíšiť sny od

reality a bývajú veľmi dôverčiví a zraniteľní.

FIALOVÁ

je farbou umelcov. Majú ju radi originálni ľudia s fantáziou, s tvorivými schopnosťami, ale i ľudia diplomatickí, zdrţanliví a

uzavretí.

MODRÁ

je farbou pokoja a vyrovnanosti. Majú ju radi ľudia vnútorne bohatí, túţiaci po pokoji, hľadajúci lásku a oddanosť, romantici.

Predstavuje vernosť, dôveru, tradíciu. Modrá pôsobí upokojujúco pri horúčkach, hystérii, zápaloch.

ZELENÁ

je farbou prírody. Majú ju radi ľudia odváţni, tvoriví, tvrdohlaví a samostatní. Posilňuje zrak a ovplyvňuje mozog a oči.

SIVÁ

je farbou strachu, únavy, či nedôverčivosti. Majú ju radi ľudia, ktorí nemajú vlastný názor, sú opatrní, nezúčastnení, vyhovuje

im stereotyp alebo sú unavení ţivotom.

ČIERNA

je farbou vzdoru a protestu, skrytého tajomstva, ničoty a smrti. Uprednostňujú ju ľudia odmietajúci svoj osud, rebeli, ľudia

skrývajúci nejaké tajomstvo, filozofi, samotári, ale aj ľudia originálni, s nadpriemernými schopnosťami a vlastným vnútorným

svetom. Čierna je totiţ jedinou farbou, ktorá odráţa všetky energie a neprepúšťa pôsobenie iných bioenergií na človeka,

takţe zároveň chráni pred negatívnym, ale i bráni pozitívnemu, čím ostáva nezávislou a originálnou.

SNÁR – VÝKLAD SNOV Čo znamenajú tvoje sny?

AUTO BOLESŤ BOZK

Čoskoro dostaneš dôleţitú správu. Budeš mať z niečoho radosť. Budeš dlho mladý.

CINTORÍN ČÍSLICE LÁSKA

Umrie ti priateľ. Zapamätaj si ich, môţeš vyhrať. Pozitívne znamenie.

PENIAZE SMRŤ UČITEĽ

Čakajú ťa veľké výdavky. Budeš dlho ţiť. Nesmieš byť ľahkomyseľný.

.

Je to malý vtáčik,

nosí čierny fráčik.

(riešenie je dolu hlavou)

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

1. rastie na strome i v poštárovej kapse

2. ľudia do 18 rokov to nesmú

3. má 4 nohy a predsa chodiť nevie

4. najbliţšie mesto

5. bez neho by bola v dome tma

6. nápoj z vodovodu

7. zapláta kaţdú dieru

8. najlepší je v zime a horúci

9. starodávny dopravný prostriedok

10. ţiví ho benzín alebo nafta

( )

Koľko trojuholníkov je

na obrázku?

(riešenie je dolu hlavou)

( )

3 2 1 8 9 4

4 9 5 3 6

6 2 5 3 8

9 5 4 7 3 6

4 3 8 5 1

7 2 6 1 4 5 3

4 5 1

5 3 2 4 6 9

6 7 3 9 2 4

Presunutím jednej zápalky opravte

chybu v rovnici.

(riešenie je dolu hlavou)

( )

Koľko je čoho?

Zakrúţkuj správne číslo!

Prečo majú ţirafy dlhé krky ?

Lebo im smrdia nohy.

☺ Čo je to maximálna štíhlosť?

Keď sedíte vo vani, namydlíte si brucho,

ale pení sa vám chrbát!

☻

Viete, čo môţete robiť, keď vás oserie holub?

Ďakovať Bohu, ţe nedal krídla krave.

☺ Školský inšpektor prechádza chodbou a nakúka do tried.

Nakukne i do IV. A začne chváliť mladú učiteľku:

- Blahoţelám , slečna učiťeľka! Hlásia sa naozaj všetci ţiaci.

A čo ste sa ich pýtali?

-Kto z nich uţ fajčil.

☻

Blondínka dáva inej blondínke hádanku:

- Má to štyri nohy, je to chlpaté, má to chvost...

- To je pes!

- Ešte som nedopovedala! A šteká to!

- Aha, tak to neviem!

☺ Prečo má bocian také dlhé nohy?

Aby ho ţaby do riti nenakopali.

☻

Vieš čo je to maximálna slušnosť?

Keď vodič autobusu uvoľní starenke miesto.

02. 11.

Na Dušičky duše zosnulých oplakávajú svoje hriechy,

preto prší alebo padá hmla.

♣

11. 11.

Svätý Martin chodí na bielom koni (sneh).

Ak príde na sivom koni (hmly), bude zima striedavá,

ak na ţltom (sucho), príde tuhá zima.

♣

24. 12.

Biele Vianoce, zelená Veľká noc.

Ak je človek ospanlivý, bárs je aj vyspatý a cíti únavu,

signalizuje to, ţe v ten deň príde tichý dáţď,

ktorý nepotrvá dlho.

♣

Keď má cibuľa málo šúp, bude slabá zima.

Keď má veľa šúp, bude tuhá zima.

Keď v decembri hrom hučí, v budúcom roku stále

vietor fučí.

Nemá štetec ani farby,

predsa lístie ţltým farbí. (ŇESEJ)

Istá pani len v noci pracuje, pokiaľ neustane. (AKČEIVS)

Má dlhšie fúzy ako nohy,

i noţnice svoje má,

fúzy si však nestrihá. (KAR)

Dvaja bratia ustavične okolo jedného vŕšku behajú

a vyzerajú sa, a nikdy sa vidieť nemôţu. (IČO)

Ktorý mesiac má 28 dní? ýdţak

Ktorá hlava nikdy neplešivie? ántsupak

Čo urobí človek prv ako z postele vstane? as íduboz

Čo je medzi vrchom a dolinou? a onemsíp

Koľko máš prstov na rukách? eclap ús avd obel, meso

Poriadne sa

sústreď,

buď trpezlivý,

precvič si

svoj zrak

a nájdi na

obrázkoch

10 rozdielov!