Identita

Identita je kombináciou vlastností, hodnôt a presvedčení, ktoré odlišujú jednu osobu od druhej.

Odpoveď na otázku „Kto som“ a „Aký som“ dieťa začína vnímať na základe toho, ako ho vnímajú ostatní.

Identita a sebaúctaIdentita úzko súvisí so sebaúctou dieťaťa. Z reakcií

druhých ľudí sa dozvedáme nielen to, kto sme a akí sme, ale aj nakoľko sme „hodnotní“:

Ak v očiach druhých dieťa vníma rešpekt, prijatie, lásku, obdiv, získava primeranú sebaúctu.

Ak od druhých ľudí vníma odmietanie, pohŕdanie, ponižovanie, cíti sa nehodnotné, nehodné lásky.

Význam sebaúctyČlovek, ktorý si váži samého seba, je schopný

mať rešpekt aj k druhým.

Človek, ktorý si sám seba neváži, neváha používať aj deštruktívne a/alebo sebadeštruktívne správanie, častejšie zlyháva v interpersonálnych vzťahoch, je viac ohrozený psychopatologickými javmi. Kvalita života jeho a jeho blízkych je oveľa nižšia ako u človeka s primeranou sebaúctou.

Dieťa s vysokou sebaúctou:váži si samo seba a pokladá sa za hodnotné,

schopnémá zo seba dobrý pocit,je priateľské, vyrovnané, spoločenské a sebavedomé,necíti potrebu zle sa správať, robiť problémy, hádať

sa alebo ničiť,jeho sociálne vzťahy sú vo všeobecnosti dobré, je

menej ovplyvniteľné vrstovníkmi a má tendenciu robiť lepšie rozhodnutia,

k novým výzvam pristupuje s dôverou a entuziazmom.

Dieťa s nízkou sebaúctou:nemá rešpekt k sebe samému,je presvedčené o vlastnej neschopnosti,

bezvýznamnosti, neúspešnosti a malej hodnote,môže sa cítiť izolované, nemilované a bezbranné,pokladá sa za neschopné získať to, čo chce, obviňuje ostatných za svoje vlastné neúspechy,je ľahko ovplyvniteľné ostatnými,vyvoláva situácie, ktoré ústia do negatívnych

dôsledkov (napríklad odmietnutie), obvykle nedodržiavajú stanovené pravidlá alebo

postupy

Sebaúcta, identita a rodina• „Nespadli sme z neba“ – nesieme gény svojich

rodičov a ich predkov, sme z nich „zložení“

• Epigenetika – nielen gény našich predkov, ale aj ich životné skúsenosti a životný štýl si nesieme v sebe

• Takže sme z veľkej časti tým, čím sú naši rodičia

Sebaúcta, identita a rodinaSebaúcta dieťaťa je úzko prepojená s úctou k

vlastným „koreňom“ . Dieťa sa (vedome alebo podvedome) stotožňuje so svojou rodinou:

Ak jeho rodine prejavujem úctu, prejavujem úctu aj dieťaťu, prijímam ho také, aké je, a pomáham budovať jeho sebaúctu

Ak z reakcií druhých ľudí dieťa získa pocit, že jeho rodina nestojí za nič, cíti sa nehodnotné aj ono samo.

Sebaúcta u dieťaťa v NSIdentita a sebaúcta sú odvodené z pocitu, že som

plnohodnotnou súčasťou skupiny alebo rodiny. Naše minulé vzťahy sú našou súčasťou.

Deti v náhradnej rodinnej starostlivosti sú často zmätené, neisté a nemajú zo seba dobrý pocit, a to kvôli oddeleniu od rodiny, kvôli skúsenosti umiestnenia v náhradnej rodine alebo v inštitúcii a kvôli faktorom, ktoré viedli k umiestneniu v náhradnej starostlivosti.

Deti majú tiež ťažkosti oddeliť seba a svojich rodičov. Keď zistia, že ich rodičia nie sú cenení, budú sa cítiť znehodnotené aj ony.

Podpora identity a sebaúctyČím viac môžeme deťom pomôcť pochopiť a

prijať, kým sú, tým lepší pocit budú mať zo seba. Posilňujeme identitu dieťaťa tým, že mu pomáhame, aby ostalo spojené s rodinou, minulosťou a kultúrou.

Identita dieťaťa (alebo kým dieťa je) je priamo prepojená so vzťahom dieťaťa k jeho rodine a kultúre. Ak chceme posilniť identitu dieťaťa, potom musíme stavať na týchto vzťahoch.

Podpora identity a sebaúctyPozitívne formovanie identity a sebaúcty

môžeme v súvislosti s rodinou dieťaťa podporovať dvojakým spôsobom:

Pozitívne rozprávať o rodine dieťaťa (v pravde a úcte)

Podporovať vzťahy dieťaťa s rodičmi a inými blízkymi ľuďmi (starí rodičia, súrodenci, priatelia, strýkovia a tety...)

Ak sa snažíme podporovať vzťahy dieťaťa s členmi rodiny:

prejavujeme tým úctu voči dieťaťu a pomáhame zvyšovať jeho sebaúctu.,

učíme ho, že vzťahy sú dôležité a že má zmysel ich budovať, aj keď to stojí energiu.

Ak vzťahom dieťaťa nepripisujeme dôležitosť:

odmietame a degradujeme dieťa,učíme ho povrchnosti vo vzťahoch, ukazujeme,

že nemá zmysel do vzťahov investovať energiu.

SúrodenciOkrem rodičov najbližší príbuzní dieťaťa.Majú priemerne polovicu génov spoločných,

spoločných rodičov, predkov, zväčša spoločnú minulosť.

Najdlhšie trvajúci vzťah v živote.„Vedľajšie väzbové postavy“, v prípade

nefunkčnosti rodičov sa môžu stať aj hlavným objektom vzťahovej väzby

Spolupatričnosť – potreba niekam patriť.Vyššia istota do budúcna - nie som sám, môžeme

si pomáhať, podporovať sa, byť spolu.

SúrodenciPuto medzi bratmi a sestrami je jedinečné. Hoci môže

byť v niektorom období silnejšie a v inom slabšie, alebo môže ísť o veľmi komplikované vzťahy, to, ako človek vníma svoju identitu, je nepopierateľne spojené s jeho súrodencami.

Toto puto existuje u detí vo všetkých rodinách, ale môže byť ešte silnejšie u súrodencov v rodinách, v ktorých sa vyskytovalo týranie a zanedbávanie. Veľmi skoro sa naučia spoliehať sa jeden na druhého, aby zvládli ťažkosti v rodine.

Väčšina súrodencov sa o seba zaujíma a potrebujú sa navzájom ešte viac, keď rodičia nie sú k dispozícii.

SúrodenciSúrodenci si vzájomne môžu pomôcť prijať svoju

rodinu, svoju minulosť a svoju identitu. A pre mnohé deti v náhradnej starostlivosti sú práve súrodenci jedinými spojencami s minulosťou, ale aj spolupútnikmi prítomnosťou a budúcnosťou.

Je našou povinnosťou vynaložiť všetko potrebné úsilie na to, aby sme súrodencom umožnili byť spolu a vybudovať si pevné puto, ktoré ich bude sprevádzať celým životom.

Súrodenci v náhradnej rodineOddeľovanie súrodencov v náhradnej starostlivosti

ešte zväčšuje stratu, s ktorou sa deti musia vyrovnať počas oddelenia od svojej rodiny.

Preto by mala byť vyvinutá všetka snaha, aby mohli byť súrodenci umiestnení spolu.

Na druhej strane - je ťažké nájsť rodiny, ktoré by boli ochotné (a schopné) prijať niekoľko detí naraz.

Súrodenci v náhradnej rodine

Obavy rodín sú oprávnené – už jedno dieťa v náhradnej rodine (hlavne ak má za sebou psychickú depriváciu, časté striedanie inštitúcií/rodín, traumy...) môže destabilizovať rodinný a manželský život a narušiť psychický vývin vlastných detí v rodine.

Súrodenci v náhradnej rodineSpoločné umiestnenie viacerých súrodencov

znamená nielen znásobenie už aj tak vysokých nárokov na náhradnú rodinu, ale navyše, ak si deti prinášajú závažné problémy, môže byť naozaj ťažké prerušiť ich negatívne vzorce správania a zaistiť bezpečnosť.

Súrodenci sa často navzájom podporujú v udržiavaní negatívneho správania a zároveň si vzájomne bránia pripútať sa k náhradným rodičom, čo je vlastne zmyslom umiestnenia dieťaťa v náhradnej rodine.

Súrodenci v náhradnej rodine

„Hoci puto medzi súrodencami je nesmierne dôležité, malo by byť druhotné oproti možnosti každého dieťaťa cítiť sa bezpečne, uzdraviť sa a stať sa súčasťou náhradnej rodiny.“

Deborah D. Gray

Z toho vyplýva:Nutnosť individuálneho posudzovania

vhodnosti spoločného umiestnenia súrodencov v náhradnej rodine (hlavne v závislosti od závažnosti problémov, ktoré si nesú ako dôsledok minulosti).

Náhradná rodina by mala mať možnosť dôkladne sa oboznámiť s aktuálnym stavom a minulosťou detí, zvážiť svoje sily a slobodne sa rozhodnúť, či je ochotná prijať do starostlivosti súrodencov.

Z toho vyplýva:V prípade umiestnenia súrodencov spolu by

náhradná rodina mala dostávať obrovskú, systematickú a komplexnú podporu a pomoc zo strany odborníkov a spolupracujúcich inštitúcií.

V prípade nevyhnutného umiestnenia súrodencov v rôznych prostrediach by malo byť jednou z priorít udržiavať a podporovať vzťah medzi nimi pravidelnými stretnutiami a ďalšími druhmi kontaktov.

Na záverDeti, ktoré potrebujú náhradnú starostlivosť, sú

z viacerých dôvodov ohrozené nízkou sebaúctou a problémami s identitou.

Povinnosťou ľudí, ktorí sa o ne starajú, je pomáhať deťom budovať si pozitívnu sebaúctu a pomôcť im pochopiť, kým vlastne sú.

A to nejde bez toho, aby sme podporovali vzťahy dieťaťa k jeho rodinným príslušníkom.

Milan Daniel,

miniBODKA o.z.

director childrens humanitarian Slovakia