OBNOVY aj v ZŠ a MŠMaterská škola sa dočkala dvojitej obnovy. Najprv boli firmou

NOMIland Košice za 2 115,00 Ä vymenené staré postieľky za nové aj s matracmi pre našich škôlkárov a v auguste sa vymenili aj vnútorné dvere a okná za 2 887,84 Ä firmou HL-systém SK s.r.o. Brusno.

,,Pozdravil bych krásnu dúhu,obzrel tú jej pestrú stuhu.Vzal bych krásy, čo v nej taje,okrášlil ňou rodné kraje.”

,,Vzlet ” - úryvok, Ferko Urbánek

Čitateľský krúžok pri Karpatskonemeckom spolku v Mníšku nad Hnilcom začal v júli 15.ročník svojho pôsobenia. Za tú dobu sme spoznali mnohých básnikov a spisovateľov. Niektorí sú natoľko obľúbení, že sa k nim opätovne vraciame.

Erich Kästner (1899-1974) - nemecký spisovateľ, scenárista a kabaretista, jeden z najznámejších spisovateľov pre deti a mládež. O ňom sme sa už párkrát rozprávali. Erich Kästner chcel byť učiteľom. Štúdium na učiteľskom ústave neukončil. Do jeho života zasiahla prvá svetová vojna. V roku 1917 dostal povolávací rozkaz do armády. Po vojne Kästner zmaturoval a začal študovať dejiny, filozofiu, germanistiku a divadelnú vedu na univerzite v Lipsku. po promócii sa začal intenzívne venovať tvorbe pre deti. Do svojich diel vložil dovtedy nevídanú detskú hravosť a ľahkosť. Boli to veselé príbehy. Jeho prvá doteraz najznámejšia kniha pre deti je Emil a detektívi. Ďalej je to Lietajúca trieda, Lujza a Lotka, ... mnohé sú sfilmované. Poznáme viaceré jeho básne. Erich Kästner zomrel 29.júla 1974 v Mníchove.

PhDr. Nora Baráthová (1944) - rodáčka z Kežmarku, vyštudovala filozofickú fakultu v Prešove. Pracovala ako odborná pracovníčka Mestského múzea v Kežmarku. Je autorkou takmer 40 beletristických a odborných kníh. Dobre sa čítajú jej historické romány. ,,Neľutujem, že som milovala” - tu opisuje veľkú lásku rektora kežmarského lýcea Janka Chalupku a grófky Babetty von Wieland. Národnostné a sociálne rozdiely, neprispôsobivosť a netolerantnosť však túto lásku rozdelili.,,Študent” - v tomto románe autorka opisuje príťažlivé obdobie zo študentského života básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Kežmarské lýceum a pestrý život vtedajších študentov! Tu sme spoznali, ako sa študenti vtedy učili, bývali, stravovali, ale i zabávali na pestrých majálesoch. O oboch románoch sme rozprávali. Veľkým prínosom boli fotografie k obom románom, ktoré nám autorka poslala.S PhDr. Norou Báráthovou si od roku 1999 dopisujeme. Poznáme i ďalšie jej literárne diela: Nad Kežmarkom vietor veje...(1990), Ad revidendum (1967), Najlepšia trieda (1983), Tri vianočné príbehy (1997).S venovaním a podpisom autorky máme tieto knihy: Tri povesti o kežmarskom hrade (1997), Najstaršie kežmarské príbehy (2001), Kežmarok - drevený artikulárny kostol, nový evanjelický kostol, lýceum (2003).

Ferko Urbánek (1858 Vsetín, Česko - 1934 Petržalka, Bratislava), vlastné meno František Ľudovít Urbánek - bol spisovateľ, dramatik, úradník. Študoval na slovenskom patronátnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, po jeho zatvorení na benediktínskom gymnáziu v Ostrihome a v Banskej Bystrici. Pre chorobu sa však štúdia vzdal. Bol všestranne literárne a kultúrne činný. Je považovaný za tvorcu národnej ľudovej dramatiky, je autorom mnohých básní a piesní. Knižne vydal zbierku piesňových textov spolu s partitúrou M.Schneidera-Trnavského.Ako spoluzakladateľ tlačiarne - Urbánek a spol. v Trnave - zasiahol do vydávania slovenských kníh v medzivojnovom období. Je autorom vyše 50 divadelných hier. Spomeňme aspoň niektoré: Kamenný chodníček, Janko a Anička, Škriatok, Pani richtárka, Strašidlo,...Jeho divadelnú hru ,,Pytliakova žena” s podtitulom ,,Verona” hrali 8.mája 1961 mladí ochotníci vo valalických krojoch na mníšanskom javisku vo veľkej sále, kde v tom čase boli na dlážke parkety a na stenách zrkadlá. Valaliky - Mníšek nad Hnilcom. Mladí ľudia z oboch obcí nadviazali priateľstvo, vymenili si zopár listov a pri pohľade na spoločné fotografie spomínajú.

Mária Rázusová-Martáková (1905 Vrbica - 1964 Bratislava) - učiteľka, prekladateľka a redaktorka. Vzdelanie získala vo Vrbici, v Liptovskom Mikuláši a v učiteľskom ústave v Prešove. Učila v Dolnom Srní, v Bratislave a v Martine. Pedagogické pôsobenie ale musela v 34 rokoch zanechať pre pretrvávajúci reumatizmus a obmedzenú pohyblivosť. Vtedy začala redigovať Dobré slovo a po vojne aj časopis Slniečko. Na invalidnom dôchodku sa venovala literárnej, prekladateľskej a redaktorskej práci. V roku 1964 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa. Zomrela 5.augusta 1964 v Bratislave. Pochovaná je v Liptovskom Mikuláši. V každej druhej domácej knihovničke by sme niečo od tejto autorky našli - napr.: Môj macík, Prvý venček, Junácka pasovačka, ...Každý žiak a každý učiteľ ZŠ pozná básne: Ranená breza, Lastovičky,...,,Jej verše vydržali skúšku časom a prihovárajú sa dnešným deťom rovnako sviežo ako kedysi ich prarodičom. Hoci autorka už 50 rokov nie je medzi nami, jej dielo je živé.”

Ilza Stupáková

Č ITATEĽ SKÝ KRÚŽ OKPRI KARPATSKONEMECKOM SPOLKU

V telocvični Základnej školy sa uskutočnila výmena okien v cene 4 5 6 5 , 2 7 Ä , k t o r ú r e a l i z o v a l a f i r m a S t a r S t a r G r a n č - Petrovce.

Pred školou sa urobil nový asfalt v cene 15 010,19 Eur.

roč ník XI., č íslo 3., jeseň 2014 NOVINY OBČANOV OBCE MNÍŠ EK NAD HNILCOM

ZADARMOZADARMO

V poslednom čísle ,,Moja dedina” boli avizované stavebné a iné aktivity v obci na tento rok, a už tu máme výsledky realizácie niektorých z nich.

Obec nám skrášlila výsadba novej zelene, ktorú realizovala firma Z&M s.r.o. Brzotín. Materiál k výsadbe, vrátane substrátu, kôry, textílií, drôtov a plastových kvetináčov boli v hodnote 3020,60Ä, samotná práca bola fakturovaná v sume 441,60Ä.

Štýlové drevené kvetináče ( a budú aj smetné koše )vyrobila a dodala firma BURG s.r.o. Mníšek nad Hnilcom - manželia Zavatzkí ( ktorí boli aj spoluiniciátormi a tvorcami návrhov pre drevené obaly výsadby v kvetináčoch).

Ešte v minulom roku realizovaná výsadba, ktorá nám skrášlila centrum obce - hlavnú križovatku, bola v tomto roku zrevitalizovaná a obohatená novými ihličnanmi a kvetinami - realizáciu zabezpečila firma Mariančík zo Žakaroviec a stála 866,57Ä.

A teraz k samotným stavebným aktivitám:

ZDRAVOTNÉ STREDISKO- nové trojkrídlové okno na detskej ambulancii za 411,50 Ä dodala firma StavStar Granč-Petrovce- nová strecha na zdravotnom stredisku stála 16 166,76 Ä - dodávateľ firma Sigma plus s.r.o. KrompachyLEKÁREŇ- okná vymenila na budove lekárne firma StavStar Granč-Petrovce v cene 2567,18 ÄInformácia o zrealizovaných plynofikáciách v našej obci:za 21 600,00 Ä bola splynofikovaná budova Obecného úradu a za 6000,00 Ä lekáreň.Oprava fasády zdravotného strediska ešte nie je úplne dokončená, takže až to bude hotové, bude o tom zmienka v budúcich novinách...Obnova v základnej a materskej škole je opísaná na strane 2.

Prvú augustovú sobotu sa uskutočnil tohtoročný deň obce. Počasie bolo vydarené, slniečka až primnoho, takže hneď od otvorenia bolo na ihrisku vždy kopec aktivít: futbal, volejbal, streľba zo vzduchovky.

Na tanzplatzi sa hral šach, dáma, až sa deň prehupol do popoludnia, keď pribudla kopa detí. Tie si vďaka animátorom z Košíc prišli na svoje. Boli pre nich pripravené atrakcie na veľkých nafukovačkách ( hrad, trampolína, veľké koleso a podobne). A o chvíľu sme mohli vidieť hrdo kráčajúcich drobcov s veeeľkými medailami na krku, ktoré každé dieťa dostalo po úspešnom ( i neúspešnom ) absolvovaní príslušnej šnúry súťaží. Horúce popoludnie nám mierne schladili hasiči, ktorí nám predviedli svoje hasičské umenie. Na Tanzplatzi počas dňa hrala hudba - buď Posaunenchor, alebo Mníšanskí parobci. Pri hudbe si deti so svojou Hedou kreslili vlajočky šťastia, ktorými sa Tanzplatz priebežne originálne skrášľoval, aby sa tam až sa zotmie, tým veľkým dospelákom dobre zabávalo a tancovalo pri živej hudbe.

Už teraz sa tešíme na ďalší ročník dňa obce. Tak AHOJ LETO!

Výsledky súťaží:Streľba muži: 1. Moskal Ľubomír

2. Schneider Štefan3. Palaščák Pavol

Steľba ženy: 1. Švedová Andrea2. Palaščáková Iveta3. Kaľavská Simona

Streľba deti: 1. Moskal Sebastián2. Horváth Daniel3. Podolinská Lea

Súťaž hasičovhod hlavicou: 1. Štark Lukášprebor jednotlivcov: 1. Štark Lukáš

2. Šveda Igor3. Palaščák Pavol

Futbal: 1. A-čko2. Hasiči3. Smolník

Volejbal: 1. Bytovka2. Defky3. Zlaté časy

Šach: 1. Mitrík Anton2. Glovčík Ladislav3. Palaščák Peter

Dáma: 1. Mitrík Anton2. Glovčík Ladislav3. Tóth Ondrej

Blahoželáme!!!

AHOJ LETOAHOJ LETODEŇ OBCE SA VYDARIL

Majster murár - MAURA MÁSTA:Murársky majster musel vedieť postaviť dom, stodolu, alebo

inú stavbu. Musel vedieť narábať s murárskou kelňou, vodováhou a olovnicou. Pracoval s lomovým kameňom, nepálenou tehlou (packami) a pri bohatších gazdoch aj s pálenou tehlou. Omietky mu museli ísť od ruky. Naši murári postavili mnoho domov a budov v širokom okolí. Za niekoľko storočí sa Mníšek vypracoval na mestečko s najväčším počtom murárov z celého Dolného Spiša, ku koncu ich bolo 75. Vo všeobecnosti v tých časoch sa muselo každé remeslo vykonávať s primitívnymi nástrojmi a murári mali vo svojej výbave dvojkolesovú káru, v ktorej si vozili svoje náradie z jednej stavby na druhú.

Pán R.Göllner vo svojich pamätiach o murároch píše:Po I.sv.vojne bolo v Mníšku desať samostatných murárskych majstrov a to: Jozef Csécs, Robert Hübler, Franz Staschko, Andreás Kluknavský, Johann Witkovský, Ludvig Stupák, Johann Witkovský junior, Franz Trebuna, Franz Witkovský a Mathias Witkovský, ktorý bol na slovo vzatý majster a od roku 1922 je samostatný stavebný podnikateľ v Mníšku, až do roku 1946. Hoci mal len ľudové školy, jeho výkresy t.č. boli na technickej úrovni tak, ako inžinierské. Dokonca robil aj technického poradcu pri veľkých stavbách. Zamestnával až 131 pomocníkov, hantlágerov z celej gelnickej doliny. Z toho zvlášť 19 pilných dievčat, ktoré to na stavbe nemajú ľahké, pretože na stavbe nepanujú zvlášť najlepšie meniére. Zamestnával aj niekoľko cigánov. V tých časoch mal k dispozícií aj svojich trvalých pracovníkov, ktorí zabezpečovali stavby stavebným materiálom. V tých časoch vyučil aj 23 nemeckých učňov a jedného učňa z Helcmanoviec na zručných majstrov. Možno spomenúť Witkovských, Csecsovcov, Schneiderovcov, Jána Valentína, Ludviga Kordischa, Jána Ulitschníka a ďalších aj z iných okolitých dedín. On bol aj mimo Mníška v celom Dolnom Spiši uznávaný a významný majster murár. Počas jeho päťročného vojnového zajatia v Rusku (do roku 1929) mal možnosť a príležitosť naučiť sa stavbe studní, ich vymurovke, vyhľadávaniu vody a stavbe pecí pre pekárov, ktoré stavia doma a aj ďaleko od Mníška. Vykopal, postavil a ukončil s vymurovkou viac ako 30 studní v celom okolí. Jedna z nich bola dokonca 16 m hlboká v Helcmanovciach. Do roku 1944 vybavil najmenej 400 zákaziek.

Dobrá murárska robota sa niesla široko-ďaleko. Výsadou murára odborníka bolo aj perfektné postavenie kuchynského sporáka s rúrou na pečenie a s dobrým ťahom, v ktorej mohla gazdiná upiecť jedinečné koláče. O nič menej nebola cenená aj vykurovacia pec v izbách. Chýr o takom dobrom majstrovi sa šíril rýchlo medzi gazdinkami. Odborníkom na pece v Mníšku bol v tých časoch Štefan Staschko, ktorý postavil aj pekárenskú pec v dome p. Geduldiga - pekára. Majstrom na pece v novších časoch bol aj neb.p. Jozef Csécs (p.č.364), ktorý v osemdesiatych rokoch minulého storočia postavil snáď poslednú domácu pekárničku v obci - Haus pak-úm v kombinácii s kuchynským sporákom u p.M.Alcnauera. Zaujímavosťou bolo, že mal vtedy len jednu nohu, na druhej mal protézu. Samostatné povolanie peciar sa v dostupných materiáloch nespomína. Domáce krby, kachľové sporáky či pece v bohatších rodinách zrejme stavali cudzí majstri peciari, kachliari.

Keďže sa staveniská nachádzali po celom okolí, na prepravu do práce a späť má každý murár svoj vlastný bicykel, ktorým každé ráno, rok čo rok ide do roboty a večer sa vracia späť domov. P.J.Kujnisch spomína, že rodina murárskych majstrov Staschkovcov (traja bratia) cestovala do práce do vzdialenejších dedín na jednom bicykli. Najprv išli z domu skôr pešo dvaja, tretí neskoršie na bicykli, ten určitý prešiel úsek a počkal na tých dvoch. Tam nasadol na bicykel ďalší a dvaja pokračovali v ceste pešo a tak sa striedali až kým neprišli do cieľa aj späť domov. Chodili tak dlho, až kým si nezadovážili každý svoj vlastný bicykel. V Prakovciach, v železiarňach našlo viacero Mníšanov pracovné príležitosti a k dochádzke do práce využívali železničku. Tí, ktorí pracujú na okolitých pílach na paru, na Hrabliach a Landštrose idú do práce na pešo, denne 3 až 4 km tam aj späť.

Aj na všelijaké huncútstva, ktoré robili murári bolo vtedy dosť času. Napr. to, že na vrch komína nenápadne dali tabuľku skla a majster murár si mohol lámať hlavu, že prečo pec nemá ťah, alebo posmešok, že malta nie je dosť mastná, keď chceli murári vypiť a gazda bol skúpy naliať kalíštek pálenky a nepochopil to zavčasu. Aj z hantlágerov cigánov si urobili murársky majstri ,,dobrý deň”. Stalo sa, že cigánovi dali do vrecka jeho kabáta žabu a bola do popuku zábava, keď si cigán odrezal vrecko na kabáte, v ktorom tá žaba bola.

Ešte v časoch pred I.sv.vojnou bolo zvykom pri Mníšanskych murároch, že sa na stavbe nového domu mala do základov zamurovať jedna živá mačka, pretože tá mala pánom staviteľom priniesť šťastie. Za to majú byť páni murári pohostení pálenkou. Od tohoto zvyku sa zrejme upustilo a zaviedol sa zvyk, že po skončení murárskych prác na stavbe sa na najvyšší bod stavby pripevnil omájený vrcholec smrečka - DE ŠTRAUS - kytica. Úlohou gazdu bolo patrične pohostiť všetkých zúčastnených na znak toho, aby stavba vydržala mnoho rokov.

Aj ďalšia príhoda je zaujímavá:Raz sa vraj jeden murársky učeň stavil, že za jeden liter

pálenky zje odrezanú hlavu od jednej škaredej ropuchy, ktorá sa v chladných škárach predzásobených kameňov na murovanie skrývala. Tento odvážny chlapec totiž tú podivnú stávku vyhral a pálenku spoločne s ostatnými murármi vypil. Na nasledujúce ráno prišla jeho matka nadávajúc:,, čo ste s tým chlapcom urobili?. On celú noc zvracal a bolo mu strašne zle.” Či to bolo od ropuchy, alebo od pálenky to sa už nevie.

Z dostupných materiálov sa dozvedáme, že do roku 1945 je vedených v Mníšku 32 murárov. Pán Günter Zavatzký v knihe Mníšek nad Hnilcom na str. 49 spomína niektorých majstrov murárov. Je na mieste spomenúť aj ďalších murárov ako Franz Weág, býval na hlavnej ulici p.č.166. V Grunde boli murári Franz Kluknavský, vedľa Ondreja Tótha, dom už nestojí, ďalej v Grunde bol Karol Ulitschník dom p.č.242 a Karol Wenzel vo vrchnom Grunde. Na Švedlárskej ulici Emil a Johann Csécs p.č.354, Franz Csécs p.č.353, Ludvig Kujnisch, Michal Warscha, Ludwig Löffler na vrchnej časti ulice, Jozef Ulitschnik, Johann Schleifer a Johann Valentín v strednej časti ulice. Na Smolníckej ulici - Johann Tóth, Karl Schneider, Ludvig Weisháp, Michal Steiner, Franz Imrich, Johann Wenzel, Franz Trebuna st., Michal Marcinko, Johann Lintner, Ludvig Walentín a murárska rodina Staschko, ktorá odvádzala dobrú murársku robotu.

Mnohí zo spomenutých murárov vykonávali murárske remeslo ešte po roku 1945 a po nich prevzali štafetu mladší majstri murári, ktorí už pracujú s novými technológiami, ako sú panely, kvádre, dierované tehlové bloky, prefabrikáty rôzneho druhu a pod. Ale základná výbava majstra murára - ručná kelňa, murárske kladivko a vodováha ostane vo výbave i naďalej.

V dnešných časoch, neviem či sa dajú ,,majstri murári” v našej obci spočítať na prstoch jednej ruky, ktorí majú vyučný list na profesiu murár.

R.Trebuna

Na snímke je vidieť klasickú výstavbu rodinného domu z tehál. Je vidieť aj dievčatá na stavbe ako pomocníčky. Za povšimnutie stoji uchytenie drevených zárubní pred zamurovaním do priečky.

HISTÓRIA OBCE MNÍŠ EK NAD HNILCOM

O REMESELNÍKOCH A ZAMESTNANIACH

TURISTICKÝ VÝSTUP

Aj toto leto sa uskutočnil tradičný turistický výstup. Tentokrát turisti 5. júla 2014 zdolali vrch BUCHWALD (Bukovec), ktorý sa nachádza 1123 m.n.m. a pokochali sa prekrásnym výhľadom.

Všetci účastníci výstupu odchádzali spokojní, že urobili niečo pre svoje zdravie a prežili krásny deň v prírode.

Bukovec 1126 m.n.m.

Vydal: Obecný úrad v Mníšku nad Hnilcom v náklade 300ksGrafická úprava: 3i - reklamná agentúra, Kojnoková Hedahedviga3i@gmail.com, 0903 313 389Tlač: Grafika s.r.o., KošiceDo 1. čísla prispeli: Ing. Ľ.Kujnisch, R.Trebuna, I.Stupáková, E.Rešovská, E.MatušováFoto: Ing.Ľ.Kujnisch, M.Pivovarník Ďalšie číslo už v decembri

1.kolo 9.8. Nálepkovo - Mníšek 5:0 (3:0)2.kolo 16.8. Mníšek - Gelnica 1:6(1:2) G:Lanyi3.kolo 20.8 Helcmanovce - Mníšek 5:2(1:1) G:Horváth, Plachetka4.kolo 23.8. Mníšek - Veľký Folkmar 6:0(3:0)G:Plachetka L. 2, Rusnák, Horváth, Plachetka Vl., Strompf Hagen5.kolo 27.8. Margecany - Mníšek 14,00h.6.kolo 30.8. Mníšek - Prakovce 14,00h.7.kolo 6.9. Jaklovce - Mníšek 13,30h.8.kolo 13.9. Kluknava - Mníšek 13,30h.9.kolo 20.9. Mníšek - Maria Huta 13,00h.10.kolo 27.9. Mníšek - Nálepkovo 13,00h.11.kolo 4.10. Gelnica - Mníšek 12,00h.12.kolo 11.10. Mníšek - Helcmanovce 12,30h.13.kolo 18.10. Veľký Folkmar - Mníšek 14,00h.14.kolo 25.10. Mníšek - Margecany 12,00h.15.kolo 1.11. Prakovce - Mníšek 11,30h.16.kolo 8.11. Mníšek - Prakovce 11,30h.

Tretiu júlovú sobotu bolo na programe tretie pokračovanie turnaja o Spitzenberg Cup.

Hoci naše mužstvo obsadilo 4. miesto, po organizačnej stránke môžeme tento ročník hodnotiť ako NAJVYDARENEJŠÍ. Veď na našom futbalovom ihrisku sa toľko futbalových a hokejových osobností ešte nestretlo. Veď hráčov ako sú: Ľubomír Moravčík, Július Šimon, Jakub Vojtuš, Peter Ordzovenský, Miroslav Kováčik, Dušan Milo, Ivan Lapšanský, Miroslav Sovič, či Lukáš Novák, netreba športovým priaznivcom zvlášť predstavovať. I keď niektorí už prekročili svoj optimálny športový vek, tak nám všetkým ukázali, že to s loptou stále vedia. Po víťazstve nad našimi hráčmi v pomere 4:2, mužstvo pod vedením kapitána s č.10 Ľuba Moravčíka zvíťazilo vo finále nad Nálepkovom 2:0 a víťazná trofej tak spod Spitzenbergu putovala pod Zobor. Naši hráči v súboji o 3.miesto podľahli MFK Medzev 6:0.

Výbor TJ ďakuje za príkladnú spoluprácu pri organizácii turnaja firme BMS Bojnanský Nitra a zvlášť jej zástupcovi p.Petrovi Ocelkovi, ktorý kedysi obliekal dres hokejovej Nitry.

Najväčšia hviezda turnaja Ľubomír Moravčík po turnaji povedal:,,Bolo to jedno pekné športovo-spoločenské podujatie. Vyšlo krásne počasie. Nie len my, ale aj ľudia sa bavili futbalom. Turnaj splnil svoje poslanie, cítil som sa tu výborne.”

1.kolo 10.8. Harichovce - 2.kolo 17.8. Mníšek - Jamník 4:0 (2:0)

Pavol Palaščák, L.Vojtko, O.Plachetka, Žiga3.kolo 24.8. Richnava - Mníšek 0:04.kolo 31.8. Mníšek - Margecany 16,00h.5.kolo 7.9. Mníšek - V.Folkmar ,,B” 10,30h.6.kolo 14.9. Mníšek - Olcnava 15,30h.7.kolo 21.9. Gelnica - Mníšek 10,30h.8.kolo 28.9. Jaklovce - Mníšek 15,00h.9.kolo 5.10. Mníšek - Markušovce 14,30h.10.kolo 12.10. Kluknava - Mníšek 14,30h.11.kolo 19.10. Mníšek - Chrasť n/Horn. 14,00h.12.kolo 26.10. SNV ,,B” - Mníšek 14,00h.13.kolo 2.11. Mníšek - Bystrany 10,30h.14.kolo 9.11. Mníšek - Harichovce 13,30h.

Mníšek 2:1 (1:0), Kujnisch

Ž IACI U 15 B

DOSPELÍ - VI.liga

ROZLOSOVANIE JESENNEJ Č ASTI

Od roku 1900 sa v Mníšku rozvíjal pestrý spoločenský a kultúrny život.

Najväčšiu zásluhu majú učitelia tunajšej ľudovej školy, členovia obecného zastupiteľstva a mnohí občania. Prispela k tomu aj nová reštaurácia (RESTAURANT) s veľkou sálou, ktorú dal naproti starej stanici postaviť v roku 1908 pán Róbert Wietorisz. Tu sa usporadúvali rôzne spoločenské akcie. Boli tu majálesy, bály, vystupovali spevácke súbory i kapely a hrali divadlá. Vďaka riaditeľovi školy a režisérovi Leopoldovi Grussovi sa každý rok nacvičili aj tri divadelné predstavenia. Jedno vždy zahrali hasiči. Na rozvoji ochotníckeho divadla sa podieľali učitelia Buchala, Mehly, Matyko, pani učiteľka Irma Wietoriszová a ďalší. Učiteľ Lutz nacvičil dokonca operetu, ktorá mala veľký úspech. Veľkú zásluhu mali pán Zavatzký a Müller. Ochotnícka činnosť sa darila hlavne vďaka spolupráci medzi školou, obecným zastupiteľstvom, kňazmi a ostatnými občanmi.

Keď si predstavíme, že na každé predstavenie museli z domov do sály dopraviť 200 stoličiek, vidíme, že to nebolo jednoduché. Znášali a zvážali ich na malých drevených vozíkoch (Begnal) a karlíkoch (Karnal) najstarší žiaci. Mnohokrát sa brodili po členky v snehu a blate (Krotnlak) alebo šliapali po zaprášených cestách. Museli dávať pozor, aby sa stoličky nezašpinili a nepoškodili, inak by ich viac ľudia nepožičali.

Zlatá éra ochotnického divadla v Mníšku prišla po roku 1929, keď bol vybudovaný nový obecný dom (ROHTHAUS) s veľkou sálou a javiskom. Divadlá hrali deti aj dospelí. Najväčší úspech malo predstavenie v mantačtine DE ANSIEDLA EN KASCH (Mníšania v Košiciach). V sále sa premietali aj prvé filmy. Boli to väčšinou krátke reklamné ukážky, napr.,,RITSCHE, RATSCHE MARINCHEN”. Týmto krátkym filmom propagovali nový margarín VITELLO. Ponúkali aj natreté žemle a vyzdvihovali výhodu pred kravským maslo. Žemle s VITELLOM všetkým chutili, ale nikto nič nekúpil, lebo v každom dome mali kravu. Ešte dlho trvalo, kým Mníšania zaradili aj margarín do jedálneho lístka.

Pani Irma Wietoriszová založila dievčenskú spevácku skupinu, ktorá pôsobila niekoľko rokov, kým sa väčšina členiek nevydala. Tridsaťčlenný mužský spevácky zbor viedol Adalbert Mehly, neskôr Július Matyko, Koloman Oberländer, Oskar Lutz a Herman Balzar.

Prvá svetová vojna zbor veľmi oslabila, lebo chlapi museli narukovať. Niektorí sa už nevrátili. Až v roku 1922 začali znova spievať. Boli známi na celom Spiši aj v Košiciach. Zásluhou tohto zboru sa v roku 1930 pri príležitosti 700.výročia príchodu našich predkov na toto územie konala veľká prehliadka speváckych súborov z celého kraja (SÄNGERFEST). Slávnosť sa začala pestrým hodinovým sprievodom zo žel. stanice na Tanzplatz. Do kroku hrala dychovka. Nechýbali ani alegorické vozy. Na prehliadke vystúpilo 16 súborov. Divákov dojali k slzám, keď na úvod všetci spoločne zaspievali spišskú hymnu ,,Mein Zipserland”. Pri tej príležitosti postavili aj kríž na Spitzenbergu.

Žiaľ bola to posledná veľká prehliadka, lebo o niekoľko rokov sa začalo schyľovať k II.sv.vojne. Násilná evakuácia a vojna prerušili spoločenský a kultúrny život v obci na niekoľko rokov.

Eleonóra Matušová

hviezdny 3.roč ník

KULTÚRNY Ž IVOT V MNÍŠ KUNA ZAČ IATKU 20.STOROČ IA