slovné druhy v kocke 1

Slovné druhyv kocke 1

Kristína Tirpáková,ZŠ s MŠ Ľubotín

Części mowy – Slovné druhy• Język słowacki jest językiem słowiańskim, a te mają

rozbudowaną fleksję (jeden wyraz może przyjmować wiele form, które różnią się między sobą końcówkami).

•Slovenčina patrí medzi slovanské jazyky – a slovanské jazyky sú bohaté na ohýbanie slov (jedno slovo môže mať viacero tvarov, ktoré sa líšia koncovkami).

•W języku słowackim wyróżniamy dziesięć części mowy.•Slová v slovenčine zaraďujeme do desiatich slovných

druhov.

Części mowy – Slovné druhy•Rzeczowniki, przymiotniki, zaimki i liczebniki

odmieniają się przez przypadki (deklinacja), a czasowniki przez osoby (koniugacja). Niektóre przymiotniki i przysłówki można stopniować (mimo że przysłówek jest nieodmienną częścią mowy).

•Podstatné mená (substantíva), prídavné mená (adjektíva), zámená a číslovky skloňujeme, slovesá časujeme. Niektoré prídavné mená (adjektíva) a príslovky môžeme stupňovať (hoci príslovky sa zaraďujú medzi neohybné slovné druhy).

Przypadki – Pády•W języku słowackim funkcjonuje 6 przypadków

występujących w ściśle określonej kolejności:•Slovenčina rozlišuje 6 pádov, ktoré sú tradične

očíslované:

Przypadki – Pády•Piąty, według numeracji słowackiej, przypadek

wyszedł z użycia (= polski wołacz). Jego funkcję przejął mianownik.

•Piaty pád vokatív sa v súčasnosti už takmer nepoužíva. Vo funkcii oslovenia ho nahradil nominatív.

Ako sa máte, pán Kováč? (N)Kde bývaš, Zuzka? (N)Otec, kedy prídeš? (N)

•We współczesnym języku słowackim zachowało się tylko kilka form wołacza: pane, človeče, bože, šéfe...

•Zachovalo sa a používa sa len zopár tvarov vokatívu: pane, človeče, bože, šéfe...

Rzeczowniki –Podstatné mená (substantíva)•Rzeczowniki nazywają osoby, zwierzęta, przedmioty,

uczucia, zjawiska.•Podstatné mená pomenúvajú osoby, zvieratá, veci,

vlastnosti a deje.

•Podział rzeczowników – Rozdelenie podstatných mien:

•pospolite rzeczowniki – všeobecné podstatné mená:• nazywają osoby, zwierzęta, przedmioty... – pomenúvajú osoby,

zvieratá, veci...• piszemy je małą literą – píšeme ich s malým začiatočným

písmenom • človek, učiteľ, pes, dom, strom, kniha, škola, mesiac, leto,

pondelok, január

•własne rzeczowniki – vlastné podstatné mená:• nazwy poszczególnych osób zwierząt, nazwy geograficznych,

miejsc itd. – mená jedinečných osôb, zvierat, vecí, zemepisných názvov, sviatkov...

• pisane wielką literą – píšeme ich s veľkým začiatočným písmenom

• Zuzana, Dunčo, Vysoké Tatry, Bratislava, Stará Ľubovňa, Slovensko, Vianoce, Veľká noc

•konkretne rzeczowniki – konkrétne podstatné mená:• nazywają osoby, zwierzęta, rzeczy itd, można zaobserwować je

w otoczeniu za pomocą zmysłów – pomenovanie osôb, zvierat, vecí, hmotné, možno ich pozorovať zmyslami

• brat, Karol, mačka, pes, ryba, zajac, stôl, dom, kniha, škola

• abstrakcyjne rzeczowniki – abstraktné podstatné mená:• rzeczowniki niekonkretne, oderwane, zjawiska psychiczne,

uogólnienia, cechy czynności, nie można dostrzec ich za pomocą zmysłów – pomenovania vlastností, dejov, psychických stavov, činností, nehmotné, nemožno ich pozorovať zmyslami

• zdravie, múdrosť, šťastie, láska, leto, prázdniny, matematika

Rodzaje gramatyczne –Gramatické rody

• o osoby pytamy – na osoby sa pýtame otázkou:Kto to jest? – Kto je to?

• o zwierzęta, rośliny, rzeczy i zjawiska pytamy – na zvieratá, rastliny, veci a javy sa pýtame otázkou:

Co to jest? – Čo je to?

Ten: chlapec, strom, dom, lístok, autobus, vlak, hotel, pes, hokejista, stôl...

Rodzaj męski – Mužský rod (ten)Kto je to? Čo je to?

To je muž.

Aký je muž?

Ten muž je vysoký.

To je dom.

Aký je dom?

Ten dom je veľký.

Rodzaj żeński – Ženský rod (tá)

To je žena.

Aká je žena?

Tá žena je pekná.

To je kniha.

Aká je kniha?

Tá kniha je dobrá.

Tá: stanica, ulica, kniha, ruža, ruka, noha, hlava, skriňa, izba, mačka, ceruzka, reštaurácia, tvár, pieseň...

Kto je to? Čo je to?

Rodzaj nijaki – Stredný rod (to)

To je dieťa.

Aké je dieťa?

To dieťa je malé.

To je auto.

Aké je auto?

To auto je modré.

To: mesto, dievča, auto, parkovisko, srdce, okno, centrum, pero, lietadlo, letisko...

Kto je to? Čo je to?

Odmiana rzeczowników –Skloňovanie podstatných mien•Rzeczowniki w języku słowackim odmieniają się według

określonych wzorców. Każdy rodzaj gramatyczny ma swój własny wzór odmiany.

•Substantíva v slovenčine ohýbame (skloňujeme) podľa viacerých vzorov. Každý gramatický rod má svoje vlastné vzory podľa rodu a prípony.

•wzory deklinacji rzeczowników – vzory podstatných mien:•mužský rod: chlap, hrdina (żywotne – životné)

dub, stroj (nieżywotne – neživotné)• ženský rod: žena, ulica, dlaň, kosť• stredný rod: mesto, srdce, vysvedčenie, dievča

Rodzaj męski – Mužský rodliczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár

przypadki –

pády rzeczowniki żywotne –

životné podstatné menárzeczowniki nieżywotne –

neživotné podstatné mená

N chlap hrdin-a dub stroj

G chlap-a hrdin-u dub-a stroj-a

D chlap-ovi hrdin-ovi dub-u stroj-u

A chlap-a hrdin-u dub stroj

L chlap-ovi hrdin-ovi dub-e stroj-i

I chlap-om hrdin-om dub-om stroj-om

Rodzaj męski – Mužský rodliczba mnoga – množné číslo, plurál

przypadki –

pády rzeczowniki żywotne –

životné podstatné mená

rzeczowniki nieżywotne –

neživotné podstatné mená

N chlap-i hrdin-ovia dub-y stroj-e

G chlap-ov hrdin-ov dub-ov stroj-ov

D chlap-om hrdin-om dub-om stroj-om

A chlap-ov hrdin-ov dub-y stroj-e

L chlap-och hrdin-och dub-och stroj-och

I chlap-mi hrdin-ami dub-mi stroj-mi

Rodzaj żeński – Ženský rodliczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár

przypadki –

pády

N žen-a ulic-a dlaň kosť

G žen-y ulic-e dlan-e kost-i

D žen-e ulic-i dlan-i kost-i

A žen-u ulic-u dlaň kosť

L žen-e ulic-i dlan-i kost-i

I žen-ou ulic-ou dlaň-ou kosť-ou

Rodzaj żeński – Ženský rodliczba mnoga – množné číslo, plurál

przypadki –

pády

N žen-y ulic-e dlan-e kost-i

G žien ulíc dlan-í kost-í

D žen-ám ulic-iam dlan-iam kost-iam

A žen-y ulic-e dlan-e kost-i

L žen-ách ulic-iach dlan-iach kost-iach

I žen-ami ulic-ami dlaň-ami kosť-ami

Rodzaj nijaki – Stredný rod liczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár

przypadki –

pády

N mest-o srdc-e vysvedčen-ie dievč-a

G mest-a srdc-a vysvedčen-ia dievč-ať-a

D mest-u srdc-u vysvedčen-iu dievč-ať-u

A mest-o srdc-e vysvedčen-ie dievč-a

L mest-e srdc-i vysvedčen-í dievč-at-i

I mest-om srdc-om vysvedčen-ím dievč-ať-om

Rodzaj nijaki – Stredný rod liczba mnoga – množné číslo, plurál

przypadki –

pády

N mest-á srdc-ia vysvedčen-ia dievč-at-á

G miest sŕdc vysvedčen-í dievč-at

D mest-ám srdc-iam vysvedčen-iam dievč-at-ám

A mest-á srdc-ia vysvedčen-ia dievč-at-á

L mest-ách srdc-iach vysvedčen-iach dievč-at-ách

I mest-ami srdc-ami vysvedčen-iami dievč-at-ami

Skloňovanie podstatných mien – cvičenie Vyskloňujte slová učiteľ a kniha v singulári a pluráli.

przypadki –

pády

učiteľ – mužský rod kniha – ženský rod

singulár plurál singulár plurál

N

G

D

A

L

I

Skloňovanie podstatných mien – cvičenie Vyskloňujte slová učiteľ a kniha v singulári a pluráli.

przypadki –

pády

učiteľ – mužský rod kniha – ženský rod

singulár plurál singulár plurál

N učiteľ učitelia kniha knihy

G učiteľa učiteľov knihy kníh

D učiteľovi učiteľom knihe knihám

A učiteľa učiteľov knihu knihy

L učiteľovi učiteľoch knihe knihách

I učiteľom učiteľmi knihou knihami

Zdrobnienia - Zdrobneniny•W rozmowach z dziećmi często pojawiają się zdrobnienia

i zwroty familiarne.•V rozhovoroch s deťmi často používame zdrobneniny a

familiárne oslovenia.auto – autíčkodom – domčekdieťa – dieťatkomama – mamička

Kde máš autíčka, Janko?Páči sa ti tento domček pre bábiky?Aké krásne dieťatko!Kde máš mamičku?

Przymiotniki –Prídavné mená (adjektíva)•Przymiotniki nazywają cechy i właściwości osób,

zwierząt, zjawisk itd.•Prídavné mená (adjektíva) označujú vlastnosti osôb,

zvierat, vecí a javov.•Dzielimy je na: – Delíme ich na:

• jakościowe przymiotniki – akostné prídavné mená:• dają się stopniować – dajú sa stupňovať (mladý – mladší –

najmladší)• mladý, starý, dobrý, zlý, pekný, škaredý, nový, dlhý, múdry

•materiałowe przymiotniki – vzťahové prídavné mená:• nie dają się stopniować – nedajú sa stupňovať• drevený, kamenný

•przymiotniki oznaczające przynależność – privlastňo-vacie prídavné mená:• nie dają się stopniować, odmieniaja się zgodnie z wzorem

otcov a matkin – nedajú sa stupňovať, skloňujú sa podľa vzorov otcov a matkin

• otcov, synov, matkin, sestrin, dedov, kolegov, priateľkin, psí

Odmiana przymiotników –Skloňovanie prídavných mien•Przymiotniki odmienia się zawsze zgodnie z

rzeczownikiem, z którym jest związany.•Adjektíva skloňujeme vždy podľa substantíva, pred

ktorým stoja.

• rodzaj męski: końcówka -ý – mužský rod: koncovka –ýAký je dom? Dom je vysoký.

• rodzaj żeński: końcówka -á – ženský rod: koncovka –áAká je ruža? Ruža je pekná.

• rodzaj nijaki: końcówka -é – stredný rod: koncovka -éAké je srdce? Srdce je červené.

•Te wzorce są bardzo podobne. Różnica między nimi polega na miękkim zakończeniu tematu we wzorze cudzí i twardym zakończeniu tematu we wzorze pekný.

•Tieto dva vzory sú veľmi podobné. Rozdiel medzi nimi je v mäkkom zakončení pri vzore cudzí a tvrdom zakončení pri vzore pekný.

Wzory pekný i cudzí – Vzory pekný a cudzí

Wzór páví – Vzor páví•Według wzoru páví odmieniamy przymiotniki

oznaczające cechy odzwierzęce.•Podľa vzoru páví skloňujeme zvieracie prídavné mená.

Wzory matkin i otcov – Vzory matkin a otcov

•Zgodnie z wzorem otcov a matkin odmieniamy przymiotniki oznaczające przynależność.

•Podľa vzoru otcov a matkin skloňujeme privlastňovacie adjektíva.

•Zgodnie z wzorem otcov (otec – rodzaj męski) – Podľa vzoru otcov (otec – mužský rod): synov, bratov, Petrov, študentov, dedkov, kamarátov...

•Zgodnie z wzorem matkin (matka – rodzaj żeński) – Podľa vzoru matkin (matka – ženský rod): sestrin, dcérin, Evin, Lenkin, študentkin, babkin, kamarátkin...

Wzór pekný – Vzor peknýliczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár

przypadki –

pády rodzaj męski –mužský rod

rodzaj żeński – ženský rod

rodzaj nijaki – stredný rod

N pekn-ý pekn-á pekn-é

G pekn-ého pekn-ej pekn-ého

D pekn-ému pekn-ej pekn-ému

A pekn-ý / pekn-ého pekn-ú pekn-é

L pekn-om pekn-ej pekn-om

I pekn-ým pekn-ou pekn-ým

Wzór pekný – Vzor peknýliczba mnoga – množné číslo, plurál

przypadki –

pády rodzaj męski (żywotne) –

mužský rod (životné)inne –

ostatné rody

N pekn-í pekn-é

G pekn-ých pekn-ých

D pekn-ým pekn-ým

A pekn-ých pekn-é

L pekn-ých pekn-ých

I pekn-ými pekn-ými

Wzór cudzí – Vzor cudzíliczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár

przypadki –

pády rodzaj męski –mužský rod

rodzaj żeński – ženský rod

rodzaj nijaki – stredný rod

N cudz-í cudz-ia cudz-ie

G cudz-ieho cudz-ej cudz-ieho

D cudz-iemu cudz-ej cudz-iemu

A cudz-í / cudz-ieho cudz-iu cudz-ie

L cudz-om cudz-ej cudz-om

I cudz-ím cudz-ou cudz-ím

Wzór cudzí – Vzor cudzíliczba mnoga – množné číslo, plurál

przypadki –

pády rodzaj męski (żywotne) –

mužský rod (životné)inne –

ostatné rody

N cudz-í cudz-ie

G cudz-ích cudz-ích

D cudz-ím cudz-ím

A cudz-ích cudz-ie

L cudz-ích cudz-ích

I cudz-ími cudz-ími

Stopniowanie przymiotników –Stupňovanie prídavných mien (adjektív)•Stopniowanie może być regularne i nieregularne.

W sposób nieregularny stopniuje się tylko pięć przymiotników: dobrý, zlý, malý, veľký, pekný.

•Stupňovanie môže byť pravidelné alebo nepravidelné. Nepravidelne stupňujeme len týchto päť adjektív: dobrý, zlý, malý, veľký, pekný.

•Wszystkie pozostałe stopniują się w sposób regularny.•Všetky ostatné sa stupňujú pravidelne.

Stopniowanie regularne – Pravidelné stupňovanie

•Drugi stopień (=wyższy) tworzy się przez dodanie przyrostka -ší/-ejší.

•Stopień trzeci (= najwyższy) tworzy się poprzez dodanie do stopnia drugiego przedrostka naj-.

•Druhý stupeň prídavných mien tvoríme pomocou koncovky -ší/-ejší.

•Tretí stupeň tvoríme tak, že k druhému stupňu jednoducho pridáme predponu naj-.

1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň

ľahký ľahší najľahší

šikovný šikovnejší najšikovnejší

Stopniowanie nieregularne –Nepravidelné stupňovanie

1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň

dobrý lepší najlepší

zlý horší najhorší

malý menší najmenší

veľký väčší najväčší

pekný krajší najkrajší

Zaimki – Zámená•Zaimki zastępują rzeczowniki, przymiotniki, przysłówki i

liczebniki. Dopełnienia zasadniczo nie zastępują, a jedynie nie wskazują.

•Zámená zastupujú podstatné mená, prídavné mená, číslovky alebo príslovky. Predmety priamo nepome-núvajú, iba na ne odkazujú.

Žiak píše úlohu. – On píše úlohu.Rád čítam zaujímavé knihy. – Rád čítam také knihy.

•Zaimki dzielimy na – Zámená delíme na:

Zdroje a použitá literatúrahttp://slovake.eu/sk/

• KRČOVÁ, A. Poľsko-slovenský a slovensko-poľský slovník. Košice, Pezolt PVD, 2002. 672 s. ISBN 80-88797-37-3

• MARUŠIAK, J. a kol. Ilustrovaný poľsko-slovenský dvojjazyčný slovník. Bratislava: Slovart, 2009. 360 s. ISBN 978-80-8085-812-4

• STANO, M. a kol.1988. Poľsko-slovenský a slovensko-poľský slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1986. 764 s. ISBN 067-460-87.

• Kolektív autorov: Lingea konverzácia slovensko-poľská. Bratislava: Lingea, s.r.o., 2010. 320 s. ISBN 978-8089323-53-1

Zdroje obrázkov• http://svetpohladnic.sk/obrazok/vtipne-zabavne/kocky-stastia/

1895.html• http://infosluch.sk/wp/jazyk-a-ucenie-sa/caste-zvuky-okolo-

nas/kocky-na-hranie/• http://slovake.eu/sk/• http://www.tflcar.com/wp-content/uploads/

2012/10/2012_aidu_tt_rs.jpg• http://www.buddytoys.sk/hracky/hracky-na-vonku