MEDZINÁRODNÝ FOLKLÓRNY FESTIVAL

Pod záštitou podpredsedníčky NR SR

RNDr. Anny Belousovovej

Folklór patrí u slovanských národov medzi najväčšiu pýchu. Každá oblasť, región, mesto a obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór - kroje, hudbu, piesne, zvyky, tradície, tance a nárečie. Na prezentáciu folklórnych zvykov jednotlivých regiónov sú na viacerých miestach každoročne usporadúvané folklórne festivaly a slávnosti.

Vo všeobecnosti možno povedať, že medzi festivalmi sú dosť výrazné rozdiely a každý má svoju vlastnú, typickú atmosféru a čaro. Na najlepších festivaloch žije festivalom celá obec, mesto - dokonca celá oblasť a región. Folklór doslova cítite na každom kroku.

Medzinárodný folklórny festival Slavica Fest má ambíciu stať sa takýmto podujatím. Jeho cieľom je každoročná prezentácia folklórnych súborov z jednotlivých slovanských krajín. Jeho prvý ročník, ktorý sa koná 3. júla 2009 v staroslovanskej Nitre ponúka divákom šesť súborov.

3. júl 2009, o 12.00 hod. Mestský park na Sihoti v Nitre

ZOZNAM SÚBOROV

PONITRAN (SLOVENSKO)

DOLINA (MORAVA/ČESKO)

GOSCINEC (BIELORUSKO)

VATRA (UKRAJINA)

PRIJEPOLSKI TAMBURAŠI (SRBSKO)

HKUD ŽELJEZNIČAR OSIJEK (CHORVÁTSKO)

Prof. PaedDr. Bernard Garaj, Csc., dramaturg festivalu

Drahoš Daloš, moderátor festivalu

PROGRAM 11.40 – 11.55 Otvorenie Dní Slovanov 11.55 – 12.00 Otvorenie Medzinárodného folklórneho festivalu Slavica Fest 12.00 – 15.00 Vystúpenia jednotlivých folklórnych súborov Ponitran (Slovensko) Dolina (Morava, Česká republika) Goscinec (Bielorusko) Vatra (Ukrajina) Prijepoljski Tamburasi (Srbsko) HKUD Željezničar Osijek (Chorvátsko)

FOLKLÓRNY SÚBOR PONITRAN (SLOVENSKO)

Zriaďovateľ súboru: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Riaditeľ súboru: doc. PaedDr. Jana Depešová, PhD. Organizačný vedúci súboru: Ľudmila Molnárová Ďalší vedúci (vedúci zložiek a pod.): Bc. Peter Kollárik, Ing. Svetlana Kolláriková Zaujcová Rok založenia súboru: 1966 Kontakt: Folklórny súbor Ponitran, Dražovská cesta 4, 949 74 Nitra, Slovenská republika WEB: http://www.ponitran.ukf.sk EMAIL: jdepesova@ukf.sk, lmolnarova@ukf.sk

Folklórny súbor Ponitran vznikol v roku 1966 a v súčasnosti pôsobí pri Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Súbor dlhé roky slúži záujmovej činnosti budúcich pedagógov. Počas jeho trvania sa v ňom vystriedalo mnoho generácií tanečníkov, hudobníkov a spevákov. Po mnohé roky sa súbor formoval a nakoniec našiel svoju jedinečnosť v repertoári z oblasti Ponitria /Hornej aj Dolnej Nitry/, Tekova, Hontu, ale najmä v gajdošských tradíciách, ktoré vynikajú nielen vďaka gajdám, ale aj vďaka typickému spevnému a hudobnému štýlu. Tento oslovil aj pracovníkov Slovenskej akadémie vied, ktorí zaznamenali jedinečné choreografie, piesne a hudobný prejav.

V terajšej zostave pracuje súbor od roku 2004. Za ten čas sa zúčastnil desiatok vystúpení doma aj v zahraničí. Nadväzuje na dlhú tradíciu gajdošských programových čísel, nielen z minulosti, ale vytvára aj nový pohľad na „náš“ región.

Členmi súboru sú študenti Univerzity Konštantína Filozofa, ako aj Slovenskej Poľnohospodárskej Univerzity v Nitre a študenti nitrianskych stredných škôl. Hoci pochádzajú aj z iných oblastí Slovenska, spája ich záujem o tradície, zvyky, piesne a tance z uvedených regiónov.

Ľudová hudba pokračuje v tradícii spolupráce s folklórnymi súbormi a skupinami Nitrianskeho kraja, a tak pomáha zachovať a rozvíjať miestnu ľudovú kultúru a tradície.

Folklórny súbor Ponitran počas svojej existencie prezentoval svoj program na festivaloch na Slovensku a v zahraničí. Predstavil sa v Poľsku, Maďarsku, Juhoslávii, Srbsku, Chorvátsku, Francúzsku, Tunise, Azerbajdžane, Španielsku a inde a bolo mu udelených viacero titulov a ocenení.

DOLINA (MORAVA, ČESKÁ REPUBLIKA) SOUBOR LIDOVÝCH PÍSNÍ A TANCŮ Z MORAVSKÉHO SLOVÁCKA

"Je jen na nás, jaké stopy odkážeme generacím budoucím..." motto souboru

Riaditeľ súboru: Aleš Rada Rok založenia súboru: 1956 Kontakt: Folklorní soubor Dolina, Jižní 935, 686 05 Staré Město, Česká republika WEB: www.fsdolina.cz EMAIL: aldarada@centrum.cz

V roce 2006 oslavil soubor Dolina 50. výročí 1956 - 2006. Folklorní soubor Dolina ze Starého Města byl založen v úterý po hodech v říjnu

roku 1956, kdy hodová chasa chtěla pokračovat v systematickém nácviku tanců. U zrodu souboru byl hlavní postavou Jan Vojtík, který poté soubor vedl 25 let.

V roce 1958 se k této staroměstské chase přidala cimbálová muzika vedená

Janem Slováčkem. V toku desetiletí měl soubor mimořádně aktivní činnost. Udržuje lidové zvyky v obci, absolvoval stovky vystoupení na různých jevištích po celé ČR, čtyřicetkrát vyjel do zahraničí.

Vojtěch Chlachula

НАРОДНЫ ФАЛЬКЛЁРНЫ АНСАМБЛЬ “ГАСЦІНЕЦ” Kontakt: Народны фальклёрны ансамбль “Гасцінец” 230023, г. Гродна, вул. Дзяржынскага, 1 гарадскі Дом культуры Рэспубліка Беларусь тел. 44-92-77 EMAIL: grodnooblkult@rambler.ru, aleks@grodno.belpost.by

Агульная колькасць удзельнікаў фальклёнага ансамбля 19 чалавек. Ансамбль “Гасцінец” існуе на базе гарадскога Дома культуры г. Гродна

Рэспублікі Беларусь. Заснаваны калектыў у сакавіку 1993 года. Працуе ансамбль у жанры беларускай народнай песні, выконвае песні, музыку і танцы свайго рыгіёну – Беларусі. Асноўны напрамак – песянны жанр. Песні і танцы выконваюцца ў саправаджэнні аркестра народных інструментаў, а так сама а-капэла. У складзе гурта людзі самых разнастайных прафесій: настаўнікі, рабочыя, студэнты і служачыя.

Салісты ансамбля: Марыя Саковіч, Таццяна Чуган, Тамара Малевіч, Надзея Крышаловіч, Аляксандр Акінчыц, Віктар Рудзенок не маюць музычнай адукацыі. Гэта людзі таленавітыя ад прыроды і кожнага з іх ўзбыгачае невычэрпная крыніца беларускага фальклёру.

Горад Гродна знаходзіцца на заходніх крэсах Беларусі і мяжуе з рэпублікамі – Літва і Польша. Горад Гродна заснаваны на беразе красамоўнай ракі Нёман у пачатку XII стагоддзя, у 1128 годзе. Горад Гродна лічыцца адным з самых прыгожых гарадоў Беларусі, горад з вялікімі культурнымі традыцыямі. Колькасць жыхароў больш за 300 тысяч, 55 прамысловых прадпрыемстваў Беларусі. Вядучую ролю іграе лёгкая прамысловасць, машынабудаванне, хімічныя прамысловасць, прадпрыемства будматэрыялаў. Горад мае два драматычных тэатры, 36 сярэдніх школ, 8 тэхнікумаў, 3 унівірсітэты, ёсць адзіны ў Рэспубліцы заапарк, некалькі палацаў культуры.

Артысты ансамбля “Гасцінец” любяць свой горад, сваю бацькаўшчыну і шчыра спадзяюцца, што на канцэртах ансамбля, Вы пачуеце чароўны голас Беларусі. Таму сярдэчна запрашаем: для Вас іграюць і спяваюць галасістыя і вясёлыя хлопцы і дзяўчаты народнага фальклёрнага ансамбля “Гасцінец” з горада Гродна Рэспублікі Беларусь.

HKUD "ŽELJEZNIČAR" OSIJEK Kontakt: HKUD "Željezničar" Osijek Stjepana Radiča 15, Osijek , Hrvatska Karmen Knežević, prof.,vedúca medzinárodných vzťahov,Osijek, tel. (031) 229194 fax (031) 229167 WEB: www.hrvatskifolklor.com EMAIL: karmen.knezevic@osijek.hr

Hrvatsko kulturno umjetničko društvo "Željezničar" Osijek osnovano je 1925. godine. Osnovala ga je grupa željezničara, prva aktivnost je vezana za muški pjevački zbor a 1931. godine počinje s radom i folklorna sekcija.,Od 1949 do 1990. godine društvo djeluje pod imenom"Srdjan Petrov". ,1990.godine društvo ponovo uzima svoje prvo ime, željezničar. HKUD "Željezničar" iz Osijeka je renomirano folklorno društvo koje svoju reputaciju stiče na mnogim pozornicama Republike Hrvatske a isto tako i na svjetskim pozornicama. U svojoj bogatoj povijesti društvo je osvojilo mnoga priznanja kako društvenog tako i stručnog miljea. Folklorni ansambl pored nebrojenih nastupa u domovini gostovao je i u Francuskoj, Engleskoj, Njemačkoj, Švedskoj, Slovačkoj,Mađarskoj, Bugarskoj, Grčkoj, Italiji, Potrugalu, Poljskoj, Cipru, Španjolskoj, te Japanu, Australiji i td....

Trenutno društvo broji oko 300 članova rasporedjenih u više grupa. U svom repertoaru njeguje koreografirani folklor čitave nam domovine kao i pjesme i plesove Hrvatskog naroda koji živi izvan Republike Hrvatske.

КУЛЬТУРНО-ХУДОЖЕСТВЕННЫЙ ФОНД «ВАТРА» (УКРАЇНА )

ПРЕДСТАВЛЯЕТ ХУДОЖЕСТВЕННЫЙ ПРОЕКТ «ЖИВОЙ ОГОНЬ РОДА СЛАВЯНСКОГО»

Культурно-художественный фонд «Ватра» Фонд "Ватра", Черновцы EMAIL: cultvatra@ukr.net (Galina Osadchuk, fond "Vatra" ul.Russkaya, 289, G / 2 58023)

Наш проект – отыскать клад духовного единства между славянскими

народами, которые проживают в разных государствах, через познание народних песен, традиций, современное полигамное искусство.

Мы попытаемся возвратить городского жителя к историческим истокам Дерева жизни „живого огня”- самого давнего и вечного символа духовной энергии, любви, счастья, семейного благополучия.

Выставка живописи Выставка ювелирки ручной работы Выступление театральной группы "Vatra show" и солистки-вокалистки Ани Ванзуряк

Относительно пленера: На любой площадке ставится палатка, в ней или возле нее работают

художники. Художники пишут картины в подарок приглашающей стороне (картины в подарок организаторам художники привезут + напишут те картины, которые bы закажете).

Prijepoljski Tamburasi (Србија)

Turisticke organizacije Prijepolje Tel.033/710-140; Fax.033/710-540 e-mail: toprijepolje@gmail.com www.turizamprijepolje.org.rs Чланови Филе: Zoran Cmiljanić, Suad Kapidžija, Mirdal Hurić, Siniša Brašnjović, Dule Janjušević

Prijepolje je nicalo i razvijalo se pod krilima i budnim okom Belog anđela

mileševskog. Ova freska kojom se putem prve satelitske slike koja je preletela Atlantik 23. jula 1962. godine pred Novim svetom podičila „stara dama “ Evropa, postao je zaštitni znak na jugozapadu Srbije. Beli Anđeo je najsjajnija freska u veličanstvenoj galeriji srednjovekovnog freskoslikarstva, smeštenoj pod kupolama mauzoleja svetog Save, manastira Mileševe.

Kroz prijepoljski kraj su se ukrštale razne civilizacije i kulture, prolazili trgovački karavani i dubrovački poklisari, pesnici i misionari, hodočasnici i putopisci. Danas Prijepolje i njegovu okolinu pohode brojni turisti radi bogatog kulturnog nasleđa i čari darežljive prirode.

Bogatu turističku ponudu Prijepolja koga savremeni turisti nazivaju „gradom reka “ čine manastir Mileševa (XIII vek ), manastiri na „ svetim vodama Lima “ (Davidovica, Kumanica...) , utvrđeni srednjovekovni gradovi Mileševac i Kovin, rimska nekropola u Kolovratu (II i IV vek), spomenici islamske kulture i civilizacije,. Kao posebno vredni ističu se oni koji omeđuju gradsko jezgro Ibrahim – pašina džamija u Šarampovu (XVI vek ) koja je dobila status “ spomenika kulture “ i Sahat – kula u Vakufu (XIII vek).

Kao znamenitost Prijepolja nametnula se i Katolička crkvica izgrađena 1887. godine na steni iznad Lima., Zatim klisure Mileševke i Dubočice, splavarenje Limom, vodopadi Sopotnice, živi etnografski muzej u Tičijem Polju, pitoreksni predeli Kamene Gore, Jabuka, Babina i drugih sela, bogatstvo flore i faune, organizovanje pešačke ture, lov i ribolov... „Grad reka “ sa očuvanim graditeljskim nasleđem, kulturnom baštinom i neoskrnavljenom prirodom ima zavidne potencijale za sve vidove turizma i aktivan odmor u užurbanim tokovima naše svakodnevnice. Turistička organizacija Vam želi dobrodošlicu u „grad reka“, zavičaj Belog anđela i Vlada Divca.

DRAHOŠ DALOŠ , moderátor festivalu (Slovensko)

WEB: www.fujaradd.sk EMAIL: drahossk@stonline.sk

Ako sám hovorí, má niečo cez štyridsať.

Výrobe tradičných hudobných nástrojov sa venuje 25 rokov.

"Je to už naozaj dávno čo ma vpustili do depozitu Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre a mohol som držať v rukách skutočné fujary od Ďuračku z Očovej, uja Imra Weissa z Hriňovej - Zánemeckej ,či Matúška Nosáľa z Vígľaša. Potom som sa s ruksakom na chrbte vybral za nimi na Podpoľanie."

V detstve vo Veľkom Záluží mal ešte možnosť počuť "gajduvať" gajdoša Antalíka. Obdiv a vzťah k pastierskym hudobným nástrojom získal aj pri pravidelnom počúvaní nedeľnej klenotnice ľudovej hudby v slovenskom rozhlase, ktorá začínala práve fujarovým triom otca a synov Kubincovcov. Prvé praktické skúsenosti z výroby nástrojov získaval v dielni Jána Bartolena v Nitre, a s ním sa zúčastnil na stretnutí výrobcov o cenu Ladislava Lenga pri FSP Detva.

Stretnutia a rozhovory s ujom Ľuptákom, Jožkom Fekiačom, Jožkom Kostúrom st. a ďalšími majstrami a ich úprimný vzťah k fujare, píšťalkám, či gajdám mu dodali ďalší stimul k pokračovaniu a zdokonaľovaní sa vo výrobe ľudových hudobných nástrojov. Navštevoval folklórne festivaly Myjava, Detva, Východná i menšie regionálne festivaly. Najskôr ako divák postupne ako účinkujúci s FS ZOBOR pri SPU v Nitre, neskôr sólista na ľudové hudobné nástroje.

Podieľa sa na príprave programov ekumenického festivalu Dní kolied kresťanov

Slovenska, Gajdošské fašiangy v Malej Lehote, FF Východná a iné. "Ako prvý nástroj som vyrobil "G" fujaru pretože to bol nástroj pri počúvaní ktorého

sa mi niesli príjemné zimomriavky po tele, neskôr šesťdierové píšťaly, dvojačky, koncovky, kostené handrárske píšťalky, no a nakoniec gajdy ku ktorým sa dostal cez zoznámenie sa s B. Garajom ml. i s jeho otcom Bernardom výborným výrobcom a interpretom."

Drahoš vystavoval svoje hudobné nástroje v Paríži, Zurichu, Berlíne, na svetovej

výstave hudobných nástrojov vo Frankfurte, v Bruseli ai. Vďaka týmto výstavám sa jeho nástroje dostali na všetky kontinenty a tam sa na nich hrá aj hudba iných žánrov. Z ocenení a diplomov si cení tituly Instrumentum Excellens udelené jeho hudobným nástrojom na FSP v DETVE.

HLAVNÍ ORGANIZÁTORI SLAVICA, občianske združenie Botanická 1, Nitra 949 01 Slovenská republika WEB: www.slavica.sk EMAIL: slavica@slavica.sk

SPOLUORGANIZÁTOR OBECNÝ ÚRAD ALEKŠINCE 951 22 Slovenská republika WEB: www.aleksince.sk EMAIL: obec@aleksince.sk

PARTNERI PODUJATIA

Tiráž: Texty: Miloš Zverina, Mgr. Rastislav Lukáč, jednotliví účinkujúci

Foto: Miloš Zverina, jednotliví účinkujúci Grafický návrh a úprava: Mgr. Daniel Blažko – dbart, Miloš Zverina, Milan Mikula

Náklad: 500 kusov Tlač: micro BC s.r.o.

© SLAVICA o.z. Rok vydania: 2009