TEFAN RCHELA

LEVICE - Aj ke atva u nie je tak ostro celospoloen-sky sledovan ako kedysi, zber novho chleba zostva v-znamnou udalosou ovplyv-ujcou chod spolonosti.

O priebehu tej tohtoronej sa POHRONIE porozprvalo s riaditeom Regionlnej po-nohospodrskej apotravinr-skej komory v Leviciach Ra-doslavom Beluom.

Poda riaditea RPPK bol priebeh poasia priazniv. Oziminy prezimovali aj vzha-dom na charakter minulej zi-my, ktor bola vemi mierna, vcelku dobre. Vymzanie ne-hrozilo. Ani vlahy nebolo vea, take na jar sa dalo skr vst-pi do pol. Dleit to bolo najm pre jarn jame, ktor treba zasia m skr. Veget-cia nebola pribrzden vraz-nejm ochladenm.

FIRMA REGINU

... dobr meno pre dobr priadzu ...

Vaz sae firiem okresu Levicena zklade hodnotenia odbornej poroty. Ronk LXIX cena 0,46slo 26 8. jla 2014

AJ AUTOBUSY ZADARMO? - 2. STRANA

Vaz sae firiem okresu Levicena zklade hlasovania verejnosti.

FIRMA REGINU

UPRATOVACIE A ISTIACE PRCE

0903537703ktlux@kredit.sk

www.ktlux.sk

(61)

(32)

ANDRITZ Kufferath s.r.o., Ku Bratke 5, 934 05 Levice, Slovakia Tel.: +421 (36) 635 63 24, www.andritz.com

Vroba vetkch typov formovacch st pre papierensk a drevrsky priemysel a vroba technickch st pre irok klu pouitia v rznych odvetviach.

Nosite Ceny primtora Levc za najvyiu pridan hodnotu na jednho zamestnanca v roku 2012.

Nosite Ceny predsedu Nitrianskeho samosprvneho kraja pre najlepiu mal firmu reginu.

DISKONTN PREDAJA KOLSKCH

a KANCELRSKYCH POTRIEB

ervenej armdy 22, LEVICE (veda predajne KAMI)Tel./fax: 036/622 9065,

E-mail: discont@miraoffice.skwww. miraoffice.sk

(39)

Viac

na st

r. 3

Tdennk POHRONIE vmestch aobciach okresu Levice

(50)

V TOMTO TDNI SA ATVA ROZBEHLA NAPLNO

(pokraovanie na 3. strane)

(17)

Zaal sa zber novho chleba

NITRA (op) V svislosti so zmerom vldnej strany Smer SD prepravova tudentov a d-chodcov vlakmi zadarmo vyvst-va otzka nerovnomernho zv-hodnenia skupn cestujcich a tm aj rozdielneho vvoja re-ginov. Poda predsedu Nitrian-skeho samosprvneho kraja (NSK) Milana Belicu bude kraj cel situciu analyzova, pretoe toto rieenie vnma ako nesyst-mov.

Ide o zvhodnenie cestuj-cich v ekonomicky prosperujcich reginoch, ktor s zahusten elezninmi traami a vlakovmi spojmi a naopak, o diskriminciu cestujcich v oblastiach, kde regionlne vlakov spoje zruili alebo preriedili, napr-klad tra Zlat Moravce Nitra Luianky. Tam s udia, najm vea tudentov, nten cestova autobusmi, uviedol predseda NSK. Ako dodal, kraj u teraz vykrva zavy na autobusovom cestovnom a alie zavy m-e da len vtedy, ak bude ma tieto prostried-ky refundovan. Respektve by tt mal v

tchto zaostalejch oblas-tiach najm tudentom pri-spieva na autobusov ces-tovn, aby tak kompenzoval ich diskriminciu v tom, e nemu zadarmo cestova vlakmi ako tudenti v bohat-ch reginoch s dostatkom trat a vlakovch spojov, uzavrel Milan Belica svoje stanovisko k alm zavm, ktormi by kraj eventulne dotoval spoje v prmestskej autobusovej doprave.

O akchkovek zavch, vhodnejom cestovnom a pouit verejnch zdrojov z rozpotu Nitrianskeho samosprvneho kraja rozhoduje zastupitestvo NSK.

V sasnosti kraj v slade s vlastnou tari-fou stanovujcou vku cestovnho poskytu-je zavy v prmestskej autobusovej doprave iakom, tudentom a dchodcom. Ostatn cestujci, teda nezamestnan, zamestnan a podnikatelia cestuj v slade s vydanou tari-fou za obyajn cestovn. Ani toto obyajn cestovn vak nezaha skuton ekonomic-

ky oprvnen nklady vynaloen na prepra-vu. To znamen, e za plne platiacich cestu-jcich NSK zo svojho rozpotu taktie dopl-ca stratu, ktor vznikne z rozdielu medzi skutonmi vynaloenmi nkladmi na pre-pravu cestujcich a cenou, ktor cestujci zaplatia za cestovn lstok.

iaci a tudenti v NSK maj v slade s tarifou aliu zavu oproti obyajnm ces-tujcim v rozpt od 27 % a po 49 %, zle od prepravnej vzdialenosti. Dchodcovia sa po doven 70 rokov prepravuj za 0,30 eur s DPH za kadch aj zaatch 25 kilometrov.

NSK poskytol za vkony vo verejnom zujme za rok 2013 dvom dopravcom: Arriva Nitra, a.s. a Arriva Nov Zmky, a.s. spolu 15 000 641,86 eur. Finann prostriedky slili na vykrytie straty a zmluvnho prime-ranho zisku.

V roku 2012 to bolo 14 040 887,04 eur a v tomto roku je rozpoet vo vke 12 000 000,00 eur.

Autobusov dopravcovia prepravili vo verejnom zujme v prmestskej autobusovej doprave v roku 2012 spolu 23 941 tis. osb a vlani to bolo 22 638 tis. osb.

ELIEZOVCE (gj) - Obianske zdruenie Dolnohronsk rozvojov partnerstvo vyhlsilo na jar tohto roku grantov program s nzvom: ,,Slnko, seno, Doln Pohronie, v rmci ktorho chce podpori miestnych remeselnkov a neziskov zdruenia dotciami na rzne projekty, ktor maj sli pre obyvateov mikroreginu. Celkov vka financi na grantov program bola 4 500 eur toko zdruenie vylenilo z lenskho prspevku. Vznam grantovho programu spova v podpore miestnych organizci, zdruen a remeselnkov, ktor svojimi projektmi maj v plne zveaova Dolnohronsk mikroregin.

Na vzvu sa prihlsilo 12 zdruen. Maximlna vka finannej podpory na jeden projekt bola 400 . Medzi podporenmi zdrueniami bol Folklrny sbor akanka z aky, Folklrny sbor Ndas z Farnej, Kohryho kruh z Nroviec, Reformovan cirkevn zbor z Nroviec, Centrum pomoci zo aroviec, obianske zdruenie Malianka z Plavch Vozokn, zkladn organizcie Csemadoku z aty, Keti, Pohronskho Ruskova a Zalaby, obianske zdruenie Military Historical Museum z Pohronskho Ruskova, obianske

zdruenie Ferenca Dudicha z Hronoviec. Vaka grantu bude do konca roka vydan CD nosi s udovmi piesami od folklrnej skupiny akanka, bude vydan monografia o histrii Bimbuly (dnes Medveck as Plavch Vozokn), Csemadok v Keti bude bohat o nov citary, vo Farnej bude podporovan udov remeselncka vroba, v Zalabe sa dobuduje oddychov zna, v Hronovciach bude revitalizovan detsk ihrisko pri kninici, vojensko-historick mzeum v Pohronskom Ruskove vyd nov propagan materily, Csemadok v Pohronskom Ruskove dostane nov udov kroje, skrli sa kostoln zhrada okolo reformovanho kostola v Nrovciach, v ate bud star hospodrske stroje z miestneho udovho domu chrnen strechou, a v Nrovciach bude vydan publikcia o miestnych zaujmavostiach a histri obce.

Obianske zdruenie Dolnohronsk regionlne partnerstvo mieni aj v budcom roku podporova organizcie a remeselnkov miestneho mikroreginu. Spolonmi silami a partnerstvom vieme skrli a zveaova n regin.

NITRA - Nitrianski colnci a daniari si poas nasledujcich tyroch tdov posvie-tia na obchodnkov na trhoviskch. Kontroly zameraj najm na dodriavanie zkona o pouvan elektronickej registranej pok-ladnici teda na vydvanie blokov.

Prevdzky na trhoviskch (bufety s obers-tvenm i stnky s rozlinm tovarom) maj poda zkona o pouvan elektronickej re-gistranej pokladnici . 289/2008 Z.z. povin-nos pri predaji tovaru vystavova bloky z registranej pokladne. Blok je podnikate povinn vystavi bez zbytonho odkladu po prijat hotovosti. Colnci aj daniari poas nasledujcich tdov vykonaj stovky kon-trolnch nkupov po trhoviskch na zem celho Nitrianskeho samosprvneho kraja s cieom preveri, i tak obchodnci robia.

Z doterajch kontrol medzi najastejie poruenie pri kontrolch z oblasti ERP patria:

nezaevidovanie trby v pokladnici, nevydanie pokladninho dokladu vydanie pokladninho dokladu, ktor nespal nleitosti zkona.

Kontroly sa tie zameraj aj na predvan alkohol i tabak a tabakov vrobky. Predaj-covia maj povinnos ma povolenie na pre-daj alkoholu, doklady o nadobudnut (kpe) a na faiach musia by riadne kolkov

znmky. Colnci bud kontrolova aj tabak a tabakov vrobky. Tie poda zkona tie musia by riadne okolkovan a mus by vydokladovan spsob ich nadobudnutia (doklad o kpe).

Samosprvy sa snaia reflektova trendy v pouvan novch informa-nch a komunikanch technolgi aj v komunikcii so svojimi obyvatemi. oraz viac sa preto zaujmaj aj o portl Odkazpresta-rostu.sk. Ten umouje obyvateom nahlsi problmy, ktor ich v meste trpia, jednoducho a rchlo. Od 7. jla ho bud mc vyuva u aj obyvatelia Levc.

Portl Odkazprestarostu.sk bol po prvkrt spusten v Bratislave vo februri 2010. Odvtedy sa postupne stal dobre fungujcou sasou komunikcie samosprvy s obyva-temi v alch mestch a obciach, zlepil ich innos a do dnenho da prispel k vyrieeniu viac ne 3000 problmov, ktor trpili ich obyvateov. Obbenos portlu rastie najm vaka jeho uvate-skej priateskosti a samosprvy ni nestoj. Obyvatelia mu podnety posiela bu priamo na webovej strnke www.odkazprestarostu.sk alebo prostrednctvom mobilnch aplikci, ktor s v sasnosti

dostupn pre vetky operan systmy iOS, Android aj Windows. Dnes je portl k dispozcii 1,1 milinu obyvateov. Rozrenm do Levc bude sli alm 34 tiscom. Aktvne ho vyuva takmer 3000 uvateov a so spustenm mobilnch aplikci ich poet stle rastie. Uvatelia najastejie nahlasuj problmy tkajce sa kvality ciest a chodnkov, dopravnho znaenia, a neporiadku i zneistenia ivotnho prostredia. Okrem rieenia aktulnych prob-lmov obyvateov, portl pomha zorientova sa v kompetencich samosprvy. Obyvatelia mu sledova pod kadm podnetom komunikciu medzi samosprvou a obyvatemi, ale aj medzi samo-sprvami a almi subjektmi, ktor do rieenia problmov vstupu-j. Obyvatelia neraz nemaj vedomos o tom, kto je kompetentn ich problm riei, kedy ete me zasiahnu samosprva a kedy u tto monos nem. Zverejnenm komunikcie medzi radnkom a obyvateom sa o konkrtnom problme a jeho monch riee-niach dozvedia alie stovky obyvateov. Prehadne a bez nmahy tak mu njs odpovede na svoje otzky, hodnot Jakub Kme z Intittu SGI, ktor portl prevdzkuje. Poskytol ho aj do iech, kde funguje pod nzvom Chodcisob.cz v Prahe a do Maarska, kde je znmy ako Jarokelo.hu. Do konca roka 2014 by Intitt SGI portl rd ponkol aj alm krajinm.

Mesto Levice vta tento modern postup pri rieen problmov a ver, e i takmto spsobom sa mu podar prispie k trans-parentnejej komunikcii medzi obanom a samosprvou, a obania bud portl plne vyuva.

(int)

Prce na skrovan okolia Kostola Reformovanej cirkvi v Nrovciach.

M. Belica, predseda NSK

LEVICE (Miroslav Kot) - Okresn dopravn inpektort OR PZ Levice eviduje od zaiatku roka do 3. jla na cestch Levickho okresu 91dopravnch nehd, o je o jednu viac ako v rovnakom ob-dob minulho roka. Pri 45 nehodch dolo k nsledkom na zdrav zastnench osb. Pri dopravnch nehodch zomreli tyria udia (+1), ako sa zranili smi (-5) a 40astnkov sa zranilo ahko (-14). Dev dopravnch nehd bolo zavinench pod vplyvom alkoholu (-6). Hmotn koda bola odhadnut na 365 750 .

V stredu 2. jla v ase o 15:25 hod. sa stala v Leviciach dopravn nehoda zavinen pod vplyvom alkoholu. esdesiattyriron vodi jazdil s vozidlom zn. koda Felcia po Ul. SNP v smere do centra mesta, priom pred kriovatkou ulc SNP a elovou komunikciou vedcou k parkovisku, v dsledku mnostva poitch alkoholickch npojov a nedodrania bezpenej vzdialenosti za vozidlom jazdiacim pred nm, narazil prednou asou svojho vozidla do zadnej asti vo-zidla zn. FordFocus. Pri dopravnej nehode nedolo k zraneniu osb. koda na vozidlch dosiahla vku 1850 .

(autor je riadite Okresnho riaditestva PZ v Leviciach)

K podnetom Levianov sa rchlo dostane aj primtor tefan Mik.

V obdob 28. kalendrneho tda prebehne celoslovensk osobitn kontrola zameran na dokumentovanie sprvnych deliktov driteov vozidiel. Na zem Krajskho riaditestva PZ v Nitre bude kontrola vykonan na zem okresov Nitra, aa, Topoany, Komrno, Nov Zmky a Levice.

Policajti bud dokumentova tie poruenia pravidiel cestnej premvky, ktor s na zklade analz dopravnej nehodovosti hlavnmi prinami dopravnch nehd ako rchlos jazdy, poruenia zkladnch povinnost vodia, nesprvne predch-dzanie a nedanie prednosti v jazde.

Polcia i touto cestou optovne upozoruje vodiov motoro-vch vozidiel, aby dodriavali pravidl cestnej premvky, naj-m rchlos jazdy a dbali na zven pozornos, opatrnos a ohaduplnos voi chodcom a cyklistom, nakoko v poslednom obdob evidujeme viacero dopravnch nehd pri ktorch dolo k akej i ahkej ujme na zdrav, dokonca aj k usmrteniu tchto astnkov cestnej premvky.

3POHRONIE PUBLICISTIKA * INZERCIA

Skr ako vlaniatva sa zaala skr ako vla-

ni, ale nie rekordne skoro. Za-ala sa tradine zberom jar-nho jamea 19. a 20. jna. Prv sumr priebehu tohto-ronej atvy sme na RPPK ro-bili 30. jna. Ozimn jame bol k30. jnu zobrat zdvoch tretn, srodou sa pohybujeme nad 5 ton zhektra, o je, zatia zhruba o10 a 20 percent vy-ia roda ako vlani z2200 ha. Vmera ozimnho jamea sa zvila z1800 vminulom roku na 3 300 hektrov, plodina sa zaala vo vej miere pestova na sladovncke ely.

Po ozimnom jameni na-sleduje zber ozimnej repky. Aj skor nstup vysokch teplt spsobil, e repka ozimn kvit-la o20 a 25 dn skr. Kvitla aj dlhie, o vytvorilo predpokla-dy pre dobr rody. Pred zbe-rom niektor pestovatelia rep-ku desikuj, aby bol vyrovna-n zber. Zatia mme zobra-tch iba 10 percent z celkovej vmery 10 500 hektrov, roda je nad 3 t/ha. Je to ete mal v-mera na robenie zverov, bude zvisie od alieho priebehu poasia. Porasty s v skvelom stave, aj ke sme vokrese Levi-ce miestami zaznamenali ado-vec, i nrazov vietor, o sp-sobilo pokodenie alebo poah-nutie porastov repky. V tomto vekom okrese je to pestr, o

sa tka priebehu poasia, hlav-ne ke na vzdialenos nieko-kch kilometrov boli vek roz-diely v zrkach. Fenomn lo-klnych intenzvnych zrok vnmame stle viac, aj ke ho postupne bada u dvnejie.

Pod kosy u aj ozimn penica

Na niektorch porastoch vidno poahnut obilie v p-soch. m to je?

Tohto roku s porasty ozi-mn mimoriadne vzrastl, vzi-me nemali tak dlh as na po-kojn tdium azaali skr ve-getova vplyvom miernej zimy. Ale keby boli vemi prehnoje-n duskom, boli by poahnut celoplone. Zrejme to spsobili

siln vietor skombinciou vy-ieho porastu.

Ak bude al priebeh atvy?

V druhom jlovom tdni by sa u mala zbera aj ozim-n penica. Rozhodujce je, aby pri kosbe nebola vysok vlhkos obilia audrala sa pod 14 percent. To je hlavn obil-nina, pestuje sa kadorone na vmere 29 a 30 tisc hekt-rov. Zberom penice sa zana vlastne hlavn atva, pretoe je na vrobu novho chleba.

Po penici bude nasledova zber jamea jarnho, toho je okolo 9 tisc hektrov.

V rmci atvy sa zber aj hrach, zhruba medzi repkou apenicou. Po minuloronom

vpadku, ke sa nestihol vysia pre nepriazniv poasie vmar-ci a zaiatkom aprla, sme sa tohto roku vrtili na vmeru 800 a 1000 hektrov. Pestuj ho tradine t ist pestovatelia. Podotkam, e ide ohrach na zrno. Lebo sa u niekoko ro-kov u ns pestuje aj hrach na struk, ten sa pestuje ako pon zelenina do zeleninovch mra-zench zmes.

V menej vmere sa pestu-je aj ra ozimn, na 200 a 500 hektroch aovos, ten sa pestuje na 500 a 600 hektroch.

Stroje treba dobre vyui

Obilie dozrieva vplyvom poasia rchlo aj vo vych

polohch. Bude dos techni-ky?

Pripomnam vodiom, e aj tohto roku bude presun atev-nej techniky po cestch, inak t nau celoron snahu pozbie-ra nememe. Star itatelia si to pamtaj, e kedysi atva trvala aj cel mesiac. Dnes sme sa svvojom pohli tak aleko, e s u vkonn stroje aatva vpodnikoch prebehne niekedy aj do desiatich dn. Vodii by mali by trpezliv aohadupln, je to u naozaj minimlna do-ba. atva je pre ponohospod-ra rozhodujce obdobie, kde sa mu jeho vloen silie anema-l nklady mu bu vrti ale-bo sa stva, e aj prerob vply-vom komoditnch pekulcii

scenou alebo poasm. o sa tka dostatku techniky

na zber, tej je, myslm si, dos, dokonca vniektorom ase je a prebytok kooperujcich kom-bajnov, ak sa niekde skon skr ako sa plnuje.

S ete presuny techniky zo severu Slovenska a z es-ka?

no, zo severu Slovenska, aj z eska, teda z Moravy. Pre-trvva to ete zpredchdzaj-ceho reimu am to svoje ra-cio. Je to logick aj preto, e tie kombajny s enormne drah, take nvratnos investcie z-le aj od vyaenosti techniky. Dokonca od ns nae kombaj-ny chodia aj do Maarska, e-te predtm, km tu nie je at-va. Potom n vjunejch as-tiach Slovenska, prdu domov, aalej putuj na sever, aby o najviac skrtili nvratnos in-vestcie. Aj uns s aj maar-sk kombajny. Kad podnik si to riei individulne, nie je to nijako stredne koordino- van.

Intenzvne dade na prelome jna a jla sce pribrzdili a-tevn prce, ale pomohli plo-dinm, ktor sa bud zbiera a v jeseni. Od polovice mja aprakticky skoro cel jn ne-pralo, u to bolo s deficitom vlahy na hrane pre slnenicu, kukuricu acukrov repu. Pev-ne verm, e poasie nm do-vol v pokoji ukoni atevn prce.

LEVICE (Oga Prekopo-v) Presne 1. jla, na zaia-tok novho rotarinskeho roka, prebehla v Rotary klube (RC) Levice vmena str. Predse-da Peter Spnitz, ktor stl na ele klubu v rotarinskom ro-ku 2013/2014, odovzdal po-myseln ezlo do rk Ladisla-va Valacha, zakladajceho le-na aj zakladajceho prezidenta RC Levice. Vmena prebehla

v zmysle rotarinskych zsad, nov predseda sa ujal funkcie na zasadnut klubu avzpt aj odtartoval svoje psobenie in-formovanm ozamanch ak-tivitch.

Ako povedal Ladislav Valach pre POHRONIE, v tandeme snovm podpredsedom klubu Igorom Haulkom sa chce vza-najcom rotarinskom roku venova najm projektom sme-

rujcim k upevneniu zdrav-ho spsobu ivota mladch u-d, podporujcich socilne sla-b deti aaktvny vzah seniorov k ivotu. Vetky tieto innosti smeruj k naplneniu jednho zrotarinskych cieov: vytvra hodnoty, ktor obohacuj ud-sk spoloenstvo.

Aj v tomto rotarinskom roku chceme nadviaza na klu-bov aktivity, ktor u nali

svoje miesto vregine aukzali sa ako uiton pre cieov sku-piny respondentov. Preto bu-deme pokraova v spenom protidrogovom projekte vspo-luprci s naimi partnermi: Krajskm riaditestvo Policaj-nho zboru v Nitre, stavom pre vkon trestu odatia slobo-dy v eliezovciach a znmym protidrogovm lekrom-pe-cialistom ubomrom Gbri-om. Znovu sa sstredme na preventvne protidrogov ak-cie medzi iakmi zkladnch astrednch kl okresu Levice, pretoe tto tma je stle aktu-lna, uviedol Ladislav Valach. Nov prezident RC Levice sa chce sstredi aj na pokraova-

nie projektu pre seniorov, kto-rho prv etapa prebehla pred poldruha rokom v spolupr-

ci s Tekovskou kninicou. I-lo o jedny z prvch trningov pamti ud v predseniorskom veku, ktor sa stretli s vekm ohlasom verejnosti aj vaka erudovanmu prstupu certi-fikovanej trnerky pamti Evy Bajanovej.

Tak ako v minulosti rotari-ni z Levc radi podporia deti zdetskho domova alebo pro-jekty svysokm nbojom cha-rity ahumnnosti, pretoe am-bciou hnutia ROTARY v ce-lom svete je podporova ud-skos, priatestvo, mier a po-mha tm, ktor pomoc po-trebuj, dodal nov prezident Rotary klubu Levice Ladislav Valach.

V TOMTO TDNI SA ATVA ROZBEHLA NAPLNO

V RC LEVICE SA ZAAL NOV ROTARINSKY ROK

Zaal sa zber novho chleba

STARONOVM PREDSEDOM LADISLAV VALACH

Na nedvnom Ditriktnom zhromaden Rotary esk republika aSlovensk republika vPrahe si bva-l prezident RC Levice Ladislav Lipovsk prevzal najvyie rotarinske vyznamenie, Zlat medailu Paula Harrisa, zakladatea Rotary International, zrk radujcej ditriktnej guvernrky Ireny Brichty.

Na snmke vpravo nastupujci prezident Rotary klubu Levice Ladi-slav Valach, veda koniaci prezident Peter pnitz.

Na ditriktnom zhromaden vPrahe sa takto farebne predstavili aj mlad zcelho sveta, ktor hosuj vSR avR na zklade vmen-nch pobytov mladch rotarinov.

(dokonenie z1. strany)

(64)

TEPOVANIEHbkov istenie, tepovanie a dezinfekcia interiru automobilov, kobercov a alnenho nbytku.

0915 281 900

Levick televzna spolonos, s.r.o.poskytuje reklamu za bezkonkurenn ceny

tel: 0903422924e-mail:redakcia@levickatelevizia.sk

www.levickatelevizia.skfacebook.com/levickatelevizia.sk

(11)

8. jla 2014

ELIEZOVCE (-jb-) - Mlokedy mme mo-nos by pri zrode novej knihy pri uveden psanho slova zviazanho jemnmi nitkami do tlej knihy. Takto slvnos uvedenia knihy do ivota nastala v sobotu podveer, 28. jna, kedy za prtomnosti det, najblich prbuznch, dob-rch priateov a znmych, vedenia Novho do-mova a samotnho autora Laca Vestenickho (alias Jozefa a) Mestsk kninica pokrstila knihu pod nzvom Fejtnovm perom.

Netradine vtm brkom perom, aj kvapkami ist-ho sektu za asis-tencie dvoch dcr a syna autora sa vtipn fejtny pus-tili do itateskho, kninho sveta. Laco Vestenick je u sedem rokom obyvateom mesta eliezovce, a tak sa predstavil s-bene aj vstavou svojich diel. Kvety,

slovensk krajina v rznych podobch privtaj nvtevnkov do 20. jla v priestoroch Domu kultry v eliezovciach.

Touto cestou oznamujeme irokej verejnosti, e v Starom a Novom mestskom parku a Hradnom parku v Leviciach pribudli nov informa-n tabule, ktor upravuj spsob pohybu naich tvornohch mili-kov v tchto lokalitch. Poda Ve-obecne zvznho nariadenia mesta Levice . 62 je presne stanoven nasledovn:

4 Podrobnosti o voden psa

6. Zakazuje sa: - vodi psa bez vdzky na miesta,

kde sa pohybuj alebo zhlukuj u-dia, okrem vodiaceho psa a ak ide o psa bez vcviku, ktor by mohol ohrozi zdravie inch zvierat alebo bezpenos ud, ani bez zabezpe-enia /napr. bez koka/,

- opustenie psa na verejnom priestranstve bez uviazania, - opustenie nebezpenho psa alebo jeho zanechanie bez dozoru na

verejnom priestranstve /aj opustenie nebezpenho psa priviazanho a opatrenho nhubkom/.

5 Vymedzenie miest so zkazom vonho pohybu

psov a vstupu so psom 1. Psa nemono necha vone sa pohybova na verejnch priestran-

stvch, ktor s viditene za tm elom oznaen. 2. Vstup so psom sa zakazuje do priestorov predkolskch a kol-

skch zariaden, portovsk, detskch pieskovsk a detskch zariade-n, cintornov a do objektov, ktor s za tm elom viditene ozna-en.

Preto sa obraciame na driteov psov, aby repektovali tieto infor-man tabule, na ktorch je vyznaen zkaz vonho pohybu psov v lokalitch Starho a Novho mestskho parku a Hradnho parku. Za poruenie tohto zkazu vyplvajceho z VZN . 62 me prslu-nk mestskej polcie uloi blokov pokutu a do vky 30,- eur.

VEK UR (Peter Benko) Dkazom toho, e nae futbalov ihrisko sli nielen futbalistom, ale i irokej verejnosti, bola krsna portov nedea 22. jna, pln hier, sa a veselch atrakci. Tento de pripravil Obecn rad vo Vekom ure v spo-luprci so Z a rodiovskm zdruenm tunajej

koly pre vetkch malch i vekch portovcov. Deti saili v strebe zo vzduchovky, v skoku vo vreci, v triafan plechoviek loptikou, v prea-hovan lanom, i v chytan rybiiek na udicu. Radostn atmosfru dotvrali aj alie skvel atrakcie, ako jazda na ponkovi, kolotoe, mao-vanie na tvr, i skkanie na trampolne. Okrem pohybovho uplatnenia si deti mohli pochutna na cukrovej vate, varenej kukurici a popcorne. Prekvapenm bol mal darek pre kad diea ako aj bohat tombola pln vecnch cien. O dobr nladu sa postaral DJ Bany a modertor

Ervin Szalma. smev na tvrach det, spokojnos rodiov i divkov boli pre organiztorov zadosui-nenm a alm podnetom k prprave alch por-tovch podujat pre deti v naej obci. Obania naej obce sa vdy radi zastuj na spolonch podu-jatiach, ktor s blzke deom, podporia ich porto-

v vyitie a v starej genercii posiluj ducha spolupatri-nosti a dobrch obecnch vzahov. Sme radi, e meme naim obyvateom vytvori podmienky na spolon kultr-no-portov vyitie. spech takchto akci ns utvrdzuje v mylienke pripravova ich aj naalej s cieom vytvra v obci podnetn a spoloensk atmosfru. Tmto akujeme aj vetkm sponzorom za podpo-ru portovho da pre deti.

(Autor je starostom obce)

MILO ADMIK

LEVICE - Koniec jna neprina iba prjemn letn dni, ale pre naich kolkov aj dlho oakvan przdninov obdobie. V tchto doch nemusia kolci trvi popoludnia nad knihami a mu sa veno-va prjemnejm veciam ako kolskm povinnostiam. Przdniny ale so sebou prinaj aj mnostvo nstrah, na ktor nesmieme zabda. Prve v tomto obdob evidujeme nrast priestupkov na seku ru-enia nonho kudu, ktorho sa dopaj hlavne nsron tudenti, ktor asto zostvaj vonku do neskorch veernch hodn. Taktie sa zvyuje poet priestupkov za povanie alkoholu mladistvmi osobami. Aj z tohto dvodu bude Mestsk polcia v Leviciach vo vej miere vykonva kontroly na povanie alkoholu mladistvmi osobami. U mladch przdninrov je dleit, aby rodiia mali pre-had, kde a s km sa ich ratolesti cez de zdriavaj. Nie je nim nezvyajnm, e aj malolet osoby sa vinou z nudy dopaj rznych priestupkov na seku verejnho poriadku. S ohadom na zdravie naich przdninujcich kolkov mi ned neupozorni, aby nevstupovali do opustench chtrajcich budov, nekpali sa vo vodch, kde je to vslovne zakzan a podobne. Prianm ns vetkch predsa je, aby si nai kolci cez przdniny hlavne oddchli a naerpali nov sily do novho kolskho roka. Pr-jemn preitie letnch przdnin. (Autor je referent preventvno-vchovnch innost)

BEA (SYSA) - Zase nadiiel de lenia, kedy sa nae detiky lia so svojou materskou koli-kou. Vina jej zamvala iba na dva mesiace letnch przdnin, no p najvch, Laurika, Viktorka, Roman, Pako a Dominik sa u od sep-tembra vrtia ke-tak iba na nvtevu. Bolo bsn, piesn, tanca aj pohostenia, ako sa patr.

Naim detikm prajem zo srdca krsne dva mesiace detskho antenia, vea novch zitkov, krsnych chv v nru svojich rodiov a nvrat do naej klky zaiatkom novho kolskho roka v plnom zdrav.

LEVICE (Marta Buovsk) - Pred asom sme informovali itateov o otvoren multisenzorickej miestnosti Snoezelen v Spojenej kole interntnej na Ulici 29. augusta. V ostatnch doch sme do-konili Snoelelen zhradu.

Spjaj sa tu, podobne ako v Snoezelen miest-nosti, prvky terapeutick s prvkami pecilno- a lieebno-pedagogickmi, s monosou ich prisp-sobenia pecifickmu postihnutiu. Hlavnm cie-om je zlepenie kvality ivota a rozvoj osobnosti u

det s postihnutm. Zhrada je vyui-ten aj na mnoh vyuovacie pred-mety, napomha iakom pri zskavan vedomost na zklade pozorovania i vlastnm prevanm. Prnosom projektu bolo, e sme na om pracovali sinne so spriatelenou kolou podobnho typu v eskej re-publike v Boskovociach prostrednc-tvom eTwinningu. Vzjomne sme sa inpirovali pri tvorbe multistimula-nch pomcok a vzniklo primn priatestvo, ktor budeme naalej rozvja v budcnosti na poli porto-vom i kultrnom. Za realizciu pro-jektu Snoezelen zhrada nm bol N-rodnou podpornou slubou Slovensko udelen certifikt kvality.

(Autorka je uitekou SI)

LEVICE (Miroslava Deglov) Skonil sa kolsk rok 2013/2014 a dvere Zkladnej koly Andreja Kmea v Leviciach sa zatvorili. Op na-stal as bilancovania a vyzdvihovania vetkch spechov a zaujmavch aktivt, ktorch mala naa kola aj v tomto kolskom roku nerekom. Dka-zom spechov naej koly bolo ocenenie 48 iakov poas slvnostnej kolskej akadmie. Ocenen boli iaci, ktor zskali popredn umiestnenia vo vedo-mostnch, umeleckch a portovch saiach na okresnej, krajskej, celoslovenskej a medzinrodnej rovni. Vnimon ocenenie si z rk riaditeky A. Mehartovej a M. Btovskho, vedceho oddelenia kolstva, prevzali Adrin uri a Matej Kocman za mimoriadne spen reprezentciu koly na sa-iach. Slvnostn oceovanie tvorilo sas kol-skej akadmie, ktor sa konala 23. jna v priestoroch CK Junior v Leviciach. Okrem talen-tov vystpili nai iaci od najmladch a po naj-starch. Zaspievali rzne piesne nielen v slovenskom jazyku, zatancovali na rzne hudobn nre a nechbali ani vesel divadielka. Cel aka-

dmia sa niesla v duchu kadodennho vyuovacie-ho procesu.

Vesel sla v zvere nahradili pocity dojatia, ale aj hrdosti, ke na pdium vystpilo 69 deviatakov. Mlad udia, ktor svojimi vedomosami, armom a sprvanm potvrdzuj, e je as s alej. Na stredn koly si odnaj spomienky na svoj prv de v kole, prv kolsk taku, prv triedu, prv pani uiteku a nezabudnuten chvle, ktor strvi-li so svojimi spoluiakmi, ktor s dnes pre nich tmi najlepmi priatemi.

Ale ako to u u sprvnych iakov bva zvykom, najviac sa teia na przdniny, ktor v zvere vyst-penia odpotali iaci prvho a deviateho ronka.

Mil iaci, ven rodiia a vetci priaznivci naej koly, elme vm krsne leto a asn przdniny pln neopakovatench okamihov a teme sa na alie spolon chvle v kolskom roku 2014/2015, takto zneli posledn slov konfe-rencierov slvnostnej akadmie. Pln hadisko divkov, potlesk a slov pochvaly boli zadosuine-nm za celoron prcu iakov, ale aj uiteov.

MARIN SABALA Podstatou mobility Leonardo da Vinci je strvenie uritej doby v

inom lenskom tte E s cieom zska nov pracovn alebo in odborn spsobilosti, sprevdzan prpravnmi kurzami v jazyku hostiteskej krajiny alebo pracovnom jazyku. Vaka aliemu po-skytnutmu grantu z projektov Eurpskej nie tudenti Strednej od-bornej koly technickej v Tlmaoch absolvovali dva tdne odbornej ste v eskej republike.

tyri dievat, odboru pracovnk marke-tingu a desa chlapcov druhho a tretieho ronka, odboru mechanik strojov a zariade-n, si mohli vaka zskanm finannm pro-striedkom z programu celoivotnho vzdel-vania rozri svoje odborn zrunosti a zdokonali sa v cudzom jazyku.

Aj tentoraz sa nm podaril vypracova projektov zmer v rmci vzvy Leonardo da Vinci Mobility, ktor zverejnila Eurpska komisia. Nsledne bol projekt schvle-n, nasledovala prprava a vber tudentov danch odborov na odborn ste. Dievat druhho a tretieho ronka odboru pracovnk marketingu mali prleitos zskava odbor-n zrunosti v jednom z najznmejch hote-lov v Prahe, chlapci zavtali na pdu strednej odbornej koly v Brne, kde mali vemi dobre vytvoren pod-mienky pre zdokonalenie sa vo svojom tudijnom zameran, prezradila koordintorka projektu a zstupkya koly Mria Medzihradsk.

Prioritnm zmerom projektu je rozrenie odbornej pripra-venosti iakov pre ich budce profesionlne zaradenie do pra-covnho pomeru. Te ma, e aj tentoraz nai tudenti mohli absolvova odborn ste v eskej republike a zdokonali sa v prprave na svoje budce povolanie. Je to pre nich prleitos naui sa nov veci a zlepi sa v tom, o u vedia. doplnila riaditeka SOt Tlmae Janka Mrzov.

Dievat a chlapcov sprevdzali poas pobytu v Prahe a Brne ich uitelia. Poas dvojtdovho pobytu chlapci nado-

budli mnoho novch sksenost a zrunost, okrem inho aj vo zvra-n a mkkom i tvrdom spjkovan farebnch kovov. Vemi cennou sksenosou pre dievat bolo zase oboznmenie sa s riadenm a prevdzkou tvorhviezdikovho hotela a poskytovanm ubytova-cch a stravovacch sluieb. tudenti si ponali vemi dobre, v priebehu pr dn dokzali svoje teoretick vedomosti vyui aj v cudzom prostred pri praktickom rieen loh. prezradila uiteka Oga Papcunov.

Okrem nadobudnutch praktickch zrunost zaili tudenti aj relax a zbavu. Poas osobnho vona navtvili viacer kultrne pamiatky. Zastnili sme sa na viacerch odbornch prehliadkach, vstave, poas vkendov sme stihli navtvi aj hlavn mesto eskej republiky, kde sme niektor z ns po prvkrt videli znmy prask Orloj, i sa preli po Vclav-skom nmest. Vemi pekn zitok mm z Mzea voskovch figurn. Bolo to nieo asn. Doprial by som to vidie aj ostatnm iakom naej koly. Z pobytu si odnam nielen bohat sksenosti, ale aj ndhern zitky, ktor som tu so svojimi spoluiakmi mohol prei, prezrdza nm budci maturant Jozef Slun. Vzpt sa k nemu pripja al z astnkov ste Dalibor Vaz, ktor ho dopa. Aj mne sa tam vemi pilo. Nauil som sa nov techniky zvra-

nia. Zaujmav bolo aj spjkovanie fareb-nch kovov, o ktorom som doteraz vea nevedel. Tto st mi dala do mjho osob-nho ivota vemi vea. akujem vetkm, ktor sa zaslili o to, aby sme mohli vycestova do Prahy a strvi cel dva tdne v jednom zo pikovch hotelov, kde sme mali mo-nos vyska si mnoh veci, o ktorch sme doteraz len pouli alebo tali, ale prakticky si ich ete nevyskali. Dopriala by som aj ostatnm svojm spoluiakam, aby mali tak prleitos ako som mala aj ja, zhodnotila tudentka druhho ronka Lenka Jaroov. Keby ste sa tudentov optali, i by sa vrtili, odpovedali by no. Keby ste sa tudentov optali, i ich to v ivote posu-nulo alej, odpovedali by no. Kad preit akos, rados, sklamanie, i prjemn zitok sa zapsali v ich ivo-toch, okresali osobnos a aspo troku usmernili ich mlad ivot.

Spolon vlety vraj otuuj vzahy. Preto sme sa aj my v M Bea rozhodli jeden tak zorganizova koncom tohto kolskho roka. Nie je ns tak vea, ako v mestskch klkach, predsa trochu chba sdrnos zo strany rodiov, ani tentokrt sa nepodarilo zozbiera cel n kolektv. No t, ktor nakoniec prili, urite neo-utovali. Mohli sme si zobra so sebou rodiov, srodencov i babiky a pln autobus nabral smer trovo v predposledn kol-sk pondelok. Slnieko pardne svietilo, cesta ubiehala rchlo, no a na kpalisku ns akala kopa noviniek oproti vlaajiemu roku.

Obnovili naprklad detsk svet. V bazne pre ns urenom dostal miesto stredo-vek hrad s obrovs-kou mkakou a ko-pou skvelch vod-nch diel. Navye, pribudol plne nov baznik pre najmen-ie detiky, ktor ete ani do klky necho-dia. Cel je pokryt plachtou proti ostr-mu slnieku. V om sme vegetili asto aj my, v. Obas sme preli aj do obrovitnskeho ba-zna s vlnobitm,

trochu si zapsova s morskmi vlnami na si, no predsa len, tepluk voda v ostatnch baznoch lkala viac. Rodiia aj star mamy si to uili pod masnymi tryskami v oddychovch baznoch, v srodenci nezliezali z tobognov. mka sa d na niekoko strn, iba tak, telom, alebo v nafukovakch, po jednom i niekok naraz, navye sa mete da pritom aj odfoti.

A samozrejme, hladom v trove tak isto nikto neumrie, bufety boli pln vakovakch dobrt hranolky, nugetky, palacinky, zmrz-linka...

Ak sa nm zunovala vodika, akala vek kopa preliezok, ktor skali nau ikovnos. A tie obrovsk nafukovacie hrady, parda!

ud bolo fakt privea, no akosi neprekali, mono preto, lebo Vada je najvm kpaliskom iroko-aleko a je bezkonkuren-n, aj o sa tka vodnch plch.

Preto prdeme urite aj inokedy. Vlastne, najlepie o najskr. Hne po skonen kolskho roka. Tak sa pridajte, kamarti! Skve-l vlet po mornch 10 mesiacoch plnch povinnost si veru vetci zaslime.

Detiky M Bea

BEA (SYSA) - Zase nadiiel de lenia, kedy sa nae detiky lia so svojou materskou koli-kou. Vina jej zamvala iba na dva mesiace letnch przdnin, no p najvch, Laurika, Viktorka, Roman, Pako a Dominik sa u od sep-tembra vrtia ke-tak iba na nvtevu. Bolo bsn, piesn, tanca aj pohostenia, ako sa patr.

Naim detikm prajem zo srdca krsne dva mesiace detskho antenia, vea novch zitkov, krsnych chv v nru svojich rodiov a nvrat do naej klky zaiatkom novho kolskho roka v plnom zdrav.

LEVICE (Marta Buovsk) - Pred asom sme informovali itateov o otvoren multisenzorickej miestnosti Snoezelen v Spojenej kole interntnej na Ulici 29. augusta. V ostatnch doch sme do-konili Snoelelen zhradu.

Spjaj sa tu, podobne ako v Snoezelen miest-nosti, prvky terapeutick s prvkami pecilno- a lieebno-pedagogickmi, s monosou ich prisp-sobenia pecifickmu postihnutiu. Hlavnm cie-om je zlepenie kvality ivota a rozvoj osobnosti u

det s postihnutm. Zhrada je vyui-ten aj na mnoh vyuovacie pred-mety, napomha iakom pri zskavan vedomost na zklade pozorovania i vlastnm prevanm. Prnosom projektu bolo, e sme na om pracovali sinne so spriatelenou kolou podobnho typu v eskej re-publike v Boskovociach prostrednc-tvom eTwinningu. Vzjomne sme sa inpirovali pri tvorbe multistimula-nch pomcok a vzniklo primn priatestvo, ktor budeme naalej rozvja v budcnosti na poli porto-vom i kultrnom. Za realizciu pro-jektu Snoezelen zhrada nm bol N-rodnou podpornou slubou Slovensko udelen certifikt kvality.

(Autorka je uitekou SI)

LEVICE (Miroslava Deglov) Skonil sa kolsk rok 2013/2014 a dvere Zkladnej koly Andreja Kmea v Leviciach sa zatvorili. Op na-stal as bilancovania a vyzdvihovania vetkch spechov a zaujmavch aktivt, ktorch mala naa kola aj v tomto kolskom roku nerekom. Dka-zom spechov naej koly bolo ocenenie 48 iakov poas slvnostnej kolskej akadmie. Ocenen boli iaci, ktor zskali popredn umiestnenia vo vedo-mostnch, umeleckch a portovch saiach na okresnej, krajskej, celoslovenskej a medzinrodnej rovni. Vnimon ocenenie si z rk riaditeky A. Mehartovej a M. Btovskho, vedceho oddelenia kolstva, prevzali Adrin uri a Matej Kocman za mimoriadne spen reprezentciu koly na sa-iach. Slvnostn oceovanie tvorilo sas kol-skej akadmie, ktor sa konala 23. jna v priestoroch CK Junior v Leviciach. Okrem talen-tov vystpili nai iaci od najmladch a po naj-starch. Zaspievali rzne piesne nielen v slovenskom jazyku, zatancovali na rzne hudobn nre a nechbali ani vesel divadielka. Cel aka-

dmia sa niesla v duchu kadodennho vyuovacie-ho procesu.

Vesel sla v zvere nahradili pocity dojatia, ale aj hrdosti, ke na pdium vystpilo 69 deviatakov. Mlad udia, ktor svojimi vedomosami, armom a sprvanm potvrdzuj, e je as s alej. Na stredn koly si odnaj spomienky na svoj prv de v kole, prv kolsk taku, prv triedu, prv pani uiteku a nezabudnuten chvle, ktor strvi-li so svojimi spoluiakmi, ktor s dnes pre nich tmi najlepmi priatemi.

Ale ako to u u sprvnych iakov bva zvykom, najviac sa teia na przdniny, ktor v zvere vyst-penia odpotali iaci prvho a deviateho ronka.

Mil iaci, ven rodiia a vetci priaznivci naej koly, elme vm krsne leto a asn przdniny pln neopakovatench okamihov a teme sa na alie spolon chvle v kolskom roku 2014/2015, takto zneli posledn slov konfe-rencierov slvnostnej akadmie. Pln hadisko divkov, potlesk a slov pochvaly boli zadosuine-nm za celoron prcu iakov, ale aj uiteov.

MARIN SABALA Podstatou mobility Leonardo da Vinci je strvenie uritej doby v

inom lenskom tte E s cieom zska nov pracovn alebo in odborn spsobilosti, sprevdzan prpravnmi kurzami v jazyku hostiteskej krajiny alebo pracovnom jazyku. Vaka aliemu po-skytnutmu grantu z projektov Eurpskej nie tudenti Strednej od-bornej koly technickej v Tlmaoch absolvovali dva tdne odbornej ste v eskej republike.

tyri dievat, odboru pracovnk marke-tingu a desa chlapcov druhho a tretieho ronka, odboru mechanik strojov a zariade-n, si mohli vaka zskanm finannm pro-striedkom z programu celoivotnho vzdel-vania rozri svoje odborn zrunosti a zdokonali sa v cudzom jazyku.

Aj tentoraz sa nm podaril vypracova projektov zmer v rmci vzvy Leonardo da Vinci Mobility, ktor zverejnila Eurpska komisia. Nsledne bol projekt schvle-n, nasledovala prprava a vber tudentov danch odborov na odborn ste. Dievat druhho a tretieho ronka odboru pracovnk marketingu mali prleitos zskava odbor-n zrunosti v jednom z najznmejch hote-lov v Prahe, chlapci zavtali na pdu strednej odbornej koly v Brne, kde mali vemi dobre vytvoren pod-mienky pre zdokonalenie sa vo svojom tudijnom zameran, prezradila koordintorka projektu a zstupkya koly Mria Medzihradsk.

Prioritnm zmerom projektu je rozrenie odbornej pripra-venosti iakov pre ich budce profesionlne zaradenie do pra-covnho pomeru. Te ma, e aj tentoraz nai tudenti mohli absolvova odborn ste v eskej republike a zdokonali sa v prprave na svoje budce povolanie. Je to pre nich prleitos naui sa nov veci a zlepi sa v tom, o u vedia. doplnila riaditeka SOt Tlmae Janka Mrzov.

Dievat a chlapcov sprevdzali poas pobytu v Prahe a Brne ich uitelia. Poas dvojtdovho pobytu chlapci nado-

budli mnoho novch sksenost a zrunost, okrem inho aj vo zvra-n a mkkom i tvrdom spjkovan farebnch kovov. Vemi cennou sksenosou pre dievat bolo zase oboznmenie sa s riadenm a prevdzkou tvorhviezdikovho hotela a poskytovanm ubytova-cch a stravovacch sluieb. tudenti si ponali vemi dobre, v priebehu pr dn dokzali svoje teoretick vedomosti vyui aj v cudzom prostred pri praktickom rieen loh. prezradila uiteka Oga Papcunov.

Okrem nadobudnutch praktickch zrunost zaili tudenti aj relax a zbavu. Poas osobnho vona navtvili viacer kultrne pamiatky. Zastnili sme sa na viacerch odbornch prehliadkach, vstave, poas vkendov sme stihli navtvi aj hlavn mesto eskej republiky, kde sme niektor z ns po prvkrt videli znmy prask Orloj, i sa preli po Vclav-skom nmest. Vemi pekn zitok mm z Mzea voskovch figurn. Bolo to nieo asn. Doprial by som to vidie aj ostatnm iakom naej koly. Z pobytu si odnam nielen bohat sksenosti, ale aj ndhern zitky, ktor som tu so svojimi spoluiakmi mohol prei, prezrdza nm budci maturant Jozef Slun. Vzpt sa k nemu pripja al z astnkov ste Dalibor Vaz, ktor ho dopa. Aj mne sa tam vemi pilo. Nauil som sa nov techniky zvra-

nia. Zaujmav bolo aj spjkovanie fareb-nch kovov, o ktorom som doteraz vea nevedel. Tto st mi dala do mjho osob-nho ivota vemi vea. akujem vetkm, ktor sa zaslili o to, aby sme mohli vycestova do Prahy a strvi cel dva tdne v jednom zo pikovch hotelov, kde sme mali mo-nos vyska si mnoh veci, o ktorch sme doteraz len pouli alebo tali, ale prakticky si ich ete nevyskali. Dopriala by som aj ostatnm svojm spoluiakam, aby mali tak prleitos ako som mala aj ja, zhodnotila tudentka druhho ronka Lenka Jaroov. Keby ste sa tudentov optali, i by sa vrtili, odpovedali by no. Keby ste sa tudentov optali, i ich to v ivote posu-nulo alej, odpovedali by no. Kad preit akos, rados, sklamanie, i prjemn zitok sa zapsali v ich ivo-toch, okresali osobnos a aspo troku usmernili ich mlad ivot.

Spolon vlety vraj otuuj vzahy. Preto sme sa aj my v M Bea rozhodli jeden tak zorganizova koncom tohto kolskho roka. Nie je ns tak vea, ako v mestskch klkach, predsa trochu chba sdrnos zo strany rodiov, ani tentokrt sa nepodarilo zozbiera cel n kolektv. No t, ktor nakoniec prili, urite neo-utovali. Mohli sme si zobra so sebou rodiov, srodencov i babiky a pln autobus nabral smer trovo v predposledn kol-sk pondelok. Slnieko pardne svietilo, cesta ubiehala rchlo, no a na kpalisku ns akala kopa noviniek oproti vlaajiemu roku.

Obnovili naprklad detsk svet. V bazne pre ns urenom dostal miesto stredo-vek hrad s obrovs-kou mkakou a ko-pou skvelch vod-nch diel. Navye, pribudol plne nov baznik pre najmen-ie detiky, ktor ete ani do klky necho-dia. Cel je pokryt plachtou proti ostr-mu slnieku. V om sme vegetili asto aj my, v. Obas sme preli aj do obrovitnskeho ba-zna s vlnobitm,

trochu si zapsova s morskmi vlnami na si, no predsa len, tepluk voda v ostatnch baznoch lkala viac. Rodiia aj star mamy si to uili pod masnymi tryskami v oddychovch baznoch, v srodenci nezliezali z tobognov. mka sa d na niekoko strn, iba tak, telom, alebo v nafukovakch, po jednom i niekok naraz, navye sa mete da pritom aj odfoti.

A samozrejme, hladom v trove tak isto nikto neumrie, bufety boli pln vakovakch dobrt hranolky, nugetky, palacinky, zmrz-linka...

Ak sa nm zunovala vodika, akala vek kopa preliezok, ktor skali nau ikovnos. A tie obrovsk nafukovacie hrady, parda!

ud bolo fakt privea, no akosi neprekali, mono preto, lebo Vada je najvm kpaliskom iroko-aleko a je bezkonkuren-n, aj o sa tka vodnch plch.

Preto prdeme urite aj inokedy. Vlastne, najlepie o najskr. Hne po skonen kolskho roka. Tak sa pridajte, kamarti! Skve-l vlet po mornch 10 mesiacoch plnch povinnost si veru vetci zaslime.

Detiky M Bea

6 POHRONIE8. jla 2014

TEFAN RCHELA

Vlaste Kollrovej, dlho-ronej odbornej pracovn-ke Tekovskej kninice, ved-cej oddelenia literatry pre deti, odovzdal nitriansky u-pan Milan Belica 22. mja v-znamn ocenenie: Nitriansku Lunicu. Dostala ju za dlhoro-n tvoriv prcu smalmi i-tatemi, ale najm za jedine-n projekt medzitriednej s-ae det mladieho kolsk-ho veku na podporu tania. Tento rok prebehol u 22. ro-nk aprevzali ho u aj mnoh alie kninice na Slovensku. Sasou ocenenia je bronzo-v odliatok originlneho luni-covho prvesku zpolovice 9. storoia objavenho na nit-rianskej Lupke apamtn lis-tina. Pri tejto prleitosti po-iadalo POHRONIE Vlastu Kollrov orozhovor.

S akm zmerom ste pred 22 rokmi prili sprojek-tom sae tam, ta, ta-me a ako ste spokojn s v-sledkom?

Zaiatky sae sa profilo-vali akosi prirodzene, potre-bou prilka deti k taniu, ukza im, o vetko v kni-hch mu objavi ae to m-e by celkom super zbava adobrodrustvo. Organizova-nie tokch ronkov apri ta-kom mnostve det je pre ce-l kolektv pracovnkov Odde-lenia literatry pre deti naozaj nron. Musm oceni pr-cu mojich koleg sasnch,

ale aj minulch (pozdravujem bval kolegyne pani Tariko-v aMsiarov), bez zaniete-nia ktorch by projekt tania nebolo mon realizova. Pri-oritou sae je deti motivo-va ktaniu, vies ich kzska-vaniu itateskch kompeten-ci azrunosti vprci sinfor-mciami. Jej ciele sa sname napa neformlnym vzde-lvanm, hravmi aktivitami asaami. Aako som spokoj-n svsledkom? Projekt ta-nia det vLeviciach napa na-e ciele azmery. Pri kadom vyhlasovan vsledkov mm vak zl pocit zo smutnch det, ktor nevyhrali. Najrad-ej by som projekt realizova-la nesane. Na druhej strane zase plnenie kritri sae po-sva itateov kvych cieom snaenia sa. Tak uvidme, o budcnos prinesie.

Projekt prevzali aj via-cer kninice na Slovensku. Mte prehad, koko kninc aako sa projektu dar vinch kniniciach?

O svojich sksenostiach s priebehom sae, o meto-dike jej priebehu, okritrich, ale aj o vslednch efektoch sme neraz informovali kole-gov zcelho Slovenska. Obdi-vovali nau dobr spoluprcu spedaggmi vLeviciach, ktor ved svojich iakov kspozn-vaniu knh, k taniu. Mno-h z nich nielen prived de-ti do kninice, ale pracuj so zskanmi informciami alej aj v kolskom prostred. A o

mne osobne najviac imponuje, e spoznvanie knh azujem det otanie je prenan a-lej do rodn dieaa. Neraz pr-de rodi do kninice, e diea zabudlo, o talo apotrebuj zoznam jeho pretanch knh, aby sa mohol pripravi na kvz o som tal (jedno z krit-ri sae tam, ta, tame, kde dostvame sptn vz-bu od det o pretanch kni-hch). Takto spolone knini-ca, kola arodina vplvame na rozvoj itateskch zrunos-t dieaa. Viacer kninice na Slovensku realizuj tento pro-jekt. Prispsobuj si ho vak na svoje podmienky, alebo z neho realizuj len niektor kritria, resp. ho nerobia tak rozsiahly. Vnaom kraji ho re-alizuje u trnsty rok Krajsk kninica v Nitre pod nzvom tajte snami.

Projekt je zameran na najmladch itateov, na iakov I. stupa zklad-nch kl. Myslte, e ke sa v takom veku podchyt z-ujem det o tanie, pretr-v aj v starom veku, odol konkurencii internetu, bude mlad lovek siaha po knihe aj potom?

Ak internet nebudeme bra ako konkurenciu, ale pre lo-veka potrebn vec k ivotu, tak potom no, odol. Alebo vtipne poznaj zbrane svojho nepriatea. Ak sa zamyslme, m deti lka internet atelev-zia, preo pri nich doku pre-i hodiny ahodiny, je na ns dospelch, ponknu im zau-

jmavejiu alternatvu trve-nia vonho asu. Vetky de-ti s hrav, tvoriv, chc pre-i nieo vzruujce a zauj-mav. Je na ns dospelch, o im ponkneme. My ponka-me to, o je aj pre ns atraktv-ne zaujmav literrne tex-ty. Z knh pripravujeme dra-matizcie, ktor deti poznaj ako divadielka, rozprvkov i literrne hodinky, zitko-v formy tania, stretnutia so spisovatemi, besedy o prbe-hoch pre deti aodeoch. Deti mladieho kolskho veku s ako pongia, doku nasa to-ko informci, a sa udujeme. Verme, e im znej po kvap-kch zostane a do dospelosti.

asto organizujete be-sedy so spisovatemi puci-mi pre deti. Mte ich dobre pripraven, na kad besedu vydte informan bulletin ohosovi, dokete kls fun-dovan otzky. Poznte teda dobre slovenskch spisovate-ov puci pre deti. Ak s?

Pred pr rokmi som pra-covala na takej pracovnej po-zcii, kde som organizova-la podujatia pre vetky veko-v kategrie itateov. Pri or-ganizovan rznych besied, stretnut a prezentci knh som bola v neustlom kon-takte svydavatestvami, spro-fesijnmi spolkami spisovate-ov, ako aj zaujmavmi umi zrznych oblast spoloensk-ho ivota. Vdy som sa nie-o uila, nieo hadala, chcela som vedie oknihch o naj-viac. To mi zostalo dodnes.

Pred kadou besedou si naba-lm domov kopec knh od au-tora a bez toho, aby som ich nepretala, beseda ani nem-e zaa. Takto podkut vedo-mosami dokem so spiso-vateom velio. Ku kadmu dieau, astnkovi pristupu-jem korektne aberiem ho ako rovnocennho partnera. Dnes u me knihy psa avydva kto chce, je otzne, i ich bude aj niekto ta. Literrny fajn-

meker si vyber kvalitn knihy sm. Horie je to s or-ganizovanm besied a ich fi-nancovanm. Bez Obianske-ho zdruenia Hlas kninice by sme nezorganizovali ani jednu besedu. Obas je proti nm aj as. Besedu s nedvnym hos-om, spisovatekou Martou Hlukovou som dojednvala 3 roky. Podarilo sa, deom sa pila anm tie.

Neoutovali ste, e ste sa rozhodli pre povolanie kni-hovnky, prei pracovn i-vot vtichom svete knh?

Moja prca ma naozaj bav anapa. Nebolo to moje vy-snvan povolanie, ale osud mi ho ponkol a nemusela som utova. Ak by bola kninica len tich svet knh, tak by som u bola dvno znej zdupkala. A to som v nej preila skoro pol svojho ivota.

Do mdy id knihe v elektronickej podobe, tzv. e-knihy. Ako vidte budc-nos tlaench knh akninc vbec?

Nebrme sa vvoju, ale

chrme si to, o je dobr. Som o tom presveden, e tlaen kniha preije. Knini-ce, ktor maj svoju jasn v-ziu obudcnosti, preij uri-te tie. Zopr som ich navt-vila. Kninice, ktor sa mo-dernizuj, menia svoje posla-nie a predovetkm myslenie ud, ktor vnich pracuj.

o najradej ta kni-hovnka? Ak mte alie zuby?

Kad to, o ju bav. Pre ma s knihy prirodzenou s-asou mjho ivota. Siaham po nich vtedy, ke sa potre-bujem v nieom zdokonali, ke si potrebujem zisti infor-mcie, alebo jednoducho ke oddychujem. Bavia ma knihy zoblasti psycholgie, ale aj li-teratra faktu, hlavne historic-k, asto siaham po knihch o rznych komunikanch zrunostiach. Vea asu trvi-me s manelom na zhrade, atak si tudujem knihy otom, o kedy ako kvitne a rastie. Aktulne ns dcra uvdza do alieho ivotnho levelu, tak siaham po knihch o bbt-ku. Vea tam aj detsk lite-ratru, hlavne knin novin-ky. Rada si pretam aj dobr detektvku. Najnovie to bola kniha americkho autora A. M. Deana Straten kninica. Som znej fascinovan, ani nie tak obsahom, ako opisom mo-dernej sasnej Alexandrij-skej kninice. Ovetkch mo-jich zubch hovoria okruhy knh, ktor rada tam.

LEVICE (tefan Rchela) - Vo tvrtok 3. jna podveer sa konala na ndvor Levickho hradu vernis vstavy Petra Plevu Dialg so starmi maj-strami. Host privtal riadite Tekovskho mzea Jn Dano. Vyjadril poteenie e v mzeu vystavuje ich pracovnk kon-zervtor, retaurtor ahistorik.

Mladho umelca predsta-

vil Plevov priate, vedci Hon-tianskeho mzea agalrie va-hch, Tibor Plinks. Zaspom-nal si, e Petra spoznal ete ako iaka zkladnej koly na arche-ologickej brigde organizova-nej ahanskm mzeom. Som vemi rd, e zmladho love-ka, ktor vyhrval medzinrod-n sae, vyrstol n kolega, muzeolg, ale aj umelec, kto-

r, ako uvidte na tejto vsta-ve, nastupuje vlastn umeleck cestu. Oto viac ns te, e po-chdza znho mesta, aj ke je u vlastne Levian, dodal P-links.

Peter Pleva sa narodil a vy-rstol v ahch. V roku 2000 skonil Stredn priemyseln kolu v Banskej tiavnici, od-bor konzervtorsk a retau-rtorsk prce. Vysokokolsk tdium zaal na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystri-ci, na odbore ekomuzeolgia, so zameranm na konzervova-nie umeleckch diel, skonil ho diakovo na Univerzite Kon-tantna Filozofa vNitra, odbor histria.

Prv samostatn verejn v-stavu mal pred desiatimi rokmi prve vNcseyho galrii vLevi-ciach. Spolone s inmi umel-cami vystavoval vo Vacove, Na-gymarosi, Szobe. Vroku 20008 mal samostatn vstavu vo Va-cove a2011 veskom Beroune. Zastnil sa na viacerch spo-

lonch vstavch levickch vtvarnkov po celom Sloven-sku.

Pleva vea cestuje, zaujma sa odejiny umenia. Vyuva kad monos, aby sa dostal kdielam veliknov vtvarnho umenia. Kvli tomu navtvil viac ako 120 mze vEurpe. Ako pove-dal poas vernise,, e vstava vznikla ako hold starm maj-strom, ktor aj po stovkch ro-kov doku inpirova.

U pred desiatimi rokmi ma-oval miniatry a vtedy bola v Ncseyho galrii jedna vitr-na ssmimi miniatrami, Dnes je tam 6 vitrn s96 miniatra-mi. Sbil, e vpriebehu vsta-vy urob, vytvor ete tyri ado-pln ich, aby ich bolo rovnch sto. Dokopy vystavuje 120 ume-leckch diel. Koncept vstavy je zjednej asti vtom, e tvor mi-niatry starch majstrov, ktor zmenuje vpomere jedna kde-siatim a jednu k ptnstim. Bola by to vak iba otrock pr-ca koprovaa, preto sa rozho-

dol, e tieto diela aj pretlmo do modernejieho jazyka. Pre-to s tu aj diela, ktor kombi-nuj originl majstra smojimi mylienkami. Prenam my-lienky, tmy starch majstrov do sasnho sveta. Take je to dialg medzi mnou a starm majstrom, ktor sa tiahne aj 500-600 rokov dozadu, naalej udrujeme komunikciu za po-moci umenia, povedal autor.

Vstava je doplnen aj obraz-

mi iah. To by som nebol je, keby tam nebolo moje rodn mesto. Lebo svoje korene lo-vek nikdy nezaprie, dodal mla-d umelec.

Vernis pokraovala v pr-jemnej atmosfre spriaznench umeleckch du zLevc aiah. Poas letnch horav me-te aj vy vies dialg so starmi majstrami vprjemnom chld-ku Levickho hradu. Vstava potrv do 15. septembra.

S VLASTOU KOLLROVOU, NOSITEKOU OCENENIA NITRIANSKA LUNICA

MLAD UMELEC VEDIE DIALG SO STARMI MAJSTRAMI

DETI S AKO PONGIA DOKU NASA VEA INFORMCI

HOVORY NAPRIE STROIAMI

Vstrede vystavujci autor, vavo Tibor Plinks, vpravo Jn Dano.

Poas vernise sprava Jozef Kanyuk aGabriela Frekov.

Na vyhodnoten 22. ronka sae tam, ta, tame.

Vlasta Kollrov (vpravo) na besede so spisovatekou Martou Hlu-kovou.

Krajsk ocenenie odovzdal Vlaste Kollrovej predseda NSK Milan Belica. Foto: (op)

KULTRA

ELIEZOVCE (=LV=) - V sobotu 5. jla usporiadal SK MAGNUM eliezov-ce memoril zosnulch kolegov. Sailo sa v malokalibrovej puke na 100 met-rov. Striealo sa 5 plus 15 rn posediaky zo stojana na benchrest. V alej sai 5 plus 15 rn pitoou na 25 metrov v stoji v asovom limite 40 mint. V malokalibrovej puke boli 3 kategrie. V kategrii MUI zvazil Ladislav Svanczr z Lontova s nstrelom 286 z 300 monch. Druh bol Peter Gyurusi s nstrelom 278, a tret Jozef Hubert s 273 zsahmi. V kategrii SENIORI "B" zvazil Frantiek Csala zo iah s nstre-lom 279 z 300 monch. Druh bol Jn Maturkani s nstrelom 277 a tret Vladi-mr ik, ktor dosiahol 256 zsahov. V kategrii ENY - KADETI zvazila Mria Maturkaniov s nstrelom 279 bodov pred Tnde Bogrovou, ktor dosiahla 248 zsahov a tret bol mlad Kristin Molnr s 240 zsahmi. Rozho-doval Jozef Haller a predsedom hodno-tiacej komisie bol udovt Priekopa.

V prekrsnom prostred Transylvnie, v meste Odorheiu-Secuiesc Szkelyudvarhely sa v doch 27. a 29. jna konali V. Majstrovstv Eurpy vo vrazovch tancoch. Usporiadateom boli INTER-NATIONAL DANCE & SONG ASSOCIATION a RUMUNSK TANEN ZVZ, spoluorganiztorom pre slovensk tanen skupiny bol TANENO PORTOV KLUB JUNILEV pod vedenm Lenky Kluchovej. Na Majstrovstvch Eurpy predviedlo vye 3000 tanenkov 477 choreografi. Zo Sloven-ska na ME postpilo okolo 540 tanenkov z 23 klu-bov. Mimoriadne vysok rove choreografi, for-mci a slo tancov hodnotila medzinrodn kvalifi-kovan porota, za Slovensko Jn Kluch, rozhodca SZT a Milada Hitzingerov rozhodkya IDO.

Na 98 levickch tanenkov akala vye 900 kilo-metrov dlh cesta, aj cez krsne prrodn oblasti Rumunska. Vedca vpravy Lenka Kluchov zabez-peila super ubytovanie v hoteloch. Mesto Levice reprezentovali Tanen skupina pri ZKLADNEJ KOLE kolsk 14, BM GENERATION, ZU LEVI-CE A TK JUNILEV. Levick tanenci obstli v-borne zskali 14 zlatch, 4 strieborn a 2 bronzov umiestnenia.

TK JUNILEV a Tanen skupina pri Z, kolsk 14 spolupracovali poas celho roka. Vsledkom spoluprce s vynikajce vsledky, za ktor patr najvie poakovanie Ivete Moravskej. T nacvii-la skoro vetky vazn choreografie. Vaka patr aj pedaggom Erike Murajdovej a Eve Ginzeryovej, Monike Mlinkovej a Danovi Kalocsaymu za ve-strann pomoc.

Tanenci zo Z sa umiestnili nasledovne: CHIWAWA parketov tance deti zlat umiestne-

nie (Samuel Mao Sra Ginzeryov, Matej Hako Simona Murajdov)

TANEC V DADI parketov tance junior zlat umiestnenie 6. ronk Z

Tanenci z TK JUNILEV saili nasledovne: 1. VIESA - CHOSE I CHIKITA parketov tance

deti, zlat umiestenie (Filip orba Hanka Ttho-v)

2. FRANCZSKY SEN - parketov klasick tance, zlat umiestnenie (tefan Bik Zuzana vecov)

3. TOM JONES parketov tance trio junior, bronzov umiestnenie (tefan Bik Zuzana veco-v, Michaela ebov)

4. CHILI COLA - parketov karibsk tance, junior slo, zlat umiestnenie (Dvid Bakor Kristina Kunov)

5. WEST DANCE - parketov karibsk/latinsk tance, junior zlat umiestnenie (Marek Lelovsk Linda Zemankov)

6. P... parketov klasick tance, junior zlat umiestnenie (Gabriel Korp Vanessa Muraj-dov)

7. KRSKA Z MEXIKA - parketov latinsk tance, dospel zlat umiestnenie (Martin Labo Laura Ginzery).

1. LAS RAICES - parketov prov karibsk latin-sk tance - dospel - strieborn umiestne-nie 2. BENTSKA NOC - parketov prov klasick tance dospel - strieborn umies-tnenie. Vetky slovensk skupiny sa snaili sa-enie spoji s vletom a pozrie si zauj-mavosti Transylvnie. Kraj je to ndher-n, prroda divok, udia na dedinch dodnes ij tradinm ivotom. V meste Sighisoare sa narodil grf Drakula. Ta-nenci sa teili najviac na hrad Bran. Prve v om sa odohral dej romnu Dra-kula, aj ke v skutonosti tu Drakula bol asi len dvakrt. To vak nebrni tomu, aby bol pomenovan ako Drakulov hrad. Pod nm predvaj domci svoje vrobky, suvenry, syry a vna. Vade, kam sa po-zriete, je obrzok krvilanho grfa Dra-kulu. Hrad Bran je turistick atrakcia.

Pod nm je viacero kaviarn a retaurci. astnci objavili 5 D kino, v ktorom star tanenci spolu s vedcou Lenkou Kluchovou zaili hrzostran mi-nty, ale videli vetky asti hradu.

Rumunsko je ndhern krajina, prjemne prekva-p. Na dedinch udia stle jazdia na vozoch aha-nch komi, pestuj vlastn zeleninu. Rumunsko je arovn a zrove tajomn. Na vetky zitky spoje-n s vynikajcimi tanenmi spechmi zostan v astnkoch ME v Rumunsku krsne spomienky.

TK

PREDAJN (kb) - Posledn jnov vkend sa na strelnici im v Predajnej konalo za asti kompletnej muskej reprezentcie alie kolo Viessmann pohra v letnom biatlone. Za slnenho poasia, ale s meniacim sa vetrom na strelnici, prebehli sae v rchlostnch pretekoch. V hlavnej kategrii muov zvazil Miroslav Matiako a v kategrii ien Terzia Poliakov. V kategrii vete-rnov zvazil Jn Murdzk z Medzilabo-riec s nskokom 31 seknd pred Karolom Hudeekom z KB Levice a 45 seknd za vazom dobehol Vladislav Vrana z KB KP adca-Skalit. Na druh de boli na programe preteky s hromadnm tartom. V kategrii muov si vazstvo vybojoval Matej Kazr a u ien zvazila Anastasia Kuzminov, ktor zrove odovzdvala ceny najlep-m pretekrom. V kategrii veternov zvazil Jn Murdzk. So stratou 32 se-knd dobehol na druhom mieste Karol Hudeek a 52-sekundov stratu na vaza mal Vladislav Vrana. alie preteky s na programe v auguste v maarskom Gyalatet.

TOPOIANKY(=LV=) - V nedeu 6. jla v 6. dostihu - rovina II. kategria na 1250 metrov pre 3-ron a starie kone, ktor nezvazili v dostihoch I. kategrie - Cena predsedu Nitrianskeho samo-

sprvneho kraja, zvazil PETIT ARC EN CIEL zo stajne KT OBAL, ktorho trnuje Jaroslav Ha-nek a jazdil ho Michal Abk. Vaznmu teamu odovzdal cenu osobne predseda NSK Milan Belica.

CHIWAWA

HOLTEN (mk) - Traja Leviania, le-novia K Atm Levice, sa zastnili na pretekoch Eurpskeho pohra v triatlone v holandskom meste.

V kategrii juniorov sa na tart postavil mlad pretekr, vekom dorastenec Mat Verbovsk, ktor dobehol do ciea na 35. mieste, v polovici tartovnho poa. V kate-grii junioriek ns reprezentovala Ivonka Miklov, ktor dobehla na peknom 10.

mieste. Juniori pretekali na vzdialenostiach 750 m plvanie, 20 km cyklistika a 5 km beh.

Prv rok pretek Ivana Kuriakov u v kategrii elita eny, na olympijskch vzdialenostiach, o s dvojnsobkom juniorskch. V Holtene vyplva-la na 9. mieste, poas cyklistiky jej sfklo zadn koleso a musela si ho sama vymeni. Nakoniec dobehla na bodovanom 19. mieste.

Vazi kategrie SENIORI "B"

BEA (SYSA) - Po ronej pauze sa nala nov ienka-zzrak, energick blondnka, uiteka z Levc, Silvika, ktor si ns, pohybuchtiv Beanky aj nebeanky zobrala do pardy. Bolo akurt naase, ve cez zimu nadobudnut tukov vankiky tria z plaviek ostoes.

TAKE HUR DO KULTURKU KAD PONDELOK, O IESTEJ JE ZUMBASVIATOK!

ELIEZOVCE (=LV=) - V sobotu 5. jla usporiadal SK MAGNUM eliezov-ce memoril zosnulch kolegov. Sailo sa v malokalibrovej puke na 100 met-rov. Striealo sa 5 plus 15 rn posediaky zo stojana na benchrest. V alej sai 5 plus 15 rn pitoou na 25 metrov v stoji v asovom limite 40 mint. V malokalibrovej puke boli 3 kategrie. V kategrii MUI zvazil Ladislav Svanczr z Lontova s nstrelom 286 z 300 monch. Druh bol Peter Gyurusi s nstrelom 278, a tret Jozef Hubert s 273 zsahmi. V kategrii SENIORI "B" zvazil Frantiek Csala zo iah s nstre-lom 279 z 300 monch. Druh bol Jn Maturkani s nstrelom 277 a tret Vladi-mr ik, ktor dosiahol 256 zsahov. V kategrii ENY - KADETI zvazila Mria Maturkaniov s nstrelom 279 bodov pred Tnde Bogrovou, ktor dosiahla 248 zsahov a tret bol mlad Kristin Molnr s 240 zsahmi. Rozho-doval Jozef Haller a predsedom hodno-tiacej komisie bol udovt Priekopa.

V prekrsnom prostred Transylvnie, v meste Odorheiu-Secuiesc Szkelyudvarhely sa v doch 27. a 29. jna konali V. Majstrovstv Eurpy vo vrazovch tancoch. Usporiadateom boli INTER-NATIONAL DANCE & SONG ASSOCIATION a RUMUNSK TANEN ZVZ, spoluorganiztorom pre slovensk tanen skupiny bol TANENO PORTOV KLUB JUNILEV pod vedenm Lenky Kluchovej. Na Majstrovstvch Eurpy predviedlo vye 3000 tanenkov 477 choreografi. Zo Sloven-ska na ME postpilo okolo 540 tanenkov z 23 klu-bov. Mimoriadne vysok rove choreografi, for-mci a slo tancov hodnotila medzinrodn kvalifi-kovan porota, za Slovensko Jn Kluch, rozhodca SZT a Milada Hitzingerov rozhodkya IDO.

Na 98 levickch tanenkov akala vye 900 kilo-metrov dlh cesta, aj cez krsne prrodn oblasti Rumunska. Vedca vpravy Lenka Kluchov zabez-peila super ubytovanie v hoteloch. Mesto Levice reprezentovali Tanen skupina pri ZKLADNEJ KOLE kolsk 14, BM GENERATION, ZU LEVI-CE A TK JUNILEV. Levick tanenci obstli v-borne zskali 14 zlatch, 4 strieborn a 2 bronzov umiestnenia.

TK JUNILEV a Tanen skupina pri Z, kolsk 14 spolupracovali poas celho roka. Vsledkom spoluprce s vynikajce vsledky, za ktor patr najvie poakovanie Ivete Moravskej. T nacvii-la skoro vetky vazn choreografie. Vaka patr aj pedaggom Erike Murajdovej a Eve Ginzeryovej, Monike Mlinkovej a Danovi Kalocsaymu za ve-strann pomoc.

Tanenci zo Z sa umiestnili nasledovne: CHIWAWA parketov tance deti zlat umiestne-

nie (Samuel Mao Sra Ginzeryov, Matej Hako Simona Murajdov)

TANEC V DADI parketov tance junior zlat umiestnenie 6. ronk Z

Tanenci z TK JUNILEV saili nasledovne: 1. VIESA - CHOSE I CHIKITA parketov tance

deti, zlat umiestenie (Filip orba Hanka Ttho-v)

2. FRANCZSKY SEN - parketov klasick tance, zlat umiestnenie (tefan Bik Zuzana vecov)

3. TOM JONES parketov tance trio junior, bronzov umiestnenie (tefan Bik Zuzana veco-v, Michaela ebov)

4. CHILI COLA - parketov karibsk tance, junior slo, zlat umiestnenie (Dvid Bakor Kristina Kunov)

5. WEST DANCE - parketov karibsk/latinsk tance, junior zlat umiestnenie (Marek Lelovsk Linda Zemankov)

6. P... parketov klasick tance, junior zlat umiestnenie (Gabriel Korp Vanessa Muraj-dov)

7. KRSKA Z MEXIKA - parketov latinsk tance, dospel zlat umiestnenie (Martin Labo Laura Ginzery).

1. LAS RAICES - parketov prov karibsk latin-sk tance - dospel - strieborn umiestne-nie 2. BENTSKA NOC - parketov prov klasick tance dospel - strieborn umies-tnenie. Vetky slovensk skupiny sa snaili sa-enie spoji s vletom a pozrie si zauj-mavosti Transylvnie. Kraj je to ndher-n, prroda divok, udia na dedinch dodnes ij tradinm ivotom. V meste Sighisoare sa narodil grf Drakula. Ta-nenci sa teili najviac na hrad Bran. Prve v om sa odohral dej romnu Dra-kula, aj ke v skutonosti tu Drakula bol asi len dvakrt. To vak nebrni tomu, aby bol pomenovan ako Drakulov hrad. Pod nm predvaj domci svoje vrobky, suvenry, syry a vna. Vade, kam sa po-zriete, je obrzok krvilanho grfa Dra-kulu. Hrad Bran je turistick atrakcia.

Pod nm je viacero kaviarn a retaurci. astnci objavili 5 D kino, v ktorom star tanenci spolu s vedcou Lenkou Kluchovou zaili hrzostran mi-nty, ale videli vetky asti hradu.

Rumunsko je ndhern krajina, prjemne prekva-p. Na dedinch udia stle jazdia na vozoch aha-nch komi, pestuj vlastn zeleninu. Rumunsko je arovn a zrove tajomn. Na vetky zitky spoje-n s vynikajcimi tanenmi spechmi zostan v astnkoch ME v Rumunsku krsne spomienky.

TK

PREDAJN (kb) - Posledn jnov vkend sa na strelnici im v Predajnej konalo za asti kompletnej muskej reprezentcie alie kolo Viessmann pohra v letnom biatlone. Za slnenho poasia, ale s meniacim sa vetrom na strelnici, prebehli sae v rchlostnch pretekoch. V hlavnej kategrii muov zvazil Miroslav Matiako a v kategrii ien Terzia Poliakov. V kategrii vete-rnov zvazil Jn Murdzk z Medzilabo-riec s nskokom 31 seknd pred Karolom Hudeekom z KB Levice a 45 seknd za vazom dobehol Vladislav Vrana z KB KP adca-Skalit. Na druh de boli na programe preteky s hromadnm tartom. V kategrii muov si vazstvo vybojoval Matej Kazr a u ien zvazila Anastasia Kuzminov, ktor zrove odovzdvala ceny najlep-m pretekrom. V kategrii veternov zvazil Jn Murdzk. So stratou 32 se-knd dobehol na druhom mieste Karol Hudeek a 52-sekundov stratu na vaza mal Vladislav Vrana. alie preteky s na programe v auguste v maarskom Gyalatet.

TOPOIANKY(=LV=) - V nedeu 6. jla v 6. dostihu - rovina II. kategria na 1250 metrov pre 3-ron a starie kone, ktor nezvazili v dostihoch I. kategrie - Cena predsedu Nitrianskeho samo-

sprvneho kraja, zvazil PETIT ARC EN CIEL zo stajne KT OBAL, ktorho trnuje Jaroslav Ha-nek a jazdil ho Michal Abk. Vaznmu teamu odovzdal cenu osobne predseda NSK Milan Belica.

CHIWAWA

HOLTEN (mk) - Traja Leviania, le-novia K Atm Levice, sa zastnili na pretekoch Eurpskeho pohra v triatlone v holandskom meste.

V kategrii juniorov sa na tart postavil mlad pretekr, vekom dorastenec Mat Verbovsk, ktor dobehol do ciea na 35. mieste, v polovici tartovnho poa. V kate-grii junioriek ns reprezentovala Ivonka Miklov, ktor dobehla na peknom 10.

mieste. Juniori pretekali na vzdialenostiach 750 m plvanie, 20 km cyklistika a 5 km beh.

Prv rok pretek Ivana Kuriakov u v kategrii elita eny, na olympijskch vzdialenostiach, o s dvojnsobkom juniorskch. V Holtene vyplva-la na 9. mieste, poas cyklistiky jej sfklo zadn koleso a musela si ho sama vymeni. Nakoniec dobehla na bodovanom 19. mieste.

Vazi kategrie SENIORI "B"

BEA (SYSA) - Po ronej pauze sa nala nov ienka-zzrak, energick blondnka, uiteka z Levc, Silvika, ktor si ns, pohybuchtiv Beanky aj nebeanky zobrala do pardy. Bolo akurt naase, ve cez zimu nadobudnut tukov vankiky tria z plaviek ostoes.

TAKE HUR DO KULTURKU KAD PONDELOK, O IESTEJ JE ZUMBASVIATOK!

8 POHRONIE8. jla 2014

MEDVECK (r) - Asi iadnej dediny v tomto re-gine sa v 20. storo nedo-tklo toko zmien. Najskr ma-jer, potom osada, obec adnes miestna as Plavch Vozokn zaila viacero vn osdovania, ale aj nsiln vysdovanie.

Prv zmienka omajeri Bim-bula je z roku 1862. Patril do katastra obce Tekovsk Lua-ny (Mez Kis Sall). Psomn materily sa zmieuj o es-desiatich obyvateoch. Pozem-ky dnenho katastra Med-veckho patrili grfovi Rafa-elovi Kelecsnyimu, ktor il vnealekom Bardoove abol poslancom uhorskho parla-mentu. Vstavba majera zrej-me uahila obrbanie odah-lch pozemkov. Zrozprvania najstarch obyvateov majera sa vak traduje, e najstarie tyri domy, ktor u neexistu-j, boli postaven u okolo ro-ku 1850 aslili na ubytovanie seznnych robotnkov. Prv zmienka ooBimbule ako osa-de je z roku 1906. Poslednou dedikou bola Rafaelova dc-ra Irena, ktor sa druhkrt vydala za grfa Emila Mirba-cha. Svadbu mali 26. jna 1916 v Peti. Ona kpila aj znmy Mirbachov palc vBratislave.

Bimbula prichlila novousadlkov

Po prvej svetovej vojne vro-ku 1918 sa Eurpa nanovo usporiadala. Raksko-uhor-sk monarchia sa rozpadla a na jej troskch vznikli nov tty, medzi nimi aj eskoslo-vensko. Nov tt prijmal rz-ne zkony a nariadenia, ktor menili dovtedaj prvny sys-

tm a vzahy k pde. Zklad-nm zkonom bol Zkon . 215/1919 Sb. z., tzv. zboro-v zkon, na zklade ktorho bol zabran vlastnkovi po-zemkov majetok presahuj-ci vmeru 150 hektrov po-nohospodrskej pdy a 250 hektrov vetkej pdy. Pride-lenie pdy upravoval tzv. pr-delov zkon . 81/1920 Sb. z. a n., na zklade ktorho bola rozdelen a pridelen pda aj v Bimbule. Na Slovensku zo-stalo vek mnostvo neobr-banej pdy, ktorej bval maji-telia sa stali obyvatemi vtedaj-ieho novho Maarska ale-bo Rakska. Pda, ktor bola opusten alebo spustnut, sa stala artiklom na odpredaj u-om, ktor na nej chceli pra-cova a hospodri. Seznni robotnci a sluhovia bvalho zemepna sa usadili na pde, ktor predtm obrbali. Polo-

ili zklady novej osady. Bo-li to udia zPlavch Vozokn, Dolnho Pialu, Kolty, Jasovej, Trvnice a z Bardoova. Pri parcelcii dostali priemerne 2

2,5 hektra pdy. Krtko na to, vroku 1929, prili na ze-mie Bimbule al novousad-lci z rznych ktov Sloven-ska. Bolo to 13 rodn zTurca, , 5 rodn zimian, 3 rodiny zokolia Banskej Bystrice, jed-na rodina z Oravy a 3 rodi-ny z okolia Zlatch Moraviec aLevc. Pramene udvaj spo-lu 93osb. Km si nepostavi-li vlastn domy, bvali v slu-hovskch obydliach. Vtedaj-ia Bimbula mala zrazu 27 no-vch, postupne vyrastajcich domov. Kad rodina mala in kultrne zvyky, pochdza-la zinho prostredia, vetci sa chceli ivi ronctvom, ale na prcu mali rozdielne nzory, ktor si priniesli z prostredia, kde ili dovtedy. Vzhadom na to, e to boli vetko mlad u-dia pln elnu a chute praco-va, rtala sa vek ndej bud-cej prosperity obce. Prejavilo

sa to u vsamotnom zaiatku pri vstavbe domov. Stavali ich rzne stavebn firmy zblzka i zaleka a kad z nich zane-chala na nich charakteristick

pea, preto ani tl stavby ne-bol rovnak. Knajvznamnej-m stavebnm firmm patrila firma Somogyi z Tekovskch Luian, stavite Harminc zNo-vch Zmkov aHomola zBrh-loviec.

Smutn obdobieVroku 1938 bol osade Bim-

bula priznan tatt obce. V-bec to vak nepredznamenalo jej al rozmach. Prve nao-pak. Nad Eurpou sa u zaa-hovali ierne mran.

Jun as Slovenska, kde sa nachdzala aj Bimbula, bo-la na zklade Viedenskej arbit-re 2. novembra 1938 prile-nen kMaarsku. Vetci kolo-nisti stredoslovci si museli 9. novembra vpriebehu dvoch hodni zbali najnutnejie ve-ci aopusti svoje domovy, vy-budovan majetky. V sprie-vode vojakov maarskej gar-dy opustili Bimbulu. Spolu 28 rodn bolo odvedench do e-liezoviec. Spolu s kolonistami z inch kolni sa v priesto-roch spky tiesnilo asi 400 u-d vneistote astrachu osvoje prbytky ihol ivoty. Nsiln evakucia trvala tde. Po-tom sa mohli vrti do svo-jich domovov. Nie vak nadl-ho. alie dejstvo trap prilo 10. decembra 1938, ke vpo-poludajch hodinch muse-li op opusti svoje domovy a prejs a za hranice vtedaj-ieho Slovenskho ttu, ods tam, kde kto mohol, a mal monos usadi sa, bez akej-kovek ndeje na nvrat alebo hradu stratenho majetku.

Na Bimbule zostalo iba p-vodn obyvatestvo, sluhovia (sluhovci). Zostalo tu len 15 rodn, ktor boli do roku 1929 sluhami na vekostatku. Opus-ten usadlosti aknim prisl-chajca pda boli pridelen nhradnm rodinm maar-skej nrodnosti. V kole sa vak naalej mohlo vyuova po slovensky, lebo zo 17 det bolo 10 slovenskej a7 maar-skej nrodnosti.

O zkroku maarskch vojakov proti osadnkom na Bimbule 4. decembra 1938 vy-povedal do zpisnice na notr-skom rade Jn Liko. Uvie-dol, ako do kolnie prili tri oddiely maarskho vojska a podrobili ich hne prsahe Maarskmu ttu. Obki-li ud s nasadenmi bajonet-mi a guometmi pripraven-mi na pabu. Jna Liku vjeho

dome zbili pukou adokopali. Otchto nsilnostiach spraco-val stav pamti nroda doku-ment vroku 2012.

Striedavo oblanoPo osloboden v roku 1945

sa obania maarskej nrod-nosti museli vrti do svojich pvodnch domovov. Kolonis-ti sa mohli op vrti na svoje majetky. No nevrtili sa vetci. Cez vojnu zmiestnych obyva-teov zahynuli Anton Bobok (vkoncentranom tbore Kle-

inebach), Jn Hrivnk, (umu-en apopraven 23. 12. 1944 na Tureku, jeho telo nali a po osloboden v masovom hrobe vSklenom) aPavel B-bel (bol zastrelen vBudape-ti).

V roku 1946 bola zsluhou vtedajieho predsedu sloven-skej vldy Jna Ursnyho vy-budovan do obce cesta a 20. janura bola obec elektrifiko-van. Zvanosti obec preme-novali na Ursnyovo.

Odva roky neskr, pod tla-kom spoloenskch udalos-t, dolo op k zmene n-zvu obce na Medveck, o sa d odvodi od latinskho n-zvu Medvea hnedho - Ursus arctos, aby bolo meno Ursny aspo v skrytej forme zacho-van.

V roku 1947 museli aj p-vodn obyvatelia maarskej nrodnosti opusti svoje do-movy vrmci vmeny obyva-testva medzi Maarsko aes-koslovenskom.

V roku 1965 mala obec 45

domov a ilo v nej 182 oby-vateov. Mala samostatn cha-rakter do jna 1968, od 1. J-la 1968 bol na administratvu obc Medveck a Plav Vozo-kany zriaden spolon Miest-ny nrodn vbor Plav Vo-zokany Medveck so sdlo vPlavch Vozokanoch. Od 23. 11. 1990 bola obec Medveck prilenen kobci Plav Vozo-kany. Mnoh mlad udia odili za prcou a sksenosami do zahraniia. Ostva dfa, e sa raz vrtia a vyuij nadobud-

nut sksenosti v prospech rodnej obce. Vroku 2013 ma-lo Medveck 49 domov, ilo vnich 89 obyvateov a35 cha-luprov.

Uvedenie do ivota publi-kcie Bimbula Ursnyovo Medveck: obec s tromi n-zvami, ktor vyla pri prlei-tosti prvej psomnej zmienky omajeri a85. vroia osdlenia osady, bola slvnosou zmiere-nia avytvra predpoklady pre pokojn navanie ud rz-nych nrodnost avierovyzna-nia v regine. Na slvnosti sa zastnila aj 74-ron Roz-lia Dalmady zMaarska, kto-r musela opusti svoju rod-n obec ako 7-ron srodimi a tyrmi sestrami. Dnes pe bsne ajednu znich venovan rodnej Bimbule aj zarecitovala.

(Spracovan poda publikcie Bimbula Ursnyovo Med-veck: obec s tromi nzvami, autoriek Anastzie Hindickej aHeleny Zubekovej, ktor vy-dalo Obianske zdruenie Ma-rianka Medveck)

TEFAN RCHELA

iesteho jla uplynulo 166 rokov od narodenia Gabriela Baroa (Gbora Barossa) v-znamnej osobnosti uhorskch dejn, politika, ktor sa v-

znamne zaslil orozvoj dopra-vy, zvl eleznc, ale aj pt, telegrafu a telefnu. S tm-to reginom ho spja fakt, e v rokoch 1857-1861tudoval na gymnziu v Leviciach. Po-as jeho psobenia ako minis-tra, predtm ttneho tajomn-ka, bol napojen na eleznin sie aj n regin, o znamena-lo zintenzvnenie hospodrske-ho ivota. Trasa trovo a-ta uveden do prevdzky 1. 6. 1885, ata ahy 14. 9. 1886, ata Levice 18. 9. 1887 atrasa Levice Zvolen bola uveden do prevdzky a po jeho smrti 27. 10. 1896.

Gabriel Baro je typickm predstaviteom spolonch uhorskch (slovenskch a ma-arskch) dejn. Vyrstol vslo-venskom prostred, talent avy-trvalos ponkol slube pre roz-

voj Uhorska. Vroku 1885 sa stal spoluzakladateom a jednm z vedcich initeov Uhorsk-ho vzdelvacieho spolku Slov-kov. Vroku 1886 sa stal minis-trom priemyslu aobchodu. Bol prezvan eleznm minis-trom, ale aj Tth ministrom - slovenskm ministrom. Za-slil sa o rozvoj amoderniz-ciu elezninej avodnej dopra-vy, rozvoj potovch sluieb. Na niekdajom dome vbvalej Ze-lenozhradnej ulici vLeviciach, vktorom ako tudent bval, bo-la mramorov tabua, ktor sa vsasnosti nachdza vdepozi-tri Tekovskho mzea.

V roku 1999 mu z iniciatvy miestneho maarskho spolo-enstva na Kalvnskom dome na levickom Nmest hrdinov odhalili pamtn tabuu v ma-arine.

Jeho meno nesie Zkladn kola s vyuovacm jazykom maarskm v ate. (ata bola vznamnm elezninm uz-lom monarchie.) ivotu adielu tejto vznamnej osobnosti ve-nuje vek pozornos aj levick Zdruenie Reviczky Reviczky Trsuls. Pre Slovkov zostva, iabohu, neznmy, ako je to aj s mnohmi almi osobnosa-mi Uhorska slovenskho, aj ma-arskho pvodu.

Zujemcovia si tto medze-ru mu vyplni vynikajcim lnkom Dr. Juraja Plku, le-na komisie potovej histrie, ce-ln aaerofilatelie Zvzu sloven-skch filatelistov na webovom portli www.slovenskfilatelia.sk oficilnej webovej strnke ZSF, ktor vyiel pri prleitosti 120. vroia smrti Gabriela Ba-roa.

BIMBULA URSNYOVO MEDVECK: OBEC S TROMI NZVAMI

ZASLIL SA O ROZVOJ DOPRAVY A PT V UHORSKU

NEAHK DEL JEDNEJ DEDINY

Gabriel Baro tudoval na levickom gymnziu

Hrobka vznamnej osobnosti.

Kolonisti zTurca, lenovia spolku Sokol kadorone usporadvali Sedliacku jazdu. Rok 1932. Vpoza-d kria Gemainera. Foto: archv AH

Poas krstu knihy oosudoch Medveckho. =LV=

PUBLICISTIKA

Spolon fotografia zkrstu knihy. =LV=

vmestch aobciach okresu LeviceTdennk POHRONIE 8. jla 201426/2014

PRERUENIE DISTRIBCIE ELEKTRINY!Zpadoslovensk distribun, a.s., oznamuje obanom,

e zdvodu vykonvania plnovanej prce na zariadeniach distri-bunej sstavy bud da 10. 7. 2014 (tvrtok)

vobci Kaln nad Hronom

vase od 8:00 hod. do 16:00 hod.bez dodvky elektriny nasledovn ulice:

J. Fuka: . 1/A, 1/B, 1/C, 1/OP, 4, 6, 7, 8, 11, 12, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 34/VL

Hronsk: . 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 18, 20, 21, 22, 24, 27

Mochovsk: . 1, 2, 3, 4, 4/PCKpt. Nlepku: . 1, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 10/VE, 12, 13, 14, 15, 15/VE,

19, 19/VE, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 28/OP, parc. . 2/38Slnen:. 32, 33, parc. . 2/66, 2/67, 2/87

SNP: .10, 11, 12, 16, 17, 18, 19, 19/01, 20, 21, 22, 23, 23/TS, 24, 25, 25/OP, 26, 28, 29, 30/6, 30/VE, 31, 32, 34, 50

Tekovsk: . 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19

NANUKY V GASTROCENTREGastrocentrum Kaln nad Hronom roziruje

svoju ponuku o zmrzliny a nanuky!

Je as leta, letnch przdnin adovoleniek aaj my Vm ponkame ochladenie nanukom alebo lahodnou zmrzlinou.

Svoju ponuku rozirujeme ochladen npoje, i u jemn minerlne vody, dsy alebo npoje sprchuou.

Teme sa na Vs, lebo kompletn menu je stle iba za 3,30 !Libue Poturnayov, vedca prevdzky

KALN NAD HRONOM (tefan Bra) - Pod nzvom Plame 2014 sa v sobotu 28. jna na portovom tadine FK uskutonila krajsk sa mladch hasiov z Nitrianske-ho kraja. Organiztorom bol Krajsk vbor Dobrovonej po-iarnej ochrany (DPO) vNitre v spoluprci s komisiou ml-dee Okresnho vboru DPO vLeviciach.

Na krajskej sai sa zast-nili vazn kolektvy mladch hasiov (8 a 17 ronch) zjed-notlivch okresov Nitrianske-ho kraja v kategrich chlapci

adievat. Prvkrt sa sailo vdisciplnach tafeta na 400 m aCTIF poda medzinrodnch pravidiel, o kldlo zven po-iadavky na prpravu saia-cich, rozhodcov a organizto-rov. Organizan tb sae v nhradnch priestoroch (ak-cia sa pvodne mala uskutoni vahch) vytvoril pre astn-kov dobr podmienky, komu vznamne dopomohol aj Obec-n rad vKalnej nad Hronom a vedenie futbalovho klubu, ktor umonili vykona sa na portovom tadine a poskyt-li pre jej astnkov vetky do-

stupn priestory. Do prpravy apriebehu sae sa aktvne za-pojilo hasisk drustvo (HD) DHZ Vek Kozmlovce, ktor zabezpeilo technick servis pri prprave discipln.

Sae sa zastnilo 12 hasi-skch drustiev mladch hasi-ov a120 saiacich zo iestich okresov v oboch kategrich (okres aa HD nevyslal).

Na sa zavtali aj hostia: riadite Krajskho riaditestva HaZZ v Nitre Pavol Nerea, riadite Okresnho riaditestva HaZZ v Leviciach Branislav tefanick, viceprezident DPO

SR pre prcu sHM Anton Ur-dovi, len prezdia DPO SR Peter Kunkela, predseda KV DPO v Nitre Pavol Herman a predseda OV DPO v Levi-ciach Vojtech Beniaik. Po hl-sen p. Svegea, velitea sae, krajsk sa MH Plame 2014 otvoril Pavol Kocka, zstupca starostu, ktor privtal vetkch astnkov azaelal im prjem-n aspen saenie.

Najspenejmi hasiskmi drustvami sa po absolvovan oboch sanch discipln stali chlapci zVekho Lapa (okres Nitra) a dievat z Tesrskych Mlynian (okres Zlat Moravce), ktor postpili do celottneho kola sae do Hurbanova.

Sa mladch hasiov pre-behla bez vch ruivch mo-mentov, k omu prospelo aj priazniv poasie apomoc per-sonlu portovho tadina, za o im akuj organiztori ak-cie.

(Autor je riadite OV DPO)

V KALNEJ NAD HRONOM SAILI MLAD HASII Z NITRIANSKEHO KRAJA

Najlep z Vekho Lapa a Tesrskych Mlynian

Sobota 5. jla bola dadiv. Vyzbrojen ddnikmi aprip-lami sme veer vyrazili na 3.ronk Nonej pohrovej s-ae DHZ Brehy.

Je to dobre pripraven akcia, na ktorej vdy vldne vesel apriatesk nlada. Nae hasi-sk drustv zatia nevynechali ani jeden ronk.

Na tart sa ako prv posta-vilo drustvo muov saiace vkategrii port. Poiarny tok s vodou zvldli za 17,59 sek.,

ale rozpojilo sa im sacie vede-nie atok bol neplatn. Druh tm sail v kategrii klasika. Ich tok nebol tak rchly, aby sa umiestnili na poprednch miestach tabuky. eny si vy-skali obe kategrie. So svo-jm vkonom neboli spokojn, hoci v kategrii port dostali pohr za 3. miesto.

akujeme vetkm, ktor nm fandia aprili naich sa-iacich povzbudi.

DHZ Kaln nad Hronom

NA NONEJ POHROVEJ SAI OP KALANIA NECHBALI

eny sa vrtili s bronzovm pohrom

MTE PRED ATVOU A POTREBUJETE MAL BALKY SLAMY?

Zarezervujte si kapacitu mini balkovaa u teraz (25 - 30kg balky, rozmery balka - 57x62cm). Cena dohodou.

Tel..: 0948 165 445, e-mail: zahrada@kalnaktr.sk, web: www.kalnaktr.sk

KALN NAD HRONOM (IB) - Na futbalovom tadine KFC Kaln nad Hronom vpia-tok 4. jla futbalov mlde KFC Kaln nad Hronom s ro-dimi i jej inovnkmi hodno-tili san ronk 2013/2914. Vportovom prostred tadina za prjemnho letnho poasia sa nielen hodnotilo, ale aj por-tovalo.

Zastnen futbalisti, ich ro-diia ahostia si vvode podu-

jatia vypouli krtke hodnote-nie sanho ronka - klady, zpory aj vchodisk do budc-na. Hlavn devza projektu V-chovy mladch futbalistov - teda zapojenie do portovch aktivt o najviac det vobci - sa naplni-la. Po hodnoten viac ako 60 de-t ukzalo na ihrisku svoje ume-nie s futbalovou loptou. Kon-frontcia futbalovch zrunost det a rodiov priniesla mnoho zaujmavch i vtipnch situ-

ci, oglrskych kskov i glov. Vprestvkach si zastnen po-chutili na dobrom guli, pizze, vbornej torte alebo kukurici.

portovci mali aj vzcnu nv-tevu - starostu obce Kaln nad Hronom Ladislava hna ariadi-tea miestnej Z Petra Liptka. Vprhovore. starosta vyzdvihol innos mldenckeho futbalu vobci, poprial vea alch spe-chov azastnil sa aj na oceo-van starch iakov prechdza-

jcich do kategrie dorastu.portovo-spoloensk hodno-

tiace popoludnie na futbalovom tadine KFC vKalnej nad Hro-nom bolo spenm zavenm dobrch futbalovch vsledkov mldenckych mustiev v s-anom ronku 2013/2014. Po-akovanie vak patr vetkm predstaviteom obce, rodiom, funkcionrom a organiztorom z KFC, samotnm hrom aj portovej verejnosti.

Futbalov mlde hodnotila

Vsobotu 5. jla sa Tiborovi Csontovi zKalnej nad Hronom na miestnom trkovisku podaril kapitlny lovok. Sumec na fotke meral 162 cm avil 32 kg.

vmestch aobciach okresu LeviceTdennk POHRONIE 8. jla 201426/2014

PRERUENIE DISTRIBCIE ELEKTRINY!Zpadoslovensk distribun, a.s., oznamuje obanom,

e zdvodu vykonvania plnovanej prce na zariadeniach distri-bunej sstavy bud da 10. 7. 2014 (tvrtok)

vobci Kaln nad Hronom

vase od 8:00 hod. do 16:00 hod.bez dodvky elektriny nasledovn ulice:

J. Fuka: . 1/A, 1/B, 1/C, 1/OP, 4, 6, 7, 8, 11, 12, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 34/VL

Hronsk: . 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 18, 20, 21, 22, 24, 27

Mochovsk: . 1, 2, 3, 4, 4/PCKpt. Nlepku: . 1, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 10/VE, 12, 13, 14, 15, 15/VE,

19, 19/VE, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 28/OP, parc. . 2/38Slnen:. 32, 33, parc. . 2/66, 2/67, 2/87

SNP: .10, 11, 12, 16, 17, 18, 19, 19/01, 20, 21, 22, 23, 23/TS, 24, 25, 25/OP, 26, 28, 29, 30/6, 30/VE, 31, 32, 34, 50

Tekovsk: . 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19

NANUKY V GASTROCENTREGastrocentrum Kaln nad Hronom roziruje

svoju ponuku o zmrzliny a nanuky!

Je as leta, letnch przdnin adovoleniek aaj my Vm ponkame ochladenie nanukom alebo lahodnou zmrzlinou.

Svoju ponuku rozirujeme ochladen npoje, i u jemn minerlne vody, dsy alebo npoje sprchuou.

Teme sa na Vs, lebo kompletn menu je stle iba za 3,30 !Libue Poturnayov, vedca prevdzky

KALN NAD HRONOM (tefan Bra) - Pod nzvom Plame 2014 sa v sobotu 28. jna na portovom tadine FK uskutonila krajsk sa mladch hasiov z Nitrianske-ho kraja. Organiztorom bol Krajsk vbor Dobrovonej po-iarnej ochrany (DPO) vNitre v spoluprci s komisiou ml-dee Okresnho vboru DPO vLeviciach.

Na krajskej sai sa zast-nili vazn kolektvy mladch hasiov (8 a 17 ronch) zjed-notlivch okresov Nitrianske-ho kraja v kategrich chlapci

adievat. Prvkrt sa sailo vdisciplnach tafeta na 400 m aCTIF poda medzinrodnch pravidiel, o kldlo zven po-iadavky na prpravu saia-cich, rozhodcov a organizto-rov. Organizan tb sae v nhradnch priestoroch (ak-cia sa pvodne mala uskutoni vahch) vytvoril pre astn-kov dobr podmienky, komu vznamne dopomohol aj Obec-n rad vKalnej nad Hronom a vedenie futbalovho klubu, ktor umonili vykona sa na portovom tadine a poskyt-li pre jej astnkov vetky do-

stupn priestory. Do prpravy apriebehu sae sa aktvne za-pojilo hasisk drustvo (HD) DHZ Vek Kozmlovce, ktor zabezpeilo technick servis pri prprave discipln.

Sae sa zastnilo 12 hasi-skch drustiev mladch hasi-ov a120 saiacich zo iestich okresov v oboch kategrich (okres aa HD nevyslal).

Na sa zavtali aj hostia: riadite Krajskho riaditestva HaZZ v Nitre Pavol Nerea, riadite Okresnho riaditestva HaZZ v Leviciach Branislav tefanick, viceprezident DPO

SR pre prcu sHM Anton Ur-dovi, len prezdia DPO SR Peter Kunkela, predseda KV DPO v Nitre Pavol Herman a predseda OV DPO v Levi-ciach Vojtech Beniaik. Po hl-sen p. Svegea, velitea sae, krajsk sa MH Plame 2014 otvoril Pavol Kocka, zstupca starostu, ktor privtal vetkch astnkov azaelal im prjem-n aspen saenie.

Najspenejmi hasiskmi drustvami sa po absolvovan oboch sanch discipln stali chlapci zVekho Lapa (okres Nitra) a dievat z Tesrskych Mlynian (okres Zlat Moravce), ktor postpili do celottneho kola sae do Hurbanova.

Sa mladch hasiov pre-behla bez vch ruivch mo-mentov, k omu prospelo aj priazniv poasie apomoc per-sonlu portovho tadina, za o im akuj organiztori ak-cie.

(Autor je riadite OV DPO)

V KALNEJ NAD HRONOM SAILI MLAD HASII Z NITRIANSKEHO KRAJA

Najlep z Vekho Lapa a Tesrskych Mlynian

Sobota 5. jla bola dadiv. Vyzbrojen ddnikmi aprip-lami sme veer vyrazili na 3.ronk Nonej pohrovej s-ae DHZ Brehy.

Je to dobre pripraven akcia, na ktorej vdy vldne vesel apriatesk nlada. Nae hasi-sk drustv zatia nevynechali ani jeden ronk.

Na tart sa ako prv posta-vilo drustvo muov saiace vkategrii port. Poiarny tok s vodou zvldli za 17,59 sek.,

ale rozpojilo sa im sacie vede-nie atok bol neplatn. Druh tm sail v kategrii klasika. Ich tok nebol tak rchly, aby sa umiestnili na poprednch miestach tabuky. eny si vy-skali obe kategrie. So svo-jm vkonom neboli spokojn, hoci v kategrii port dostali pohr za 3. miesto.

akujeme vetkm, ktor nm fandia aprili naich sa-iacich povzbudi.

DHZ Kaln nad Hronom

NA NONEJ POHROVEJ SAI OP KALANIA NECHBALI

eny sa vrtili s bronzovm pohrom

MTE PRED ATVOU A POTREBUJETE MAL BALKY SLAMY?

Zarezervujte si kapacitu mini balkovaa u teraz (25 - 30kg balky, rozmery balka - 57x62cm). Cena dohodou.

Tel..: 0948 165 445, e-mail: zahrada@kalnaktr.sk, web: www.kalnaktr.sk

KALN NAD HRONOM (IB) - Na futbalovom tadine KFC Kaln nad Hronom vpia-tok 4. jla futbalov mlde KFC Kaln nad Hronom s ro-dimi i jej inovnkmi hodno-tili san ronk 2013/2914. Vportovom prostred tadina za prjemnho letnho poasia sa nielen hodnotilo, ale aj por-tovalo.

Zastnen futbalisti, ich ro-diia ahostia si vvode podu-

jatia vypouli krtke hodnote-nie sanho ronka - klady, zpory aj vchodisk do budc-na. Hlavn devza projektu V-chovy mladch futbalistov - teda zapojenie do portovch aktivt o najviac det vobci - sa naplni-la. Po hodnoten viac ako 60 de-t ukzalo na ihrisku svoje ume-nie s futbalovou loptou. Kon-frontcia futbalovch zrunost det a rodiov priniesla mnoho zaujmavch i vtipnch situ-

ci, oglrskych kskov i glov. Vprestvkach si zastnen po-chutili na dobrom guli, pizze, vbornej torte alebo kukurici.

portovci mali aj vzcnu nv-tevu - starostu obce Kaln nad Hronom Ladislava hna ariadi-tea miestnej Z Petra Liptka. Vprhovore. starosta vyzdvihol innos mldenckeho futbalu vobci, poprial vea alch spe-chov azastnil sa aj na oceo-van starch iakov prechdza-

jcich do kategrie dorastu.portovo-spoloensk hodno-

tiace popoludnie na futbalovom tadine KFC vKalnej nad Hro-nom bolo spenm zavenm dobrch futbalovch vsledkov mldenckych mustiev v s-anom ronku 2013/2014. Po-akovanie vak patr vetkm predstaviteom obce, rodiom, funkcionrom a organiztorom z KFC, samotnm hrom aj portovej verejnosti.

Futbalov mlde hodnotila

Vsobotu 5. jla sa Tiborovi Csontovi zKalnej nad Hronom na miestnom trkovisku podaril kapitlny lovok. Sumec na fotke meral 162 cm avil 32 kg.

TEFAN RCHELA Via Nova (Nov cesta) je strategick

cesta, ktor postavili Nemci poas dru-hej svetovej vojny. Na zemie nho okresu vstupuje od Zlatch Moraviec, od Volkovskho hja, v katastri Koz-roviec, pod Pustou horou. Veda prie-hrady Kozrovsk Mara na aradickom potoku vstupuje do bvalej dediny Kozarov, i Kabarov. Prechdzame vstavnou dedinou dlhou ako babsk rei a plnou sch anjelov. Kozrovania s proste beri. (Hovor sa, e ke Kritof Kolumbus objavil Ameriku, naiel tam u na morskom brehu echa s opicou na pleci ako na harmonike vyhrva. Nie je to pravda. Nebol to ech, bol to Kozrovan.) Na druhom konci dediny po prechode pohronskej eleznice, sa pri rde Stop na rzcest pripja Via Nova na po-hronsk cestu.

Na kriovatke zabome doprava (lebo priamo by sme vbehli do Hrona), pokraujeme veda Domkov, kde sa neodpora zasta a nedajboe dosta defekt, znovu kriujeme eleznicu. Pod Skalou, priamo v Slovenskej brne, ns vta mesto Tlmae, skladajce sa z dediny a sdliska. Prejdeme Slovenskou brnou a na kriovatke pod Lipnkom odbome z pohronskej cesty do