1

SLOVENSKKRAS

ACTA CARSOLOGICA SLOVACA

2011Liptovsk Mikul

RONKslo

491

2

Hosujci editor / Guest Editorprof. RNDr. Pavel Bosk, DrSc.

Vkonn redaktor / Executive EditorMgr. Luk Vlek

Redakn rada / Editorial Board

Predseda / Chairmandoc. RNDr. Zdenko Hochmuth, CSc.

lenovia / Membersdoc. RNDr. Pavel Bella, PhD., RNDr. Vclav Clek, CSc., RNDr. udovt Gal, PhD., Dr. hab. Micha Gradziski, Ing. Jozef Hlav, Ing. Peter Holbek, doc. RNDr. Jozef Jakl, DrSc., RNDr. Vladimr Koel, CSc., doc. RNDr. ubomr Kov, CSc., acad. Dr. Andrej Kranjc, Ing. Marcel Lalkovi, CSc., RNDr. Ladislav Novotn, PhDr. Marin Sojk, PhD., prof. Ing. Michal Zacharov, CSc.

Recenzenti / Reviewersdoc. RNDr. Pavel Bella, PhD., prof. RNDr. Pavel Bosk, DrSc., doc. RNDr. Zdenko Hochmuth, CSc., RNDr. Jaroslav Lexa, CSc., Mgr. Daniel Ozdn, PhD., Mgr. Branislav mda, PhD., doc. Ing. Ladislav Tometz, PhD., Mgr. Luk Vlek

ttna ochrana prrody Slovenskej republiky Sprva slovenskch jask a Slovensk mzeum ochrany prrody a jaskyniarstva, Liptovsk Mikul, 2011

SLOVENSK KRAS ACTA CARSOLOGICA SLOVACA

Vedeck karsologick a speleologick asopis

asopis vychdza dvakrt roneEvidenn slo: EV 3878/09ISSN 0560-3137

Toto slo vylo s finannou podporou

Geologickho stavu Akadmie vied eskej republiky, v. v. i.

http://www.gli.cas.cz/

3

O B S A H C O N T E N T S

TDIE A VEDECK SPRVY SCIENTIFIC PAPERS

Pavel Bella, Vladimr ucha, udovt Gal, Peter KodraKrasov jaskya prv v tiavnickch vrchoch hydrotermlna speleogenza v karbontovom podlo miocnneho stratovulknuThe First Karst Cave in the tiavnick vrchy Mts., Central Slovakia hydrothermal speleogenesis in basement carbonates of the Miocene stratovolcano ........................................

udovt Gal, Pavel BellaSasn stav poznatkov o vzniku jask po stromovch pozostatkochActual state of knowledge about the origin of tree mould caves ................................................

Peter Malk, Milo Gregor, Jaromr vasta, Dagmar HaviarovInterpretcia meran teploty a mernej elektrickej vodivosti vody v profile podzemnho toku Krsnohorskej jaskyneInterpretation of water temperature a electric conductivity measurements in the profile of underground stream in the Krsnohorsk jaskya Cave .............................................................

Alexander LanPrspevok ku genze krasu a jask v Dolnom vrchu (Kuchynsko-oreansk kras, Mal Karpaty Contribution to the genesis of the karst and caves in the Dlh vrch Hill (Kuchya Oreany karst, Mal Karpaty Mts.) ..................................................................................................................

tefan RatkovskChorick geoekologick jednotky Brestovskej jaskyneChoric geoecological units of the Brestovsk Cave ......................................................................

RECENZIE REVIEWS

Pavel BellaK. Grimes, R. Wray, A. Spate, I. Houshold: Glosary of Terms for Ruiniform & Karst-like Features in Silicate Rock .....................................................................................................................

5

23

41

57

77

93

4

5

KRASOV JASKYA PRV V TIAVNICKCH VRCHOCH HYDROTERMLNA SPELEOGENZA V KARBONTOVOM

PODLO MIOCNNEHO STRATOVULKNU

PAVEL BELLA1,2, VLADIMR UCHA3, UDOVT GAL1, PETER KODRA3

1 ttna ochrana prrody SR, Sprva slovenskch jask, Hodova 11, 031 01 Liptovsk Mikul; bella@ssj.sk, gaal@ssj.sk2 Katedra geografie, Pedagogick fakulta KU, Hrabovsk cesta 1, 034 01 Ruomberok3 Katedra loiskovej geolgie, Prrodovedeck fakulta UK, Mlynsk dolina, 842 15 Bratislava 4; sucha@fns uniba.sk, kodera@fns.uniba.sk

P. Bella, V. ucha, . Gal, P. Kodra: The First Karst Cave in the tiavnick vrchy Mts., Central Slovakia hydrothermal speleogenesis in basement carbonates of the Miocene stratovolcano

Abstract: A cave of hydrothermal origin in crystalline limestone has been investigated near Sklen Teplice Spa in the tiavnick vrchy Mts. located in Central Slovakia. Metamorphozed Middle Triassic carbonate rocks occur as a horizon in pre-volcanic basement of Middle Miocene volcanic formations. The hydrothermal origin of studied cave is documented by spherical and irregural oval phreatic morphology sculptured by ascending thermal water, metamorphic type of the host rocks and their hydrothermal alteration, occurrence of large calcite and quartz crystals, and hydrothermal clays with three mineral smectite-kaolinite, illite and goethite associations. The primary phases of speleogenesis in the crystalline limestones was caused by hydrothermal processes linked either to the emplacement of granodiorite subvolcanic intrusions during the Late Badenian time or to epithermal system of the Late Sarmatian time in the central zone of the tiavnica stratovolcano. The described cave presents the remarkable example of hydrothermal limestone cave associated with Miocene volcanism and magmatic intrusions in Central Slovakia.Key words: karst, magmatic intrusion, metamorphic carbonates, hydrothermal cave, phreatic morphology, hydrothermal rock alteration, mineralization, hydrothermal clays, X-ray diffraction analysis, tiavnick vrchy Mts., Western Carpathians

VOD

V nadvznosti na vskum hydrotermlnych kvarcitovch jask v lome obov pri Banskej tiavnici (Bella et al., 2010) sme v mji a jni 2010 preskmali Krasov jaskyu prv, ktor sa nachdza v nevekej oblasti tiavnickch vrchov budovanej karbontov-mi, zva metamorfovanmi horninami. Vzhadom na komplikovan viacfzov vvoj tiavnickho stratovulknu a jeho metalogenzu svisiacu s magmatickmi intrziami (pozri Konen, 1970; Konen et al., 1995, 1998; Lexa et al., 1999, 2010; Konen a Lexa, 2001; Lexa, 2001 a in) sa dalo toti predpoklada, e tto jaskya vznikla roz-panm vpencov v hydrotermlnych podmienkach.

Cieom predloenho prspevku je poda geologick a geomorfologick charakteris-tiku uvedenej jaskyne a na zklade vykonanej minerlnej analzy potvrdi jej hydroter-

TDIE A VEDECK SPRVY SCIENTIFIC PAPERS

SLOVENSK KRASACTA CARSOLOGICA SLOVACA 49/1 LIPTOVSK MIKUL 20115 21

6

mlny pvod. Tm sa doplnia doterajie poznatky o rznorodch podmienkach a pro-cesoch vzniku a vvoja jask na Slovensku vzhadom na pestr geologick stavbu a zloit geologicko-geomorfologick vvoj jeho zemia.

POLOHA A ZKLADN DAJE Krasov jaskya prv (s inm nzvom Jaskya pod Bielou cestou) sa nachdza v se-

vernej asti tiavnickch vrchov, v geomorfologickom podcelku Hodrusk hornatina (pozri Mazr a Lukni, 1978; Bella et al., 2007), asi 3 km june od Sklench Teplc na avej strane doliny potoka Tepl, na severovchodnom okraji prrodnej rezervcie

Kamenn jarok. Do jaskyne sa vchdza asi 10 m hlbo-kou achtou, ktor vyhbili asi pred 200 a 300 rokmi (Karsten, 1991). Horn otvor vyrazenej achty je v nad-morskej vke asi 590 m (obr. 1).

Pod achtou banci na-razili na von jaskynn priestory, z ktorch na dvoch miestach pozd rudnch l vyrazili dve slep bon tl-ne (obr. 2). Jun tla je dlh 20 m, vchodn tla 16 m (Karsten, 1991). Hlav-n as jaskyne tvor zv-a ovlna, nadol klesajca

Obr. 1. stie vstupnej achty na povrch. Foto: P. BellaFig. 1. The surface openning of entrance artificial shaft. Photo: P. Bella

Obr. 2. Pln Krasovej jaskyne prvej (Karsten, 1991)Fig. 2. Plan of the First Karst Cave (Karsten, 1991)

7

chodba, ktor od dna vstupnej achty vedie vchodnm smerom. Ponie priestrannejej asti, asi 35 m od dna achty chodba prudko men smer na sever a naalej kles, strm-ie ako v hornom v. z. seku. Za nevekm prienym sieovitm rozrenm chodba severnej vetvy prudko kles na najniie miesto jaskyne, na ktorom jaskyniari vyhbili prieskumn sondu (obr. 3). Prejavom banskej innosti s aj poetn antropognne mri-ky po stranch prirodzench jaskynnch dutn. Dka jaskyne je pribline 100 m a hbka 21 m. Celkov hbka podzemnch priestorov vrtane vyrazenej vstupnej achty je 31 m (Karsten, 1991).

Krasov zemie, v ktorom sa skman jaskya nachdza, buduj strednotriasov v-pence a dolomity obalovej jednotky veporika skupiny Vekho boku (obr. 4). Na povrch vystupuj v centrlnej asti tiavnickho stratovulknu (v tzv. sklenoteplickom ostro-ve), ktor bola vaka vzdvihu hodrusko-tiavnickej resurgentnej hrasti pomerne silne denudovan a na predtreohorn podloie. Podloie neovulkanitov tu tvoria jednotky hronika a veporika. Hronikum reprezentuj spodnotriasov pieskovce, bridlice a stred-notriasov vpence i dolomity tureckho prkrovu. Veporikum je zastpen takmer v celom rozpt triasu skupiny Vekho boku spodnotriasovmi kvarcitmi a bridlicami luanskho svrstvia (severne od jaskyne), strednotriasovmi vpencami a rauwackmi (v okol jaskyne) a vrchnotriasovmi bridlicami, pieskovcami, dolomitmi a evaporitmi (vchodne od jaskyne). K veporiku patria aj sbory krytalinika, najm granodiority, podradne migmatity a sericiticko-chloritick bridlice. Karbontov horniny s tektonic-ky redukovan a loklne zmenen na kontaktn rohovce a skarny (v doline Handerlov a vchodne od Sklench Teplc), ktor v okol Sklench Teplc svisia s intrziami gra-nodioritovch porfrov. alej od kontaktu s granodioritovm plutnom sa karbontov horniny rekrytalizovali len iastone (Konen et al., 1993, 1998). Generlny klon karbontov je k severu a cel sbor rozleuje systm mladch zlomov hodrusko-tiav-nickej hrasti v smere najm SV JZ a SSV JJZ.

Obr. 3. Schematick pozdny rez jaskyou a vyrazenou vstupnou achtou. Spracoval . GalFig. 3. Schematic longitudinal section through the cave and entrance artificial shaft. Compiled by . Gal

8

Na zklade pozorovan z jaskyne mono karbonty skupiny Vekho boku rozdeli do troch litologickch typov gutensteinsk dolomity, gutensteinsk vpence a stei-nalmsk vpence. Gutensteinsk dolomity s siv, miestami a tmavosiv a brekciovit. Sasti s hydrotermlne zatlan elezitmi povlakmi a impregnciami. Podobn cha-rakter maj aj gutensteinsk vpence. S takisto siv a tmavosiv, miestami brekciovit a zatlan sekundrnymi minerlmi s obsahom eleza. Miestami sa v nich prejavuje aj charakteristick biele ilkovanie. Pri tlni pod vstupnou studou jaskyne s zretene

Obr. 4. Zjednoduen geologick mapa okolia Krasovej jaskyne prvej: 1 deluvilne a aluvilne usadeniny, zosuvy (kvartr); 2 neovulkanity v celku (stredn miocn); 3 zlepence a pieskovce (eocn); 4 pieskovce, bridlice, vpence a dolomity hronika (spodn a stredn trias); 5 bridlice, kvarcity, vpence, dolomity, rauwacky skupiny Vekho boku (trias); 6 granodiority, migmatity, krytalick bridlice (krytalinikum veporika). Na zklade mapovch podkladov ttneho geologickho stavu Dionza tra v Bratislave spracoval P. Gak Fig. 4. Simplified geological map of the surrounding area of First Karst Cave: 1 deluvial and alluvial sediments, landslides (Quaternary); 2 neovolcanits en block (Middle Miocene), conglomerate and sandstone (Eocene); 4 sandstone, shale, limestone and dolomite of Hronicum (Lower and Middle Triassic); 5 shale, quarzite, limestone, dolomite, rauwacke of Vek Bok Unit (Triassic); 6 granodiorite, migmatite and crystallic shale (Crystalinicum of Veporicum). On the basis of map source of the State Geological Institute of Dionz tr in Bratislava compiled by P. Gak

9

vrstevnat, uloen 65/25 (smer sklonu/sklon vrstiev). Steinalmsk vpence s svetlo-siv alebo biele a vyskytuj sa skr v spodnejch astiach jaskyne. S rekrytalizova-n, najm biele asti s zretene mramorizovan. V porovnan s podobnmi vpencami v inch zemiach Zpadnch Karpt s pravdepodobne aniskho veku. Vo vetkch troch typoch karbontov sa v jaskyni pozoruj hydrotermlne premeny a zatlania, najm v okol l a ilnkov. S to prevane karbontov ily s limonitom so smerom sklonu a sklonom 280/60 70. Najvraznejie sa v podzemnch priestoroch prejavuj za hornou tlou smerujcou na juh (veda spodnho vystenia vstupnej achty do jas-kynnch priestorov), asto so selektvne vypreparovanmi pruhmi a kalcitovmi geda-mi (smer sklonu a sklon ily je 285/70), a v prienom sieovitom priestore v spodnej asti jaskyne nad poslednm, takmer zvislm stupom, naspodku sa koniacim prieskumnou sondou (smer sklonu a smer ily je 280/60). Limonitov vpl l je miestami znane oxidovan a rozloen a na oker. Smery zlomov a l v jaskyni (najm SSV JJZ a SV JZ) koreponduj s hlavnmi smermi zlomovho systmu i ryodacitovch dajok hodru-sko-tiavnickej hrasti. V morfolgii podzemnch chodieb jaskyne sa pomerne vrazne prejavuj aj chodby smeru S J a V Z, prpadne SSZ JJV.

V jaskyni sa na niektorch miestach vytvorila kalcitov sintrov vpl, najm brko-vit stalaktity, zclonovit a krov nteky. Vzcnej je vskyt drobnch karfiolovitch tvarov, ako aj aragonitu v podobe krehkch ihlc. Miestami sa pozoruj vie gedo-vit krytly kalcitu a kremea; spomna sa aj vskyt galenitu a pyritu (Karsten, 1991). Rznorod a viacgeneran minerlna vpl jaskyne sa zatia komplexne neskmala.

NRT PROBLEMATIKY

Hoci skman jaskya je mimoriadne zaujmav z geologickho i geomorfologic-kho hadiska, jedin opis morfolgie a vpln jaskyne z roku 1991 pochdza od spo-menutho I. Karstena. Z viacerch pozoruhodnost upozoruje najm na vskyt drz krytlov kalcitu a kremea, ktorch vznik dva do svisu s hydrotermlnymi procesmi. Vytvranie jaskyne vak vysvetuje inkom erzie neznmeho paleotoku vody. V s-vislosti s terajmi poznatkami o hydrotermlnych jaskyniach, ktor sa v poslednch de-kdach zskali z mnohch ast sveta, treba detailnejie posdi genzu tejto ojedinelej jaskyne na Slovensku.

Hydrotermlne jaskyne patria medzi jaskyne hypognneho pvodu, ktor vznikaj vstupnmi hlbinnmi, spravidla termlnymi vodami obohatenmi o CO2, SO2 alebo H2S (Egemeier, 1981; Ford a Williams, 1989, 2007; Palmer, 1991, 2007; Ford, 1995 a in). Rozpaciu schopnos tchto vd uruj prrodn zdroje a procesy, ktor nemaj vzah k zemskmu povrchu, ale k hlbej asti zemskej kry (Palmer, 2007).

Hydrotermlne jaskyne sa od ostatnch jask lia nielen charakterom genzy, ale aj morfolgiou podzemnch priestorov a vskytom minerlov hydrotermlneho pvodu (Dubljanskij, 1990, 2000 a in). Hydrotermlny vznik a vvoj jask treba posudzova na zklade geologickho vvoja a hydrogeologickch pomerov danho zemia, morfo-genetickej analzy priestorovej truktry a tvarov jaskynnch priestorov, analzy jas-kynnch sedimentov a minerlov, ako aj zmien chemickho zloenia materskch hornn poas hypognnej speleogenzy (Dubljanskij, 1990, 2000; Klimchouk, 2007, 2009a,b a in).

Medzi hlavn indikan znaky hydrotermlnych jask patr osobitn morfolgia podzemnch priestorov a vskyt minerlov hydrotermlneho pvodu. V hydroterml-nych jaskyniach sa vytvraj vie i menie ovlne vyhbeniny, najm v podobe po-

10

etnch sfrickch kupol, slepch vrecovitch dutn a komnov (Ford a Williams, 1989, 2007; Palmer, 1991, 2007; Klimchouk, 2007; Audra et al., 2009b a in). V hydroter-mlnych jaskyniach sa spravidla vyskytuj minerly hydrotermlneho pvodu, zva v podobe vekch idiomorfnch krytlov kalcitu a kremea. Z alch minerlov hyd-rotermlneho pvodu sa v takchto jaskyniach vyskytuje baryt, sfalerit, fluorit a in. Niektor z tchto minerlov (napr. kalcit, aragonit, fluorit, sadrovec) mu vznika aj z vodnch roztokov niej teploty (Dublyansky, 1997 a in).

Na zklade komplexnho mineralogickho vskumu sa v jaskyniach hydrotermlne-ho pvodu zistili tri genetick kategrie minerlov: (1) minerly vytvoren z hydroter-mlnych roztokov, (2) minerly predstavujce hydratan alebo alteran produkty pri-mrnych hydrotermlnych minerlov, ako aj (3) minerly vyzran z nzkoteplotnch vadznych roztokov formujcich sa z presakujcej zrkovej vody (Onac, 2002; Onac a Damm, 2002).

V nadvznosti na poznatky o vvoji tiavnickho stratovulknu a jeho metalogenze (Konen, 1970; Konen et al., 1998; Lexa et al., 1999; Konen a Lexa, 2001), ktor sa tkaj aj metamorfzy karbontovch hornn v skmanej oblasti, na potvrdenie hyd-rotermlnej genzy Krasovej jaskyne prvej pri Sklench Tepliciach chbala detailnejia morfologick, resp. morfogenetick analza jej podzemnch priestorov a najm mine-rlna analza jaskynnch vpln.

Hydrotermlne procesy v tiavnickch vrchoch pretrvvaj aj v sasnosti, najm v nealekom okol nami skmanej jaskyne. Najznmejia hydrogeologick truktra je pri Sklench Tepliciach s geotermlnymi vodami teplmi 33 a 53 C, ktor sa viau na triasov karbonty a vystupuj pozd kriujcich sa zlomov okrajovho sklenoteplic-kho zlomu smeru SSV JJZ, od zpadu ohraniujceho predtercirne tvary hodru-sko-tiavnickej hrasti, resp. sklenoteplickho ostrova od neovulkanickch formci, a prieneho zlomu smeru ZSZ VJV, ohraniujceho blok Bukovca (Remk et al., 2001 a in).

METODIKA

V jaskyni sa vykonala detailn inventarizcia a dokumentcia jednotlivch korz-nych tvarov vyhbench do materskej horniny a skmalo sa ich priestorov usporiada-nie v rmci hlavnch ast jaskynnch priestorov. Pri analyzovan vvoja jaskynnch priestorov v priestore sa sledoval vplyv truktrno-tektonickch diskontinut a litologic-kch rozhran na vvoj hlavnch i podrunch morfologickch tvarov jaskyne. Zisten morfologick, resp. morfogenetick znaky skmanej jaskyne sa porovnali s hlavnmi indikanmi morfologickmi znakmi hydrotermlnych jask.

Sriu vzoriek hornn a minerlov z rznych ast jaskynnch priestorov sme odobrali poas ternneho vskumu v jni 2010. Predstavovali nielen pevn vzorky, ale aj vzorky zjavne alterovan a rozpadav. Osobitne sa odobrali lovit vzorky z vyplnench pukln zretench na stench jaskynnch priestorov a z iastone vyplnench jaskynnch cho-dieb.

Vetky lovit a rozpadav vzorky sa laboratrne upravili. Z kadej vzorky sme se-dimentanou metdou vyseparovali lov frakciu. Pred sedimentanou separciou sa vzorky upravovali octanom sodnm, peroxidom vodka a ditioniitanom sodnm (ucha, 2000).

Rtg. prkov difrakn analza sa vykonala na prstroji Philips PW 1710 (Cu-K ia-renie s grafitovm monochromtorom) vo forme orientovanch a neorientovanch pre-

11

partov. Orientovan preparty boli sten etylnglykolom na odlenie napuiavajcich vrstiev od nenapuiavajcich. Orientovan preparty s vhodn na zvraznenie bazl-nych reflexov (001 reflexy), ktor umouj dobre odli vrstevnat silikty (ucha, 2000).

Zo vzoriek krytalickho hydrotermlneho kremea z jaskyne sa vyhotovila oboj-stranne naleten platnika hrub cca 0,2 mm na petrografick vyhodnotenie vskytu fluidnch inklzi.

MORFOGENETICK ZNAKY JASKYNE

Krasov jaskya prv predstavuje ikm, miestami stupovit nadol klesajcu chod-bu, ktor m v hornej asti v. z. smer a v dolnej asti s. j. smer (obr. 2). Najm v hor-nej asti dosahuje vku 2 a 2,5 m a rku 3 a 4 m. Dos vrazn vertiklny rozsah jaskyne vzhadom na jej dku viac-menej poukazuje na podpovrchov krasovatenie neobmedzen nadlonmi nerozpustnmi horninami (v okol jaskyne karbonty tvoria teraj povrch svahu). Zjavn linearitu dvoch uvedench sekov jaskynnch chodieb v-razne usmeruj tektonick poruchy. Z hadiska celkovej morfolgie tto jaskya m charakter neobmedzenho trojdimenzionlneho vvoja, km menie kaverny odkryt pri razen severnej tlne predstavuj gedovit dutiny (poda typolgie hypognnych jask, pozri Audra et al., 2009a). Jaskya nem prirodzen otvor na povrch, do jej podzemia sa zostupuje cez vyrazen achtu. Zatia nie s znme iadne skutonosti, ktor by potvrdzovali vvojov svislosti s Lou jaskyou (s inm nzvom Votinov jaskya), ktor sa nachdza v blzkosti hornho otvoru vyrazenej vstupnej achty.

Poetn stropn kupoly, slep ovlne komny, menie i vie dierovit vyhbeniny (obr. 5), ktor s hlavnmi morfoskulptrnymi formami v skmanej jaskyni, sa zhodu-j s hlavnmi indikanmi morfologickmi, resp. morfogenetickmi znakmi hydroter-mlnych jask (pozri Klimchouk, 2007; Audra et al., 2009b). Vytvorili sa rozp-anm karbontov inkom pomalej kon-vekcie vody v hydrotermlnych podmien-kach. Priemer stropnch kupolovitch vy-hbenn je vinou 30 a 50 cm. Vskyt stropnch kupol a komnovitch vyhbe-nn v takmer celej jaskyni od jej spodnej a po vrchn as indikuje prdenie vody prevane odspodu nahor. Takisto vie asymetrick vyhbeniny pripomnajce large scallops, ktor s pod niektor-mi stropnmi sfrickmi vyhbeninami, svedia o vstupnom prden vody.

V hornej asti jaskyne na stench z. v. chodby navye miestami vidie ikm ploch skaln povrchy nazvan planes of repose, resp. facets (obr. 6). Tieto vznika-j v podmienkach pomalej cirkulcie vd, ke usadzovanie jemnch sedimentov, zva nerozpustnch zvykov hornn, ob-medzuje a zastavuje korziu na skalnch

Obr. 5. Sfrick a nepravideln ovlne stropn vyhbeniny. Foto: P. BellaFig. 5. Spherical and irregural oval ceiling hollows. Photo: P. Bella

12

povrchoch so sklonom 45 a usmeruje ju na strmie, vyie asti skalnch stien (Lange, 1963, 1968; Goodman, 1964 a in). Tm sa ikm skaln povrchy zvuj smerom nahor; ich novovytvoren okrajo-v asti sa priebene pokrvaj jemnmi sedimentmi, ktor predstavuj protiko-rznu pokryvn vrstvu. Uveden ikm ploch korzne povrchy takisto patria me-dzi morfoskulptrne tvary, ktor vznikaj v niektorch typoch hypognnych jask (Klimchouk, 2007).

V stench nami skmanej jaskyne je aj niekoko facetovanch vklenkov; v ich spodnej asti s ikm a ploch skaln po-vrchy, ktor sa sklaj a spjaj v stred-nej, najniej asti vklenku (pozri Bella, 2008). Niektor z mench vklenkov s takmer plne vyplnen gedovitm zo-skupenm krytlov kalcitu alebo kreme-a.

VSLEDKYMINERLNEJ ANALZY

Makroskopick opis

Dno vstupnej achty pokrvaj hlinit sedimenty hnedej farby, ktor s pomerne ast aj v jaskynnch chodbch. Ide o lo-vit, silne lepiv sedimenty, zjavne s vyso-km obsahom Fe (obr. 7).

Makroskopicky na mnohch miestach jaskynnch priestorov, ktor sa vytvorili v karbontovch horninch postihnutch hydrotermlnou premenou, vidie silici-fikciu a zatlanie karbontov silicitmi (obr. 8). Porzne silicity ervenej farby s vemi astm sprievodnm javom jas-kynnch chodieb a mench postrannch dutn. Samotn karbonty s rekrytali-zovan, na mnohch miestach vidie kal-citov krytly s vekosou od niekoko milimetrov a po niekoko centimetrov, ktor vznikli z remobilizovanho CaCO3 (obr. 9). Poda Karstena (1991) drzov krytly kalcitu dosahovali vekos a 4 cm. Na povrchu hydrotermlne altero-

Obr. 6. Freatick morfolgia chodby v hornom v. z. seku jaskyne. Foto: P. BellaFig. 6. Phreatic morphology of passage in the east-west segment of the cave. Photo: P. Bella

Obr. 7. Karbontov horniny zatlan silicitmi s vysokm obsahom Fe. Foto: V. ucha Fig. 7. Carbonate rocks replaced by silicites with a high Fe content. Photo: V. ucha

13

vanch hornn sa vytvorili jem-n kalcitov krytly (obr. 10). Karbontov nteky, ktor na niektorch miestach pokrvaj jaskynn steny (najm v mies-te zalomenia jaskynnej chodby na sever), s pravdepodobne recentn a vznikli inkom meteorickej vody. Mlad tenk stalaktity v podobe bk, dlh do 5 cm, sa vytvorili aj na strope bonch banskch tln. Ara-gonit vytvra ihlice dlh nie-koko centimetrov. Zreten s aj drzov gedy kremea s krytlmi vekmi 1 a 2 cm (Karsten, 1991).

V chodbch s viditen silne alterovan horniny ltozelenej farby, ahko rozpada-v. V puklinch a dutinch je na viacerch miestach viditen a dobre rozpoznaten redeponovan vemi jemn materil so zretenou vrstevnatosou. Farba jednotlivch vrstviiek je ltookrov, hned a ierna (obr. 11). Jemn sedimenty boli iastone re-deponovan do spodnej asti jaskyne a usaden v pokojnom vodnom prostred. V ich akumulcich nie s znaky fluvilnej erzie a transportu.

Obr. 10. Jemn kalcitov krytly na povrchu hydrotermlne alterovanch hornn. Foto: V. uchaFig. 10. Fine clacite crystals on the surface of hydrothermally altered rocks. Photo: V. ucha

Obr. 9. Vrazn kalcitov krytly v hydroter-mlne alterovanch horninch. Foto: P. BellaFig. 9. Large calcite crystals in hydrothermally altered rocks. Photo: P. Bella

Obr. 8. Hned lovit materil vyplujci dno vstupnej achty a jaskynnch chodieb. Foto: P. BellaFig. 8. Brown clay material filling the bottom of the entrance shaft and cave passages. Photo: P. Bella

14

Vsledky rtg. prkovej difraknej analzy

Hned lovit materil (vzorka 1, obr. 7). Obsahuje relatvne vysok obsah kremea a mal mnostvo karbontov. V zvislosti od vytriedenosti materilu sme zistili relatvne vea vrstevnatch si-liktov, ktor tvor hlavne smektit a kao-linit. Illit je prtomn v stopovch mno-stvch.

Svetl rozpadav hornina (vzorka 2, obr. 12). Hornina obsahuje vek mno-stvo jemnej lovej zloky, v ktorej je do-minantnou minerlnou fzou illit a mal mnostvo kaolinitu. Z nelovch mine-rlov je relatvne vysok obsah kalcitu a kremea. Illit neobsahuje iadne expan-dujce vrstvy (iadna zmena rtg. zzna-mu po sten etylnglykolom). Polrka prvho bazlneho reflexu je vemi mal (okolo 0,2 stupa 2 thta), o indikuje vysok usporiadanos vrstiev v relatvne hrubch illitovch krytloch.

Jemn zvrstven sedimenty (vzorka 3, obr. 11). Tieto vzorky sa rozdelili poda dominantnho sfarbenia na tri podvzorky ltookrovej, hnedej a iernej farby. N-sledne sa oddelene analyzovali. Vzorky ltookrovej a iernej farby maj zhodn minerlne zloenie a s tvoren domi-nantne goethitom. Jemn sedimenty hne-dej farby maj minerlne zloenie takmer toton z hnedmi lovitmi horninami tvoriacimi povlak na dne chodieb pod-zemnch priestorov (obr. 7). ierne sfar-benie niektorch goethitovch vrstviiek nemono vysvetli rozdielmi v minerl-nom zloen; pravdepodobne ide o prmes mangnu.

INTERPRETCIA VSLEDKOV MINERLNEJ ANALZY

Okrem dominantnch minerlnych fz, ktor sa vzahuj na karbonty a kreme, vo vzorkch z Krasovej jaskyne prvej sa identifikovali tri zkladn minerlne asocicie: (1) smektit-kaolinitov, (2) illitov s malou prmesou kaolinitu, (3) goethitov. Kaolinity spolu so smektitom a illitom tvoria skupinu najviac sa vyskytujcich minerlov hydro-termlne premenench hornn (ucha, 2000).

Obr. 11. Redeponovan materil so striedavmi vrstvikami ltookrovej, hnedej a iernej farby. Foto: P. BellaFig. 11. Redeponed material with remittent layers of yellow-ochre, brown and black colour. Photo: P. Bella

Obr. 12. Svetl ltozelen intenzvne alterovan a rozpadav hornina. Foto: V. uchaFig. 12. Light yellow-green altered and disintegrating rock. Photo: V. ucha

15

Smektit-kaolinitov a goethitov minerlna asocicia s v skmanej asti jaskyne redeponovan (analyzovan vzorky s zo spodnej asti jaskyne, zo severnej chodby ponie odboky do vchodnej banskej tlne) a nemono presne uri, kde s ich pri-mrne zdroje. V kadom prpade vak ide len o loklny transport, pravdepodobne iba v rmci skrasovatenho podpovrchovho komplexu bez prenosu na vie vzdialenosti (splavovan jemn sedimenty sa usadzovali v spodnej asti jaskyne). Osobitne goethi-tov asocicia je prakticky monominerlna. Obe uveden asocicie s nzkoteplotn, vznikajce v iastone kyslom geochemickom prostred. Existencia smektitu indikuje slabokysl a neutrlne prostredie s pH 5 7 (ucha, 2000), km vskyt kaolinitov je spt predovetkm s inkom roztokov s nzkym pH s hodnotami 2 4 (Giese, 1988 a Lahodny-Sarc et al., 1993 in ucha, 2000). Teplotu, pri ktorej vznikala smektit-kao-linitov a goethitov minerlna asocicia, nemono presne odhadn; nemala by vak prevyova 100 a 150 C.

Obr. 16. Rtg. zznam prvho bazlneho reflexu illitu, ktor dokumentuje jeho vemi nzku pol-rku (0,2 2 thta)Fig. 16. XRD pattern of the first basal reflection of illite with very low half height width (0,2 2 theta)

Obr. 13. Rtg. difrakn zznam lovej frakcie v prrodnom stave a po sten etylnglykolom (zznam ervenou farbou) Fig. 13. X-ray diffraction pattern of clay fraction in the air-dried state and after ethylenglycol saturation (record by red colour)

Obr. 15. Prkov rtg. zznam goethitu z jem-nch sedimentov ltookrovej a iernej farbyFig. 15. XRD pattern of goethite from fine sediments of yellow-ochre and black colour

Obr. 14. Dva rtg. zznamy prrodnej jemnej frakcie, jemnej frakcie stenej etylnglykolom a neorientovan prkov celohorninov vzorkaFig. 14. Two X-ray diffraction patterns of the air-dried fine fraction, fine fraction saturated by the ethylenglycol and randomly non-oriented bulk rock sample

16

Illitov minerlna asocicia je jednoznane viazan na in situ alterciu hornn nach-dzajcich sa v jaskynnch priestoroch. Ide o typick produkt hydrotermlnej altercie. Asocicia s takm dominantnm illitom neme vznikn prakticky v iadnom inom, len v hydrotermlnom prostred. Skutonos, e illit neobsahuje iadne expandujce medzivrstvia a jeho hrbka koherentne difraktujcich domn je vemi vek, indikuje relatvne vemi tepl hydrotermlne roztoky. Teplotu mono na zklade paralely s inmi aktvnymi geotermlnymi prostrediami odhadn na cca 300 C (ucha, 2000).

Vskyt idiomorfnch krytlov kalcitu a kremea, ako aj predloen vsledky mine-rlnej analzy potvrdzuj, e tvorba krytlov i opsanch minerlnych asocici prebie-hala v podzemnch dutinch, ktorch vznik v rozpustnch karbontoch takisto svisel s hydrotermlnymi procesmi. Petrografick vyhodnotenie vskytu fluidnch inklzi v idiomorfnch krytloch kremea potvrdilo vskyt primrnych inklzi nepravidel-nch tvarov s kontraknmi bublinami, ktorch vekos orientane indikuje ich zachy-tvanie pri teplotch asi 200 a 300 C.

DISKUSIA

Speleogenzu Krasovej jaskyne prvej treba rozdeli do viacerch vvojovch fz. Z hadiska vvoja jaskyne dominantn je prvotn hydrotermlna fza rozpania kar-bontov, ktor na zklade uvedench vsledkov minerlnej analzy zahrnuje viacnsob-n psobenie termlnych roztokov vysokoteplotnch aj nzkoteplotnch. Po skonen hydrotermlnej fzy pravdepodobne nasledovala normlna freatick fza vvoja, ktor trvala a do zahbenia doliny Teplej pod vkov rove jaskyne, ke sa v zvislosti od erznej bzy znil piezometrick povrch podzemnch vd a podzemn priestory sa dostali do vadznej zny. V najmladej vadznej fze vvoja jaskyne presakujce zrkov vody u nespsobili vraznejiu remodelciu starch korznych tvarov vyh-bench do materskch hornn.

Aby sa urilo geologick obdobie vytvrania jaskyne hydrotermlnymi procesmi, treba vvoj Krasovej jaskyne prvej interpretova v svislosti s vvojom tiavnickho stratovulknu jeho paleohydrotermlnymi systmami a metalogenzou. tiavnick an-dezitov stratovulkn vznikol a aktvne sa vyvjal od bdenu po sarmat (16,5 10,5 mil. rokov) s tmito hlavnmi fzami vvoja (Lexa et al., 1999; Lexa, 2001): (1) predkaldero-v tdium so vznikom vekej andezitovej vulkanickej truktry a postupnm umiest-nenm viacerch magmatickch telies do spodnch rovn vulknu; (2) kalderov t-dium tvoren prepadom kaldery v centre vulknu; (3) pokalderov tdium zahrnujce dlhotrvajci vzdvih hrasti v strede kaldery a pridruen ryolitov vulkanizmus. Dlho-trvajca a rozsiahla hydrotermlna aktivita, ktor s vvojom vulknu svisela, spsobila vznik rznych typov mineralizci a loiskovch akumulci nerastnch surovn. Sko-r hydrotermlne systmy vznikali v svislosti s umiestnenm subvulkanickch telies, resp. vertiklnych tokovitch intrzi a dajkovch rojov granodioritovch a kremito-dioritovch porfrov v predkalderovom tdiu a mali za nsledok tvorbu najm skar-novch a porfrovch typov mineralizci. Neskorie hydrotermlne systmy sviseli najm s regionlnym prdenm hydrotermlnych flud po zlomoch aktvnych v kaldero-vom a najm pokalderovom tdiu vvoja vulknu v svislosti s poklesom kaldery, resp. s nasledujcim vzdvihom hrasti. Mali za nsledok vznik ilnch typov mineralizci, ktor predurili tamojiu rozsiahlu historick abu.

V irom okol skmanej jaskyne sa nachdzaj oba kontrastn typy hydroterml-nych rudnch mineralizci, s ktormi me svisie jej vznik. Staria vrchnobdensk

17

skarnovo-porfrov Cu-Au mineralizcia je znma na dvoch lokalitch: (1) vskyt Koz vrch vo vzdialenosti asi 3 km juhovchodne od jaskyne, (2) loisko/vskyt Sklen Tep-lice Vydrin dolina vo vzdialenosti asi 3 km severne od jaskyne. V bezprostrednom junom kontakte sklenoteplickej porfrovej intrzie sa nachdza masv Bukovca (707 m) s hojnm vskytom metasomatickch kvarcitov a silicifikovanch triasovch dolomitov a vpencov hronika s vzbou na okrajov zlomy hrasti. Na povrchu a vo vrtoch sa tu pozorovali aj pseudokrasov javy sprevdzan okrami a silicifikciou (Onaila et al., 1994). Vzhadom na izolovanos od tiavnicko-hodruskho systmu epitermlnych l a narastanie intenzity silicifikcie smerom k intruzvnemu komplexu sa tento hydroter-mlny systm geneticky spja so skarnovo-porfrovm systmom vo Vydrinej doline (Lexa et al., 1997). Pre plytie rovne hydrotermlnych systmov porfrovho typu s charakteristick fluid s nzkou hodnotou pH, formujce sa kondenzciou pr oboha-tench o SO2 v podzemnch vodch za vzniku kyseliny srovej, ktor mu intenzvne rozpa karbonty.

Mlad typ mineralizcie (drahokovov iln) z obdobia vrchnho sarmatu a spod-nho pannu (epitermlny systm tiavnickch a hodruskch l) sa nachdza asi 3 km juhozpadne od skmanej jaskyne. ila Windischleuten vystupuje severovchodne od osady Vindilajta. Poda historickch dajov ju aili u pred rokom 1534 na strieborn rudu (Bergfest, 1954). Severovchodnou asou tto ila iastone zasahuje a do tria-sovch vpencov, dolomitov a kremitch sedimentov srie Vekho Boku (Lexa et al., 1997), ktor s aj prostredm vzniku skmanej jaskyne.

Krasov jaskya prv sa vyskytuje v priestore, kde mohli zasahova fluid z oboch typov hydrotermlnych systmov, ktor mali vemi podobn vlastnosti paleoflud. Jul-nyov (1996) zistila zo tdia fluidnch inklzi silicifikovanch zn Bukovca roztoky so salinitou 1,0 5,6 hm. % NaCl ekv. s dvoma termlnymi impulzmi s nerovnakou in-tenzitou. K masovej krytalizcii kremennho materilu dolo v rozmedz teplt 200 a 240 C, menej intenzvna krytalizcia kremea sa prejavila pri teplotch 150 a 180 C. Paleofluid ilnho systmu Windischleuten sa doteraz neskmali, avak existuj daje z podobnch ilnch systmov s Ag-Au mineralizciou v oblasti Hodrue a Vyhn (Lexa a Kodra, 2010). Fluid tu krytalizovali iln vpl poas viacerch etp, priom ich salinita bola zvyajne podstatne niia ako 5 hm. % NaCl ekv. a teploty sa pohybovali od 150 do 310 C. Podobn teploty a salinity mono predpoklada aj pre hydrotermlne fluid, ktor spsobili vznik jaskyne. Tomu nasveduj aj daje z analytickho tdia lovch minerlov a petrografie fluidnch inklzi.

Na zklade sasnch speleogenetickch poznatkov nemono jednoznane uri, i vznik jaskyne spsobil predkalderov alebo pokalderov typ paleohydrotermlneho systmu. Kee skman jaskya sa vytvorila pozd s. j. orientovanch rudnch l a v jej blzkom okol nie s rozsiahlejie zny silicifikcie, pravdepodobnejm sa jav pokalderov iln systm (niie termlne prejavy epitermlnej mineralizcie). Navy-e z jaskyne do strn vybiehaj star prieskumn tlne, ktor mohli sledova severn ukonenie ily Windischleuten.

Kee po skonen hydrotermlnej fzy vvoja jaskyne pravdepodobne okolit te-rn nebol vertiklne rozlenen pod rove jaskyne, t bola urit dobu sasou fre-atickej zny skrasovatench metamorfovanch karbontov. Vtedy jaskyu vyplovala voda a s menou intenzitou sa rozpali karbonty, prevane v miestach, kde neboli pokryt menej priepustnmi jemnmi sedimentmi. Neskr v epifreatickch podmien-kach, najm v dsledku fluktucie vodnej hladiny sa jemn sedimenty splavovali, resp. stekali (jemn sedimenty nasiaknut vodou) do spodnej asti jaskyne.

18

V svislosti s vyzdvihovanm hodrusko-tiavnickej hrasti, formovanej syngenetic-ky s ryolitovm vulkanizmom (stredn? a vrchn sarmat), sa zahlbovala aj pradolina Teplej. Kee tto resurgentn hras m v dsledku vieho zdvihu jej sz. asti asymet-rick tvar s celkovm sklonom 10 a 15 na juhovchod, intenzvnej denudan zrez v sz. asti spsobil rozsiahlej odkryv podloia a intruzvnych komplexov (Konen et al., 1998, 2001; Konen a Lexa, 2001). Po zahben doliny pod rove jaskyne nastala zmena freatickch podmienok jej vvoja na vadzny reim. V sasnosti sa podzemn priestory jaskyne nachdzaj pribline 140 a 160 m nad terajm dnom doliny. Poas vadznej fzy vvoja jaskyne (s piezometrickm povrchom podzemnch vd pod rov-ou jaskyne) sa z kalcimorfnch roztokov, formovanch z presakujcich zrkovch vd, vytvrala sintrov vpl. Vadzna pozcia jaskyne pretrvva a do sasnosti.

Podobn, resp. analogick prpady hydrotermlnej speleogenzy spojen s metalo-genzou rudnch losk (jaskyne vytvoren tzv. postmagmatickm rozpanm me-tamorfovanch karbontov) s znme aj z rumunskej asti Karpt (Mrza a Silvestru, 1988; Onac, 2002 a in). Hydrotermlna, resp. kombinovan hydrotermlna a vadzna genza jask, ktor sa vytvorili v skarnoch metalognnej oblasti Bia v pohor Bihor, svis s hlbokopoloenm vrchnokriedovm granitovm plutnom (Onac, 2002).

ZVER

Vyhbenie podzemnch priestorov v hydrotermlne premenench horninch, sfric-k a nepravideln ovlna freatick morfolgia podzemnch priestorov, vskyt idiomorf-nch krytlov kalcitu a kremea, ako aj vskyt lov, ktor vznikli v hydrotermlnom prostred, svedia o hydrotermlnom pvode Krasovej jaskyne prvej. V jej priestoroch sa pozoruj vrazn makroskopick znaky hydrotermlnej altercie, ktor zatla kar-bontov horniny. Identifikovan minerlne asocicie naznauj, e hydrotermlna ak-tivita prebiehala vo viacerch fzach. Minimlne mono vyleni dve fzy nzkotep-lotn a vyieteplotn. Poas vyieteplotnej fzy ako dominantn minerl vznikal illit, poas nzkoteplotnej fzy vznikali smektit, kaolinit a goethit. Na viacfzov korziu karbontov poukazuj zvyky iastone zdenudovanch vpln starch dutn, ktor s zakomponovan vo vch, mladch stropnch vyhbeninch. Po hlavnej hydroterml-nej fze vvoja jaskyne s najintenzvnejm rozpanm karbontov a dominantnm vytvranm podzemnch priestorov nasledovala posthydrotermlna freatick a nako-niec vadzna fza vvoja.

S cieom detailnejej rekontrukcie speleogenzy treba v jaskyni vykona komplex-nej mineralogick vskum vrtane datovania niektorch vpln podzemnch priesto-rov. Presnejie vymedzenie posthydrotermlnych fz vvoja jaskyne v nadvznosti na zahlbovanie doliny Teplej, ku ktorej rieisku inklinovalo podzemn odvodovanie jas-kyne a jej blzkeho okolia, si navye vyaduje vykona ucelenej geomorfologick v-skum predmetnej oblasti tiavnickch vrchov v okol Sklench Teplc.

Za podporu vskumu jaskyne akujeme RNDr. D. Trckovi, riaditeovi Sprvy CHKO tiavnick vrchy, za cenn rady RNDr. J. Lexovi, CSc., z Geologickho stavu SAV v Bratislave a za technick spoluprcu pri ternnom vskume P. Stankovi zo Spr-vy slovenskch jask v Liptovskom Mikuli.

Prspevok vznikol v rmci rieenia vedeckch grantovch projektov Ministerstva kolstva SR VEGA . 1/0468/09 Diverzita, variabilita a geoekologick stabilita jaskyn-nch geosystmov a . 1/0161/09 Morfolgia a genza predkvartrnych jaskynnch systmov v Zpadnch Karpatoch.

19

LITERATRA

Audra, Ph. Mocochain, L. Bigot, J.-Y. Nobcourt, J.-C. 2009a. Hypogene cave patterns. In Klimchouk, A. B. Ford, D. C. (Eds.): Hypogene Speleogenesis and Karst Hydrogeology of Artesian Basins. Ukrainian Institute of Speleology and Karstology, Special Paper, 1, Simferopol, 1722.

Audra, Ph. Mocochain, L. Bigot, J.-Y. Nobcourt, J.-C. 2009b. Morphological indicators of speleogenesis: hypogenic speleogens. In Klimchouk, A. B. Ford, D. C. (Eds.): Hypogene Speleogenesis and Karst Hydrogeology of Artesian Basins. Ukrainian Institute of Speleology and Karstology, Special Paper, 1, Simferopol, 2332.

Bella, P. 2008. Facetovan vklenky v skalnch stench jask. Aragonit, 13, 1, 712. Bella, P. Gal, . Bosk, P. 2009. Predpoklady a indcie vvoja hypognnych jask na

Slovensku. Abstrakty, 7. vedeck konferencia Vskum, vyuvanie a ochrana jask, Smo-lenice 10. 13. 11. 2009. Aragonit, 14, 2, 159161.

Bella, P. Gal, . Grego, J. 2010. Hydrotermlne kvarcitov jaskyne v lome obov pri Ban-skej tiavnici. Slovensk kras, 48, 1, 1930.

Bella, P. Hlavov, I. Holbek P. 2007. Zoznam jask Slovenskej republiky (stav k 30. 6. 2007). SMOPaJ SSJ SSS, Liptovsk Mikul, 364 s.

Bergfest, A. 1954. Archvna sprva Hodrua IIV. Rukopis, archv Rudnch ban Bansk Bystrica.Dubljanskij, J. V. 1990. Zakonomernosti formirovanija i modelirovanija gidrotermokarsta.

Nauka, Novosibirsk, 151 s. Dublyansky, Y. V. 1997. Hydrothermal Cave Minerals. In Hill, C. Forti, P.: Cave Minerals of the

World. NSS, Huntsville, Alabama, USA, 252255. Dublyansky, V. N. 2000. Hydrothermal Speleogenesis Its Settings and Peculiar Features.

In Klimchouk, A. B. Ford, D. C. Palmer, A. N. Dreybrodt, W. (Eds.): Speleogenesis. Evolution of Karst Aquifers. Huntsville, Alabama, U. S. A., 292297.

Egemeier, S. J. 1981. Cavern development by thermal waters. Bulletin of the National Speleological Society 43, 2, 3151.

Ford, D. C. Williams, P. W. 1989. Karst Geomorphology and Hydrology. Unwin Hyman, London Boston Sydney Wellington, 601 s.

Ford, D. C. Williams, P. W. 2007. Karst Hydrogeology and Geomorphology. Wiley, Chichester, 562 s.Ford, T. D. 1995. Some thoughts on hydrothermal caves. Cave and Karst Science, 22, 3, 107118.Goodman, L. R. 1964. Planes of repose in Hllern, Germany. Cave Notes, 6, 3, 1719.Julnyov, E. 1996. Fluid inclusions in silicified zones of the Bukovec Mesozoic complex.

Geologick prce, Sprvy, 101, 77.Karsten, I. 1991. Pracovn rajn oblastnej skupiny B. tiavnica. Spravodajca SSS, 21, 1, 2428. Klimchouk, A. 2007. Hypogene Speleogenesis: Hydrological and Morphogenetic Perspective.

National Cave and Karst Research Institute, Special Paper, 1, Carlsbad, N. M., 106 s.Klimchouk, A. B. 2009a. Principal features of hypogene speleogenesis. In Klimchouk, A. B.

Ford, D. C. (Eds.): Hypogene Speleogenesis and Karst Hydrogeology of Artesian Basins. Ukrainian Institute of Speleology and Karstology, Special Paper, 1, Simferopol, 715.

Klimchouk, A. B. 2009b. Principal Characteristics of Hypogene Speleogenesis. In Stafford, K. W. Land, L. Veni, G. (Eds.): Advances in Hypogene Karst Studies. NCKRI Symposium 1, National Cave and Karst Research Institute, Carslbad, NM, 111.

Konen, V. 1970. Vvoj neognneho vulkanickho komplexu tiavnickho pohoria. Geologick prce, Zprvy, 51, 546.

Konen, V. Lexa, J. 1984. Geologick mapa stredoslovenskch neovulkanitov 1 : 100 000. GD, Bratislava.

Konen, V. Lexa, J. 2001. Stavba a vvoj tiavnickho stratovulknu. Mineralia Slovaca, 33, 3, 179196.

Konen, V. Lexa, J. Halouzka, R. Dublan, L. imon, L. Stolr, M. Nagy, A. Polk, M. Vozr, J. Havrila, M. Prista, J. 1998. Geologick mapa reginu tiavnickch vrchov a Pohronskho Inovca 1 : 50 000. Geologick sluba SR, Bratislava.

20

Konen, V. Lexa, J. Halouzka, R. Hk, J. Vozr, J. Dublan, L. Nagy, A. imon, L. Havrila, M. Ivanika, J. Hojstriov, V. Mihlikov, A. Vozrov, A. Konen, P. Kovikov, M. Filo, M. Marcin, D. Klukanov, A. Lik, P. kov, E. 1998. Vysvetlivky ku geologickej mape tiavnickch vrchov a Pohronskho Inovca (tiavnick stratovulkn). Geologick sluba SR, Bratislava, I. a II. diel, 473 s.

Konen, V. Lexa, J. Hojstriov, V. 1995. The Central Slovakian Neogene volcanic field: a review. Acta Vulcanologica, 1995, 7, 2, 6378.

Konen, V. Lexa, J. Hk, J. 1993. Geologick mapa centrlnej zny tiavnickho stratovulknu v mierke 1 : 10 000 Vysvetlivky. Manuskript, Geologick sluba SR, Bratislava.

Konen, V. Lexa, J. imon, L. Dublan, L. 2001. Neognny vulkanizmus strednho Slovenska. Mineralia Slovaca, 33, 3, 159178.

Lange, A. 1963. Planes of repose in caves. Cave Notes, 5, 6, 4148.Lange, A. 1968. The changing geometry of cave structures. Part III: Summary of solution

processes. Caves and Karst, 10, 3, 2932.Lexa, J. 2001. Metalogenza tiavnickho stratovulknu. Mineralia Slovaca, 33, 3, 203214. Lexa, J. Kodra, P. 2010. Zhodnotenie realizovanch geologickch prc zameranch na overenie

surovinovho potencilu v banskotiavnicko-hodruskom rudnom poli. iastkov zveren sprva. GD, Bratislava.

Lexa, J. Kodra, P. Onaila, D. Rojkoviov, . kov, E. Trger, M. 1997. Komplexn hodnotenie prognznych zdrojov nerastnch surovn v oblasti centrlnej zny tiavnickho stratovulknu. iastkov zveren sprva. GD, Bratislava.

Lexa, J. Seghedi, I. Nmeth, K. Szakcs, A. Konen, V. Pcskay, Z. Flp, A. Kovacs, M. 2010. Neogene-Quaternary Volcanic forms in the Carpathian-Pannonian Region: a review. Central European Journal of Geosciences, 2, 3, 207270.

Lexa, J. tohl, J. Konen, V. 1999. The Bansk tiavnica ore district: relationship between metallogenetic processes and the geological evolution of a stratovulcano. Mineralium Deposita, 34, 56, 639654.

Mazr, E. Lukni, M. 1978. Regionlne geomorfologick lenenie Slovenskej socialistickej republiky. Geografick asopis, 30, 2, 101125.

Mrza, I. Silvestru, E. 1988. First mention of the hydrothermal karst phenomenon in Romania, associated to the Neogene metasomatic sulfide ore deposits from Rodna Veche. Sudia Universitatis Babe-Bolyai, Geologia Geographia, 33, 7781.

Onac, B. 2002. Caves formed within Upper Cretaceous skarns at Bia, Bihor County, Romania: mineral deposition and speleogenesis. The Canadian Mineralogist, 40, 6, 16931703.

Onac, B. P. Damm, P. 2002. Preliminary data on the mineralogy of limestone and skarn-hosted caves from Bia (Bihor County, Romania). Studia Universitatis Babe-Bolyai, Geologia, 47, 1, 93104.

Onaila, D. Hojstriov, V. Havrila, M. Ker, . Marsina, K. Rojkoviov, . kov, E. Repok, I. Eli, K. Ferenkov, E. Harov, M. Kovov, A. Rka, I. Sldkov, M. Filo, M. Ardov, M. Gretsch, J. Stercz, M. Daniel, J. Lajk, . 1994. Metalogenetick model Bukoveckho hrastu (vyhodnotenie vrtov A-22, A-23, A-26, A-27). iastkov zveren sprva, archv GD, Bratislava.

Palmer, A. N. 1991. Origin and morphology of limestone caves. Geological Society of America Bulletin, 103, 1, 121.

Palmer, A. N. 2007. Cave Geology. Cave Books, Dayton, Ohio, 454 s.Remk, A. Maar, D. Konen, V. Krl, M. efara, J. Grand, T. Weis, K. 2001.

Geotermlne vody banskotiavnickho reginu a monosti ich zskavania. Mineralia Slovaca, 33, 3, 243251.

ucha V. 2000. ly v geologickch procesoch. Vydavatestvo UK, Bratislava, 159 s.

21

THE FIRST KARST CAVE IN THE TIAVNICK VRCHY MTS., CENTRAL SLOVAKIA HYDROTHERMAL SPELEOGENESIS IN BASEMENT CARBONATES

OF THE MIOCENE STRATOVOLCANO

S u m m a r y

The First Karst Cave, situated on the left side of Tepl Stream Valley in the north part of tiavnick vrchy Mts., presents a hydrothermal cave formed in basement metamorphic Middle Triassic carbonates in consequence of Miocene volcanism and magmatic intrusions in central Slovakia, Inner West Carpathians (the Inner Carpathian volcanic belt is a part of the Alpine-Balkan-Carpathian-Dinaride orogen).

The length of investigated cave is ca 100 m with a vertical range of 21 m; the total depth with an entrance artificial shaft is 31 m (Karsten, 1991). The cave pattern is controlled by two distinct failures of east-west and north-south directions. Clear phreatic morphology with lots of ceiling cupolas, pockets and other irregular hollows corresponds with morphological indicators of hypogene or hydrothermal speleogenesis. The spatial distribution of cupolas, pockets and several large scalloops show that these morphological forms have been sculptured by ascending thermal water.

The hydrothermal origin of the cave is documented also by metamorphic type of host rocks and their hydrothermal alteration, occurrence of large calcite and quartz crystals, and hydrothermal clays with three mineral smectite-kaolinite, illite and goethite associations. Distinct macroscopic features of hydrothermal alteration, that replaced carbonate rocks, are observed in the cave. Identified mineral associations show that hydrothermal processes have been active in several phases. Illite as the dominant mineral originated during high-temperature phase (ca 300 C), while smectite, kaolinite and goethite originated during the low-temperature phase (up to 100 150 C). A multi-phase solution of carbonates is documented by several remains of partially denuded fills of older ceiling hollows, that are integrated into larger, younger cupolas and pockets.

Hydrothermal processes responsible for the origin of the cave are most likely linked with some of the hydrothermal mineralisations and ore deposits, present nowadays in the vicinity of the cave (~3 km distance) and that evolved during various stage of evolution of the tiavnica stratovolcano from Badenian to Sarmatian (Lexa et al., 1999; Lexa, 2001). They include pre-caldera stage skarn-porhyry systems (Sklen Teplice Vydrin Valley and Koz Hill) and post-caldera stage Ag-Au epithermal vein systems (Windischleuten vein). Sklen Teplice system is supposed to have caused silicification of carbonates north of the cave (locality Bukovec), while Windischleuten vein system south of the cave is related to the horst uplift in the centre of the caldera. Fluid properties of both systems are very similar (150 240 C at Bukovec, 150 310 C Ag-Au veins; both of low salinity

22

23

SASN STAV POZNATKOV O VZNIKU JASK PO STROMOVCH POZOSTATKOCH

UDOVT GAL1, PAVEL BELLA1,2

1 ttna ochrana prrody SR, Sprva slovenskch jask, Hodova 11, 031 01 Liptovsk Mikul; bella@ssj.sk, gaal@ssj.sk2 Katedra geografie, Pedagogick fakulta KU, Hrabovsk cesta 1, 034 01 Ruomberok

. Gal, P. Bella: Actual state of knowledge about the origin of tree mould caves

Abstract: The paper is a review of realised investigations of tree mould caves in Slovakia and the world. According to the classification by Bella and Gal (2007) 3 groups of tree mould caves can be distinguished: 1. pyrogenic caves (formed by burning-out of trees in glowing lava), 2. mechanical weathering caves (formed by fossilization and weathering of necrotic trees covered by rocks) and 3. biogenic destructive type (formed by biogenic destructive process of necrotic trees covered by rocks). The first group include the tree mould caves in the lava flows of Fuji Mts. (Japan), Craters of Moon National Park (Idaho, USA), central Oregon (USA), Saint Helens (Washington, USA), Tepoztln region (Mexico), South Korea, Canary Islands (Spain), Mt. Etna (Sicily, Italy), Easter Islands and caves in the Miocene andesite in Rumania and Slovakia (Poana and Vihorlat Mts.). The second group includes 2 types of tree mould caves: 1. caves formed by weathering of trees in river channel in volcanic environs (7 caves in Slovakia, 2 caves in Northern Hungary), 2. caves formed by weathering of trees in lahar (compounded caves in Czech Republic). Biogenic destructive type includes the caves formed by weathering of tree covered by soluble rock travertine (3 caves in Slovakia) and in pyroclastic ring of crater (1 cave in Slovakia). In the case of older biogenic destructive tree mould caves we can hardly distinguish the degree of biogenic destruction of tree. Key words: cave, tree mould, silicification, carbonization

VOD

Problematika jask vytvorench nsledkom vyvetrvania kmeov stromov nie je nov. Pozo-statky po stromoch v lvovch prdoch vulknov Etny alebo na ostrove Hawaj opsali u v 19. storo- (napr. Lyman, 1849; Reclus, 1865). O takchto jaskyniach vak meme hovori aj v prpade dier preskmanch Andrejom Kmeom (1902) v masve Sitna (obr. 1). Kme v katastri obce Hontianske Ne-mce (v Rzsochovom jarku v nemianskom chot-ri) preskmal 19 dier, z ktorch najvia dosiahla dku 2 m a priemer 50 cm. Na tto zmienku v no-

SLOVENSK KRASACTA CARSOLOGICA SLOVACA 49/1 LIPTOVSK MIKUL 201123 39

Obr. 1. Andrej Kme (1841 1908), ktor prvkrt op-sal jaskyne po stromovch pozostatkoch na SlovenskuFig. 1. Andrej Kme (1841 1908) first researcher of the tree mould caves in Slovakia

24

vodobej speleologickej literatre upozornil Ducr (2004). Lokalitu sa vak, bohuia, doteraz nepodarilo njs ani po intenzvnom hadan (ternny prieskum sme s Igorom Balciarom vykonali v roku 2006). Kme (1902) pritom ich genetick pvod opsal sprv-ne: diery s pvodu neptunickho a ostaly po drevch dostavch sa medzi rozdrven ka, ktorho okolo pov usdzalo sa a drevo hnilo, km povetrie trvalo, ale ke trk slial a slepil sa dovedna a povetrie prstupu nemalo, ostatok dreva skamenel, premeniac sa na lipk ili drevov opl. Tento nzor na spsob vzniku jask po stromovch po-zostatkoch v podmienkach miocnnych vulkanoklastk v podstate plat doteraz.

Poznatky o jaskyniach po stromovch pozostatkoch sa odvtedy znane rozrili v do-mcej i vo svetovej literatre. Na Slovensku sa nali alie genetick typy tchto jask, o podnietilo vypracovanie novej genetickej klasifikcie (Bella a Gal, 2007). Jaskyne po stromovch pozostatkoch (v niektorch prcach tie stromov jaskyne, resp. kme-om stromu tvarovan jaskyne) chpeme ako ekvivalent anglickho oznaenia tree mould cave, v americkej literatre tree-mold cave alebo po franczsky grotte de moulage.

PREHAD VSKUMOV JASKPO STROMOVCH POZOSTATKOCH DOMA I V ZAHRANI

Okrem spomnanho Kmea (1902) sa o loveku dostupnch dutinch zmienil Omo-ri (1921) v japonsky psanom lnku s krtkym anglickm shrnom. Opsal niekoko vertiklne i horizontlne uloench jask s maximlnou hbkou do 5 m v okol sopky Kilauea na juhovchodnom okraji ostrova Hawaj a pod vulknom Fudi v Japonsku. V okol vulknu Fudi sa nachdza najvia koncentrcia jask po pozostatkoch stro-mov, ktor sa vytvorili prevane ich obtekanm eravou bazaltovou lvou najm poas explzie v rokoch 864 a 937. Okrem Omoriho (1921) ich opsal aj Ishihara (1929), Tsuya (1971) a Ogawa (1986); podrobne ich skmali a klasifikovali Tachihara (1997), Honda (1999a) a Tachihara a kol. (ed., 2002). Zmienil sa o nich aj Balzs (1974).

alie vskyty jask po stromoch v lvovch prdoch sa uvdzaj z nrodnho parku Craters of the Moon v tte Idaho, USA (Stearns, 1928; Finch, 1931; Owen 2009), v Lava Cast Forest (dajne najrozsiahlejej a najpoetnejej lokalite vskytu stromovch pozostatkov na svete) june od Bendu v tte Oregon, USA (Peterson a Groh, 1969; Be-nedict a Benedict, 1982), z oblasti sopky Saint Helens v tte Washington, USA (Greeley a Hyde, 1972), z Junej Krey (Tachihara a kol., 2002), z oblasti Tepoztlnu v Mexiku (Espinasa-Perea, 2006; Pint, 2006), Kanrskych ostrovov (Socorro, stna informcia), Etny (Carveni a kol., 2011) a ojedinele aj z Vekononch ostrovov (Ciszewski a kol., 2009). Pravdepodobne do tejto skupiny patria aj vertiklne otvory na ostrove Hawaj mylne oznaen Wentworthom a Macdonaldom (1953) ako mal prvodn kanly lvy (tzv. mortai, teda mnomety). V Doupovskch horch v eskej republike sa vyskytu-je zaujmav zloen jaskya po stromovch pozostatkoch s nzvom Jeskyn sktk, vytvoren v pyroklastickch horninch laharu (Babrek a kol., 1990). Vskyt jask po stromovch pozostatkoch v andezite udva aj Tulucan (1986) z pohoria Zarand v Ru-munsku. V roku 2008 sa nali prv tri jaskyne po stromoch v Maarsku (Prakfalvi, 2010), vetky v andezitovch vulkanoklastikch pri obci Ngrdszakl, nealeko od hranice so Slovenskom. O jaskyniach po stromovch pozostatkoch pomerne mlo infor-mci njdeme v sbornch speleologickch prcach a encyklopdich jask. Halliday (in Gunn, ed., 2004) uvdza len stroh daje z Japonska i z USA a Palmer (2007) ich spo-mna v rmci jask lvovch odliatkov (lava-mold caves) spolu s odliatkami lvou

25

zakrytch zvierat (ako napr. Blue Lake Rhino Cave v tte Washington, ktor vznikla zakrytm nosoroca lvou), ale o jaskyniach po stromovch pozostatkoch vo vulka-noklastickch horninch sa nezmieuje.

Ovea rozsiahlejia je vulkanologick literatra zaoberajca odtlakami po stromoch (tree moulds), dierach po stromoch alebo o tzv. lvovch stromoch (lava trees), ktor sa vytvorili obalenm kmea stromu lvou a vytvorenm kry po poklesnut (odtekan) lvy. Tieto odtlaky alebo diery vak nie v kadom prpade dosahuj rozmery jask. S opsan napr. z ostrova Hawaj (Lyman, 1849; Finch, 1931; Moore and Richter, 1962; Loc-kwood a Williams, 1978), z Idaho v USA (Stearns, 1928; Finch, 1931), Novho Zlandu (Bartrum, 1925), z vulknu Asama v Japonsku (Yagi, 1933), Etny v Taliansku (Reclus, 1865; Carveni a kol., 2011) i Kanrskych ostrovov (Anderson a kol., 2009; Rodriguez-Gonzalez a kol., 2009 a in). Spomnaj sa aj v Nisga'a Memorial Lava Beds Provincial Park v doline rieky Nass v severozpadnej asti Britskej Kolumbie v Kanade (viacer internetov zdroje). V mnohh prpadoch tree moulds s sasou lvovch tunelovch jask (Ogawa a kol., 1999).

Na zklade paleobotanickej analzy odtlakov kry, ktor sa vytvraj zaliatm stro-mu vemi tekutou bazaltovou lvou, mono uri druh bvalho lesnho porastu v ase vylievania a tuhnutia lvovho prdu alebo pokrovu (Schmincke, 1967, 1968; Woodcock a Kalodimos, 2005; Anderson a kol., 2009 a in). Datovanm zvykov drevnej hmo-ty alebo zuhonatenho dreva rdiouhlkovou metdou 14C mono uri priblin vek dutn i lvovch prdov, v ktorch sa vytvorili (Peterson a Groh, 1969; Bullard, 1971; Lockwood a Lipman, 1980; Saito a kol., 2003; Rodriguez-Gonzalez a kol., 2009 a in). V oblasti vulknu Fudi sa zistilo, e v tree moulds s obsiahnut mineralogick zzna-my svisiace s rozsiahlym gradientom fugacity kyslka poas chladnutia bazaltu, ako aj magnetick zmena anizotropie (Wasilewski a kol., 2000).

Sasti rozdielna modelcia tree moulds (na strane prtoku a odtoku lvy), ktor zostali po stojacich stromoch, me indikova smer prdenia lvy (Lockwood a Williams, 1978). Hbka vertiklnych tree moulds doklad hrbku lvovho prdu alebo pokrovu (Honda, 1999b). Na Novom Zlande v oblasti Taupo zuhonaten kmene, resp. polen kmeov stromov v pyroklastickch ryolitovch ignimbritoch maj radilnu orientciu indikujcu smer prdenia a centrlnu polohu eruptvneho krtera (Froggatt a kol., 1981). Tree moulds vo vulkanoklastickch horninch na Sardnii opsal De Waele a kol.(2008).

V domcej literatre okrem spomnanej prce Kmea (1902) vskyt jaskyne po pozostatku stromu spomnal Gal (1993) z oblasti Poany pod nzvom Jaskya pod Ve-km Jasenm. Tto jaskyu preskmal sce skr Vtek (1990), jej genzu vak neroz-poznal. Rovnako opsal Burkhardt (1962) Jaskyu v tufoch pri ahch, ktor povaoval za sufznu, priom boli na stench rrovitch chodieb viditen aj odtlaky kry stromu a vyskytovali sa v nej lomky silicifikovanho kmea stromu (Gal, 2002). Genetic-ky u sprvne interpretovan jaskyne po stromovch pozostatkoch s nzvami Trpasli-ia jaskya (v Krupinskej planine) a Pecna (v Luenskej kotline) preskmali Radinger a Mlejnek (2001), s nzvom Voaka (v Ostrkach) Nociar a Radinger (2002). Mlejnek a Pauli (2002), ako aj Pauli a Mlejnek (2003) zopakovali opis tchto jask, avak s mylnm uvedenm horninovho prostredia jaskyne nie s vytvoren vo vulkanic-kch bombch, ale vo fluvilnych andezitovch zlepencoch. Autori tieto jaskyne nazvali biognnymi; tmto termnom nie je vak sprvne oznai vetky jaskyne po stromovch pozostatkoch, pretoe len niektor typy sa vytvrali biognnou cestou. Zaujmav je pr-pad Munskej jaskyne, ktor sa vytvorila vyvetrvanm zuhonatenho kmea stromu pokrytho horcim vulkanickm popolom v spodnom miocne (Gal a kol., 2005).

26

V rokoch 2002 a 2003 publikoval Gal zkladn poznatky o genze a rozren jas-k po stromovch pozostatkoch na Slovensku a nsledne Bella a Gal (2007) predloili nvrh na ich klasifikciu poda genetickch kritri. Najnovie sa Holbek a kol. (2010) zmienil o vskyte jask po stromoch vo vulkanitoch Vihorlatu.

Jaskyne po stromoch sa vak nevytvraj len vo vulkanickch horninch, ale s znme aj z travertnov, ktor inkrustovali ich pozostatky. Po vyvetran stromov po nich v niektorch prpadoch zostan aj loveku prstupn dutiny jaskyne. Tak typy jask uvdza Gradziski (2008) z travertnovho lomu v obci Lky na Liptove.

PYROGNNE JASKYNE PO LVOU ZALIATYCH STROMOCH

V zmysle genetickej klasifikcie jask po stromoch poda Bellu a Gala (2007) sa ako pyrognne jaskyne oznauj podzemn dutiny vytvran nsledkom vyhorenia horavej tuhej ltky v hornine za prstupu kyslka. Ich prevan as patr k syngenetic-km jaskyniam, vytvrali sa teda sasne s horninou alebo v krtkom ase po vzniku horniny. Termn pyrognne jaskyne zaviedli Dubljanskij a Andrejuk (1989) na oznae-nie vonho podzemnho priestoru vzniknutho nsledkom vyhorenia horavho telesa, o Bella a Gal (2007) aplikovali aj na jaskyne po vyhorench stromoch. Tie s znme najm z bazaltovch lvovch prdov a pokrovov tvorench hladkou pahoehoe lvou (Lockwood a Williams, 1978; Keszthelyi a Self, 1998 a in), zistili sa vak aj v hrubej aa lve (Caverni a kol., 2011).

Drevo zaliate eravou lvou sa rchlo zahrieva do vysokch teplt a v podmienkach vonho prstupu atmosfrickho kyslka oskoro zhor na popol, avak pri vrazne ob-medzenom a zamedzenom prstupe kyslka nezhor. V podmienkach vonho prstupu kyslka sa zuhonaten drevn hmota zachovva iba pri nzkej teplote, nepostaujcej na zaplenie alebo samovznietenie katalytickou oxidciou (Lockwood a Lipman, 1980).

Proces vzniku jask pyrognnou cestou preto okrem nhleho vyhorenia stromu me prebieha aj pomalm tlenm a zuhonatenm. Z tohto dvodu je v rmci tejto skupiny eln rozli dva genetick typy: jaskyne vytvoren vyhorenm stromov a jas-kyne vytvoren tlenm (zuhonatenm) stromov.

Pyrognne jaskyne vytvoren vyhorenm stromov sa vytvraj spravidla tam, kde postupujca erav lva priamo zasiahne porasty stojacich stromov. Tenie konre zvy-ajne zhoria plne, vie kmene s obsahom vody vak na krat-dlh as odolvaj teplote poda toho, i ich lva iastone obtek alebo ich plne uzatvor. V prpade, ke obtekan strom lva nezakryje plne (prevane stojace stromy), zakryt as zana horie a vaka prstupu kyslka plne vyhor. Lva pri dotyku s chladnejm prostredm pomerne rchlo tuhne a v bezprostrednom okol vodou nasiaknutho stromu zostva v pevnom stave aj po vyhoren stromu. Umouje to zachovanie vonej dutiny jaskyne. Pretoe tento proces nastva prevane v prpade stojacich (zdravch) stromov, aj jaskyne s spravidla vertiklne, prp. naklonen.

Pyrognne jaskyne vytvoren tlenm a zuhonatenm stromov sa vytvraj v pr-pade, ke lva plne zakryje stromy, prevane spadnut alebo prelomen. plne zakryt stromy bez prstupu kyslka nezhoria, ale pomaly tlej a nsledkom nedokonalho tlenia sa postupne premenia na drevn uhlie. Pretoe sa lvou zakryt strom nachdza blzko povrchu, nsledkom presakujcej atmosfrickej vody nastva postupn rozklad uhlia. Tento proces je zrchlen v prpade, ke sa as stromu rznou cestou (zvetrvanm lvy, erziou, umelmi zsahmi) dostane do styku so vzduchom. Vyskytli sa aj prpady vyaenia drevnho uhlia umi (Balzs, 1974). Niektor zuhonaten stromy mu vy-horie aj samovznietenm. Takto prpady, aj s dajnm pretavenm lvy, uviedli Ogawa

27

(1986) a Honda (napr. 1999a); poda Allreda (1998) sa vak stuhnut lva me ako natavi horenm plynov alebo drevnej hmoty. Tieto typy sa pochopitene u nemu zaradi medzi syngenetick jaskyne.

V prpade pyrognnych jask meme rozli niekoko morfologickch typov. Najpodrobnejiu morfologick klasifikciu vypracovali Tachihara a kol. (2002) v oblas-ti sopky Fudi v Japonsku (obr. 2). Poda polohy stromov rozliuj jaskyne studovit (well type), ke stromy zostali v pvodnom stojatom stave, naklonen (inclined type), ke sa as stromov zlomila alebo sa naklonila, a leat (lying type), ke sa stromy plne vyvalili, prpadne sa prenali na rzne vzdialenosti. Lva pochopitene me zakry aj stromy vyvalen skr z inch prin, napr. prirodzenm odumretm, vetrom alebo kalamitami.

Poda potu stromov sa rozliuje jednoduch jaskya (individual type), tvoren jed-nm stromom, a zloen jaskya (compounded type), kde s podzemn chodby pospja-n po viacerch stromoch. Poda tvaru podzemnch priestorov sa rozliuj alie typy, ako hudo-iwa, pri ktorom zadn stena vertiklnej studne vytvra vydureninu nsledkom nakopenia sa lvy pri ele stromu, narusawsk typ s cdrovitm tvarom po plynovej

Obr. 2. Niekoko morfologickch typov pyrognnych jask po zhorench stromoch (poda H. Tachiharu a kol., 2002): 1. typ hudo-iwa, 2. typ narusawa, 3. fakov typ, 4. polikov typ, 5. platov typ, 6. typ zlomenho stromuFig. 2. Some morphological type of the pyrogenic tree mould caves (after H. Tachihara et al., 2002): 1. hudo-iwa type, 2. narusawa type, 3. bottle type, 4. shelf type, 5. plat type, 6. tree-break type

Obr. 3. Vleenie priene orientovanho stromu tecou lvou (poda H. Tachiharu a kol., 2002)Fig. 3. Transversal tree dragged by flowing lava (after H. Tachihara et al., 2002)

28

exhalcii, fakov typ (bottle type) so smerom nahor stenenou dutinou po rchlejom zhoren vyej asti stromu, polikov alebo a hrbov typ (shelf, mushroom type), ke vrchn stuhnut as lvovho prdu vytvra poliku, platov typ (plate type), ke vrchn stuhnut as lvy vytvra platniky, alebo typ zlomenho stromu (tree-break type), ke sa podzemn chodba lom v pravouhlom smere, pretoe lva strom zlomila a plne ho zakryla. Znme s aj prpady priene vleench stromov (obr. 3) (Honda,

1999b) a kombincie lvovch tunelov s jaskyami po stromoch (Ogawa a kol., 1999). Honda (1999a) navrhol aj klasifik-ciu tree moulds poda vvoja tvarov.

Pyrognne jaskyne po stromoch s najrozrenejie vo svete, vyskytuj sa v mnohch lvovch prdoch. Najv-ia koncentrcia jask tohto typu je na severnom pt sopky Fudi v Japon-sku (v oblastiach Kawaguchiko obr. 4, Kashiwabara, Yoshida-tanai), kde sa na-chdza aj najdlhia jaskya po stromoch s dkou 204 m, ako aj verejnosti sprstup-nen jaskya tohto typu Funatsu Tainai, zloen z 10 stromov s celkovou dkou 70 m (obr. 5) (Tachihara a kol., 2002). Vzhadom na mlad vek jask s tu dobre sledovaten aj procesy ich vzniku, v mnohch jaskyniach s rozoznaten vntorn odtlaky kry stromov, v inch sa nachdzaj drobn lvov stalaktity alebo rebrovit lvov kry.

alie pyrognne jaskyne po lvou zaliatych stromoch sa vyskytuj v lvo-vch prdoch sopky Saint Helens v t-te Washington, USA (Greeley a Hyde, 1972), v Junej Krei (Tachihara a kol. 2002), v nrodnom parku Craters of the Moon v tte Idaho, USA (Owen, 2009), na Kanrskych ostrovoch (Socorro, st-na informcia), na Hawaji (Omori, 1921; Wentworth a Macdonald, 1953; Halliday in Gunn, 2004) a rozmery jask dosahu-j aj niektor dutiny po stromoch v oblasti Mt. Nespole na Etne v Taliansku (Carveni a kol., 2011). Vskyt 6 rr v miocnnej andezitovej lve s dkami od 5,5 do 30 m opisuje aj Tulucan (1986) v doline Hon-ti v pohor Zarand v Rumunsku, ktor v alej publikcii (in Eszterhs a kol., 1997) poklad za jaskyne po stromovch pozostatkoch (grotte de moulage). Pod-

Obr. 4. Studovit pyrognna jaskya typu hu-do-iwa v lvovom poli Kawaguchiko v Japon-sku. Foto: P. BellaFig. 4. Well-shaped pyrogenic hudo-iwa type tree mold cave in Kawaguchiko Field Center in Japan. Photo: P. Bella

Obr. 5. Horizontlna rrovit chodba v sprstup-nenej jaskyni Funatsu Tainai v Japonsku. Foto: P. BellaFig. 5. Horizontal pipe-shaped passage in Funatsu Tainai show cave in Japan.Photo: P. Bella

29

a fotografie v prci Ciszewskho a kol. (2009) z Vekononch ostrovov sa d tie iden-tifikova jaskya po stromovch pozostatkoch, hoci autori sa o jej genze nezmienili.

Na Slovensku takisto neboli vskyty pyrognnych jask po stromoch dlh as zaregistrovan. Prvou jaskyou tohto typu bola Brankova skra v Poane, tvoren 9,4 m dlhou rrovitou, mierne klesajcou podzemnou chodbou a s dovntra postupne sa zmenujcim profilom so zaiatonm priemerom 2 m (Balciar a kol., 2010). Jaskya je vytvoren v strednomiocnnom kompaktnom andezite bvalho lvovho prdu v blz-kosti okraja kaldery Poany (obr. 6, 7). Za dkaz pyrognneho pvodu jaskyne mono povaova doskovit odlunos andezitu: 1 2 cm hrub dosky s v brale nad jaskyou paraleln a mierne uklonen do masvu, v bonch stench podzemnej chodby vak kopruj jej rrovit tvar. Ak vychdzame zo skutonosti, e dosky chladncej lvy s vdy paraleln s plochou chladnutia, lva musela obali valcovit teleso dlh miniml-ne 10 m, o s najvou pravdepodobnosou zodpovedalo kmeu stromu. Priemer p-vodnho stromu bol vak pochopitene men ako priemer sasnej podzemnej chodby, pretoe andezitov dosky nsledkom mrazovho zvetrvania ahko opadvaj najm zo stropnej asti jaskyne. Svedia o tom prevane vodorovne uloen dosky na strope, o znamen, e pvodne oblkovite ohnut dosky u poopadvali a vchodov as jaskyne sa rozrila do zny vodorovnch andezitovch dosiek.

alie dve menie pyrognne jaskyne s znme z masvu Sninskho kamea vo Vi-horlate. Roku 2005 ich naiel posk jaskyniar Tomasz Mleczek, ktor z nich zaslal autorom tohto lnku fotografie. Obe jaskyne zameral Holbek a kol. (2010). Via

Obr. 6. Vskyty jask po stromovch pozostatkoch na Slovensku. Modrou farbou s oznaen mechanicky vyvetran jaskyne (1. Jaskya v tufoch, 2. Trpasliia jaskya, 3. Voaka, 4. Pec-na, 5. Munska jaskya, 6. Hostiovsk stromov jaskya, 7. Jaskya v maare, 8. Jaskya pod Jaseovm vrchom), ltou farbou biognne detruktvne jaskyne (9. tri travertnov jaskyne na Lkach) a ervenou farbou pyrognne jaskyne (10. Brankova skra, 11. Pokladnkova jaskya a Jaskya v Jankovej skale)Fig. 6. Occurence of the tree-mould cave in Slovakia. Mechanically weathering caves are marked by blue colour (1. Jaskya v tufoch, 2. Trpasliia jaskya, 3. Voaka, 4. Pecna, 5. Munska jas-kya, 6. Hostiovsk stromov jaskya, 7. Jaskya v maare, 8. Jaskya pod Jaseovm vrchom), biogenic destructive cave by yellow colour (9. three travertine caves in the Lky village), pyroge-nic caves by red colour (10. Brankova skra, 11. Pokladnkova jaskya and Jaskya v Jankovej skale)

30

z nich, Mleczekom nazvan Pokladnkova jaskya (Holbek ju nazval ako Jaskya v Jankovej skale I) m kruhov prierez a dku 6 m, druh Jaskya v Jankovej skale s dkou 2,3 m je otvoren z oboch strn. Obe jaskyne sa nachdzaj v stredno-miocnnych andezitoch formcie Hmre, teda v bvalom lvovom prde pochdzaj-com zo stratovulknu Morskho oka.

Naalej zostva nevyjasnen genza jaskyne Jnokova skra v andezite Budin-skej skaly v Ostrkach (Gal, 2000). Andezitov dosky toti nesleduj jednoznane tvar pomerne priestrannej podzemnej dutiny (7 4 m), ktorej prierez nie je ani kruhov. Jaskya mohla vznikn vyvetrvanm mkieho horninovho telesa odvleenho te-cou lvou, ale nememe plne vyli ani jej pvod po plynovej bubline.

JASKYNE VYTVOREN MECHANICKM VYVETRANM STROMOVCH POZOSTATKOV

Jaskyne vytvoren mechanickm vyvetrvanm stromov sa vyznauj vou gene-tickou variabilitou ako pyrognne jaskyne, morfologicky s vak pomerne monotnne. Vytvraj spravidla jednoduch horizontlne linerne rrovit podzemn chodby v d-ke do 12 m, zloen jaskyne pozostvajce z viacerch stromov sa vyskytuj zriedkavej-ie. Radia sa k epigenetickm jaskyniam, vytvorili sa teda po vzniku materskej horniny. Z hadiska pvodu materskej horniny a spsobu vzniku jaskyne s dosia znme dva typy:

jaskyne vytvoren vyvetranm stromu v rieiskch vulkanickho prostredia, jaskyne vzniknut vyvetranm stromu z laharov.

Jaskyne vytvoren vyvetranm stromu v rieiskch vulkanickho prostredia s doteraz znme len z zemia Slovenska a severnho Maarska. Do tejto kategrie za-leujeme jaskyne opsan Kmeom (1902), alej Jaskyu pod Jaseovm vrchom (Gal, 1993), Jaskyu v tufoch (Gal, 2002), Trpasliiu jaskyu (Radinger a Mlejnek, 2001), Pecnu (Radinger a Mlejnek, 2001), Voaku (Nociar a Radinger, 2002), Mun-sku jaskyu (Gal a kol., 2005), Hostiovsk stromov jaskyu (Balciar a kol., 2010)

Obr. 7. Pyrognna jaskya Brankova skra v Poane. Na bokoch je rozoznaten oblkovit doskovit odlunos andezitu. Foto: . GalFig. 7. Pyrogenic Brankova skra Cave in Poana Mts. (Slovakia). The arch-shaped jointing of andesite is distinguished on the flank of cave. Photo: . Gal

Obr. 8. Mechanicky vyvetran jaskya Andrs-barlang v severnom Maarsku, vytvoren na rozhran andezitovch zlepencov a tufovch pieskovcov. Foto: . GalFig. 8. Mechanically weathering tree mould cave Andrs in Northern Hungary is formed at the contact of andesite conglomerate and tuffitic sandstone. Photo: . Gal

31

a v severnom Maarsku jaskyne Ngrdszakli falenyomatreg, Andrs-barlang a Anna-barlang (obr. 8), (Prakfalvi, 2010).

Okrem Munskej jaskyne s vetky uveden jaskyne viazan na stredoslovensk andezitov vulkanity bdensko-sarmatskho veku (13 15 mil. rokov): Kmeove jasky-ne na tiavnick stratovulkn, Jaskya pod Jaseovm vrchom na stratovulkn Poany, Jaskya v tufoch na elovsk sopku, Trpasliia jaskya a jaskyne pri obci Ngrdszakl v Maarsku na sopku Javorie, Hostiovsk stromov jaskya na Veporsk stratovulkn a Pecna i Voaka na sopku Lysec. Jaskyne v severnom Maarsku s dkami 4,4 m, 4,2 m a 5,3 m sa vytvorili na rozhran hrubozrnnch andezitovch zlepencov (nad priestormi jaskyne) a tufovch pieskovcov (pod priestormi). Rrovit podzemn chodby smeruj na VJV a VSV, priom smer transportu zo sopky Javorie so vzdialenosou 36 km od jask je JJV. Bliie k tmto jaskyniam le sce sopka Lysec, ale v trkovom materili v okol jask sa okrem andezitov vyskytuje pomerne vea obliakov z veporika (granity, rohovce, kvarcity a pod.), ktor s na povrchu odkryt len severnejie od Lysca.

Horninov prostredie Munskej jaskyne je starie. Zuhonaten strom, vyvetranm ktorho sa jaskya vytvorila, pvodne uniesla rieka a nsledne ho zakryl pyroklastic-k materil z horceho sopenho mraku ryodacitovho charakteru neznmej sopky v spodnom miocne (v egenburgu, pred 19 mil. rokov).

Opisovan jaskyne po stromoch unanch v rieiskch vulkanickho prostredia teda preli dvomi hlavnmi tdiami svojho vzniku: petrifikciou, prpadne zuhona-tenm kmea a jeho vyvetranm. Pred petrifikciou odumret alebo nsledkom erupci vyvalen stromy unali so sebou obasn alebo stle toky, tece z vulkanickho sva-hu nadol. Poda charakteru fluvilnych sedimentov mali tieto toky spravidla divoiaci charakter s vysokou energiou a boli schopn una so sebou vie andezitov balvany a mohutn stromy. Ukladali ich chaoticky, bez triedenia a bez vrstevnatosti. V okol jask s vo vplni foslnych rienych kort a v rznych prdovch kanloch po brke asto rozoznaten rozline opracovan balvany. Zaujmav je, e jaskyne sa vyskytuj prevane na rozhran hrubozrnnch andezitovch zlepencov a jemnozrnnch pieskov-cov, povrchov toky ich teda ukladali pri zmene energie, v prostred so znenou ener-giou. Kmene stromov sa takm spsobom unali na rzne vzdialenosti, od 5 km (vzdia-lenos Jaskyne pod Jaseovm vrchom od okraja kaldery Poany) do 36 km (vzdialenos jask pri obci Ngrdszakl v Maarsku od vulknu Javorie). Orientcia jask sa nie v kadom prpade zhoduje s predpokladanm smerom toku (spdnicou na vulkanickom svahu). Me to by spsoben meandrami tokov v ptnch astiach, ale aj skuto-nosou, e stromy sa v koryte ukladaj spravidla ikmo k osi toku (v prpade stromov leiacich paralelne s korytom ich me v prval znovu unies).

V tdiu petrifikcie sa naukladan stromy zakryli rozlinmi fluvilnymi sedi-mentmi, ktor spravidla obsahovali vie-menie mnostvo vulkanickho popola. Pies-ito-tufov sedimenty v nadlo stromov sa vyskytuj v rznej hrbke takmer na kadej lokalite. Predpokladme, e prve z tchto tufovch vrstiev sa dostal oxid kremiit do tkanv dreva vo forme kyseliny kremiitej. Kyselina kremiit sa pri reakcii sklad z monomrnych molekl, ktor s vo vodnom roztoku nestle a najm pri koncentro-vanejch roztokoch sa vzbou Si-O-Si spjaj do vch molekl vo forme reazcov. Vytvor sa tak sl, teda koloidn roztok, v ktorom s pevn mikroastice homognne dispergovan. Postupom asu sa tento roztok dehydratciou zahusuje do glovej fzy. V rsolovitej hmote glu s pevn astice a polymrne reazce navzjom poprepjan chemickmi a vodkovmi vzbami, km kvapaln zloka je prtomn v proch a ka-

32

nloch takchto truktr. Poda J. Forga a kol. (1990) potom silicifikcia vznik vo-dkovou vzbou kyseliny kremiitej s funknmi skupinami rastln, najm OH. Tto glovit hmota inkrustuje mkk, najm krov asti dreva, v prpade iastonej hniloby vak me vnikn aj hlbie do drevnej hmoty. Z glu sa alou dehydratciou vytvra amorfn opl (SiO2.nH2O), ktor vak takisto nie je stly a neskr sa rekrytalizuje na niektor alie formy oxidu kremiitho, ako chalcedn alebo kreme. Stupe rekryta-lizcie narast s vekom (Stein, 1982). Tento proces dokazuj pomerne ast nlezy oplu v jaskyniach po stromovch pozostatkoch. lomky drevnho oplu dlh aj niekoko dm sa vyskytovali v jaskyni Voaka (Nociar a Radinger, 2002; Pauli a Mlejnek, 2003), zvyky silicifikovanho kmea v Jaskyni v tufoch (Gal, 2002) a niekoko mm hrub lemy dehydratovanho oxidu kremiitho v mench dutinch s znme okolo Jaskyne pod Jaseovm vrchom (Gal, 1993). V Jaskyni v tufoch sa lomky silicifikovanho kmea vyskytovali v tmavosivej a iernej farbe so zachovanou kresbou rastlinnho tkaniva, na niektorch miestach aj vo forme odtlakov. V tomto prpade inkrustcia a intuskrustcia kmea stromu kyselinou kremiitou nastala pravdepodobne v pokro-ilom tdiu zuhonatenia dreva. K plnmu zuhonateniu dreva dolo v prpade Mu-nskej jaskyne. Hoci z ryodacitovch tufov spodnho miocnu (stupa egenburg) s znme aj prekremenen kmene, v Munskej jaskyni a v jej okol sa dodnes nachdzaj rzne vek lomky zuhonatenho dreva, ktor predstavovali pravdepodobne jednotli-v vetvy konrov. Prekremenen alebo zuhonaten kmene stromov zostali viac-menej zachovan a dovtedy, km sa z rznych prin neodkryli.

V alom tdiu dolo nsledkom odkrytia prekremenench alebo zuhonatench stromov k postupnmu vyvetrvaniu a k vzniku vonej dutiny jaskyne. Odkrytie ta-kchto kmeov sa odohrvalo najastejie erznym zrezom doln v kvartri. Prekreme-nen alebo zuhonaten asti kmeov sa zaali rozdrobova pri ich vysten na povrch, kde sa dostali do priameho styku so vzduchom a vodou. V pleistocne na nich vemi intenzvne spsobilo mrazov zvetrvanie. Voda rozdroben asti vyplavila von a zvet-rvanie postupovalo do vntra kmea, km sa cel kme plne nerozpadol a nevyplavil von z dutiny. Neskr sa vchodov asti takto vytvorench jask mierne rozrili me-chanickm opadvanm horniny. Tento proces bol intenzvnej v prpade ahie zvet-

rvajcich hornn. Otvor Munskej jaskyne v ryodacitovch tufoch napr. v sasnosti dosahuje rozmery 2 2 m.

Jaskyne vzniknut vyvetranm stro-mu z laharov. Termnom lahar indo-nzskeho pvodu sa oznauj vulkanick bahenn prdy, ktor sa vytvraj spravi-dla pri prudkch lejakoch sprevdzajcich popolov erupcie sopiek, kde astice popola funguj ako kondenzan jadierka vodnch kvapiek. Laharov prdy sa vak mu vy-tvra aj pri topen snehu a adu. Na sva-hoch vulknov mu prekona aj viac de-siatok kilometrov dlh vzdialenosti a maj spravidla znan unaciu a detrukn schopnos. Vsledkom tohto procesu je se-diment s chaoticky usporiadanmi, rzne

Obr. 9. Otvory Jaskyne v sktk v lahari Doupovskch hr v eskej republike. Foto: . GalFig. 9. Openings of Jaskya v sktk Cave in lahar of Doupovsk Mts. In Czech Republic. Photo: . Gal

33

vekmi sopenmi lomkami v drobnozrnnej vplovej hmote, ktor asto obsahuje aj zvyky alebo diery po stromoch. Lahary s pomerne ast v strednomiocnnych vul-kanitoch Slovenska, napriek tomu sa v nich doteraz nepodarilo njs dutiny dosahujce rozmery jaskyne. Najznmej lahar s najvm potom dier po stromoch sa nachdza na vchodnom pt Poany pri obci Zoln. Mnostvo opalizovanch kmeov stromov a ich vetiev sa vyskytuje najm v spodnej asti laharu. Pred 13 milinmi rokov tu dolo ku katastrofickej udalosti, pri ktorej rchlo rtiaci lahar strhol as pravekho porastu a premiestnil ho na sasn miesto (Dublan, 1993). al lahar s dierami po konroch sa vyskytuje pri obci Nin Pokoradz v Revckej vrchovine (Lexa in Vass a kol., 1986). Poda nho zistenia vak dutiny ani tu nedosiahnu rozmery jask. Tree trunk moulds tejto genzy sa spomnaj aj v oblasti Cuevas del Guincho na severovchodnom okraji statovulknu Roque Nublo na ostrove Gran Canaria (Anderson a kol., 2009).

Jaskyne v laharoch s vak znme z eskej republiky. Najznmejia je Jeskyn sktk v Doupovskch horch (obr. 9). V dobre odkrytch stench laharu s nzvom Skalky sktk sa vyskytuje okolo 30 dutn po vyvetranch stromoch, z ktorch najv-ie dosahuj priemer 120 cm a dku 10 m (Babrek a kol., 1990; Chvtal, 2009). Jeskyn sktk predstavuje systm rrovitch chodieb po pozostatkoch 7 stromov, teda zloen jaskyu s celkovou dkou okolo 18 m (Gal, 2006). Okrem nej sa tu nachdza alch 15 jask po stromovch pozostatkoch. al vskyt mench jask po stromovch pozostatkoch lahara sa zaznamenal na nealekej lokalite na Pustom zmku (Babrek a kol., 1990; Chvtal, 2009).

Na zklade astho vskytu opalizovanho dreva v stromovch pozostatkoch meme predpoklada, e silicifikcia stromov a ich nsledn vyvetrvanie z laharovch sedimentov prebiehalo obdobnm spsobom ako v predchdzajcom prpade jask v rieiskch vulkanickho prostredia.

JASKYNE VYTVOREN BIOGNNYM ROZKLADOM ZASEDIMENTOVANCH STROMOV

Takto typy jask sa vytvorili mikrobilnym rozpadom dreva prostrednctvom bak-tri a hb v prpade, ke sa drevo dostalo do styku so vzduchom a vodou. V skutonosti, najm pri starch jaskyniach (ak s aj vskyty na Slovensku), sa vak vemi ako d zisti miera biognneho a mechanickho rozpadu dreva. Mono len predpoklada, e do tejto kategrie patria jaskyne vytvo-ren rozkladom stromu, kde neprebehla silicifikcia ani zuhonatenie, ale kme stromu jednoducho odhnil. Doteraz sa zistili dva typy.

Jaskyne vzniknut biognnym roz-kladom stromu z okrajovho valu kr-tera. Znmy je len jedin prklad jaskyne tohto typu z lokality Pincin v Luenskej kotline (obr. 10). Jaskya s dkou 3,5 m a s ovlnym profilom 1 0,5 m sa vytvo-rila vyvetranm kmea stromu, ktor bol vulkanickou erupciou rozlman, vyho-den do vzduchu a nsledne zakryt lapi-

Obr. 10. Otvory po vyvetranch stromoch v la-pilovch tufoch maarovho krtera pri Pincinej. Foto: . GalFig. 10. Openings of weathered trees in lapili tuff of maar crater near Pincin village (Slovakia). Photo: . Gal

34

lovmi tufmi krterovho valu (Gal a kol., 2005). Preto dostala nzov Jaskya v maare. Je znme, e erupcie sopiek maarovho typu, ktor pre ich nzku polohu sa dostan do styku s vodou, bvaj vemi prudk (freatomagmatick erupcie), preto je ahko predsta-viten, e takto erupcie vytrhvali aj stromy z blzkeho okolia. Poas erupci ich zakryli lapilov tufy, ktor sa speenm mierne spevnili a zostali v takom stave aj po vyvetran kmea stromu. Predpokladme, e v tomto prpade neprebehla ani silicifikcia, ani zuho-natenie stromu, strom jednoducho odhnil. O tom, e dutina najpravdepodobnejie predsta-vuje zvyok po vyvetran kmea stromu, svedia aj alie rrovit dutinky s priemerom do 8 cm veda nej. Jaskyu odkryli pri abe suroviny v malom tufovom lome pri Pincinej. Predpokladme vak, e kme stromu odhnil skr nsledkom prstupu vody v mlo s-drnom lapilovom tufe. as jaskyne vak bola urite odaen, podzemn priestor teda mohol by dlh. Lapilov tufy okrajovho krterovho valu na tejto lokalite sa zaleuj do podreanskej bazaltovej formcie, ktorej vek je pliocn (okolo 6 mil. rokov). Vo fcii krterovho jazera maaru pri Pincinej sa nachdza loisko alginitu (Vass a kol., 1997).

Jaskyne vzniknut biognnym rozkladom stromu pokrytho travertnom. D sa predpoklada, e biognna detrukcia dreva sa vo vej miere uplatovala v prpade stromov obalench nesiliktovou horninou, najm travertnom. Travertny alebo ich mladie a menej sdrn formy, penovce, sa ukladaj spravidla na nerovnom povrchu z vd vytekajcich z karbontovch masvov. Vytvraj sa vyzranm nadbytonho mnostva rozpustenho vpnika z nastench podzemnch vd nsledkom niku oxidu uhliitho alebo aj nsledkom oderpania oxidu uhliitho riasami a inmi rastlinami. Takto vyzr-an uhliitan vpnika pomerne rchlo obauje aj kmene stromov unan povrchovmi

tokmi. Kee obalen strom sa dostane do styku s vodou a so vzduchom, uplatuj sa v om hnilobn procesy prostrednctvom baktri a hb a nakoniec sa rozpadnut drevo vyplav z travertnovho obalu. Drobnejie dutiny po vyvetran stromov a konrov sa v travertnoch vyskytuj pomerne asto. Z zemia Slovenska s znme z lokalt Jazierce pri Ruomberku, Lky v Liptovskej kotline a Jeleneckej jaskyne pri Starch Horch (Bella, 2005; Bella a Gal, 2007 a in). Rozmery jasky-ne z nich dosahuj 3 dutiny v opustenom lome na Lkach (obr. 11), ktor opsal Gradziski (2008). Jaskyne poda neho pvodne predstavovali kmene jaseov zaklinench v travertnoch v potoku v poslednom interglacili. Kmene stro-mov boli pomerne rchlo inkrustovan travertnom, nsledne odhnili a vytvorili sa von dutiny jaskyne. Podobn jas-kyne sa dajne vyskytuj aj pri Hrhove v Slovenskom krase (Hochmuth, stna informcia).

Obr. 11. Jaskya pri Lkach, vytvoren vyvetra-nm kmea stromu obalenm travertnom. Foto: P. BellaFig. 11. Cave near village Lky originated by the weathering of tree enclosed by travertine.Photo: P. Bella

35

nzo

v ja

skyn

ed

ka

gene

tick

ty

pvu

lkn

horn

ina/

vek

vzdi

alen

os

jask

yne

od v

ulk

nuor

ient

cia

ja

skyn

esm

er

tran

spor

tu

Km

eov

e ja

skyn

e?

mec

hani

cky

vyve

tran

t

iavn

ick

stra

tovu

lkn

ande

zito

v z

lepe

nec/

stre

dn

mio

cn

11 k

m o

d ok

raja

ka

lder

y?

JV

Jask

ya

pod

Jase

ov

m v

rcho

m5,

8 m

mec

hani

cky

vyve

tran

Po

ana

ande

zito

v z

lepe

nec/

stre

dn

mio

cn

5 km

od

okra

ja k

alde

rySS

VSZ

Bra

nkov

a sk

ra

9,4

mpy

rog

nny

Poa

naan

dezi

t/str

edn

mio

cn

0,7

km o

d ok

raja

ka

lder

yV

SVSV

Jask

ya

v tu

foch

(2 st

rom

y)17

mm

echa

nick

y vy

vetr

an

el

ovce

tufo

v p

iesk

ovec

/str

edn

mio

cn

15 k

mJZ JZ

JZ

Trpa

sli

ia ja

sky

a(+

3 st

rom

y)11

,9 m

mec

hani

cky

vyve

tran

Ja

vorie

ande

zito

v z

lepe

nec/

stre

dn

mio

cn

20 k

m

ZJZ Z JZ JZ

JJZ

Hos

tiov

sk

stro

mov

ja

sky

a(+

2 st

rom

y)7,

6 m

mec

hani

cky

vyve

tran

V

epor

sk

stra

tovu

lkn

ande

zito

v z

lepe

nec/

stre

dn

mio

cn

30 k

mZ JZ JZ

JV

Voa

ka

10,5

mm

echa

nick

y vy

vetr

an

Lyse

can

dezi

tov

zle

pene

c/st

redn

m

ioc

n4

kmSV

V

Pecn

a6,

1 m

mec

hani

cky

vyve

tran

Ly

sec

ande

zito

v z

lepe

nec/

stre

dn

mio

cn

11 k

mJZ

JV

Mu

nsk

a ja

sky

a12

mm

echa

nick

y vy

vetr

an

?ry

odac

itov

tuf/s

podn

m

ioc

n?

SZas

i S

Jask

ya

v m

aare

5 m

biog

nny

Pi

ncin

sk

maa

rla

pilo

v tu

f/vrc

hn

mio

cn

0SZ

Z

Pokl

adn

kova

jask

ya

6 m

pyro

gnn

ySt

rato

vulk

n M

orsk

ho

oka

ande

zit/s

tred

n m

ioc

n1,

5 km

od

okra

ja

kald

ery

ZJZ

SZ

Jask

ya

v Ja

nk

ovej

skal

e2,

3 m

py

rog

nny

Stra

tovu

lkn

Mor

skh

o ok

aan

dezi

t/str

edn

mio

cn

1,5

km o

d ok

raja

ka

lder

y?

SZ

Lk

y s

podn

ja

sky

a 3,

5 m

biog

nny

trav

ertn

/pl

eist

ocn

JJ

VJV

Lk

y

vrch

n ja

sky

a3,

5 m

biog

nny

tr

aver

tn/

plei

stoc

n

JVJV

Lk

y

mal

ja

sky

a2,

5 m

biog

nny

trav

ertn

/pl

eist

ocn

JJ

VJV

Tab.

1. P

reh

ad ja

sk

po

stro

mov

ch

pozo

stat

koch

na

Slov

ensk

uTa

b. 1

. Rev

iew

of t

ree

mou

ld c

aves

in S

lova

kia

36

ZVER

Prca podva prehad jask po stromovch pozostatkoch na Slovensku i v zahrani. V skupine pyrognnych jask po lvou zaliatych stromoch, ktor sa vytvrali nsled-kom vyhorenia alebo tlenia stromu v eravch lvovch prdoch, sa mu rozli jasky-ne vytvoren vyhorenm stromov a jaskyne vytvoren tlenm a zuhonatenm stromov. Zarauj sa sem jaskyne v severnom pt sopky Fudi v Japonsku, jaskyne v lvovch prdoch sopky Saint Helens a nrodnho parku Craters of Moon v USA, na ostrove Ha-waj, v Junej Krei, na Kanrskych ostrovoch, Vekononch ostrovoch a v Rumunsku. Zo Slovenska s znme vskyty jask v andezitoch Poany a Vihorlatu.

V skupine jask vytvorench mechanickm vyvetranm stromovch pozostat-kov sa poda pvodu materskej horniny stromu a spsobu vzniku jaskyne rozliuj dva typy: jaskyne vytvoren vyvetranm stromov unanch v rieiskch vulkanickho prostre-

dia (7 jask zo Slovenska a 3 jaskyne z Maarska) preli dvomi hlavnmi tdiami svojho vzniku: petrifikciou alebo zuhonatenm kmea a vyvetranm kmea;

jaskyne vzniknut vyvetranm stromu z laharov (zloen jaskyne z eskej republi-ky).Do skupiny jask vytvorenmch biognnym rozkladom zasedimentovanch

stromov s zaraden jaskyne vzniknut vyvetranm stromu prekrytho travertnom (3 jaskyne zo Slovenska) a jaskyne vzniknut vyvetranm stromu z okrajovho valu krtera (1 jaskya zo Slovenska).

Spolu zo Slovenska je doteraz znmych 14 jask po stromovch pozostatkoch (jaskyne pod Sitnom sa doteraz nenali).

Autori akuj Mgr. D. Ozdnovi, PhD., a Ing. T. Plszegimu, CSc., za cenn pripomien-ky, ako aj I. Balciarovi za vyhotovenie grafickch prloh.

LITERATRA

Allred, K. 1998. Lava tube remelt by radiant heat and burning gasses. International Journal of Speleology, 27B, 14, 125134.

Anderson, C. L. Channing, A. Zamuner, A. B. 2009. Life, death and fossili