6. ŠtruktÚra grafitickÝch...

6
26 6. ŠTRUKTÚRA GRAFITICKÝCH LIATIN Grafitické liatiny sú zliatiny železa s uhlíkom (% C > 2 %) a ďalšími sprievodnými prvkami, ktorých štruktúra zodpovedá aspoň čiastočne stabilnej rovnováhe. V grafitických liatinách prebieha eutektická reakcia v podmienkach stabilnej rovnováhy a vzniká tak grafitické eutektikum. Základným kritériom pre rozdelenie grafitických liatin je tvar vylúčeného grafitu, podľa ktorého ich rozdeľujeme na liatiny s lupienkovým grafitom (LLG), liatiny s červíkovitým grafitom a liatiny s guľôčkovým grafitom (LGG). Medzi grafitické liatiny zaraďujeme aj liatiny temperované (s vločkovým grafitom), v ktorých grafit vzniká grafitizáciou cementitu v tuhom stave (vyrábajú sa tepelným spracovaním – temperovaním bielych liatin). Na vlastnosti grafitických liatin má vplyv ako tvar, množstvo, veľkosť a rozloženie grafitu, tak aj štruktúra základnej kovovej hmoty (matrice). Štruktúru grafitických liatin je preto treba posudzovať z oboch týchto hľadísk. Pre hodnotenie metalografickej štruktúry grafitických liatin platí norma STN 42 0461, ktorá obsahuje etalóny liatin, spôsob hodnotenia štruktúry a opis štruktúry. Hodnotenie tvaru grafitu. Grafit sa môže v liatinách vylúčiť v podstate v ľubovoľnom tvare od lupienkového po pravidelne guľôčkový. Vo všetkých prípadoch ide o rezy priestorovými útvarmi s rôznym stupňom rozvetvenia. Obr. 6.1. Etalóny tvarov grafitu podľa STN 42 0461 V súlade s ISO 945-2975 predpisuje STN 42 0461 hodnotenie tvaru grafitu podľa 6 druhov (obr. 6.1): I – lupienkový, II – pavúčkovitý, III – červíkovitý, IV – vločkový, V – nedokonale zrnitý, VI – zrnitý (guľôčkový). Obdobné zahraničné normy alebo medzinárodné normalizačné dokumenty používajú podobné rozdelenie. Rozdiely sú v členení lupienkového grafitu alebo nedokonale zrnitého na viac druhov. Tieto rozdiely vyplývajú z odlišného prístupu k výberu etalónov prechodových tvarov grafitu. Obsiahnuť všetky tvarové alternatívy grafitu v etalónoch je prakticky nemožné. Zvyšovanie počtu etalónov znižuje prehľadnosť normy a zvyšuje nebezpečenstvo rozdielneho výkladu etalónov V I II IV VI III

Upload: others

Post on 06-Aug-2020

1 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

Page 1: 6. ŠTRUKTÚRA GRAFITICKÝCH LIATINkmi2.uniza.sk/wp-content/uploads/2010/10/Struktura_grafitickych_liatin-teoria.pdf27 rozli čnými používate ľmi. Preto je vhodné vychádza ť

26

6. ŠTRUKTÚRA GRAFITICKÝCH LIATIN

Grafitické liatiny sú zliatiny železa s uhlíkom (% C > 2 %) a ďalšími sprievodnými prvkami, ktorých štruktúra zodpovedá aspoň čiastočne stabilnej rovnováhe. V grafitických liatinách prebieha eutektická reakcia v podmienkach stabilnej rovnováhy a vzniká tak grafitické eutektikum. Základným kritériom pre rozdelenie grafitických liatin je tvar vylúčeného grafitu, podľa ktorého ich rozdeľujeme na liatiny s lupienkovým grafitom (LLG), liatiny s červíkovitým grafitom a liatiny s guľôčkovým grafitom (LGG). Medzi grafitické liatiny zaraďujeme aj liatiny temperované (s vločkovým grafitom), v ktorých grafit vzniká grafitizáciou cementitu v tuhom stave (vyrábajú sa tepelným spracovaním – temperovaním bielych liatin).

Na vlastnosti grafitických liatin má vplyv ako tvar, množstvo, veľkosť a rozloženie grafitu, tak aj štruktúra základnej kovovej hmoty (matrice). Štruktúru grafitických liatin je preto treba posudzovať z oboch týchto hľadísk. Pre hodnotenie metalografickej štruktúry grafitických liatin platí norma STN 42 0461, ktorá obsahuje etalóny liatin, spôsob hodnotenia štruktúry a opis štruktúry.

Hodnotenie tvaru grafitu. Grafit sa môže v liatinách vylúčiť v podstate v ľubovoľnom tvare od lupienkového po pravidelne guľôčkový. Vo všetkých prípadoch ide o rezy priestorovými útvarmi s rôznym stupňom rozvetvenia.

Obr. 6.1. Etalóny tvarov grafitu podľa STN 42 0461

V súlade s ISO 945-2975 predpisuje STN 42 0461 hodnotenie tvaru grafitu podľa 6 druhov (obr. 6.1): I – lupienkový, II – pavúčkovitý, III – červíkovitý, IV – vločkový, V – nedokonale zrnitý, VI – zrnitý (guľôčkový). Obdobné zahraničné normy alebo medzinárodné normalizačné dokumenty používajú podobné rozdelenie. Rozdiely sú v členení lupienkového grafitu alebo nedokonale zrnitého na viac druhov. Tieto rozdiely vyplývajú z odlišného prístupu k výberu etalónov prechodových tvarov grafitu. Obsiahnuť všetky tvarové alternatívy grafitu v etalónoch je prakticky nemožné. Zvyšovanie počtu etalónov znižuje prehľadnosť normy a zvyšuje nebezpečenstvo rozdielneho výkladu etalónov

V

I II

IV VI

III

Page 2: 6. ŠTRUKTÚRA GRAFITICKÝCH LIATINkmi2.uniza.sk/wp-content/uploads/2010/10/Struktura_grafitickych_liatin-teoria.pdf27 rozli čnými používate ľmi. Preto je vhodné vychádza ť

27

rozličnými používateľmi. Preto je vhodné vychádzať z relatívne jednoduchého členenia, ktoré zabezpečí jednotné názvoslovie a poskytne základné charakteristiky, a tam, kde to výskumné, vývojové alebo iné úlohy vyžadujú, doplniť podrobný opis a dokumentáciu špecifických detailov.

Norma predpisuje hodnotiť tvar (aj ďalšie charakteristiky) grafitu na neleptaných výbrusoch pri 100-násobnom zväčšení. Charakteristické rysy tvarov I, III, VI sú zjavné a ich identifikácia nie je problémová. Grafit V sa vyskytuje častejšie v nedokonale modifikovaných liatinách s guľôčkovým grafitom (tvárnych), grafit II a IV predovšetkým v temperovaných liatinách.

Veľmi jemné grafitové častice, ktoré z hľadiska tvaru môžeme hodnotiť podľa etalónov len ťažko, posudzujeme obvykle podľa druhu liatiny. V nemodifikovaných liatinách považujeme tieto častice za veľmi jemný lupienkový grafit. V modifikovaných liatinách ide o dôsledky chybných technologických postupov, najmä procesu modifikovania, preto je len málo pravdepodobné, že takýto grafit bude mať charakteristické znaky typického lupienkového grafitu, a preto je často žiaduce jeho detailnejšie štúdium.

V liatine s guľôčkovým grafitom poznáme dve základné alternatívy vylúčenia degenerovaného disperzného grafitu: interkryštalické (v priestoroch medzi bunkami guľôčkového grafitu) a intrakryštalické (vo vnútri samostatných buniek). Pre intrakryštalický grafit sa bežne používa označenie pseudoeutektický grafit alebo Chunky-grafit. Tento typ grafitu sa najčastejšie objavuje v liatinách modifikovaných KVZ (kovmi vzácnych zemín). V liatine s červíkovitým grafitom sa nachádza alebo v samostatných mikrolokalitách alebo v zmesi s červíkovitým grafitom. Chunky-grafit má niektoré odlišné morfologické znaky ako lupienkový alebo červíkovitý grafit, ktoré sa však nedajú definovať pomocou svetelnej mikroskopie.

Obr. 6.2. Etalóny pre detailnejšiu klasifikáciu červíkovitého grafitu

V prípade vhodnej voľby množstva modifikátora sa dosahuje vylúčenie grafitu v červíkovitej forme. Na jeho detailnejšie rozlíšenie boli vypracované etalóny (obr. 6.2), ktoré sú vhodné pre liatiny

III F III G

III N CH

Page 3: 6. ŠTRUKTÚRA GRAFITICKÝCH LIATINkmi2.uniza.sk/wp-content/uploads/2010/10/Struktura_grafitickych_liatin-teoria.pdf27 rozli čnými používate ľmi. Preto je vhodné vychádza ť

28

modifikované KVZ: III F – jemný červíkovitý grafit, III G – hrubý červíkovitý grafit, III N – prechodný červíkovitý grafit, CH – Chunky-grafit.

Hodnotenie rozloženia grafitu. Hodnotenie rozloženia grafitu sa dotýka len liatin s lupienkovým grafitom. STN 42 0461 rozoznáva 5 druhov rozloženia lupienkového grafitu (obr. 6.3): A – rovno-merné, B – ružicovité, C – zmiešané, D – medzidendritické neusmernené, E – medzidendritické usmernené. Z poznatkov o kryštalizácii liatin je zrejmé, že rozloženie B je charakteristické pre liatiny eutektického zloženia, rozloženie C pre liatiny nadeutektického zloženia (hrubý primárny a jemný eutektický grafit) a rozloženia A, D, E pre podeutektické liatiny, pričom medzidendritické rozloženie súvisí s nízkym stupňom eutektickosti (veľký podiel dendritov primárneho austenitu) a s väčším podchladením (rozvetvenosť dendritov). Nejasnosti pri hodnotení vznikajú pri rozlíšení ružicovitého rozloženia do mimoriadne veľkých ružíc (subjektívne nesprávne hodnotenia A alebo C).

Niektoré zahraničné normy obsahujú viac druhov rozloženia grafitu, ale rozloženie grafitu z hľadiska vzťahu štruktúra – vlastnosti je významom nepodstatné v porovnaní s tvarom, množstvom a veľkosťou grafitu.

Obr. 6.3. Etalóny spôsobov rozloženia lupienkového grafitu podľa STN 42 0461

Hodnotenie veľkosti grafitu. Pri hodnotení veľkosti grafitu podľa etalónov sa zaraďuje veľkosť grafitu do určitého veľkostného intervalu. STN 42 0461 obsahuje etalóny 8 veľkostných tried lupienkového grafitu a 6 veľkostných tried guľôčkového grafitu. Kritériom je dĺžka lupienku alebo priemer guľôčky. V prípade lupienkového grafitu ide o dĺžky rezov vetvami priestorového útvaru, preto dĺžka lupienku charakterizuje rozmer týchto vetví, nie samotného útvaru eutektickej bunky. Veľkosť útvarov červíkovitého grafitu sa podľa normy STN 42 0461 nehodnotí. Pri detailnejšom rozlíšení červíkovitého grafitu je vhodné použiť etalóny na obr. 6.2. Veľkosť útvarov vločkového grafitu sa hodnotí podľa etalónov platných pre guľôčkový grafit.

Štruktúra matrice v liatom stave môže byť tvorená feritom, perlitom a ich kombináciou, cementitom, fosfidickým eutektikom a inklúziami. Perlit sa v liatinách po stuhnutí vyskytuje v lamelárnom tvare. Čím väčší je podiel perlitu v matrici a čím je menšia jeho medzilamelárna vzdialenosť, tým vyššie sú pevnostné vlastnosti (Rm, HB), a tým nižšie sú tvárne vlastnosti liatiny (ťažnosť, kontrakcia) aj húževnatosť. Ferit v štruktúre grafitických liatin znižuje ich pevnostné vlastnosti a zvyšuje tvárne

B C

D E

A

Page 4: 6. ŠTRUKTÚRA GRAFITICKÝCH LIATINkmi2.uniza.sk/wp-content/uploads/2010/10/Struktura_grafitickych_liatin-teoria.pdf27 rozli čnými používate ľmi. Preto je vhodné vychádza ť

29

vlastnosti. Vplyvom väčšieho obsahu kremíka v liatinách je v nich ferit v podstate tuhým roztokom kremíka v α železe. Tým je zvýšená pevnosť a tvrdosť feritu, zhoršuje sa však jeho ťažnosť v porovnaní s feritom v nízkouhlíkových oceliach. (Napr. čistý ferit má Rm asi 280 MPa, A = 60 %, ferit s 3,4 % Si má Rm = 540 MPa a A = 28 %.) Cementit (ledeburitický) je v grafitických liatinách nežiadúcou fázou, pretože zvyšuje ich tvrdosť a krehkosť a zhoršuje obrábateľnosť. Steadit je ternárne fosfidové eutektikum (Fe3C + Fe3P + Fe). Vyskytuje sa v liatinách s vyšším obsahom fosforu (nad 0,3 %). Má nízku teplotu topenia a objavuje sa väčšinou na hraniciach eutektických buniek, kde dochádza vplyvom odmiešania k nahromadeniu fosforu aj karbidotvorných prvkov. Steadit je tvrdá a krehká štruktúrna zložka. Inklúzie sa v grafitických liatinách vyskytujú (podľa chemického zloženia) v podobe oxidov, kremičitanov, hlinitanov, hlinito-kremičitanov, karbidov, karbonitridov, nitridov a sulfidov; najčastejšie prítomné ako MnS a FeS. Karbonitridy titánu (v liatinách modifikovaných kombináciou Mg + Ti) sú rozlíšiteľné svojim charakteristickým tvarom (svetlé štvorčeky, prípadne trojuholníčky).

Hodnotenie štruktúrnych súčastí matrice. Normovanými postupmi sa hodnotí obsah feritu (alebo perlitu), tvar perlitu (lamelárny, globulárny), disperzita (priemerná vzdialenosť lamiel cementitu) la-melárneho perlitu, obsah cementitu (eutektického cementitu) a veľkosť jeho útvarov (v ktorých je vy-lúčený) a typ, rozloženie a veľkostné charakteristiky fosfidového eutektika. Postup hodnotenia mikro-čistoty (inklúzií) nie je normovaný. Etalónový rad pre hodnotenie obsahu feritu alebo perlitu, obsiah-nutý v STN 42 0461, rozdeľuje matrice liatin od čisto perlitickej po čisto feritickú na 9 intervalov. Etalónový rad je prehľadný a hodnotenie podľa neho je bezproblémové, pokiaľ liatina neobsahuje väčší obsah cementitu alebo fosfidového eutektika v matrici. V takom prípade je väčšinou vhodné stanoviť podľa etalónov obsah feritu, obsah cementitu a obsah fosfidového eutektika (obsah perlitu dopočítať do 100 % a skontrolovať reálnosť hodnotenia).

Záznam hodnotenia grafitu I A 4 na neleptanom výbruse charakterizuje štruktúru liatiny, kde grafit je lupienkový (I), rozložený rovnomerne (A) s veľkosťou lupienkov 120 až 250 µm (4).

Záznam úplného hodnotenia štruktúry 90 % VI 7 + 10 % V 6 – Fe charakterizuje štruktúru liatiny s guľôčkovým grafitom s grafitom vylúčeným v tvare jednak pravidelne zrnitom (90 % VI), jednak nedokonale zrnitom (10 % V). Veľkosť zŕn pravidelne zrnitého grafitu je 15 až 30 µm (7), veľkosť nedokonale zrnitého grafitu je 30 až 60 µm (6). Matrica liatiny je feritická (Fe) a obsah perlitu nepresahuje 2 %.

Záznam 80 % III G + 20 % VI 5 – Fe 80 charakterizuje liatinu s červíkovitým grafitom s 80 % hrubého červíkovitého grafitu (III G) a 20 % dokonale zrnitého grafitu (VI). Veľkosť zŕn guľôčkového grafitu je 60 až 120 µm (5). Obsah feritu je od 70 do 90 % (Fe 80). (Podiel guľôčkového grafitu v liatine s červíkovitým grafitom nesmie byť viac ako 20 %.)

Záznam IV 6 – Fe 30 charakterizuje štruktúru temperovanej liatiny s vločkovým grafitom (IV) s veľkosťou grafitických útvarov 30 až 60 µm (6). Obsah feritu je v rozsahu od 20 do 40 % (Fe 30).

Kontrolné otázky

1. Za akých podmienok prebieha kryštalizácia zliatin Fe s C v súlade so sústavou metastabilnou a kedy v súlade so sústavou stabilnou?

2. Ako rozdeľujeme liatiny podľa tvaru grafitu?

3. Aké sú základné tvary grafitu a ako ich označujeme podľa STN 42 0461?

4. Pre ktorý tvar grafitu vyhodnocujeme jeho rozloženie a aké druhy rozloženia podľa STN 42 0461 poznáme?

5. Vysvetlite záznam hodnotenia: 60 % I A 5 + 40 % I D 7 ,

I A 4 – Fe 30,

90 % III F + 10 % VI 7 – Fe 70,

90 % VI 6 + 10 % V 5 – Fe 0.

Page 5: 6. ŠTRUKTÚRA GRAFITICKÝCH LIATINkmi2.uniza.sk/wp-content/uploads/2010/10/Struktura_grafitickych_liatin-teoria.pdf27 rozli čnými používate ľmi. Preto je vhodné vychádza ť

30

7. VPLYV TECHNOLOGICKÝCH FAKTOROV NA ŠTRUKTÚRU GRAFITICKÝCH LIATIN

Významné technologické faktory, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú štruktúru, a tým aj mechanické vlastnosti grafitických liatin, sú predovšetkým rýchlosť ochladzovania a úprava tekutého kovu.

Vplyv rýchlosti ochladzovania. Rýchlosť ochladzovania je jedným z faktorov, ktorý popri chemickom zložení ovplyvňuje ustavenie stabilnej alebo metastabilnej rovnováhy. Pri pomalej rýchlosti ochladzovania prebieha kryštalizácia v podmienkach stabilnej rovnováhy (vzniká grafit), pri veľkej rýchlosti ochladzovania potom v podmienkach metastabilnej rovnováhy (vzniká cementit). Pri danom chemickom zložení v závislosti od rýchlosti ochladzovania môže byť výsledná štruktúra matrice značne rôznorodá od meniaceho sa podielu perlitu a feritu až po bielu liatinu.

a) hrúbka steny 28 mm b) hrúbka steny 14 mm

c) hrúbka steny 7 mm d) hrúbka steny 3,5 mm

Obr. 7.1. Štruktúrne zmeny liatiny s guľôčkovým grafitom v závislosti od rýchlosti ochladzovania, lept. 1 % Nital, zv. 100 x

Page 6: 6. ŠTRUKTÚRA GRAFITICKÝCH LIATINkmi2.uniza.sk/wp-content/uploads/2010/10/Struktura_grafitickych_liatin-teoria.pdf27 rozli čnými používate ľmi. Preto je vhodné vychádza ť

31

V technickej praxi je rýchlosť ochladzovania určená jednak hrúbkou odliatku, kedy hrubým stenám zodpovedá pomalá rýchlosť ochladzovania a tenkým stenám odliatku veľká rýchlosť ochladzovania, jednak typom formy, kedy v pieskových formách je ochladzovanie pomalé a v kovových formách (kokily) rýchle.

Výsledná štruktúra matrice liatin vychádza z chemického zloženia a rýchlosti ochladzovania podľa štruktúrnych diagramov A. Uhlitzscha a R. Weichelta (viď učebnica Náuka o materiáli pre odbory strojnícke). Príklady zmien štruktúry LGG v rôznych hrúbkach odliatku sú na obr. 7.1.

Pri veľkej rýchlosti ochladzovania narastá podiel perlitu v matrici a dochádza k vylučovaniu nežiaduceho štruktúrne voľného cementitu, ktorého podiel narastá s rastúcou rýchlosťou ochladzovania. Zvyšuje sa tak síce pevnosť a tvrdosť liatiny, ale znižuje sa húževnatosť. Okrem typu matrice rýchlosť ochladzovania ovplyvňuje do istej miery aj veľkosť grafitu. Napríklad pri tuhnutí hrubších prierezov v pieskových formách sa zväčšuje hrúbka jednotlivých vetví lupienkového grafitu, pri tuhnutí v kokile dochádza k lokálnemu vylučovaniu jemného medzidendriticky rozloženého lupienkového grafitu.

Úprava tekutého kovu. Kryštalizáciu grafitu môžeme podstatne ovplyvniť úpravou tekutého kovu. Jedná sa o dôležitú technologickú operáciu, spočívajúcu vo vnášaní vhodnej látky do tekutého kovu. Podľa cieľa technologickej operácie a jej podstaty rozoznávame očkovanie a modifikovanie.

5

600

500 20

15

10

604020

300

0

100

400

200

80 100

GRAFIT I

GRAFIT VI

GRAFIT III

25

A5,

%

Rm,

MP

a

Perlit, %

Obr. 7.2. Mechanické vlastnosti eutektických liatin

Grafitizačné očkovanie je zvyšovanie počtu grafitizačných zárodkov. Očkovanie LLG sa používa na dosiahnutie vylúčenia grafitu u liatin s nízkym stupňom eutektickosti (možnosť vylúčenia cementitu) a zmenšenie veľkosti grafitu (zjemnenie grafitických častíc). Obidva faktory potom vedú k zvýšeniu pevnosti liatiny. Jemný lupienkový grafit prispieva k zvýšeniu pevnosti liatiny. Očkovanie u LGG a liatiny s červíkovitým grafitom nasleduje po modifikovaní a eliminuje antiglobulizačný účinok zložiek modifikátora.

Modifikovanie je ovplyvňovanie rastu grafitu tak, aby sa získal výhodnejší tvar. Vplyvom správne zvoleného modifikátora dôjde ku globularizácii grafitu buď čiastočne (červíkovitý grafit) alebo úplne (guľôčkový grafit).

Pri výrobe LGG má rozhodujúci vplyv na sferoidizáciu grafitu Mg, ktorý môže byť použitý samotný alebo v kombinácii s Ce a inými kovmi vzácnych zemín – KVZ = lantanoidy (La, Ce, Ga, Nd atď.) + Y. Červíkovitý grafit sa získava modifikovaním tak, že je zabezpečená neúplná sferoidizácia grafitu. Modifikuje sa obvykle malým množstvom Mg (nepostačujúcim na úplnú sferoidizáciu) alebo kombináciou Mg + Ti, kovmi vzácnych zemín alebo kombináciou Mg + KVZ. Vplyv tvaru grafitu a charakteru matrice na vlastnosti liatin charakterizuje obr. 7.2.

Kontrolné otázky

1. Čo je očkovanie?

2. Čo je modifikovanie, ktoré modifikované liatiny sa vyrábajú?

3. Od ktorých faktorov závisí charakter matrice liatin?

4. Aké sú rozdiely v technologických vlastnostiach jednotlivých druhov grafitických liatin?