politika a morálka

Politika a morálkaPolitika a morálka

Doc. Mgr. Peter JUZA, CSc., Ph.D., MBA.Skalica , apríl 2008


Bauman, Z.: Úvahy o postmoderní době. Praha. SLON 1995

Kosík, K.: Století Markéty Samsové. Praha. Orientace 1993

Kosík, K.: Jinoch a smrt. Praha. Hynek 1995Lysý, J., Malík, B., Švaral, P.: Čo by mal občan

vedieť o korupcii. CPHR-TIS 2002Müller, A.: Úvod do vědy o politice. Praha.

Lunarion 1991Sofoklés: Tragédie. Praha. Svoboda 1975Wiatr, J. J.: Angažovaná sociologie. Praha. Most

1970


Vznik morálneho vedomiaMorálka všeobecneMorálka a mocAko rozumieť pojmu moc v politike?Morálka – politika - právo


Otázky:

1. Čo chápete pod pojmom politická zodpovednosť?2. Aký je vzťah k politike a ako delíme politickú

korupciu?3. Ako pristupoval k téme morálky N. Machiavelli?

Vznik morálneho vedomiaVznik morálneho vedomia

V rodiacej sa spoločnosti znalostí sú motívom sociálnej práce nie ideologémy, ale morálka. Zdôraznime to ešte raz, ideológiu nahradzuje morálka.

V politickom živote sa dostáva jednotlivec a spoločenské skupiny do rôznych mravných konfliktov.

Platón videl v morálke základ všetkého. Nicollo Machiavelli sa zasa uvádza ako

permanentný príklad, ktorý umožňuje v politike použiť akýkoľvek prostriedok.

Pre utopický postoj je použitie mravne nedôstojných prostriedkov v politike vylúčené.

Morálka všeobecneMorálka všeobecne

Morálka je dodržiavanie noriem ľudského správania.

Tie môžu byť prevzaté od predošlých, alebo od minulých pomerov spoločnosti, či prevládajúcich súčasných noriem.

Niektoré z nich môžu byť dôsledkami náboženského presvedčenia, niektoré plodom zdravého ľudského rozumu.

Pozorujeme morálky rôznych spoločenských vrstiev.

Etika je teória morálky, určitý morálny kódex.

Politická etika je potom vo svojej najjednoduchšej formulácii politika normovaná etikou. Etika je filozofické premýšľanie o morálke, alebo reflexívna teória morálky.

Morálka všeobecneMorálka všeobecne

Politik by mal byť bezúhonný, rešpektovať zákony, k politickým odporcom by sa mal správať slušne, nemal by otvorene klamať.

Byť morálny v politike znamená v súčasnosti pracovať s premysleným politickým programom.

Politická zodpovednosť je dnes o tom, že ideologické postoje sú nahradené morálnymi.

Morálka a mocMorálka a moc

Skúškou správnosti pre politika je jeho postoj a vzťah k politickej moci.

Korupcia sa nevyhýba ani najvyspelejším spoločnostiam. Korupciu je možné rozdeliť na: - úmyselné zneužitie verejných, alebo všeobecných záujmov v

prospech jednej osoby - vyzradenie utajovaných skutočností jednotlivcom, alebo

skupinám, ktoré majú moc - uskutočnovanie dvojstranných záväzných dohôd a výhod v

penažnej, alebo inej forme - vzájomné dohody tých, ktorí potrebujú určité rozhodnutia a

tých, ktorí ich môžu zabezpečiť, čo sa uskutočnuje po recipročnej dohode

- pokus kamuflovať akt korupcie nejakou formou zákonného ospravedlnenia

- osoby, ktoré sa na čine podieľajú, zneužívajú dve vzájomne si odporujúce povinnosti

Ako rozumieť pojmu moc v politikeAko rozumieť pojmu moc v politike??

V literatúre mnohí autori tvrdia, že moc je vlastnosť človeku imanentná, akýsi vrodený pud. Iní tvrdia, že moc je psychická choroba a trpia ňou ľudia v štátnych funkciách.

Teologická argumentácia napríklad chápala moc ako službu.

Ako rozumieť pojmu moc v politike?Ako rozumieť pojmu moc v politike?

V demokratickej spoločnosti je moc vžda požičaná hodnota. Politik však ani v demokratickej spoločnosti často svoj mandát takto nechápe. Ale často ju takto nechápe ani verejnosť, stáročia vychovávaná v úcte k autoritám a teda dostatočne nepripravená na kontrolu politickej moci.

Morálka – politika - právoMorálka – politika - právo

Vo vzťahu právo-morálka-politika najväčšiu cenu majú hlbšie vrstvy.

V časoch absolutizmu záujem štátu sa stotožňoval so záujmami vládcu, (L°État c°est moi sa pripisuje Ľudovítovi XIV.)

Doktrína buržoáznej revolúcie v USA a vo Francúzsku prichádza s pojmom ľud, spoločenstvom ľudí slobodných a rovných.


Na prelome XIX. a XX. storočia vynikajúci francúzsky právnik Ademar Esmein tvrdil, že "štát je právnicka personifikácia národa." Je to jeden z predpokladov nacionalizmu.


Carl von Clausewitz, pruský stratég a teoretik vojny z I. polovice XIX. storočia je autorom výroku, že vojna je politika, ktorá sa uskutočňuje inými prostriedkami.

Spravodlivá vojna a nespravodlivá vojna nie je iba morálna typológia. Dôsledky tohoto rozdelenia sa týkali aj politiky, aj práva.


Autorom nie veľmi známej teórie je Nemec Carl Schmitt, konzervatívny spisovateľ, stúpenec Hobbesa a Machiavelliho.

Seba považoval za predstaviteľa pesimistického výkladu osudu človeka v dejinách. Bol úzko spojený s hitlerizmom a získal skúsenosť ako právnik tretej ríše.

Do hry vstupuje ako nový suverén technika.


Ďakujem za pozornosť!Peter Juza

politika a morálka

Documents