demografická dynamika

DEMOGRAFICKÁ DYNAMIKA

Prednáška 3

Zuzana Poláková

DEMOGRAFICKÉ MODELOVANIE

nadväzuje na demografickú statiku

Skúma a/ prirodzený pohyb obyvateľstva b/ sociálny pohyb obyvateľstva c/ mechanický pohyb obyvateľstva

a/ prirodzený pohyb obyvateľstva rozumieme ním reprodukciu obyvateľstva prírastky narodením a úbytky úmrtím neustála obnova obyvateľstva


Štatistika pohybu alebo zmien obyvateľstva:

- zaznamenáva a analyzuje počet pôrodov, úmrtí (zmena prirodzená ),

- svadieb a rozvodov (zmena sociálno - právna),

- sťahovanie (zmena mechanická),


Pojmy

Pôrodnosť (natalita) – rodenie detí chápané ako hromadný demografický jav

Plodnosť (fertilita) – realizovaná fyziologická plodnosť

Úhrnná plodnosť (Total fertility rate TRF) – priemerný počet živonarodených detí pripadajúcich na jednu ženu počas jej celého reprodukčného obdobia (15-49 rokov) za predpokladu nulovej úmrtnosti

Potratovosť (Abortion) – potraty sledované ako hromadný demografický jav


Evidencia a štatistika ukončených tehotenstiev

Pôrod rozumieme ukončenie tehotenstva po 36

týždňoch trvania bez ohľadu na stav plodu (dieťaťa).

Predčasný pôrod koniec tehotenstva, ktoré trvalo dlhšie ako 28 (ak sa narodí dieťa mŕtve) a menej než 36 týždňov; u živého plodu i menej ako 28 týždňov.

Potrat umelé prerušenia tehotenstva vykonané podľa zákona 66/198 Zb. a predčasne a samovoľne ukončené tehotenstvá, kedy plod nemôže byť považovaný za dieťa (ak ide o mŕtvo narodený plod mladší ako 28 týždňov tehotenstva, poprípade s hmotnosťou menšou ako 1000 gramov, pokiaľ sa nedá určiť dĺžka tehotenstva).

DEMOGRAFICKÉ MODELOVANIEEvidencia a štatistika narodených

Živý plod je plod, ktorý po odlúčení od tela matky dýchal, alebo prejavil iné známky života (srdcová činnosť, pulzácia pupočníka, zreteľné sťahy priečne pruhovaných svalov), bez ohľadu na to, či bol alebo nebol pupočník preťatý a placenta bola alebo nebola vypudená.

Mŕtvo narodené dieťa je označovaný plod starší ako 28 týždňov tehotenstva (poprípade s hmotnosťou 1000 gramov a viac, pokiaľ by nešlo určiť dĺžku trvania tehotenstva) bez prejavov známok života. Ostatné mŕtve plody sa zaradzujú medzi potraty.

Nezrelý plod u jednoduchých pôrodov všetky plody s pôrodnou hmotnosťou do 2500 gramov, alebo s dĺžkou do 48 cm; u viacpočetných tehotenstiev je hranica nižšia, a to 1800 gramov a 45 cm.

Hlásenie o narodení dieťaťa podáva primár pôrodného oddelenia príslušnému okresnému (obvodnému) úradu podľa miesta trvalého bydliska matky. Hlási sa každé pôrodom ukončené tehotenstvo, u viacpočetného tehotenstva každé dieťa osobitne.


Živorodenosť (čistá pôrodnosť) je vyjadrovaná hrubou mierou živorodnosti, počtom živo narodených detí počas kalendárneho roku na 1000 obyvateľov.

Mŕtvorodenosť je počet mŕtvo narodených počas kalendárneho roku na 1000 všetkých narodených počas toho istého kalendárneho roku.

Plodnosť je kvantifikovaná prostredníctvom obecnej miery plodnosti, ktorá je definovaná ako počet živo narodených detí na 1000 žien 15-49 ročných (hrubá plodnosť); miera plodnosti podľa veku udáva počet narodených detí na 1000 žien určitého veku.


Evidencia a štatistika potratov

Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva a hlásenie potratov

Interupčný zákon č. 73/1986 Zb. - zákon upravuje, za akých okolností môže žena požiadať o prerušenie tehotenstva alebo za akých okolností jej prerušenie tehotenstva môže odporučiť lekár.

Potratovosť je vyjadrovaná hrubou mierou potratovosti, čo je počet potratov, ku ktorým prišlo v kalendárnom roku na 1000 obyvateľov a obecnou mierou potratovosti, to znamená pomerom počtu potratov a počtu žien v reprodukčnom veku. Podiel potratov udáva počet potratov na 100 všetkých ukončených tehotenstiev (pôrodov a potratov).

Index potratovosti zachytáva počet potratov na 100 všetkých narodených detí.


Evidencia a štatistika úmrtí

Úmrtie je definované ako trvalé vymiznutie všetkých znakov života, ktoré nastalo v ktorejkoľvek dobe po narodení živého plodu. List o prehliadke mŕtveho vyplňuje lekár.

Úmrtnosť (Mortality) – výskyt úmrtí v danej populácii sledovaný ako hromadný demografický jav

Dojčenská úmrtnosť (Infant mortality) – úmrtnosť detí do jedného roka

Počet zomretých je základnou informáciou štatistiky úmrtia. Celkovú (hrubú) úmrtnosť vyjadrujeme prostredníctvom hrubej

miery úmrtnosti, ktorá udáva počet zomretých v kalendárnom roku na 1000 obyvateľov stredného stavu.


Kojenecká úmrtnosť (vyjadrovaná kvocientom kojeneckej úmrtnosti) predstavuje počet zomretých do jedného roku života na 1000 živo narodených detí:

Úmrtnosť popôrodná do 3 dňoch po narodení. Úmrtnosť včasná do 7 dní. Úmrtnosť novorodenecká do 28 dní. Úmrtnosť ponovorodenecká od 28 dní do 1 roka (je to rozdiel

medzi kojeneckou a novorodeneckou úmrtnosťou). Perinatálna úmrtnosť je počet mŕtvo narodených plus počet

zomretých do 7 dní po pôrode na 1000 živo narodených. Materská úmrtnosť je počet žien zomretých v súvislosti s

tehotenstvom, pôrodom a šestonedelím na 1000 živo narodených detí.


Reprodukcia obyvateľstva

Reprodukciu obyvateľstva chápeme ako stálu obnovu populácie zmenou novej generácie za generáciu vymierajúcu.

Prirodzený prírastok (úbytok) je rozdiel medzi počtom živo narodených a zomretých osôb v určitom kalendárnom roku.


Hrubá miera reprodukcie udáva, koľko živých dievčat by sa narodilo jednej žene počas jej generačného obdobia pri zachovaní zistených špecifických plodností.

Čistá miera reprodukcie vyjadruje počet dievčat narodených jednej žene v priebehu jej generačného obdobia, ktoré sa v priemere dožijú veku svojej matky v dobe pôrodu. Pri jednoduchej reprodukcii sa čistá miera reprodukcie rovná jednej, ak je vyššia ako jedna, potom ide o rozšírenú reprodukciu, menšia než jedna svedčí o depopulácii (zníženej reprodukcii).

Obrázky a údaje boli prevzaté z publikácie Zdravotnícka ročenka Slovenskej Republiky 2004, Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky. Bratislava 2005, ISBN 80-968936-7-X; http://www.uzis.sk/publikacie/pdf/rocen_04.pdf


Ukazovatele Saldo prirodzenej menlivosti (prirodzený

prírastok/úbytok)

kde

N – živonaredení

M – zomrelí

Hrubá miera prirodzeného prírastku (úbytku)

kdepp – prirodzený prírastok, resp úbytok (saldo)

P – stredný stav obyvateľstva (počet obyvateľov k 1.7 v roku)


Hrubá miera pôrodnosti (počet živonarodených k strednému stavu obyvateľov, obyčajne za rok)

- natalita na 1000 obyvateľov

Hrubá miera úmrtnosti (počet zomretých k strednému stavu obyvateľstva, obyčajne za rok)

- mortalita


Špecifická úmrtnosť podľa pohlavia a veku

kde

x – vek

m – muži

ž – ženy

Úmrtnosť detí do jedného roka (t.j. vo veku 0 rokov)

kde

D0 – počet detí zomretých do 1 roka

P0 – stredný stav detí do 1 roka


Medicínska prax používa tvar dojčenskej úmrtnosti

kde

D0 – počet detí zomretých do 1 roka

N – počet živonarodených detí (v roku 1991 bola dojčenská úmrtnosť 13,25, t.j. na 1000 živonarodených detí pripadalo 14 zomretých)


Čo vplýva na reprodukciu obyvateľstva ? manželstvo, v súčasnosti aj bez uzatvorenia manželstva podpora štátu rodinám s deťmi sociálne istoty (možnosť nadobudnutia bytu, obava ženy zo straty

zamestnania, negatívny prístup zamestnávateľov k matkám s malými deťmi a i.)

národnosť (etnicita) a religiozita (náboženstvo) - pre niektoré národy je charakteristický kladný vzťah k viacdetným rodinám – súvis s náboženstvom, do roku 1989 nebolo možné sa priznať k náboženskému vyznaniu, preto pri sčítaní obyvateľstva pred týmto rokom túto evidenciu nenájdeme...


Plodnosť (fertilita) týka sa žien vo veku 15-49 rokov ukazovatele fertility poukazujú na význam ženy na reprodukcii

obyvateľstva

Zaujímavosti:

http://najmama.aktuality.sk/clanok/230557/toto-by-ste-necakali-najvacsie-tehotenske-rekordy/

Najväčšie bábätko: Talianka, ktorá v roku 1955 porodila najväčšie bábätko na svete. Jeho váha bola tesne nad desiatimi kilogramami

Najmenšie bábätko: len 200 gramový chrobáčik, ktorý prišiel na svet dokonca už na konci štvrtého mesiaca.


Najstaršia rodička: Dáma zo Španielska držala v rukách hneď dva rekordy. Prvým bolo, že sa vo veku 67 rokov stala najstaršou rodičkou na svete a s tým sa spája hneď aj ďalší šok, pretože v tomto roku rodila vôbec po prvýkrát (po dvoch rokoch zomrela)

Najmladšia rodička: Dotyčná žena prezradila svoje tajomstvo až ako 75 ročná babička. Svoje prvé dieťa totiž priviedla na svet už ako päťročná! Lina začala totiž menštruovať už ako batoľa, keď mala len osem mesiacov. Kvôli tomu mohla otehotnieť i vo veku, keď sa mala ešte zaujímať o hračky a nie o problémy mladých mamičiek

Najpočetnejšia mamina: Bola ňou jedna ruská žena, ktorá porodila neskutočných 69 detí. Tento rekord sa jej podaril i vďaka tomu, že ich viackrát porodila niekoľko naraz. Najviac ich bolo sedem a udialo sa tak raz (v 18.st.)

Najviac detí počas 1 pôrodu: drobčekov bolo až desať! Udialo sa tak v roku 1946 v Brazílii a jasnú prevahu mali chlapčekovia, ktorých bolo až osem.

vyspelé krajiny majú 1,2 až 1,8 detí na jednu ženu za celé plodivé obdobie


Fertilita – plodnosť

Špecifické fertility - počítajú sa podľa jednotlivých rokov rodivého veku žien

kde

pž , pžx sú počty žien rodivého veku (vo veku x)


Hrubá miera reprodukcie – vyjadruje, ako sú narodené dievčatá schopné nahradiť svoje matky

kde

0,48 - podiel dievčat v natalite

Súčet špecifických fertilít (tzv. úhrnná fertilita)


Hrubá miera potratovosti

kde

A - počet všetkých potratov

P - stredný stav obyvateľstva

Hrubá miera potratovosti sa počíta aj pre samovoľné potraty (hmps) aj pre interupcie (hmpu)

Index potratovosti sa vykazuje vzhľadom k počtu narodených:

živonarodení, alebo všetci narodení


b/ Sociálny pohyb – sobášnosť a rozvodovosť

Sobášnosť- medzi rokmi 1989 až 2011 sa zvýšil vek u mužov z pôvodných

necelých 25 rokov na viac ako 31 rokov, u žien z viac ako 22 rokov na necelých 29 rokov,

- v súčasnosti (rok 2011) priemerná dĺžka trvania manželstva dosahuje takmer hranicu 13 rokov

- najviac uzavretých manželstiev pripadalo na september, august, jún a júl (Vyplýva to z najnovšej publikácie Výskumného demografického centra Inštitútu informatiky a štatistiky (Infostat) s názvom Populačný vývoj v Slovenskej republike 2011).


Hrubá miera sobášnosti

kde

S - počet sobášov (za rok)

P- stredný stav obyvateľstva

Miera sobášnosti slobodných (vo veku x)

kde

- Sx je počet prvých sobášov vo veku x (za rok)

- Px je stredný stav slobodných vo veku x


Rozvodovosť- v demografii znamená negatívny jav. Rozvodovosť narúša

reprodukčný proces, osobitne u manželstiev, v ktorých sa reprodukcia neuskutočnila,

- kým na začiatku 90. rokov by sa pri zachovaní intenzity rozvodovosti do 20 rokov od uzavretia manželstva rozviedlo každé piate manželstvo, v rokoch 2008 až 2010 to bolo 40, respektíve viac ako 40 percent,

- podiel rozvedených manželstiev s maloletými deťmi sa síce naďalej znižuje, no celkový počet maloletých detí zasiahnutých rozvodom sa za posledné desaťročie zvýšil,“ upozorňuje Šprocha (VDC).

Kde sa na Slovensku rozvádzajú ľudia najviac?

Na sto uzavretých manželstiev pripadlo v Košickom kraji 43,68 rozvodov (rozvodový index), za Slovensko 43,33 rozvodov. Najvyšší bol rozvodový index v okrese Rožňava 67,96 a Košice I 59,18, najnižší v okrese Gelnica 21,48.


Hrubá miera rozvodovosti - je to orientačný ukazovateľ, ktorý sa nevzťahuje na počet manželstiev

kde

R - počet rozvodov (za rok)


Miera rozvodovosti manželstiev

kde

P je stredný stav vydatých žien.


Zdroj: Štatistický úrad SR

rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003

na 1000 obyvateľov 1,7 1,73 1,79 1,72 1,82 2,04 1,99

rozvody (absol.počet) 9138 9312 9664 9273 9817 10960 13606

na 100 uzavr.manžel. 32,7 33,9 35,3 35,8 41,3 43,7 41,2

c/ mechanický pohyb

MIGRÁCIA


Urbanizácia – mestský spôsob života, sťahovanie sa z vidieka do miest

Desurbanizácia (dekoncentrácia) – sťahovanie sa z miest na vidiek

Urbanizmus – systém pracovných metód a postupov v architektúre

slúžiacich na vytváranie a formovanie ľudského osídlenia, odbor zaoberaúci

sa plánovaním, projektovaním a stavbou ľudských sídiel

- svetová urbanizácia stále stúpa, v súčasnosti dosahuje úroveň asi 48 %.

- podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije až 70% Európanov v

mestách

- podľa odhadov OSN bude v roku 2025 žiť v mestách vyše 60 % obyvateľov

sveta


Urbanistika – budovanie sídiel

- pre Európu je charakteristické, že patrí ku kontinentom s najhustejším osídlením

a to najmä v západnej a južnej časti

- Slovensko patrí do skupiny štátov s hustejším osídlením (Rakúsko, Maďarsko,

Francúzsko a ďalšie štáty s hustotou osídlenia okolo 100 obyvateľov na 1 km2).

- Slovensko má v severnej i v strednej časti územia horské lesnaté oblasti, potom

osídlením v údoliach a v rovinatých oblastiach má podstatne vyššiu koncentráciu

obyvateľstva, než je celoplošný priemer

- osídlenie na Slovensku, rovnako ako v okolitých štátoch je historicky dané

vznikom poľnohospodárstva s usadzovaním sa v blízkosti pozemkov, ktoré roľník

obrábal


Sídlo, vidiecke a mestské obce

- už od dávnych dôb ľudia žijú v určitých zoskupeniach, spoločenstvách na

nejakom území, ktorému hovoríme sídlo.

- sídla podľa veľkosti môžu predstavovať lazy (niekoľko domov – obydlí

koncentrovaných na jednom mieste), väčšie sídla sú obce.

- tieto demografia rozlišuje vidiecke a mestské

- zlučovaním mestských obcí (miest) vznikali postupne aglomerácie, ktoré sa

skladajú z jadra a predmestí

- vysoko urbanizované aglomerácie - konurbácie – súmestia (najväčšie americké

mestá: Florida, Kalifornia a i.)

- vzájomným zlučovaním aglomerácií a konurbácií vznikajú rozsiahle

urbanizované územia tzv. megalopolis (po zlúčení majú spoločnú samosprávu)

DEMOGRAFICKÉ MODELOVANIE Megalopolis alebo megalopola alebo veľkomesto veľkomiest

je rozsiahla metropolitná oblasť alebo dlhá reťaz súvislých metropolitných oblastí.

Tento termín prvýkrát spomenul francúzsky geograf Jean Gottman v Spojených štátoch v roku 1957 na opísanie veľkej urbanizovanej oblasti pozdĺž východného pobrežia Spojených štátov od Bostonu po Washington, D.C., ktorý sa označuje ako BosWash.

Ďalšia megalopolis sa nachádza na južnom pobreží Veľkých jazier a označuje sa ako ChiPitts, nakoľko sa rozprestiera medzi mestami Chicago a Pittsburgh. V Japonsku je megalopolom oblasť Tokijského zálivu a označuje sa pojmom Pás Taiheiyō (spojenie konurbácií miest Tokio, Nagoja a Osaka)


Tokio je najväčšia metropolitná oblasť na svete podľa počtu

obyvateľov,

- rozkladá sa na ploche 13 500 km², čo je viac ako rozloha

Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja dokopy,

- žije tu okolo 35 miliónov obyvateľov, čo je zhruba rovnaký

počet ako počet obyvateľov Poľska.


Pozitíva urbanizácie- dostupnosť všetkých druhov služieb- z miest sa stali centrá kultúrneho a spoločenského života- veľké možnosti vzdelávania – vysoká koncentrácia všetkých typov škôl

Negatíva urbanizácie- príliš vysoká koncentrácia ľudí na malom priestore- znečisťovanie environmentálneho prostredia- vysoká kriminalita- šírenie prenosných chorôb- zvyšovaní množstva komunálneho odpadu či problému s pitnou vodou a kanalizáciou.


OECD navrhla používať jednotné kritériá pre určenie typu osídlenia

regiónov/obcí podľa:

populácia a migrácia (pozornosť venovaná prirodzenému a mechanickému

pohybu obyvateľstva, jeho demografickej skladbe – ukazovatele absolútne aj

relatívne),

ekonomická štruktúra a jej výkonnosť (celkový stav hospodárstva),

sociálna oblasť a majetkové pomery (úroveň sociálno-ekonomického

zázemia, dostupná infraštruktúra),

životné prostredie a jeho udržateľnosť (geografické ukazovatele, ktoré

ovplyvňujú produkčnú schopnosť pôdy, ale aj ukazovatele znečistenia

životného prostredia.


V súčasnosti medzi najčastejšie používané kritériá hodnotenia obcí patria:

historické kritérium (za mestské obce boli považované tie, ktoré mali pridelené mestské privilégiá, práva), v zahraničí sa toto kritérium nepoužíva,veľkostné kritérium, je jedno zo základných (za mestské obce sa považujú obce s počtom trvale bývajúcich viac ako 20 000), toto kritérium sa používa aj pri určovaní veľkomiest,podľa hustoty, patrí k všeobecne akceptovaným kritériám OECD, kde podľa metodiky OECD je región považovaný za:

- prevažne vidiecky, viac ako polovica obyvateľov žije v sídlach s hustotou

osídlenia menšou ako 150 obyvateľov/km2,

- signifikantne vidiecky, ak 15 − 50% obyvateľov žije v sídlach s hustotou osídlenia menšou ako 150 obyvatel’ov/km2,


- prevažne mestský, ak menej ako 15% obyvateľov žije v sídlach s hustotou

osídlenia menšou ako 150 obyvatel’ov/km2 (tento prístup nezohľadňuje v celej šírke historicky dané špecifiká osídlenia územia Slovenska),

štrukturálne kritérium, zohľadňuje ekonomicko-demografické poznatky o štruktúre obyvateľstva miest a vidieka (typické povolania pre jednotlivé kategórie obyvateľstva). Základným ukazovateľom je podiel nepoľnohospodárskeho obyvateľstva, funkčné kritérium – jeho základom je, že mestské obce plnia sídelné, hospodárske, právne a sociálne funkcie, ktoré sa líšia od vidieckych. Sem zaraďujeme aj mestá so zvláštnymi účelmi, napríklad kúpeľné mestá, administratívne kritérium – za mesto sa považujú obce so štatútom mesta. Toto kritérium je úzko späté s funkčným. Je možné ho chápať ako analógiu historického kritéria.


Ukazovatele urbanizácie

Úroveň urbanizácie

kde

Pu – počet mestského (urbanizovaného) obyvateľstva

P – stredný stav obyvateľstva

Pv – počet obyvateľov vidieka


Miera ľudnatosti, mľ:

kde


Ú - veľkosť územnej jednotky

V obrátenom vzťahu sa miera ľudnatosti uplatňuje pre vyčíslenie plochy

územia, pripadajúca na obyvateľa. Typickým príkladom je výmera

poľnohospodárskej a ornej pôdy pripadajúca na l obyvateľa.

DEMOGRAFICKÉ MODELOVANIEMigrácia mechanický pohyb obyvateľstva jedná sa o pohyb: - v rámci územnej jednotky (štátu) v

- horizontálnom smere (vidiek - mesto) a - vertikálnom smere (mesto - mesto, resp. vidiek - vidiek),

- cez hranice štátu, t.j. medzištátny pohyb: emigrácia – vysťahovanie imigrácia – prisťahovanie.

Môžeme tiež hovoriť’ o fyzickej alebo zemepisnej mobilite.

Špeciálnymi prípadmi pohybu obyvateľstva sú:

sezónna migrácia (prevažne poľnohosp. pracovníkov),

kyvadlová migrácia (pravidelná denná, resp. týždenná dochádzka do

zamestnania, školy a pod.),

Demografické modelovanie cestovanie (zisťuje sa veľmi ťažko, v rámci pravidelného zisťovania cenzu

obyvateľstva – možnosti rekreácie, vlastníctvo chaty, chalupy, správy

cestovných kancelárií,),

skrytá migrácia (dlhotrvajúca nedenná dochádzka za prácou).

Z pohľadu migranta

dobrovoľná migrácia (z iniciatívy migranta) (sem môžeme zaradiť aj

reemigráciu – proces sťahovania dávnejších emigrantov, ktorí sa po určitom

čase neprítomnosti vracajú do krajiny svojho pôvodu. V prípade, ak ide o proces

organizovaný štátnou mocou, hovoríme o repatrizácii),

nedobrovoľná, vynútená, násilná migrácia (migranti sú donútení k presídleniu

verejnou mocou: vyhostenie, evakuácia – plánované vysídlenie oblasti za

účelom zachrániť ľudí pred nejakou katastrofou).


Z hľadiska početnosti migrantov

individuálna migrácia

skupinová migrácia, resp. masová. Pre špeciálny prípad masovej migrácie

vyvolanej neočakávanými udalosťami (prírodné katastrofy, vojny) používame

pojem útek, alebo exodus.

Hore uvedené typy migrácie patria medzi legálnu migráciu. Ak sa jedná

o nedovolené prekročenie štátnych hraníc, hovoríme o nelegálnej migrácii,

ktorá je predmetom šetrení medzinárodných kriminalistických organizácií.


Zdroje informácií o migrácii

Zisťovanie je v mnohých prípadoch obtiažne a je súčasťou štatistických zisťovaní

rôznych organizácií :- ŠÚ (napr. z výberového zisťovania v domácnostiach), - migračné úrady, - colné správy, - miestne a mestské úrady a pod.

V SR je uplatňovaný administratívny spôsob získavania údajov o migrácii. Je zaradený

do systému krátkodobého štatistického zisťovania, ktoré realizuje Štatistický úrad SR.

Európska migračná sieť (European Migration Network – EMN) bola zriadená

rozhodnutím Rady 2008/381/ES2 a slúži na poskytovanie aktuálnych, objektívnych,

spoľahlivých a porovnateľných informácií o migrácii a azyle s cieľom podporiť tvorbu

politík v Európskej únii. Tieto informácie poskytuje aj verejnosti.


Najčastejšie používané pojmyMigrácia, sťahovanie – pohyb cez hranice administratívnej jednotky, pri ktorom dochádza k trvalej zmene pobytu osoby (v SR zmena obce trvalého pobytu).

Migrant – osoba, ktorá mení miesto (obec) svojho trvalého (obvyklého) pobytu z jednej krajiny do druhej, alebo z jedného regiónu do iného v rámci krajiny.

Prisťahovaný (imigrant) – osoba, ktorá sa prisťahovala do určitej územnej jednotky.

Vysťahovaný (emigrant) – osoba, ktorá sa vysťahovala z určitej územnej jednotky.

Trvalý pobyt – je v mieste stáleho bydliska občana, je to miesto, kde sa občan trvale zdržiava.

Prechodný pobyt – miesto, kde sa občan zdržiava dočasne (štúdium, zamestnanie)

Demografické modelovanie

Povolenie na pobyt – doklad, ktorý oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území SR prechodne, resp. trvalo. Nevyžaduje sa od zahraničných Slovákov

Azyl – ochrana cudzinca, ktorý má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských alebo iných národnostných dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Vzhľadom na tieto obavy sa nechce alebo nemôže vrátiť do tohto štátu.

Žiadateľ o azyl – cudzinec, ktorý žiada v inej krajine o ochranu pred perzekúciou alebo nebezpečenstvom hroziacim v krajine pôvodu.

Azylant – cudzinec, ktorému bol udelený azyl.


Odídenec – cudzinec, ktorému je na území inej krajiny poskytnuté dočasné útočisko (napr. počas vojnového konfliktu).

Presídlenec – osoba, ktorá bola presťahovaná do krajiny pôvodu.

Občianstvo – právna väzba medzi občanom a štátom, ktorá nevyjadruje etnický pôvod osoby (občianstvo v SR len jedno, nie je možné dvojité od roku 2010)

Štátny občan – občan príslušného štátu. Osoba, ktorá nie je štátnym občanom príslušného štátu, je v ňom cudzincom.

DEMOGRAFICKÉ MODELOVANIEUkazovatele migrácie

Hrubá migrácia (objem migrácie) – súčet objemu vnútorného sťahovania a obratu zahraničného sťahovania

MO = I + E

kde

MO – objem migrácie, I – prisťahovaní, E – vysťahovaní.

Čistá migrácia (migračné saldo) - rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných

MS = I – E

kde

MS – migračné saldo, I – prisťahovaní, E – vysťahovaní.


Index migračného salda – základný ukazovateľ efektívnosti migrácie

kde

MS – migračné saldo (rozdiel medzi počtom prisťahovaných

a vysťahovaných),

MO – migračný obrat (úhrn počtu prisťahovaných a vysťahovaných osôb za

danú územnú jednotku obyčajne za rok),


Index hrubej imigrácie (emigrácie) – porovnanie počtu vysťahovaných a

prisťahovaných, resp. naopak

Index čistej imigrácie (emigrácie) – porovnanie čistej migrácie a hrubej

imigrácie, resp. emigrácie


Hrubá miera migračného salda – migračné saldo na 1 000 obyvateľov stredného stavu, obyčajne za rok

hmms =(It − Et)/ St

kde

hmms je hrubá miera migračného salda,

It sú prisťahovaní v čase t, Et sú vysťahovaní v čase t,

St je stredný stav obyvateľstva v čase t


Podľa zverejnených údajov OSN sa na svete v roku 2005

nachádzalo 191 miliónov osôb, ktoré boli klasifikované ako

zahraniční migranti. Medzinárodná migrácia sa v súčasnosti

považuje z hľadiska ekonomického, sociálneho, kultúrneho,

politického a i. za závažnú otázku, ktorou je potrebné sa

zaoberať, hoci je to prirodzený, zväčša pozitívny a z mnohých

hľadísk užitočný jav. Medzinárodná migrácia je pravdepodobne

najčastejšie spojená s riešením ekonomickej a sociálnej situácie

jednotlivca. Preto sa za ostatné obdobie, pre Slovákov a Čechov

vstupom do Európskej Únie rozšírila tzv. ekonomická migrácia.

Faktory migrácie – tie, ktoré motivujú k emigrácii, známe tiež ako „push factors“, sú: politická nestabilita, nízka životná úroveň, chudoba, choroby, ozbrojené alebo iné konflikty a pod.

Faktory ovplyvňujúce výber cieľovej krajiny: sociálna istota, dodržiavanie ľudských práv, lepšie ekonomické príležitosti, spravodlivosť, bezpečnosť a pod.


Demografické modelovanie V prípade dočasnej migrácie je neisté, či zamestnávatelia aktívne poskytujú

odbornú prípravu na zlepšenie osobného rozvoja migranta, najmä ak ide o prácu v nízkokvalifikovaných sektoroch (o akú pri schémach dočasnej migrácie často ide).

Napríklad sa tvrdí, že: „Nerovnaká vyjednávacia sila cieľových krajín v týchto dohodách je dobre známa. Zatiaľ čo sa od migrantov očakáva, že donesú naspäť zručnosti, je veľmi nepravdepodobné, že by zamestnávatelia investovali do odbornej prípravy okružných migrantov v nižšie kvalifikovaných kategóriách.“

Na druhej strane: šancu zlepšiť si svoje zručnosti a vrátiť sa do svojej krajiny pôvodu, pričom nestratia právo vrátiť sa a bývať v členskom štáte, predstavujú pre štátnych príslušníkov tretích krajín príležitosť prispievať k rozvoju svojej krajiny ako podnikatelia, odborníci, dobrovoľníci alebo z inej pozície.

(http://www.emn.sk/phocadownload/emn_studies/emn-sk_studia_docasna-a-cirk-migracia_suhrnna-sprava_sk.pdf)

Demografické modelovanie Je všeobecne známe, že populácia v Európe starne.

Ubúda počet ľudí v aktívnom veku (podľa Európskej komisie (EK) v roku 2010 až 2030 sa počet ľudí v aktívnom veku zníži o 20 miliónov).

Z tohto dôvodu sú tendencie zo strany EK hľadať možnosti a riešiť vzniknutú situáciu povolením imigrantov z krajín tretieho sveta pre potreby trhu práce.

O počte imigračných povolení by ale naďalej rozhodovala výlučne konkrétna krajina, ktorej sa imigrácia týka.

Bola prijatá schéma užšej kooperácie a harmonizácie hraničných, imigračných, azylových, integračných a vízových politík - Haagsky program, v súčasnosti sa jeho implementácia uskutočňuje na báze Akčného plánu

Demografické modelovanieVnútorná migrácia – migrácia na úrovni krajov SRNajatraktívnejším priestorom, do ktorého smerujú migračné toky v súčasnosti, je

Bratislavský kraj. Má to svoju logiku, nakoľko Bratislavský kraj je hospodársky najvyspelejšou časťou našej krajiny.

Treba zdôrazniť, že kým v období 2000-2004 v porovnaní s obdobím 1996-1999 priemerné ročné počty prisťahovaných rástli vo všetkých krajoch, v období 2005-2009 sa v porovnaní s obdobím 2000-2004 počty prisťahovaných znížili v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraj, v ostatných krajoch pokračovali trendy rastu.

Je pozoruhodné, že Bratislavský kraj sa ako najpríťažlivejší región vo vnútornej migrácii vyformoval až v období 2005-2009, keď jeho priemerný ročný zisk dosiahol 2354 osôb (3,86 ‰). Straty sa prehĺbili nielen v Prešovskom, ale aj v Košickom a v Banskobystrickom kraji. Z priestorového rozloženia prírastkov a úbytkov vyplýva, že prírastky sa čoraz viac koncentrujú na západnom Slovensku. Úbytky sa viažu najmä na priestory slabo prosperujúce, s nedostatkom pracovných príležitostí. Najstabilnejšie boli straty Žilinského kraja.

Demografické modelovanieMigračné prírastky/ úbytky obyvateľstva v krajoch SR

Demografické modelovanieMigrácia je svojou povahou dvojstranný proces, spájajúci územnú jednotku, z

ktorej sa osoba vysťahováva s územnou jednotkou, do ktorej sa osoba prisťahováva. Migranti (či premiestnenia) s rovnakým miestom vysťahovania a s rovnakým miestom prisťahovania vytvárajú migračné toky (prúdy). Analýza migračných tokov je jedným z krokov hlbšej analýzy migrácie.

Hlavné migračné toky medzi krajmi sú znázornené na obrázku nižšie. Sú to priemerné ročné toky (počet migrácií), smerujúce z jedného kraja do druhého, ktoré zahŕňajú viac ako 500 zmien trvalého pobytu. Všetky tri zobrazené obdobia potvrdzujú príťažlivú silu Bratislavského kraja.

Kým v období 1996-1999 smeroval do Bratislavského kraja najsilnejší tok z Trnavského kraja a o niečo slabšie toky z Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja, v období 2000-2004 sa k nim pripojil tok z Banskobystrického kraja a v období 2005-2009 aj toky z ostatných troch krajov – Žilinského, Prešovského a Košického. Z Bratislavského kraja smeroval najväčší tok do Trnavského kraja a v celom období 2000-2009 bol zo všetkých medzikrajských tokov najmohutnejší. Menší tok smeroval z Bratislavského aj do Nitrianskeho kraja. Čulá vzájomná výmena je charakteristická pre migračné vzťahy medzi Nitrianskym a Trnavským krajom.


http://www.infostat.sk/vdc/pdf/migracnetoky.pdf


Nelegálna migrácia

pod pojmom nelegálna migrácia rozumieme nedovolené prekročenie štátnych hraníc, ako aj neoprávnený pobyt cudzincov na území krajiny,

počet nelegálnych migrantov nie je žiadnou inštitúciou numericky vyčíslený (podľa odhadov v roku 2007 predstavovala nelegálna migrácia niekoľko tisíc až desaťtisíc osôb),

v poslednom období sa SR začína stávať atraktívnou krajinou pre cudzích štátnych príslušníkov aj ako cieľová krajina,

v roku 2008 je v oblasti nelegálnej migrácie na vonkajších hraniciach EÚ jednou z priorít rozpoznávanie a skúmanie skutočných úmyslov pobytu cudzincov, cestujúcich do schengenského priestoru,

zvýšená pozornosť je venovaná aktivitám prevádzačských skupín, ktorých činnosť má najvýraznejší vplyv na štatistické počty nelegálnych prekročení vonkajších hraníc EÚ.


dôležitú úlohu v oblasti nelegálnej migrácie zohráva čierna ekonomika,

ktorá často predstavuje ťažiskový ekonomický faktor bez daňového zaťaženia

(lacná pracovná sila)

Cieľom bezpečnostných zložiek krajín EÚ je

- zintenzívnenie aktivít vo vnútrozemí,

- kontrola legality pobytu cudzincov,

- kontrola legality ich zamestnávania,

- sledovanie možného zapojenia cudzincov do trestnej činnosti - krádeží,

nájomných vrážd, nelegálneho ozbrojovania alebo prípravy teroristických

útokov


Azylová migráciav rámci zahraničnej migrácie je problematika azylu v SR dlho považovaná za prioritnú, štátna sféra i pri limitovaných zdrojoch financií zriadila utečenecké tábory, postupne sa pripravovali a prijali nové právne predpisy týkajúce sa azylu, pozornosť sa začala sústreďovať aj na integráciu azylantov do spoločnosti, len mizivé percento žiadateľov má reálny záujem získať v našej krajine azyl

Podstatná časť žiadateľov o azyl sú označovaní ako ekonomickí migranti, čo však neznamená, že v krajine ich pôvodu neprišlo k porušeniu ľudských práv. Preto sa Migračný úrad zaoberá každou žiadosťou individuálne.


Kde sa nachádzajú tábory na území Slovenskej republiky?

- v Humennom, v Opatovskej Novej Vsi, v Liptovských Vlachoch -dva pobytové tábory v Rohovciach a v Gabčíkove.

-Ako dlho žiadatelia o azyl zotrvávajú na Slovensku? Ako

dlho čakajú na rozhodnutie?- zo zákona má Migračný úrad povinnosť vydať rozhodnutie do 3 mesiacov (90 dní) od podania žiadosti o azyl,

- v prípade vydania negatívneho rozhodnutia má žiadateľ právo podať opravný prostriedok na Krajský súd a žiadať o preskúmanie tohto rozhodnutia,

- ak Krajský súd potvrdí rozhodnutie Migračného úradu, existuje ešte možnosť podať odvolanie na Najvyšší súd SR


Čo sa stane v prípade, že žiadateľ odíde do iného členského štátu EÚ- v prípade zadržania (legitimovania) cudzinca na území daného štátu je skúmané, či už žiadal o azyl v rámci EÚ,- do evidenčného systému EURODAC sú vkladané daktyloskopické odtlačky cudzincov po podaní vyhlásenia ich žiadosti o azyl,- na základe identifikácie v tejto európskej databáze sú vrátení do krajiny, kde požiadali o azyl prvýkrát.

Čo sa stane keď žiadateľ o azyl požiada o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu?- konanie o udelení azylu sa zastavuje a žiadateľ sa dostáva do režimu tolerovaného pobytu, a to do doby odchodu zo SR,- počas tejto doby je umiestnený v pobytovom zariadení v Gabčíkove.

Ďakujem za pozornosť

demografická dynamika

Documents